Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516203158
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2516203158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta

Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri
obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom
organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek
Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovaným: 1. J. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom: Dr. Vladimír Ronin, MBA,

Jurkovičova 19, Nitra a 2. K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X. C. XXX/XX, Q., o zaplatenie 6.408,89
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 04.10.2018,
č.k. 6Csp/56/2017-139, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v napadnutom
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1 a 2 sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odsekom I. výroku uložil žalovaným 1 a 2 povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.740,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne z dlžnej sumy od 03.04.2015 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 100,- eur splatných
vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom, v ktorom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a to
tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa splatným celé dlžné plnenie. Vo výroku II. vo zvyšku
súd žalobu zamietol. Vo výroku III. rozhodol, že žalovaní 1 a 2 majú voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 14,46 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53
ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z., § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri skúmaní týchto náležitostí dospel súd k záveru, že
úver je podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov, lebo
v zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva

neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve
nie je uvedená výška splátok istiny, výška splátok úroku, výška splátok poplatkov. V zmluve je uvedená
iba výška mesačnej splátky revolvingového úveru, a to minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na
najbližší vyšší násobok 300 eur, pričom z uvedeného nevyplýva aká je výška splátok istiny, aká je výškasplátok úrokov a aká je prípadná výška splátok ďalších poplatkov. Právny predchodca žalobcu totiž do
zmluvy uviedol iba minimálnu výšku mesačnej splátky, z ktorej nevyplýva výška jednotlivých zložiek
mesačnej splátky revolvingového úveru a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani

vypočítať.Zdôvoduabsencievyššieuvedenýchzákonnýchnáležitostívzmluvesapretopredmetnýúver
považujevzmysle§11ods.1 písm.b)zákonaospotrebiteľskýchúverochzabezúročnýabezpoplatkov.
Súd preto považoval žalobu za dôvodnú len v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi poskytnutým úverom
7.000 eur a žalovanými splatenou časťou úveru 4.259,15 eur. Z uvedeného dôvodu súd žalobe v časti
2.740,85 eur (7.000 eur - 4.259,15 eur) vyhovel a uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

2.740,85 eur. Vo zvyšnej časti istiny (ako i k nej prislúchajúcemu úroku z omeškania) a v časti úroku
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže poskytnutý úver právne posúdil ako úver bezúročný a bez
poplatkov. Pri určení splatnosti žalovanej sumy súd prihliadol na súčasnú sociálnu situáciu žalovaných
a ich neschopnosť zaplatiť celú dlžnú sumu s príslušenstvom naraz, preto im povolil zaplatiť istinu spolu
s príslušenstvom formou mesačných splátok, ktorých výšku určil na sumu 100 eur, keď dospel k záveru,
že táto suma by nemala vo zvýšenej miere ohroziť ich existenčné pomery. V prípade, ak by žalovaní

niektorú zo splátok neuhradili, žalobca má právo domáhať sa zaplatenia celej dlžnej sumy naraz. V
súvislosti s tvrdením žalovaného 1. o jeho údajnom osobnom bankrote a o prebiehajúcom konkurznom
konaní, súd uvádza, že táto skutočnosť nebola žalovaným ani jeho zástupcom preukázaná, preto na toto
tvrdenie neprihliadol. Nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania so zaplatením svojho peňažného dlhu,
má žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi ním požadovaný úrok z omeškania

vo výške 8,05 % ročne (avšak len zo súdom priznanej sumy) v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (základná
úroková sadba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
bola vo výške 0,05 %).

4. Žalobca si v konaní uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 16,89 % od 06.01.2015, teda
od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru ( 05.01.2015). V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobca na
toto príslušenstvo nárok nemá nárok. Výzvou na predčasné splatenie dlhu zaniká zmluva ako celok,
teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola časovo ohraničená
do splatenia splátok, po tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania,

čo mu aj súd priznal. Úrok si je možné uplatňovať len v prípade, že si to účastníci výslovne dohodnú a
aj to len počas obdobia, na ktoré si to dohodnú. Podľa bodu 1.1 úverovej zmluvy si strany dohodli úrok
vo výške 16,89 % ročne. Zmluva bola vopred pripravená (formulárový typ zmluvy) a tak ho nemožno
považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu. V časti 16,89 % úroku zo
sumy 6.092,52 eur od 06.01.2015 do zaplatenia súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nemá nárok

na úrok po splatnosti celého dlhu, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.4Obo143/98)dohodnutéúroky(zmluvnéúroky)zposkytnutýchprostriedkov
mu patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Splatnosť nastáva aj vyhlásením splatnosti celého dlhu
ku dňu povinnosti splatenia dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania,
pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to

jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ak teda veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpil k tomu, že považuje
celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie
aj úrokov z úveru. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie úrokov po zosplatnení úveru
zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Peňažné plnenie, ktoré
bolo predmetom konania vo veci samej predstavuje sumu 6.408,89 eur, pričom žalobca mal úspech
v sume 2.740,85 eur a neúspech v sume 3.668,04 eur. Z uvedeného teda vyplýva hrubý úspech
žalobcu v rozsahu 42,77 % a hrubý úspech žalovaných v rozsahu 57,23 %, a teda konečný čistý úspech

žalovanýchje14,46%(57,23%-42,77%).Zuvedenéhovyplýva,ževkonaníboli žalovaní úspešnejšou
stranou, preto im patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,46 %. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto
rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti vo výroku II. a v časti trov konania vo výroku III.
podal odvolanie žalobca, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že úverová zmluva neobsahuje podstatné
náležitosti poukazujúc na ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverocha iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoS“), a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd mal za to, že v zmluve bola uvedená len výška mesačnej splátky
revolvingovéhoúveru,atominimálne5%zdlžnejčiastkyzaokrúhlenejnanajbližšívyššínásobok300,00

Eur bez uvedenia aká je výške splátok istiny, úrokov a ďalších poplatkov. Z tohto dôvodu považoval
súd poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi nie je zrejmé prečo sa
konajúci súd zaoberal výškou mesačnej splátky revolvingového úveru uvedenej v časti 2. úverovej
zmluvy (vo výške minimálne 5% z dlžnej čiastky), ktorý nebol predmetom tohto konania. Žalobca
poukazuje na skutočnosť, že predmetom tohto konania bola len 1. časť úverovej zmluvy, v ktorej sa

nachádza riadny údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V bode 1.1.
časti 1. úverovej zmluvy je uvedená výška splátky 127,22 Eur, počet splátok 120 a termín splatnosti
k 15. dňu v mesiaci. Podľa bodu 2.1. Časti 3. úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas
splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom
nedohodol inak. Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa úverovej
zmluvy, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov Cetelemu zverejneného Cetelemom, vrátane

čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je dlžník poistený a príslušnej časti úverovej istiny. Pri
výpočte úrokov z úveru vychádza Cetelem z roku s 365 dňami (v prípade prestupného roku s 366
dňami) a zo skutočného počtu dní. Žalobca v súlade s vyššie uvedenými zmluvnými ustanoveniami
započítaval platby žalovaných na úhradu dlžného poistenia, na úhradu dlžných úrokov a napokon
na úhradu príslušnej časti úverovej istiny. Vzhľadom k tomu, že súčasťou mesačnej splátky úveru

bola istina, úroky a poistenie, pričom táto skutočnosť vyplýva aj s predloženého plánu amortizácie -
splátkového kalendáru, žalobca nesúhlasí s názorom súdu o absencii uvedeného údaju na zmluve.
Žalobca súčasne poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, ktorým
Súdnydvorrozhodoltak,žečlánok10ods.2písm.h)smerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/
ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len

„smernica 2008/48“) sa má vykladať v tom zmysle, že: „nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok“. Žalobca upriamuje pozornosť
súdu na uznesenie Najvyššieho súdu SR, č.k.: 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, v ktorom konštatoval,
že „Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom

prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).
Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška'' alebo „počet''
či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov'', je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k

záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“ Vzhľadom k vyššie uvedeným
skutočnostiam má žalobca za to, že z výkladu Súdneho dvora k smernici 2008/48 ako aj z citovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nevyplýva povinnosť, že by zmluva o úvere mala obsahovať presné
rozčlenenievnútornejskladbyjednotlivýchsplátoknačasťistiny,úrokovapoplatkov.Zvyššieuvedených
dôvodov má žalobca za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky zákonom požadované

náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a nemôže sa stotožniť
s rozhodnutím súdu, ktorým posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov a je
toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok v celom rozsahu okrem úroku z
dlžnej úverovej istiny vo výške 16,89 % ročne zo sumy 6.092,52 Eur od 06.01.2015 do zaplatenia.

Žalobca si uplatňuje trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo
výške 220,00 Eur a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 180,36 Eur. Vzhľadom k
vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca žiada, aby Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

7. Žalovaní 1 a 2 odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrili.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa(§355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutímex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej
inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku II. a v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ustanovenia §

387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

9. Vyhovujúca časť rozsudku vo vyhovujúcom výroku I. nebola napadnutá odvolaním, nadobudla
právoplatnosť a nestala sa predmetom odvolacieho prieskumu. Nebolo pritom sporným, že predmetný
záväzkový vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto sa spravuje
príslušnými normami na ochranu spotrebiteľa.

10. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis

nesprávne interpretoval).

11. Vzhľadom na to, že súd je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti a bez ohľadu na aktivitu
spotrebiteľa, podrobiť zmluvu kontrole z hľadiska dodržania noriem spotrebiteľského práva, bolo
potrebné, aby takúto kontrolu vykonal aj odvolací súd. Odvolací súd prieskumom predmetnej úverovej

zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje zákonom požadovanú obsahovú náležitosť v zmysle ust.
§ 9 ods. 1 písm. j) ZoSU účinného ku dňu 26.11.2011.

12. Odvolací súd tento prieskum realizoval po tom, ako akceptoval námietku odvolateľa, že poskytnutý
úver nemožno považovať ako bezúročný a bez poplatkov na základe absencie rozčlenenia splátok,

poukazujúc na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 a uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018.

13. Na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP k možnému použitiu ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
j) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch reagoval žalobca písomným vyjadrením, v ktorom

uviedol, že súhlasí s použitím tohto ustanovenia.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 26.11.2011, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá

písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

16. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného pred súdom
prvej inštancie, z ktorých vyplýva, že dňa 26.11.2011 uzatvorili žalovaní 1 a 2 ako fyzické osoby so

spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytnutí platobných služieb.
Na základe tejto zmluvy poskytla spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. žalovaným úver vo výške
7.000 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v pravidelných 120 mesačných splátkach vo výške 127,22
eur so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci, pričom celková čiastka k zaplateniu bola vo výške 14.540,40

eur. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 16,89 % ročne, ročná percentuálna miera
nákladov vo výške 18,26 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 11,66
%. Termín konečnej splatnosti úveru určený nebol. V časti 2. zmluvy došlo medzi tými istými stranami k
uzavretiuzmluvyorevolvingovomspotrebiteľskomúvereavydaníkreditnejkartyvzmyslektorejposkytlaspoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. žalovaným úver do výšky schváleného úverového rámca za
podmienok dohodnutých v zmluve s tým, že žalovaní sú povinní revolvingový úver vrátiť a zaplatiť
dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Výška úverového rámca bola

5.000 eur, mesačná splátka bola dohodnutá vo výške minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na
najbližší vyšší násobok 300 eur, splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá na 10. deň v mesiaci. V
zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 26,28 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov vo
výške 41,76 % a splatnosť prvej mesačnej splátky na 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v
ktorombolouskutočnenéprvéčerpanierevolvingovéhoúveru,poplatokzapoisteniebolvovýške4,99%.

17. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. 42628734849004 zo dňa
12.01.2015 vyhlásila spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle
uzatvorenej úverovej zmluvy ku dňu 05.01.2015 z dôvodu porušenia povinnosti žalovaných splácať
úver riadne v včas. Zároveň boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlžnej sumy vo výške 6.496,60 eur
pozostávajúcej z úverovej istiny vo výške 6.092,52 eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške

364,18 eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 39,90 eur do 14 dní od doručenia
oznámenia. V zmysle potvrdenia o prijatých splátkach z úveru č. 42628734849004 žalovaní celkovo
uhradili sumu 4.259,15 eur.

18. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý

dodávateľom a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať
voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára
úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej
podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli
naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle

zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

19. Odvolací súd preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy dospel k záveru, že úver, ktorý právny

predchodca žalobcu poskytol žalovaným a ktorý čerpali, je bezúročný a bez poplatkov, keď v úverovej
zmluve absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere /26.11.2011/, teda celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. V predmetnej úverovej zmluve je uvedená výška úveru 7.000,- eur a celková čiastka k zaplateniu
14.540,40 eur. Žalovaní mali úver splatiť v 120 mesačných splátkach po 127,22 eur, čo je celkovo v
súčine suma 15.266,40 eur, teda suma vyššia, než uvedená suma celkovej čiastky. V zmluve je tak
uvedená nižšia celková výška nákladov ako bola reálna, čo je v neprospech spotrebiteľa. Keďže v

predmetnej úverovej zmluve je uvedená celková čiastka úveru spotrebiteľa 7.000,- eur pri súčasnom
uvedení výšky mesačnej splátky úveru 127,22 eur a počte splátok úveru 120, je nepochybné, že celková
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená v zmluve je v rozpore so skutočnou celkovou čiastkou,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorá je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (127,22 eur x 120 = 15.266,40 eur). Takýto rozpor môže objektívne

spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku a preto možno dôvodne poskytnutý
spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere). Žalobcovi tak vzniklo právo
len na vrátanie istiny poskytnutého úveru, preto súd prvej inštancie rozhodol v zamietajúcej časti vecne

správne.

21. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru bolo nadbytočným riešiť
otázku nároku žalobcu na dohodnutý úrok, či už do zosplatnenia alebo po zosplatnení.

22.Nazákladeuvedenýchzáverovpretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastiv
druhomodsekuvýrokuozamietnutízvyškužaloby,vrátanevecnesprávnehozávisléhovýrokuonáhrade
trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP, aj keď na základe čiastočne iného právneho posúdenia.23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní 1 a 2, ktorí tak majú nárok na

náhradu trov odvolacieho konania. Súd im však nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko nebolo preukázané, že by im nejaké trovy odvolacieho konania vznikli, keď boli v odvolacom
konaní pasívni, nevykonali žiaden úkon.

24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).