Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/216/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114225458
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114225458.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu: mjr. H.. P. O., V.., nar. XX. 5.
XXXX, bytom Q. 1, S., zastúpený JUDr. Štefanom Kseňákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Park
Angelinum 4, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o
zaplatenie 2 853,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku č.k.
15C/265/2014-194 z 21.3.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I medzitýmnym rozsudkom č.k. 15C/265/2014-194 zo dňa 21.3.2017 rozhodol,
že základ žalobného nároku je daný. Rozhodol tak o žalobnom návrhu doručenom súdu dňa 10.10.2014,

ktorýmsažalobcadomáhalprotižalovanémuzaplateniasumy2853,98Eurspríslušenstvom.Svojnávrh
odôvodnil tým, že riaditeľ Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach vydal
dňa 4. 5. 2011 rozhodnutie č. 31-SH/2011, ktoré obsahovalo negatívne osobné hodnotenie žalobcu.
Proti rozhodnutiu sa odvolal, ale rozhodnutie bolo rozhodnutím Prezídia Hasičského a záchranného
zboru Ministerstva vnútra SR sp. zn. PHZ-KA1-2011/001631 zo dňa 21. 7. 2011 potvrdené. Personálnym
rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach zo dňa 3.
8. 2011 bol žalobca zaradený mimo činnú štátnu službu a bol mu znížený plat. Následne rozhodnutím

Prezídia Hasičského a záchranného zboru Ministerstva vnútra SR zo dňa 22. 8. 2011 č. PHZ-
KA1-2011/001631-006 bola nariadená obnova konania vo veci samej. V obnovenom konaní bolo vydané
nové rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, ktoré
bolo negatívne. Proti nemu sa žalobca odvolal a rozhodnutím Prezídia Hasičského a záchranného zboru
Ministerstva vnútra SR č. PHZ-OPSC-2012/000986 zo dňa 6. 2. 2012 bolo zrušené. Keďže nebol žiaden
dôvod na postavenie žalobcu mimo činnej služby, mal žalobca poberať plat v plnej výške. Rozdiel na
plate činí v hrubom vyčíslení 2 853,98 Eur.

Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý okrem toho, že namietal nedostatok
právomoci súdu zároveň vyjadril názor, že nárok žalobcu nie je dôvodný, pretože zákon č. 3154/2001
Z.z. pozná jediný prípad, kedy by sa príslušníkovi zaradenému mimo činnú službu mohol doplatiť rozdiel
do služobného platu, a to prípad, ak by sa preukázalo, že neexistovali dôvody na jeho zaradenie
mimo činnej služby výhradne z dôvodu podľa § 52 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z.. Jedná sa o
prípad, ak je príslušník dôvodne podozrivý zo závažného služobného previnenia alebo je podozrivý zo
spáchania trestného činu, avšak u žalobcu nejde ani o jeden z týchto prípadov. Žalovaný nesúhlasil s

použitím analógie § 52 ods. 5 citovaného zákona aj na prípad žalobcu, preto navrhol žalobu zamietnuť.
Poukázal na to, že vo všetkých prípadoch sa pred zaradením mimo činnej služby podľa citovaného
zákona vyžaduje právoplatné rozhodnutie a aj v prípade žalobcu, kedy bol zaradený mimo činnú službu
existovalo rozhodnutie o jeho negatívnom služobnom hodnotení, ktoré bolo právoplatné. Zaradeniežalobcu mimo činnú službu vrátane zníženia jeho služobného platu bolo realizované na základe
právoplatného rozhodnutia a je platné.
Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 214 ods. 1,2 a § 216 ods. 1 CSP konštatoval, že predpokladom

vydania medzitýmneho rozsudku je účelnosť, ktorá je daná spravidla vtedy, keď si určenie výšky nároku
vyžaduje podrobné a časové náročné dokazovanie, pričom sa javí byť účelné v prvom rade ustálenie
otázkyopodstatnenostiuplatnenéhonároku.Vecprávneposúdilpodľa§1ods.1,2,3,§52ods.1,2,3,4,5,
§ 103 ods. 1,2 zákona č. 315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore a poukázal na to, že
žalobca svoj nárok označil ako doplatok (rozdiel) na plate tvrdiac, že neexistoval žiaden dôvod na

jeho postavenie mimo činnej štátnej služby, lebo rozhodnutie, ktoré by bolo dôvodom pre postavenie
mimo štátnu službu bolo v odvolacom konaní zrušené, a preto žalobca mal poberať plat v plnej výške.
Žiada doplatiť sumu, o ktorú mu bol znížený plat (ide o vyčíslenie rozdielu hrubého služobného platu).
Súd prvej inštancie zdôraznil, že zásada spravodlivej ochrany práv vyplývajúca z článku 2 ods. 1 CSP
vyžaduje, aby sa súd zaoberal posúdením uplatneného nároku zo všetkých do úvahy prichádzajúcich
dôvodov, ak to umožňuje žalobcom opísaný skutok a výsledky dokazovania a ak sa vec nedá prejednať

a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia zákona, vec posúdiť podľa ustanovenia iného zákona,
ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu (článok 4 ods. 1 CSP).
Je potrebné zabezpečiť rovnosť všetkých príslušníkov hasičského a záchranného zboru, lebo žalobca
bol ukrátený na svojich právach nevyplatením rozdielu na mzde (článok 46 ods. 1 Ústavy SR). V
opačnomprípadebysažalobcanemoholdomôcťochranypráv,keďžerozhodnutie,ktorýmbolnegatívne

hodnotený, bolo zrušené a iná možnosť domáhať sa nápravy ako súdnou cestou neexistuje. Na
základe uvedených záverov a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol na návrh strán sporu
medzitýmnym rozsudkom tak, že základ nároku je daný.
O trovách konania vyslovil, že o nich rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. a/, d/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
konanie zastavil, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(resp., aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že základ nároku nie je daný). Žalovaný poukázal na
skutkový stav, ktorý medzi stranami nie je sporný: Na rozhodnutie č.k. 31-SH/2011, zo dňa 04.05.2011,

ktorým bolo (podľa § 40 ods. 7 písm. e) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom
zbore v znení účinnom do 31.12.2011) vydané služobné hodnotenie žalobcu, podľa ktorého žalobca
nie je spôsobilý vykonávať funkciu nadriadeného, t.j. vedúceho operatívno-technického oddelenia
krajského riaditeľstva. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2011 v spojení
s potvrdzujúcim rozhodnutím č.k. PHZ- KA1-2011/001631, zo dňa 21.07.2011. Dňom nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozhodnutia, teda dňom 29.07.2011 žalobca skončil výkon funkcie nadriadeného
v súlade s § 50 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z.. Dňa 02.08.2011 bolo žalobcovi podľa § 52 ods. 2
písm. b) zákona č. 315/2001 Z. z. ponúknuté voľné miesto - odborný inšpektor Okresného riaditeľstva
Hasičského a záchranného zboru v Spišskej Novej Vsi ako nižšia funkcia v zbore. Žalobca však toto
ponúknuté miesto dňa 02.08.2011 odmietol a písomne nesúhlasil s preradením na toto miesto, čo bolo

dôvodom jeho zaradenia mimo činnej stálej služby. Rozhodnutie o zaradení žalobcu mimo činnej stálej
služby nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2011. Rozhodnutím prezidenta Hasičského a záchranného
zboru, č.k. PHZ-KA1- 2011/001631-006, zo dňa 22.08.2011 bola veci služobného hodnotenia žalobcu
nariadená obnova konania. Dňa 20.12.2011 bolo v rámci nariadenej obnovy konania vydané nové
služobné hodnotenie žalobcu č.k. 71-SH/2011 s opätovným záverom, že žalobca nie je spôsobilý

vykonávať funkciu nadriadeného, t.j. vedúceho operatívno-technického oddelenia krajského riaditeľstva.
Rozhodnutím prezidenta Hasičského a záchranného zboru, č.k. PHZ-OPSC- 2012/00986, zo dňa
06.02.2012, právoplatným dňa 21.02.2012, bolo rozhodnutie č.k. 71- SH/2011, zo dňa 20.12.2011 v
rámci odvolacieho konania zrušené. Rozhodnutím riaditeľa krajského riaditeľstva, č.k. 61/2012, zo dňa
24.02.2012 bol žalobca zaradený na vykonávanie stálej služby dňom 22.02.2012. Toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2012.
Ako prvé žalovaný namietal nedostatok právomoci súdu na konanie a rozhodovanie v tejto veci majúc
za to, že právne vzťahy príslušníkov Hasičského a záchranného zboru nie sú upravené Zákonníkom
práce, ale v lex specialis, ktorým je zákon č. 315/2001 Z. z.. Služobný pomer príslušníka hasičského a
záchranného zboru je typickým právnym pomerom štátnozamestnaneckým, teda verejnoprávnym a po

celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovnoprávneho, ktorý je naopak typickým
pomerom súkromnoprávnym. Vzhľadom na skutočnosť, že služobný pomer príslušníka Hasičského a
záchranného zboru je potrebné posudzovať ako pomer práva verejného, potom veci vyplývajúce z
tohto služobného pomeru nemôžu byť prejednávané v občianskoprávnom konaní pred všeobecnýmsúdom podľa § 7 ods. 1 CSP. Vo všetkých nárokoch žalobcu má právomoc konať jedine služobný
úrad ako „zamestnávateľ“ žalobcu. Podľa názoru žalovaného nárok žalobcu nespadá pod negatívne
vymedzenie prípadov, na ktoré by sa nemal vzťahovať zákon č. 315/2001 Z. z. v zmysle § 137 ods.

1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z., nakoľko doplatok na plate, ktorý žiada žalobca nie je možné
považovať za priznávanie zložiek služobného platu podľa § 103 zákona č. 315/2001 Z. z., ale ide o
nárok žalobcu vyplývajúci zo služobného pomeru, konkrétne z konania súvisiaceho so žalobcovým
služobným hodnotením. Žalovaný zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozsudku existenciou svojej právomoci nijako nezaoberal, teda nielenže nesplnil povinnosť, ktorá mu

bola uložená odvolacím súdom (uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 2Co 151/2016-100 z
27.05.2016), ale doteraz nevysvetlil ako dospel k zmene svojho právneho názoru o nedostatku svojej
právomoci, ktorý už raz konštatoval vo svojom uznesení zo dňa 01.02.2016. Z uvedeného dôvodu
žalovaný považuje napadnutý rozsudok v tejto časti za nepreskúmateľný a zmätočný, pričom vzhľadom
na existenciu neodstrániteľnej prekážky v konaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
konanie zastavil podľa 391 ods. 1 CSP. Za nepreskúmateľný považoval žalovaný rozsudok aj vo vzťahu

k odôvodneniu danosti základu žalobného nároku, nakoľko súd prvej inštancie iba poukázal na to, že
popri ustanovení zákona č. 315/2001 Z.z. je potrebné aplikovať aj ďalšie hmotnoprávne predpisy, avšak
neuviedol aké konkrétne hmotnoprávne predpisy na predmet konania aplikoval, resp. na základe akých
ustanovení zákona považuje základ nároku žalobcu za daný. V odôvodnení sa napokon nevysporiadal
ani s tvrdením žalovaného, že žalobca si nárok na doplatok na plate uplatnil podľa zákona č. 315/2001

Z. z., ktorý pozná jediný prípad, kedy sa príslušníkovi zaradenému mimo činnej služby doplatí rozdiel
do služobného platu a to v prípade, ak sa preukáže že neexistovali dôvody na jeho zaradenie mimo
činnej služby podľa § 52 ods. 4 citovaného zákona. Podľa žalovaného žalobcovi nárok na doplatok na
plate tak, ako ho v žalobe žiada nevznikol, nakoľko ho odvodzuje od zákona č. 315/2001 Z.z., avšak bez
uvedenia konkrétneho ustanovenia tohto zákona, pričom zároveň sám pripustil, že takéto ustanovenie

neexistuje a podľa neho musí súd použiť akúsi analógiu, aby nedošlo k diskriminácii žalobcu. Žalovaný
zdôraznil, že žalobca bol zaradený mimo činnú službu podľa § 52 ods. 2 písm. b/ zákona č. 315/2001
na základe záveru právoplatného služobného hodnotenia a k zníženiu platu došlo v súlade s § 52 ods.
3 písm. b/ tohto zákona. Žalovaný nesúhlasil s použitím analógie ust. § 52 ods. 5 zákona č. 315/2001
Z.z. aj na prípad žalobcu, nakoľko toto ustanovenie sa vzťahuje výhradne na dôvod zaradenia mimo

činnej služby podľa § 52 ods. 4. Zákon č. 315/2001 Z.z. ďalej celkom jasne rieši situáciu kedy odpadnú
dôvody zaradenia mimo činnej služby v ust. § 52 ods. 7 bez toho, aby zákonodarca takýto postup spojil
s nárokom na doplatok na služobnom plate, tak ako to žiada žalobca. Žalovaný ďalej vyslovil názor,
že zákon celkom logicky obmedzil možnosť doplatenia služobného platu len na prípad uvedený v §
52 ods. 4, nakoľko vo všetkých ostatných prípadoch sa pred zaradením mimo činnej služby vyžaduje

právoplatné rozhodnutie. Aj v prípade žalobcu v čase, kedy bol zaradený mimo činnú službu existovalo
rozhodnutie o jeho negatívnom služobnom hodnotení, ktoré bolo právoplatné a zaradenie žalobcu mimo
činnú službu vrátane zníženia jeho služobného platu bolo realizované na základe tohto právoplatného
rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného skutočnosť, že právoplatné rozhodnutie bolo neskôr v rámci
obnovy konania zrušené, by mohla založiť nárok na náhradu škody pre nezákonné rozhodnutie podľa

zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, avšak žalobca
svoj nárok označil ako doplatok na plate. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu podľa zákona č.
514/20003 Z.z. sú diametrálne odlišné od zákona č. 315/2001, preto v prípade, ak by si žalobca chcel
svoj nárok uplatniť ako náhradu škody, súd by mal o takejto kvalitatívnej zmene žaloby rozhodnúť v
súlade s § 140 a nasledujúcimi CSP. Žalovaný sa nestotožnil ani s argumentáciou súdu o nemožnosti

domôcť sa ochrany práv, keďže iná možnosť nápravy neexistuje, nakoľko žalovaný tvrdí, že žalobca si
mohol svoj nárok uplatniť v rámci správneho konania.
3. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril písomne tak, že navrhol, aby odvolací súd potvrdil
odvolaním napadnutý medzitýmny rozsudok ako vecne správy. Pokiaľ žalovaný zvýraznil verejnoprávny
charakter vzťahu žalobcu a žalovaného a poukázal na judikatúru ESĽP vo veci COEUR c. Francúzsko

a BENKESSIOUER c. Francúzsko, tak žalobca k uvedenému upriamil pozornosť aj na vyslovený názor,
že v tých prípadoch kde ide o otázky ekonomické, nie je možné vylúčiť aplikovanie článku 6 Dohovoru
a zdôraznil, že aj v tomto prípade sa zasiahlo do ekonomického postavenia žalobcu.
Z uvedeného vyplýva, že aj zamestnanci, ktorých vzťah so zamestnávateľom má verejnoprávny
charakter, budú mať pri ochrane svojich práv prístup k súdu, čo je v rozhodovacej praxi slovenských

súdov akceptované. Žalobca zastáva názor, že nielen v prípade hasičov, ale aj vojakov, policajtov,
sudcov a prokurátorov platí, že v sporoch týkajúcich sa prípadov, ktoré majú ekonomický dosah na
postavenie, má rozhodovať súd a nemožno vyňať tieto kategórie osôb spod súdnej ochrany.K argumentácii žalovaného vo vzťahu k aplikácii zákona č. 315/2001 Z.z. žalobca vyjadril názor, že táto
je neudržateľná a jej akceptovanie by vystavilo žalobcu a iné osoby v podobných prípadoch v situácii,
kedy by sa nemohli na súde domáhať ochrany svojich práv vo vzťahu k ekonomickým otázkam. Žalobca

tu v plnej miere poukázal na svoje stanovisko obsiahnuté v odvolaní zo dňa 1.3.2016, v zmysle ktorého
na posúdenie právomoci konajúceho orgánu nie je možné aplikovať § 138 zákona č. 315/2001 Z.z., a to
vzhľadomnaust.§137,konkrétneods.1písm.d/.Vdanomprípadesatedanejednáoslužobnékonanie,
preto nie je daná právomoc služobného orgánu, ale je daná právomoc všeobecného súdu, pričom
zdôraznil, že opačným výkladom by došlo k odňatiu práva žalobcu konať pred súdom a odmietnuť ju

spravodlivosti. Podľa žalobcu má súd pri interpretácii zákona dospieť k takému výkladu, ktorý zabezpečí
rovnosť príslušníkov, lebo v opačnom prípade by sa žalobca ocitol v bezprávnom postavení. To, že súdy
majú aplikovať ústavne konformný výklad, nie je „akási analógia“. Akceptovať argumentáciu žalovaného
by znamenalo, že ekonomické dôsledky v náväznosti na služobné hodnotenie by boli pre žalobcu také,
že sa proti nim nemôže brániť na súde.

4. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto medzitýmny rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo

z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

5. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

6. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, d/, h/ CSP, pretože neboli
splnené procesné podmienky, zároveň konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

7. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd uvádza, že procesné podmienky
definuje Civilný sporový poriadok ako podmienky konania, ktoré predstavujú základné procesné
predpoklady za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Procesné podmienky možno rozdeliť do 4
základných skupín, a to procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov

(strán sporu), vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi podmienky na
strane súdu patrí právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu. Podmienky na strane účastníka sú
procesnásubjektivita,procesnáspôsobilosť, vprípadochkdejepovinnézastúpenieadvokátomsplnenie
tejto podmienky. Medzi vecné podmienky patrí kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. podanie žaloby,
splnenie poplatkovej povinnosti. Medzi negatívne procesné podmienky patrí napr. prekážka začatého

konania alebo prekážka rozsúdenej veci. Nesplnenie vyššie uvedených procesných podmienok tvorí
odvolací dôvod podľa § 365 písm. a/ s tým, že podmienka na strane súdu spočívajúca zákonom
obsadení súdu je upravená ako samostatný odvolací dôvod v § 365 ods. 1 písm. c/ CSP.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa §
365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých,
ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.10. Žalovaný vidí naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP v tom, že nie je daná
právomoc súdu na konanie a rozhodovanie v tejto veci a naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. d/ CSP v tom, že rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny.

11. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka
na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pretože
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

(konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom).

12. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa ust. § 365
ods. 1 písm. a/, b/ a d/ CSP nie sú dané, pretože postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho
rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o existencii vyššie uvedených vád

týkajúcich sa procesných podmienok, odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré
rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne procesné vady, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces ani iné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd bral zreteľ aj na to, že rozhodnutie súdu

musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta na dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods.2
CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo nezdôvodnených,
nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom
poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci.
Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a

odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí
v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. Súd
rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
závery musia byť dostatočne vysvetlené.

14. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti má. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku,
je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom súd vyrovnal so
všetkýmiskutkovýmiaprávnymiskutočnosťami,ktorésúprerozhodnutiepodstatnéaprávnevýznamné.
Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení
vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný

a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku
v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom
procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery
vychádzajú. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku (v
spojitosti s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzali) je obhájiteľné a rozsudok

je preskúmateľný.

15. Aj keď odvolací súd dáva za pravdu odvolateľovi v tom, že sa súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku dostatočne nevysvetlil svoje úvahy vo vzťahu k posúdeniu existencie právomoci súdu,
vzhľadom na to, že vec prejednal a rozhodol medzitýmnym rozsudkom (nezastavil konanie podľa § 161

CSP) je jednoznačné, že považoval túto procesnú podmienku za splnenú. Odvolací súd sa s týmto
záverom stotožňuje a na doplnenie uvádza nasledovné:

16. Odvolací súd už v svojom skoršom rozhodnutí sp.zn. 2Co/151/2016 upriamil pozornosť na to, že
právomoc súdov v občianskom súdnom konaní je upravená (v Čl.1 CSP) tak, že spory vyplývajúce z

ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednávajú súdy, ak taká právomoc nie je zákonom
zverená inému orgánu (predtým v zmysle § 7 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prerokovávajú
a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprerokovávajú a nerozhodujú o nichiné orgány). Ďalej v správnom súdnictve súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o
ďalších veciach ustaných zákon.

17. Predpokladom posúdenia právomoci súdu na konanie v určitej veci je jednoznačné zistenie, čo má
byť v zmysle návrhu predmetom konania. Súd nemôže zastaviť konanie z dôvodu absencie právomoci
na prerokovanie veci vtedy, ak nie je dostatočne zrejmé o akú vec ide. V občianskom súdnom konaní
sa uplatňuje zásada „iura novit curia“ (práva pozná súd), preto právna kvalifikácia veci je vecou súdu.

Pri riešení otázky o akú vec ide sa súd orientuje na to, či navrhovateľom tvrdené skutočnosti možno
podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy. Ak účastník konania uvedie rozhodujúce skutočnosti
z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky,
súd nie je viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa právnych noriem, ktoré
na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. To samozrejme predpokladá, že už predtým boli
odstránené všetky nesprávnosti, neúplnosti alebo rozpory návrhu na začatie konania.

18. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s uvedeným názorom odvolacieho súdu a aj pre potrebu
posúdenia otázky danosti právomoci súdu posudzoval, pod hypotézu ktorej právnej normy možno
podriadiť žalobcom tvrdené skutočnosti. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že vec právne posúdil
podľa ustanovení z.č.315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore ako aj podľa Ústavy SR.

19. Podľa § 103 ods. 1, 2 z.č.315/2001 Z.z. príslušníkovi za podmienok ustanovených týmto zákonom
patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:
a/ tarifný plat,
b/ príplatok za riadenie,

c/ príplatok za zastupovanie,
d/ osobný príplatok,
e/ hodnostný príplatok,
f/ plat za štátnu službu nadčas,
g/ príplatok za zmennosť,

h/ príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením
života a zdravia,
i/ odmena,
j/ doplatok k služobnému platu podľa § 209e.
Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v ods. 1 písm. a/ až e/ a g/.

20. Podľa ust. § 137 ods. 1 citovaného zákona konanie vo veciach služobného pomeru (ďalej len
„konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa služobného pomeru, okrem
a/ overovania osobitnej odbornej spôsobilosti podľa § 25 až 27 a overovania odbornej spôsobilosti
príslušníkov horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu poznámka 14a,

b/ zriaďovania skúšobnej komisie, zriaďovania poradnej komisie, zriaďovania disciplinárnej komisie,
zriaďovania disciplinárnej komisie, zriaďovania komisie podľa § 41 ods. 1 a iných poradných orgánov
zriaďovaných podľa tohto zákona alebo služobných predpisov,
c/ služobnej cesty podľa § 56 a 57,
d/ priznávania zložiek služobného príjmu podľa § 103 peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť a

peňažnej náhrady za pohotovosť podľa § 122,
e/ sociálneho zabezpečenia príslušníka podľa osobitného predpisu poznámka 17aaaa.

21. Podľa ust. § 138 citovaného zákona v konaní v prvom stupni koná a rozhoduje služobný orgán,
ktorým je a/ vedúci služobného úradu,

b/ služobný posudkový lekár podľa § 17 ods. 3.

22. Podľa danej právnej úpravy sa právny vzťah príslušníkov hasičského zboru zakladá priamo k štátu
ako verejnoprávny vzťah, nie k určitému orgánu štátu. Ide o obdobné riešenie ako je upravené v zákone
č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby a zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície alebo ako v zákone č. 200/1998
Z.z. o štátnej službe colníkov. Jedným zo základných princípov budovania hasičského zboru je zásada
nadriadenosti a podriadenosti a jeho priameho riadenia ministrom. Vzhľadom na to, že právny vzťah jezaložený k štátu ako verejnoprávny, sú ministerstvá a krajské riaditeľstvá zboru považované za služobné
úrady.

23. V zmysle ustanovení 9-tej hlavy (§ 137 a nasl.) zákona č. 315/2001 Z.z. služobný pomer ako
verejnoprávny vzťah vo všeobecnosti predpokladá, že o veciach týkajúcich sa tohto služobného
pomeru sa bude konať spôsobom upraveným v 9. hlave tohto zákona (konanie vo veciach služobného
pomeru), pričom konanie vo veciach vykonávania štátnej služby sa má vzťahovať spravidla na
skutočnosti týkajúce sa služobného pomeru príslušníka. Toto konanie, ktoré zahŕňa predovšetkým

otázky vzniku, zmien a skončenia štátnej služby, disciplinárne konanie, tiež služobné hodnotenia
príslušníka a vybavovanie žiadostí a sťažností príslušníkov vo veciach vykonávania štátnej služby, sa
riadi ustanoveniami ,kde je upravené celé konanie vo veciach služobného pomeru príslušníka zboru s
tým, že ide o komplexnú úpravu, t.j. na konanie sa aplikujú iba ustanovenia zákona č. 315/2001 Z.z.
a je vylúčená aplikácia správneho poriadku alebo iného zákona (s výnimkou výkonu právoplatných
rozhodnutí vydaných vo veciach služobného pomeru).

24. V ustanovení § 137 sú však taxatívne uvedené prípady, na ktoré sa naopak vôbec nebude aplikovať
9. hlava (konanie vo veciach služobného pomeru) zákona č. 315/2001 Z.z. (negatívne vymedzenie). V
týchto prípadoch preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 138 upravujúca, kto koná a rozhoduje
v prvom stupni v jednotlivých veciach služobného pomeru, t.j. veci o ktorých nekoná a nerozhoduje

služobný orgán.

25. Vychádzajúc z ustanovenia cit. § 137 ods. 1 písm. d/ priznávanie zložiek služobného príjmu, ktorý
patrí príslušníkovi podľa § 103 cit. zák., nie je vecou služobného pomeru, na ktorý sa vzťahuje konanie vo
veciach služobného pomeru podľa § 137 až § 158 cit. zák.. Vzhľadom na to, že nie je vecou služobného

pomeru (je daná právomoc súdu konať) samotné priznávanie zložiek služobného príjmu, o to viac musí
platiť, že nie je vecou služobného pomeru ani rozhodovanie o žiadosti na vyplatenie tej časti príjmu, ktorá
už bola priznaná, ale nebola príslušníkovi vyplatená. Preto v týchto prípadoch nerozhoduje príslušný
služobný úrad (ktorého iné rozhodnutia sú preskúmateľné súdom podľa Správneho súdneho poriadku
- predtým osobitnej časti Občianskeho súdneho poriadku) a nemožno dospieť k inému záveru, ako k

takému, že je daná právomoc všeobecného súdu.

26. Správne žalobca upriamil pozornosť na judikatúru ESĽP, v zmysle ktorej napriek verejnoprávnemu
charakteru vzťahu žalobcu a žalovaného pokiaľ ide o otázky ekonomické, v týchto prípadoch nie je
možnévylúčiťaplikovaniečlánku6Dohovoru.Zuvedenéhovyplýva,žeajzamestnanci,ktorýchvzťahso

zamestnávateľom má verejnoprávny charakter, budú mať pri ochrane svojich práv prístup k súdu, čo je v
rozhodovacej praxi slovenských súdov akceptované. Aj odvolací súd zastáva názor, že nielen v prípade
hasičov, ale aj vojakov, policajtov, sudcov a prokurátorov platí, že v sporoch týkajúcich sa prípadov,
ktoré majú ekonomický dosah na postavenie, má rozhodovať súd a nemožno vyňať tieto kategórie osôb
spod súdnej ochrany. Súdy Slovenskej republiky už rozhodovali v podobných prípadoch príslušníkov

hasičského zboru napr. o náhrade mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, o
odňatí osobného príplatku, o nedoplatkoch na služobnom plate, o odchodnom, výsluhovom príspevku,
o náhrade za nevyčerpanú dovolenku a podobne.

27. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v predmetnej veci vo vzťahu k žiadosti o doplatenie príjmu,

resp. vo vzťahu ku samotnému kráteniu príjmu žalobcu žiadne administratívne rozhodnutie žalovaným
vydané nebolo, a preto nemohlo byť ani predmetom preskúmavania v správnom súdnictve. Z uvedeného
dôvodu neprejednanie návrhu žalobcu súdom by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti.

28. Pretože aj v tomto prípade sa zasiahlo do ekonomického postavenia žalobcu , vzhľadom na to, že

predmetná vec nie je vecou služobného pomeru , ako aj z dôvodu, že bez prejednania veci pred súdom
by sa žalobca nemohol domôcť svojho práva (neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom
prieskumu v správnom súdnictve), je daná právomoc súdu konať.

29. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy

a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol
naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP30. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a
dopĺňa nasledovné:

31. Medzi sporovými stranami nie je sporné, že rozhodnutím Prezídia Hasičského a Záchranného
zboru č. PHZ-OPSC-2012/000986 zo 6.2.2012 bolo zrušené rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva
Hasičského a Záchranného zboru v Košiciach zo dňa 20.12.2011 č.p. KRHZ-71SH/2011, ktorým bolo
vykonané služobné hodnotenie žalobcu so záverom nie je spôsobilý vykonávať funkciu nadriadeného
- vedúceho oddelenia krajského riaditeľstva. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva,

že prezident hasičského a záchranného zboru ako služobný orgán dospel k záveru, že napadnuté
služobné hodnotenie nie je objektívne, vykazuje znaky tendenčnosti, subjektívnosti a nie je v súlade
s ustanoveniami zákona. Odvolací orgán dospel k záveru, že služobné hodnotenie bolo použité v
rozpore s účelom tohto inštitútu v zákone a z preskúmavaného spisového materiálu nebol preukázaný
záver, že existoval dôvod na vykonanie služobného hodnotenia účastníka konania podľa § 40 ods. 5
písm. c/ zákona. Na základe uvedeného pristúpil odvolací orgán k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

Nakoľko ide o vec, v ktorej bola povolená obnova konania, právoplatným rozhodnutím vo veci sa podľa
§ 156b zákona zrušilo aj pôvodné rozhodnutie vo veci pred povolením obnovy konania. Nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní nastáva taký právny stav, že služobné hodnotenie príslušníka
vykonané nebolo, pretože v konaní nebola preukázaná jeho dôvodnosť.

32. Podľa § 52 ods. 1 citovaného zákona ak sa v systemizácii znížili počty funkčných miest v stálej
štátnej službe, služobný pomer príslušníka v stálej štátnej službe sa nekončí. Príslušník v stálej štátnej
službe, ktorého funkčné miesto sa zrušilo, sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak písomne nesúhlasil
s preložením, s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v
ktorom je zaradený, alebo ho nie je možné preradiť alebo preložiť, alebo preradiť a preložiť na inú voľnú

funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, najdlhšie však na 18 mesiacov.

33. Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona príslušník sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak
a) sa podľa osobitného predpisu stal počas trvania služobného pomeru osobou blízkou nadriadenému,
ak písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú

funkciu, najdlhšie však na 12 mesiacov,
b) podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore a nie je
pre neho v štátnej službe voľná iná nižšia funkcia v zbore, alebo ak ho do tejto nižšej funkcie v zbore
nemožno zaradiť, najdlhšie však na 18 mesiacov,
c) bol odvolaný z funkcie nadriadeného a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s

preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na šesť mesiacov,
d) bol vyslaný na denné štúdium, najdlhšie však do ukončenia štúdia,
e) bol vyslaný na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v medzinárodných misiách a
operáciách krízového manažmentu (ďalej len "misia"),
f) nemôže podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných

dôvodov a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na
inú voľnú, vzhľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť vhodnú funkciu, najdlhšie však na 24 mesiacov,
g) stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,
ak sa toto oprávnenie na vykonávanie funkcie požaduje, a písomne nesúhlasil s preložením alebo s
preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na deväť mesiacov.

34. Podľa § 52 ods. 3 citovaného zákona počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby a)
podľa odseku 1 a 2 písm. a), d) a f) patrí príslušníkovi 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by
nebol zaradený mimo činnej štátnej služby,
b) podľa odseku 2 písm. b), c) a g) patrí príslušníkovi 50% služobného platu, ktorý by mu patril, ak by

nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, najmenej však vo výške minimálnej mzdy,
c) podľa odseku 2 písm. e) patrí príslušníkovi služobný príjem podľa § 103 ods. 1 písm. a) až e) a g)
až i) a zahraničný príspevok od 200 eur do 2 000 eur mesačne, ak medzinárodná zmluva, ktorou je
Slovenská republika viazaná, alebo záväzné podmienky účasti na plnení úloh v misii neustanovujú inak;
výšku zahraničného príspevku určí minister v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti,

miesta vykonávania štátnej služby v zahraničí a miery ohrozenia jeho života alebo zdravia.

35. Podľa § 52 ods. 4 citovaného zákona ak sa príslušník stane dôvodne podozrivým zo závažného
služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnejslužby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby. Počas
zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50% služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol
zaradený mimo činnej štátnej služby. Služobný plat podľa druhej vety sa zvyšuje o 10% za každú

vyživovanú osobu do 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej
štátnej služby.

36. Podľa § 52 ods. 5 citovaného zákona ak sa u príslušníka preukáže, že nebol dôvod na zaradenie
mimo činnej štátnej služby podľa odseku 4, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby

a doplatí sa mu do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel do služobného platu, ktorý by
mu inak patril. To neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol príslušník zaradený mimo činnej štátnej služby,
trestným činom alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol zaradený mimo činnej štátnej služby, prepustený
zo stálej štátnej služby.

37. Podľa § 52 ods. 7 citovaného zákona ak odpadnú dôvody zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej

služby, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby.

38. Za rozhodujúce považoval odvolací súd vysporiadať sa s tvrdením žalovaného, že zákon upravuje
iba jedinú možnosť doplatenia rozdielu platu pri zaradení mimo činnej služby.
Pri posudzovaní tejto námietky odvolací súd vychádzal z úvahy, že súd nie je absolútne viazaný

doslovným znením zákonného ustanovenia, ale môže a musí sa od neho odchýliť v prípade, ak
to vyžaduje história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj
základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako celku. Zohľadnil pritom závery Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veci III. ÚS 341/07, v zmysle ktorých „Súd môže, ba dokonca sa musí od
doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel

zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky). V takýchto
prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí
založiť na racionálnej argumentácii.“

39. Výklad práva je proces, v ktorom sa objasňujú jednotlivé normatívne slová a vety ako nositelia
určitého normatívneho významu a obsahu, že niečo je dovolené, prikázané alebo zakázané. Slovom,
výkladom práva chápeme objasnenie významu právnych noriem (Jozef Prusák: „Teória práva“,
vydavateľské oddelenie PF UK, Bratislava 1999, str. 296). Všeobecný súd si metódy výkladu určuje sám.
Pri výklade právnej normy je ale limitovaný ústavou. Je predovšetkým povinný zohľadňovať doslovný

výklad, resp. použitie jazykového výkladu, ale aj také metódy výkladu, ktoré objasnia účel a zmysel
interpretovanej právnej normy, predovšetkým logický a systematický výklad. Z toho vyplýva, že súd
je síce viazaný doslovným znením zákona, ale v prípade, že by tento prístup nepostačoval, musí
súd pristúpiť k použitiu aj ďalších výkladových metód. V procese interpretácie právnej normy sa súd
niekedy nielen môže, ale aj musí odchýliť od doslovného znenia použitej právnej normy, predovšetkým

vtedy, ak to vyžaduje účel zákona alebo správne použitý systematický výklad, ktorý umožňuje vnímať
vykladanú právnu normu v systémových súvislostiach. Takýto prístup všeobecného súdu však musí byť
podložený racionálnou a celistvou argumentáciou, ktorá nielen vylúči ľubovôľu vo výklade, ale súčasne
zabezpečí aj účel a zmysel použitej právnej normy so zreteľom na jej umiestnenie v určitom systéme
alebo subsystéme právnych noriem tvoriacich právne inštitúcie. Výkladom nemožno dať normatívnym

slovám a vetám iný obsah než tieto v skutočnosti majú alebo nahradiť ich obsah iným obsahom (rozs.
NS SR 5Cdo171/2009).

40. Odvolací súd považuje za potrebné aj pri aplikácii citovaných ustanovení zákona č. 315/2001 Z.z.
realizovať logický aj systematický výklad. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že

v § 52 odseku 1. a 2. sú uvedené dôvody zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby, pričom
nasledujúci 3. odsek § 52 upravuje mzdové nároky vzťahujúce sa na prípady obsiahnuté v 1. a 2.
odseku (jedným z dôvodov zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby je prípad, keď podľa záveru
služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore a nie je preňho v štátnej
správe voľná iná nižšia funkcia v zbore alebo, ak ho do tejto nižšej funkcie v zbore nemožno zaradiť,

pričom mu vtedy patrí 50% služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej
štátnej služby, najmenej však vo výške minimálnej mzdy).41. Následne v 4. odseku je upravený osobitný prípad zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby
(ak sa príslušník stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým
zo spáchania trestného činu) a nadväzujúci 5. odsek upravuje mzdové nároky vzťahujúce sa na tento

osobitný prípad. Osobitosť tohto dôvodu zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby spočíva práve
v tom, že je tu „iba podozrenie“ na rozdiel od prípadov uvedených v 1. a 2. odseku, pri ktorých zákon
počíta s jednoznačnou existenciou dôvodu. Práve uvedená osobitosť prípadu zakotveného v 4. odseku
viedla zákonodarcu k úprave povinnosti doplatiť služobný plat, ak sa „podozrenie“ nepreukáže, t.j.
následne sa zistí, že nebol dôvod na zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby. Odvolací súd

zdôrazňuje, že v takomto prípade dôvod na vyplácanie služobného platu v zníženej výške existoval, lebo
podozrenie tu bolo, a až následne sa toto podozrenie vyvrátilo.

42. Odvolací súd zastáva názor, že v prípade ak sa preukáže, že dôvod zaradenia príslušníka mimo
činnej štátnej služby uvedený v § 52 ods. 1. a 2. nikdy neexistoval, znamená to, že nikdy nebol daný
ani dôvod na vyplácanie služobného platu v súlade s § 52 ods. 3, preto aj v takomto prípade príslušník

má nárok na jeho doplatenie do plnej výšky.

43. V danom prípade v dôsledku rozhodnutia prezidenta Hasičského a Záchranného zboru č.p. PHZ-
OPSC-2012/000986 došlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým bolo vykonané služobné hodnotenie so
záverom nie je spôsobilý, nakoľko neexistoval dôvod na vykonanie služobného hodnotenia podľa § 40

ods. 5 písm. c/ a nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia nastal taký právny stav, akoby príslušné
hodnotenie vykonané nebolo (a ani žiadne nové hodnotenie nebolo vykonané). Z uvedeného je zrejmé,
že vôbec neboli naplnené podmienky na zaradenie žalobcu mimo činnej služby a teda ani na krátenie
služobného platu do výšky 50%, t.j. počas celého tohto obdobia mal žalobca nárok na služobný plat v
plnej výške tak, ako by mu prináležal, keby predmetné služobné hodnotenie vôbec nebolo vykonané.

44. S poukazom na uvedené odvolací súd uvádza, že v prípade žalobcu sa nejedná situáciu, kedy
odpadol dôvod (ktorý dovtedy existoval) na zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby v zmysle
ust. § 52 ods. 7 Zákona o Hasičskom a Záchrannom zbore. V danom prípade totiž nedošlo k odpadnutiu
existujúcich dôvodov, pretože takéto dôvody tu nikdy neexistovali. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že pri

odpadnutí dôvodu na zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby zákon nepočíta s doplatením
služobného platu, pretože v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby tento dôvod existoval a preto bolo
krátenie platu po celú dobu dôvodné a až po tom keď dôvod na zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej
služby odpadol je príslušník zaradený späť na vykonávanie stálej štátnej služby a bude mu vyplácaný
plat v plnej výške. Na rozdiel od tejto situácie v preskúmavanom prípade dôvod na zaradenie príslušníka

mimo činnej štátnej služby nikdy neexistoval a preto ani nikdy nebol daný dôvod na krátenie platu.

45. Jedná sa o situáciu odlišnú aj od dôvodu upraveného v § 52 ods. 4 Zákona o Hasičskom a
Záchrannom zbore (ako osobitného prípadu upraveného osobitne mimo dôvodov zaradenia príslušníka
mimo činnej štátnej služby uvedených v § 52 ods. 2), kedy dôvodom na zaradenie mimo činnej služby

je „dôvodné podozrenie“ zo závažného služobného previnenia alebo zo spáchania trestného činu,
pretože v čase takéhoto zaradenia mimo činnej služby tu existuje tento dôvod- je tu dôvodné podozrenie
(na rozdiel od tohto prípadu, kedy u žalobcu žiaden dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby
neexistoval s poukazom na vyššie uvedené úvahy).

46. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že žalobcov nárok nie je dôvodný
preto, lebo Zákon o Hasičskom a Záchrannom zbore upravuje iba jediný prípad, kedy je možné vyplatiť
príslušníkovi doplatok (rozdiel do služobného platu), a to v zmysle § 52 ods. 5, ktorý sa vzťahuje na
dôvod zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 52 ods. 4. Odvolací súd tu opakovane zdôrazňuje,
že v tomto prípade sa nejedná o doplatenie do výšky plného služobného platu z dôvodu, že následne

odpadol dôvod zaradenia príslušníka mimo činnej služby, ani o prípad, že sa preukázalo nedôvodným
podozrenie zo závažného služobného previnenia alebo spáchania trestného činu (ktoré dôvody predtým
existovali), ale ide o situáciu, kedy od počiatku nebol daný (neexistoval) dôvod na zaradenie mimo činnej
štátnej služby (pretože v dôsledku právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené negatívne služobné
hodnotenie nastal právny stav, že služobné hodnotenie príslušníka vykonané nebolo).

47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.48. O trovách tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).