Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Polka
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/58/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010169
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5818010169.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra
Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 17. septembra 2019 prejednal
odvolania podané obžalovaným Z. Z., nar. XX.X.XXXX, a poškodenou P. Z., nar. XX.X.XXXX, proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/59/2018-367 zo 4.4.2019 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k.
6T/59/2018-367 zo 4.4.2019 v časti - vo výroku o náhrade škody podľa § 287 ods. 1 Tr. por., § 288
ods. 2 Tr. por.
Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., podľa § 287 ods. 1 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine a treste
rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/59/2018-367 zo 4.4.2019, obžalovanému
Z. Z., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom G., Ul. Y. č. XXX/X, okres I., u k l a d á povinnosť nahradiť
poškodenej P. Z., nar. XX.X.XXXX v K. O., trvale bytom S. č. XXX, škodu vo výške 11 102,30 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú P. Z. so zvyškom nároku na náhradu škody o
d k a z u j e na civilný proces.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z. Z. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/59/2018-367 zo 4.4.2019 bol obžalovaný Z. Z. uznaný
za vinného, že:
ako nájomca, na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.11.2015, si od spoločnosti
TATRAWEST, s.r.o., Pribiské 413, Zuberec, IČO: 31563953, prenajal a následne užíval, okrem iného, v
lyžiarskom stredisku Roháče Spálená, okres Tvrdošín, budovu Terénnej stanice Spálená, súpisné číslo
XXX, v ktorej zriadil a prevádzkoval bufet, a to bez príslušného rozhodnutia o súhlase s prevádzkou,
ktorévydávaRegionálnyúradverejnéhozdravotníctvaDolnýKubín,akoajbezohláseniatejtoprevádzky
Okresnému úradu, živnostenskému odboru, Námestovo, prevádzku predmetného bufetu a k nej patriacu
terasu sprístupnil verejnosti, pričom nezabezpečil riadnu údržbu a opravu vplyvom počasia a vekom
opotrebovaného zábradlia na terase tak, ako mu to vyplývalo z článku V odseku 3, 4 vyššie citovanej
zmluvy o nájme, kde dňa 14.3.2016 v čase okolo 12.00 hod. sa poškodená P. Z., narodená XX.X.XXXX,
počas prestávky na občerstvenie, oprela chrbtom o konštrukciu dreveného zábradlia, ktoré sa, z
dôvodu svojho opotrebovania a nevyhovujúceho stavebno-technického stavu, zlomilo, v dôsledku čoho
poškodená P. Z. spadla z predmetnej terasy z výšky minimálne 2 metre na tvrdý nasnežený
podklad, pričom utrpela kompresívnu zlomeninu hornej krycej platničky VI., VII. a XI. hrudného stavca,ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v
trvaní minimálne 4 mesiace,
čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., §
36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej P. Z., nar.
XX.X.XXXX v K. O., trvale bytom S. č. XXX, škodu vo výške 3 178,80 eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por.
poškodenú P. Z. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 4.4.2019 (č.l. 331-336 spisu) vyplýva, že rozsudok súdu prvého
stupňa bol vyhlásený v neprítomnosti obžalovaného Z. Z. a po jeho odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku prítomný obhajca obžalovaného prehlásil, že sa nevyjadruje, prokurátor sa nevyjadril a
nevyjadril sa ani splnomocnenec poškodenej.
Dňa 10.4.2019 okresnému súdu bolo doručené odvolanie poškodenej P. Z. prostredníctvom
splnomocneného zástupcu, ktorý v odvolaní uviedol nasledovné odvolacie argumenty:
„1/ V prípravnom konaní som si riadne a včas uplatnila svoje nároky prostredníctvom môjho
splnomocnenca poškodeného a to písomným vyjadrením dňa 29.05.2017, ktoré je súčasťou
vyšetrovacieho spisu, ktorý je súčasťou súdneho spisu. Aj na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2018 a
dňa 04.04.2019 som si prostredníctvom môjho splnomocnenca poškodeného uplatnila svoje nároky, čo
je uvedené v zápisnici z HP z 11.12.2018 na str. 2. Zápisnicu z HP z 04.04.2019 zatiaľ
nemám k dispozícii, žiadal ju môj splnomocnenec poškodeného.
2/ Moje nároky sú:
a/ titulom časti bolestného vo výške 7.923,50 € (neboli priznané napadnutým rozsudkom), b/ titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3.178,80 € (boli priznané napadnutým rozsudkom) +
náklady na vyhotovenie lekárskeho posudku za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4,98 €
(neboli priznané napadnutým rozsudkom),
c/ titulom trov splnomocnenca poškodeného špecifikované písomne dňa 29.05.2017 a verbálne dňa
11.12.2018 a dňa 04.04.2019 (neboli priznané napadnutým rozsudkom).
3/ Podľa www.vzdialenosti.sk vzdialenosť Ružomberok-Dolný Kubín je 16,7 km a prekonanie tejto
vzdialenosti trvá osobným motorovým vozidlom 17 min. Podľa www.vzdialenosti.sk vzdialenosť
Ružomberok-Námestovo je 49,9 km a prekonanie tejto vzdialenosti trvá osobným motorovým vozidlom
51 min.
4/ Opätovná špecifikácia všetkých mojich nárokov + odôvodnenie:
bolestné:
Lekársky posudok o bolestnom z 10.02.2017 od chirurga MUDr. Y. Q. a primára MUDr. X. V. na 475
bodov predložené v prípravnom konaní vyšetrovateľovi polície pri výsluchu poškodenej dňa 20.06.2017
s uplatnením tohto nároku - viď str. 6 zápisnice dole. Pre rok 2016 je opatrením určená náhrada za 1
bod vo výške 17,66 €. Výpočet: 475 x 17,66 - 8.388,50. Poškodená bola poistená v poisťovni Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava, ktorá ju čiastočne odškodnila. Poškodená si uplatňuje iba tú časť
nároku titulom bolestného, pre ktorú doteraz nebola odškodnená, t.j. 7.923,50 €.
sťaženie spoločenského uplatnenia:
Lekársky posudok za sťaženie spoločenského uplatnenia z 18.08.2017 od chirurga MUDr. Y. Q. na
180 bodov + potvrdenie o zaplatení poplatku 4,98 € za lekársky posudok z 18.08.2017 oba uplatnené
písomne v prípravnom konaní a zaslané vyšetrovateľovi polície dopisom dňa 25.08.2017. Pre rok 2016
je opatrením určená náhrada za 1 bod vo výške 17,66 €. Výpočet: 180 x 17,66 =3.178,80 €.
trovy splnomocnenca poškodeného:
Prevzatie a prvá porada s poškodenou dňa 26.01.2017. Odmena splnomocnenca poškodenej za tento
právnyúkonejeiba67,00€+réžijnýpaušál8,04€,hocipodľa§10ods.1Vyhl.č.655/2004Z.z.privýške
bolestného by bola podstatne vyššia. Splnomocnenie zaslané v prípravnom konaní vyšetrovateľovi
polície dopisom dňa 15.02.2017. Nárok uplatnený aj 21.09.2017 a nachádza sa vo vyšetrovacom spise.
Poštovné 1,25 €. Výpočet: 67 + 8,04 + 1,25 = 76,29 €.
Výsluch poškodenej na polícii v Dolnom Kubíne dňa 20.06.2017. Odmena vo výške iba 67,00 € + réžijný
paušál 8,04 € + strata času 2x 13,40 € + základná náhrada (amortizácia) = 32x0,183 € + za spotrebovanéPHM = 32x4,90/100xl,280 €. Strata času sa uplatňuje podľa § 17 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. Nárok
uplatnený aj 21.09.2017 a nachádza sa vo vyšetrovacom spise. Doklady k ceste splnomocnenca
poškodenej založené vo vyšetrovacom
spise. Výpočet: 67 + 8,04 + 2x 13,40 + 32x 0,183 + 32x4,90/100x1,280 = 109,71 €.
Účasť dňa 21.09.2017 na polícii v Dolnom Kubíne. Úkon preštudovania spisu zmaril obž. Z., úkon si
neuplatňujem,ibanáhradyzacestu.Stratačasu2x13,40€+základnánáhrada(amortizácia)=32x0,183
€ + za spotrebované PHM = 32x4,90/100xl,325 €. Strata času sa uplatňuje podľa § 17 ods. 1 Vyhl.
č. 655/2004 Z.z. Nárok uplatnený aj 21.09.2017 a nachádza sa vo vyšetrovacom spise. Doklady k
ceste splnomocnenca poškodenej založené vo vyšetrovacom spise. Výpočet: 2x 13,40 + 32x 0,183 +
32x4,90/100x1,325 = 109,78 €.
Preštudovanie vyšetrovacieho spisu na polícii v Dolnom Kubíne dňa 10.11.2017. Odmena vo výške iba
67,00 € + réžijný paušál 8,04 € + strata času 2x 13,40 € + základná náhrada (amortizácia) = 32x0,183
€ + za spotrebované PHM = 32x4,90/100xl,295 €. Strata času sa uplatňuje podľa § 17 ods. 1 Vyhl. č.
655/2004 Z.z. Nárok uplatnený aj 21.09.2017 a nachádza sa vo vyšetrovacom spise. Doklady k ceste
splnomocnenca poškodenej založené vo
vyšetrovacom spise. Výpočet: 67 + 8,04 + 2x 13,40 + 32x 0,183 + 32x4,90/100x1,295 = 109,71.
Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2018 na Okresnom súde Námestovo v trvaní nad 2 hodiny.
Pre základ odmeny vychádzame zo sumáru nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
poškodenej, teda zo sumy 11.102,30 €. Odmena vo výške 2x 270,54 € + réžijný paušál 9,21 €
+ strata času 3x 15,35 € + základná náhrada (amortizácia) = 99,8x0,183 € + za spotrebované
PHM = 99,8x4,90/100x1,269 €. Strata času sa uplatňuje podľa § 17 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Nárok uplatnený na hlavnom pojednávaní. Doklady k ceste splnomocnenca poškodenej založené vo
vyšetrovacom spise. Výpočet: 2x 270,54 + 9,21 + 3x 15,35 + 99,8x4,90/100x1,269 = 620,81 €.
Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 04.04.2019 na Okresnom súde Námestovo v trvaní nad 2 hodiny.
Pre základ odmeny vychádzame zo sumáru nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
poškodenej, teda zo sumy 11.102,30 €. Odmena vo výške 2x 270,54 € + réžijný paušál 9,80 €
+ strata času 3x 15,35 € + základná náhrada (amortizácia) = 99,8x0,183 € + za spotrebované
PHM = 99,8x4,90/100x1,334 €. Strata času sa uplatňuje podľa § 17 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Nárok uplatnený na hlavnom pojednávaní. Doklady k ceste splnomocnenca poškodenej založené vo
vyšetrovacom spise. Výpočet: 2x 270,54 + 9,21 + 3x 15,35 + 99,8x4,90/100x1,334 = 620,81.
Odmena za spísanie tohto odvolania je 270,54 € + réžijný paušál 9,80 €
Celkom 12.955,63 €
Všetky doklady k nároku na náhradu škody sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise od
polície z prípravného konania a Okresný súd Námestovo musel mat' o výške náhrady škody vedomosť.
7/ Navrhujem, aby odvolací súd rozhodol, že ods. Z. Z. je povinný mi titulom bolestného, titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia a titulom trov môjho splnomocnenca poškodeného zaplatiť celkom sumu
12.955,63 €.“
Prílohou odvolania splnomocnenca poškodenej sú kópie listín založené na č.l. 339-363 spisu.
Dňa 21.6.2019 okresnému súdu bolo doručené odvolanie obžalovaného Z. Z., podané prostredníctvom
zvoleného obhajcu, ktorý v odvolaní uviedol nasledovné odvolacie argumenty:
„V trestnom konaní je súd povinný vyhodnotiť dôkazy nazhromaždené na hlavnom pojednávaní tak aby
bolivsúladesozistenýmapreukázanýmstavom,nazákladeobjektívnejpravdyavprípadeakýchkoľvek
pochybností, je povinný vyhodnotiť ich vždy v prospech obžalovaného.
Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s uvedeným a hoci dôkazy na hlavnom pojednávaní
boli získané zákonným spôsobom, tak v otázke viny a trestu v predmetnom prípade podľa môjho
názoru sa priklonil k nesprávnemu právnemu názoru. Preto, lebo aj napriek preukázanej skutočnosti
vyplývajúcej najmä zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. arch. Júliusom Facunom
a spočívajúcej v tom, že - zábradlie terasy nielen, že nebolo zrealizované v súlade so schválenou
projektovou dokumentáciou ale nebolo udržiavané ani v dobrom technickom stave, opotrebovaním sa
poškodilo a došlo k jeho prelomeniu - ma uznal vinným z toho, že som terasu sprístupnil verejnosti,
nezabezpečil riadnu údržbu a opravu. Znalec zdôraznil, že drevené zábradlie nebolo zrealizované
v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou. Podľa dokumentácie bolo navrhnuté zábradlie
drevenej konštrukcie výšky 110 cm so zvislou drevenou výplňou. V dobe úrazu bolo zábradlie drevenej
konštrukcie s vodorovnou výplňou - dve drevené dosky. Vlastník stavby podľa znalca okrem toho, ženevybudoval drevené zábradlie podľa § 86 ods. 1/ stavebného zákona, zábradlie ani neudržiaval v
dobrom stavebno - technickom stave.
Na základe uvedeného je zrejmé, že zodpovednosť za porušenie stavebného zákona nesie vlastník
stavby.
Nesúhlasím so záverom súdu popísanom v odôvodnení napadnutého rozsudku, že pri podpise zmluvy
o nájme s prenajímateľom obchodnou spoločnosťou TATRAWEST s.r.o, zo dňa 29.11.2015, som mal
prehlásiť, že s technickým stavom nebytových priestorov som bol riadne oboznámený a že podľa čl. V
bod. 3/ a 4/ zmluvy som bol povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv
alebo na vlastné náklady hradiť drobné opravy, obvyklé udržiavacie práce. Ak som tak nepostupoval, tak
som nezabezpečil bezpečnosť zábradlia terasy pri bufete TS Spálená a teda som si nesplnil povinnosť
dohodnutú podľa zmluvy.
Podčiarkujem že v zmluve o nájme prenajímateľ TATRAWEST s.r.o., v článku 1/ prehlásil, že jej
predmetom sú účelové nehnuteľností nachádzajúcich sa v lyžiarskom stredisku Roháče Spálená,
ktorých je vlastníkom. Prenajímateľ pri podpisovaní zmluvy o nájme ma ubezpečil o tom, že
nehnuteľnosti v jeho vlastníctve sú v dobrom technickom stave, sú užívania schopné, čo vyplýva aj z
prehlásenia nájomcu v č. I ods. 3/ zmluvy. V zmluve sa nenachádza bufet TS Spálená,
na terase ktorého došlo k vzniku úrazu poškodenej. Nebol predmetom zmluvy o nájme, na základe
ktorej som bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa obžaloby. Prenajímateľ ako podmienku
každého z nájomcov pre podpísanie zmluvy o nájme bufetov, ktoré mal vo svojom vlastníctve mal aj
prevádzkovanie bufetu TS Spálená, na terase ktorého sa stal úraz.
Z dôvodu, že nájom resp. podnájom tejto nehnuteľnosti vylučovali podmienky zmluvy o nájme č. 19/
N/2013 zo dňa 05.06.2013, ktorá bola k stavbe súpisné číslo XXX situovanej na pozemku KN-C pare.
č. 1514/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2 v Spálenej doline uzatvorená medzi vlastníkom
ŠL TANAP a TATRAWEST s.r.o. Podľa tejto zmluvy nájomca /TATRAWEST s.r.o./ bol povinný bez
zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi /ŠL TANAP/ potrebu nevyhnutných opráv, ktoré je povinný
vykonať prenajímateľ a tieto alebo aj iné opravy umožniť. Išlo o havarijné opravy, ktoré nebol nájomca
oprávnený vykonať sám bez súhlasu prenajímateľa vzhľadom k ich rozsahu.
Podľa môjho názoru, zo záverov znaleckého posudku a podmienok zmluvy o
nájme uzatvorenej medzi prenajímateľom ŠL TANAP a TATRAWEST s.r.o. a nájomcom TATRAWEST
s.r.o. vyplýva záver o subjekte, ktorý je nositeľom zavinenia na prípadnom spáchaní trestného činu
podľa rozsudku - je ním vlastník stavby a terasy /ŠL TANAP/, ktorá bola vybudovaná v rozpore so
schválenou projektovou dokumentáciou alebo nájomca TATRAWEST s.r.o., ktorý prevádzkoval budovu
spolu s terasou, ktorá bola sprístupnená verejnosti bez ohľadu na to, či bol alebo nebol bufet otvorený.
Na základe zmluvy o nájme č. 19/N/2013 zo dňa 05.06.2013, ktorá bola k stavbe súpisné číslo XXX
situovanej na pozemku KN-C pare. č. 1514/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2 v Spálenej
doline uzatvorená medzi vlastníkom ŠL TANAP a TATRAWEST s.r.o. a z obsahu ktorej vyplývali
povinnosti nájomcu k prenajímateľovi.
Povinnosť z tejto zmluvy ... „oznámiť prenajímateľovi /ŠL TANAP/ potrebu nevyhnutných opráv,
ktoré je povinný vykonať prenajímateľ a tieto alebo aj iné opravy umožniť“ .... keď išlo o havarijné opravy,
ktoré nebol nájomca oprávnený vykonať sám bez súhlasu prenajímateľa vzhľadom k ich rozsahu. Takto
formulovanú zmluvnú povinnosť nebola obchodná spoločnosť TATRAWEST s.r.o., oprávnená podľa
dohodnutých podmienok zmluvy o nájme s prenajímateľom ŠL TANAP previesť na iný subjekt.
Z dôvodu, že podľa zmluvných podmienok TATRAWEST s.r.o. nemala oprávnenie dať predmet nájmu
bufet TS Spálená do podnájmu tretej osobe.
Nazákladeuvedenýchskutočnostípodľapodmienokzmluvyonájmeuzatvorenejmedziprenajímateľom
ŠL TANAP a TATRAWEST s.r.o. a nájomcom TATRAWEST s.r.o. vyplýva ďalší záver o subjekte, ktorý je
nositeľom zavinenia na prípadnom spáchaní trestného činu podľa rozsudku - a je ním nájomca budovy
TS Spálená, v ktorej sa nachádza bufet a terasa /TATRA WEST s.r.o./ a ktorý aj napriek čiastočným
opravám na zábradlí terasy a upozorneniam zamestnancov bufetu svedkov W. B. a Y. O. upozorňujúcich
riaditeľa TATRAWESTU s.r.o., svedka Ing. J. S. na potrebu opravy zábradlia, tieto skutočnosti nebral do
úvahy. Svedok Ing. J. S. poprel zodpovednosť za riadenie bufetov v stredisku Roháče Spálená. Pravdou
je,žemalvedomosťodianísavbufetoch.Preto,lebomalnastarostiprevádzkuvlekuajehostaníc.Riešil
všetky závady a poruchy. Všetky poruchy boli hlásené jemu. A on potom posielal zamestnancov
aby závady odstránili. Aj v budove terénnej stanice Spálená, v ktorej TATRA WEST s.r.o. prevádzkoval
ubytovacie priestory, v ktorej sa nachádzal bufet a terasa. Uvedené potvrdil na hlavnom pojednávaní
aj svedok W. X., ktorý vykonáva funkciu konateľa spoločnosti. Potvrdil, že činnosť prevádzky vleku a
aj terénnej stanice riadil svedok S.. Svedok X. potvrdil, že objekt bufetu TS Spálená neboli oprávnení
dať do nájmu tretej osobe.Z dôvodu, že podľa výsledkov dokazovania môže ísť o trestnoprávnu zodpovednosť zodpovedných
pracovníkov dvoch iných samostatných subjektov - zodpovedného pracovníka vlastníka stavby alebo
zodpovedného pracovníka nájomcu stavby Bufetu TS Spálená bolo potrebné zo strany súdu uvedené
skutočnosti preveriť. Týmto smerom nebolo dokazovanie pred súdom prvého stupňa vykonané. Ak
orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra a ani súd takto nepostupovali aj napriek mojej obrane,
tak boli porušené moje práva na súdnu ochranu a preto z uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok
vydaný predčasne.
Poškodená podľa zistených a svedeckou výpoveďou potvrdených skutočností si mala sadnúť na
zábradlie, ktoré sa pod jej váhou zlomilo, v dôsledku čoho došlo k úrazu. Túto možnosť hodnotiac
výpoveď svedka I. Z. pripustil aj súd. Výpoveď svedka súd nakoniec hodnotil ako dedukciu svedka a
nie dôkaz, na tom základe, že zábradlie sa zlomilo a svedkyňa a poškodená spadla. Výpoveď svedka
na hlavnom pojednávaní nie je podľa môjho názoru možné vyložiť „dedukciou" lebo logicky vyhodnotil
to, čo videl na vlastné oči.
Ja v tejto súvislosti poukazujem aj na moju obranu v rámci prípravného konania, ktorá nebola orgánmi
činnými v trestnom konaní a súdom vôbec vyhodnotená. Neboli vykonané ani navrhované dôkazy,
znalcom ktorý by potvrdil, či k zlomeniu zábradlia došlo opretím na zábradlie alebo nasadnutím na
zábradlie. Z dôkazov, ktoré sú v konaní nazhromaždené podľa môjho názoru je dostatočne
preukázané, že vyskočeniu a sadnutiu poškodenej na zábradlie nasvedčujú fotografie zábradlia, ktoré je
zjavne prelomené spôsobom smerujúcim tlaku zhora - bolo zlomené smerom dolu a nie vonku z terasy.
Ak by bolo došlo k zlomeniu zábradlia opretím sa ľudského tela zvnútra zábradlia tak je logické, že dosky
zábradlia po ich zlomení by smerovali od podlahy terasy vonku a nie kolmo na podlahu terasy.
Z doteraz uvedeného vyplýva, že už v trestnom konaní ale i na hlavnom pojednávaní na súde prvej
inštancie boli spochybnené dôvody pre ktoré bola podaná obžaloba v otázke viny a tiež aj pre ktoré
bola uznaná vina a uložený trest až do takej miery, že súd pri hodnotení nazhromaždených dôkazov,
pri prihliadnutí na preukázaných pochybnostiach, mal postupovať podľa zásady v pochybnostiach v
prospech obžalovaného a spod obžaloby ma v celom rozsahu oslobodiť.
Z právneho hľadiska som namietal aj prísnejšiu kvalifikáciu trestného činu, z ktorého som bol
obžalovaný a uznaný vinným. S poukazom na ust. § 138 pís. h/ tr. zák. Podľa ustálenej súdnej praxe nie
je možné za závažný spôsob konania považovať akékoľvek konanie, napríklad aj údajné neoznámenie
potreby opravy a nevykonanie opravy zábradlia prevádzkovateľom na vlastné náklady čo malo vyplývať
zo zmluvy o nájme bufetu TS Spálená, ktorý nebol predmetom zmluvy o nájme.
Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby odvolací súd rozhodol o zmene napadnutého
rozsudku tak, že ma spod obžaloby v celom rozsahu oslobodí podľa § 285 pís. c/ tr. por., z dôvodu, že
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.“
Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k odvolaniam obžalovaného Z. Z. a
poškodenej P. Z. a k dôvodom ich odvolaní.
Po splnení zákonom stanovených podmienok (§ 293 ods. 5 Tr. por.) krajský súd verejné zasadnutie
vykonal v neprítomnosti obžalovaného Z. Z. a rovnako aj v neprítomnosti poškodenej P. Z.. Na verejnom
zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka uviedla, že považujú rozhodnutie okresného
súdu vo výroku o vine a treste za správne a navrhujú odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť. Odvolanie poškodenej považujú za čiastočne dôvodné, pretože, ako už bolo
zmienené, vyšetrovací spis obsahuje posudok o bolestnom, a preto navrhla, aby krajský súd priznal
poškodenej náhradu škody aj z titulu bolestného. Obhajca obžalovaného uviedol, že si myslí, že jeho
klient je v tomto prípade uznaný za vinného nesprávne. Sám upozorňoval osoby spoločnosti, ktorá mu
prevádzku prenajala, na poškodené, resp. nevyhovujúce zábradlie, ale bez odozvy. Je zaujímavé, že na
druhý deň po úraze poškodenej staré zábradlie z terasy zmizlo. Navrhol, aby krajský súd obžalovaného
spod obžaloby oslobodil. Splnomocnený zástupca poškodenej uviedol, že ohľadom priznaného nároku
na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia nerozporujú výrok rozsudku súdu prvého
stupňa, ale navrhujú, aby poškodenej bola priznaná škoda aj z titulu bolestného, pretože lekársky
posudok, ktorým bolo bolestné vyčíslené, sa nachádza v spise.
Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného a odvolanie poškodenej bolo podané včas, v lehote stanovenej
§ 309 Tr. por., odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), c)
Tr. por., odvolania spĺňajú náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva napodanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd
nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
K odvolaniu obžalovaného Z. Z.
Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom
konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového
súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom
dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových
zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom
rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a
vyvodil z neho správne skutkové zistenia.
Obžalovaný Z. Z. dôvody odvolania založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní
pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v
rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by ostalo na
odvolacom súde.
Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným
poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky
odôvodneným skutkovým zisteniam.
Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.
V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho
súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60).
Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie
podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z
15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č.
49684/99, § 31, § 33).V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti
skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov
vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého
stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od
skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených
skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom
nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.
Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych
úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.
Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por.,
t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoajvichsúhrneadospelklogickyodôvodnenýmskutkovým
zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len
preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle
uvedeného ustanoveni (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho
presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy
hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré
mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces
neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi
jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.
Súd prvého stupňa sa v súlade so svojimi povinnosťami správne zaoberal aj existenciou materiálneho
korektívu, vzhľadom k tomu, že obžaloba bola podaná pre prečin, pričom krajský súd poukazuje na
nasledovnú časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa:
„Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin
je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho,
či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania
činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa
je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu následkom konania obžalovaného, objektom súdeného trestného činu, ktorým
je predovšetkým ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty.“
V súvislosti s odvolacími argumentmi obžalovaného krajský súd konštatuje, že ide v podstate o
opakovanie argumentov uplatnených aj v záverečnej reči obhajcu obžalovaného, tak ako to vyplýva zo
zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 4.4.2019 (č.l. 335 súdneho spisu). Krajský súd sa
nemôže stotožniť s tvrdením obžalovaného v odvolaní, podľa ktorého sa okresný súd s jeho obhajobou
v konaní pred súdom prvého stupňa nevysporiadal, keď takéto tvrdenie obžalovaného je vyvrátené
dôvodmi písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa.
Pri absencii odvolacích námietok obžalovaného proti výroku o druhu a výmere trestu, ktorý bol
obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, odvolací súd vykonal všeobecný prieskum uloženého
trestu obžalovanému z hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti (§ 317 ods. 2 Tr. por.) z pohľadu
obžalovaného. Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia hmotného práva
trestného, rozhodujúce v okolnostiach prípadu pre uloženie trestu obžalovanému Z. Z..
Obžalovaný Z. Z. svoju vlastne bližšie nešpecifikovanú výhradu k uloženému trestu vyslovil tým, že
sa necíti byť vinným zo skutku, ktorým ho uznal vinným súd prvého stupňa, a to preto, lebo sa
skutku nedopustil. Argumentáciu obžalovaného, smerujúcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vine,odvolací súd neuznal a logicky potom nemohol považovať za dôvodné jeho odvolanie proti výroku
o treste, keď výhrady k uloženému trestu z hľadiska jeho druhu a výmery neobsahuje ani písomné
odôvodnenie odvolania obžalovaného (č.l. 373-375 spisu).
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že tento si zadovážil dostatočný skutkový podklad
pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu obžalovanému Z. Z., pričom krajský súd je toho názoru, že trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
18 mesiacov je v súlade so zákonom a spĺňa aj požiadavky primeranosti a spravodlivosti.
Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným,
a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.
Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného Z. Z. podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
K odvolaniu poškodenej P. Z.
Krajský súd zistil, že odvolanie poškodenej P. Z. v časti, v ktorej namietala nepriznanie náhrady
škody z titulu bolestného, je dôvodné. Škoda z titulu bolestného bola riadne a včas uplatnená, ako to
vyplýva z obsahu zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného z 20.6.2017 (č.l. 48-51 vyšetrovacieho
spisu) a rovnako bola aj preukázaná lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia z 10.2.2017, ktorý je založený na č.l. 52 vyšetrovacieho spisu. Dôvod, pre ktorý okresný súd
odkázal poškodenú P. Z. v časti uplatneného nároku na náhradu škody z titulu bolestného na civilný
proces, neexistoval, a preto krajský súd napravil v tejto časti nesprávny postup okresného súdu takým
spôsobom, že zrušil celý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o uplatnených nárokoch na náhradu škody
poškodenej P. Z. a v rámci adhézneho konania po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok
podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému Z. Z. povinnosť nahradiť poškodenej P. Z. škodu vo
výške 11 102,30 eur, ktorá škoda predstavuje škodu z titulu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Na druhej strane sa krajský súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý v
častináhradyuplatnenýchtrovpoškodenej,súvisiacichsuplatňovanímnárokunanáhraduškodyvrámci
adhézneho konania s odbornou pomocou splnomocneného zástupcu, odkázal poškodenú P. Z. podľa §
288 ods. 2 Tr. por. na civilný proces, pretože tento postup okresného súdu, ktorý si osvojil aj odvolací
súd, zodpovedá ustanoveniu § 557 ods. 1, ods. 2 Tr. por. Náklady poškodeného vynaložené v rámci
adhézneho konania v súvislosti s uplatňovaním nároku na náhradu škody nie sú škodou spôsobenou
trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.