Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010018
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5819010018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.

Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha na verejnom zasadnutí konanom 19. septembra 2019
prejednal odvolanie podané obžalovaným E. O. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/4/2019 z 2.4.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/4/2019 z 2.4.2019 vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného E. O., nar. XX.X.XXXX v P., trvalé bytom X.,
Ul. T. č. XXX/X, okres L.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 38 odTr. zák., § 37 písm. h)
Tr. zák., § 36 písm. j), k), l), n) Tr. zák. na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/4/2019 z 2.4.2019 bol obžalovaný E. O. uznaný za
vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. h) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 3 písm. c) Tr. zák. na skutkovom základe, že:

dňa 25. 08. 2018 v čase okolo 23.30 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, v
úseku s povolenou rýchlosťou 90 km/hod., viedol, rýchlosťou minimálne 105 km/hod., osobné motorové
vozidlo zn. ŠKODA FABIA ev. č. NO 241 BX po ceste číslo I/78 a to smerom od mesta Námestovo na
obec Klin, okres Námestovo, pričom keď sa s vozidlom nachádzal v rovnom úseku cesty, v kilometri

24,400, z dôvodu nevenovania sa vedeniu vozidla ako aj z dôvodu oneskoreného zníženia rýchlosti,
spôsobené vplyvom požitého alkoholu, narazil do zadnej časti pred ním idúceho osobného motorového
vozidla značky ŠKODA SUPERB ev. č. NO 028 BO, ktoré viedol B. C., nar. XX. XX. XXXX, v dôsledku
čoho vozidlo zn. ŠKODA SUPERB prešlo do protismerného jazdného pruhu, v ktorom sa v tom časepohybovalo osobné motorové vozidlo zn. FORD FOCUS ev. č. NO 757 AY, ktorého vlastníkom je C.
N., nar. XX. XX. XXXX a ktoré, v smere od obce Klin na mesto Námestovo, viedol C. D., nar. XX. XX.
XXXX, čím došlo k zrážke týchto vozidiel, pri ktorej poškodený B. C., nar. XX. XX. XXXX utrpel zlomeninu

okovca lakťovej kosti vľavo s posunom kostného úlomku nahor a jeho otočením, odreniny kože prstov
ľavej ruky, pomliaždenie ľavého kolena a odreninu kože v oblasti jabĺčka ľavého kolena s dobou liečenia
v trvaní 70 dní, poškodený C. D., nar. XX. XX. XXXX utrpel pomliaždenie panvy, zlomeninu vonkajšej
časti jabĺčka vľavo bez posunu, zlomeninu strednej tretiny tela ihlice pravého predkolenia bez posunu,
tržne zmliaždené rany na oboch predkoleniach, zlomeninu hlavičky II. záprstnej kosti vpravo bez posunu

a pomliaždenie ukazováka pravej ruky s dobou liečenia v trvaní 84 dní, poškodená L. D., nar. XX. XX.
XXXX utrpela kompresívnu zlomeninu tela 4. driekového stavca so znížením prednej hrany maximálne
o 1, pomliaždenie brušnej steny a odreniny kože brušnej steny podbrušku od bezpečnostného pásu
s dobou liečenia 84 dní, pričom koncentrácia alkoholu v krvi obžalovaného, v čase dopravnej nehody,
bola minimálne 1,47 promile, čím svojím konaním spôsobil poškodenému B. C., nar. XX. XX. XXXX, na
vozidle zn. ŠKODA SUPERB ev. č. NO 028 BO, škodu vo výške 3.672,- Eur a poškodenému C. N., nar.

XX. XX. XXXX, na vozidle zn. FORD FOCUS ev. č. NO 757 AY, škodu vo výške 2.902,- Eur a tým, ako
vodič, porušil ustanovenia § 3 odsek 1, 2 písmeno a), § 4 odsek 1 písmeno c), odsek 2 písmeno d), §
16 odsek 1, 2 a § 17 odsek 1 zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení.

Za tieto trestné činy bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák.,

§ 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), k), l), Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 9 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu na 4 roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného B. C. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný E. O. proti výroku o treste odňatia
slobody aj proti výroku o treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. V písomných dôvodoch
odvolania prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to, že si je plne vedomý spáchania skutku, ktorý
mu je kladený za vinu. K jeho spáchaniu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Na pojednávaní po
zákonnom poučení urobil vyhlásenie viny a súd toto jeho vyhlásenie prijal, pretože nemal pochybnosti,

že konaním popísaným v skutkovej vete obžaloby naplnil všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví a
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. V priebehu konania sa pričinil o odstránenie škodlivých
následkovadobrovoľnenahradilspôsobenúškoduvprospechpoškodenýchC.N.,C.D.,B.C.,Sociálnej
poisťovne, L. D.. Uviedol, že dňa 3.4.2019 a 4.4.2019 poukázal v prospech poškodeného B. C. aj
poslednú časť náhrady škody a bolestného vo výške 1.050,- Eur, čím došlo k úplnej úhrade náhrady

škody všetkých poškodených, a to aj nad rámec ich zákonných nárokov. K odvolaniu pripojil fotokópiu
výpisuzúčtuE.J.(č.l.388-389spisu).Všetkýmpoškodenýmsaosobneospravedlnilavyjadrilľútosťnad
svojím konaním. Aktívne sa zapájal a zapája do dobrovoľníckej činnosti, je dobrovoľným darcom krvi a
prispievateľom na charitatívnu činnosť (č.l. 390-391 spisu). Súčasne je aktívnym členom Dobrovoľného
hasičského zboru X., ktorý predložil písomnú záruku za obvineného. Pozitívne ho popisuje aj jeho

zamestnávateľ, ktorý v pracovnom posudku okrem iného konštatoval, že v doterajšej spolupráci nikdy
nebolo preukázané požitie alkoholu na pracovisku pri náhodných dychových skúškach. Spolupráca s
obžalovaným je bezproblémová a prínosná pre ich spoločnosť (č.l. 393 spisu). Nesúhlasí so záverom
súduprvéhostupňavtomsmere,žepriukladanítrestukládolneprimeranýdôraznakartuvodiča,vktorej
sa síce nachádza 6 záznamov, ale nešlo o závažné priestupky, pričom obžalovaný bol vyhodnotený

ako agresívnejší vodič. Prihliadnuc na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, pomery a možnosť
nápravy, možno dôvodne predpokladať jeho úspešnú nápravu a súčasne ochranu spoločnosti, resp. ak
súd prijme záruku za nápravu, aj v prípade uloženia trestu domáceho väzenia, resp. podmienečného
trestu odňatia slobody. Spáchanie skutku dňa 25.8.2018 bolo jednorazovým zlyhaním obžalovaného,
ktorého dôsledky si plne uvedomuje, o čom svedčí aj jeho správanie po spáchaní skutku, priznanie a

úprimné oľutovanie, ospravedlnenie sa poškodeným a úplné vysporiadanie nárokov na náhradu škody
aj nad rámec zákonom uloženej povinnosti. Navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci napadnutý
rozsudok vo výroku o treste zrušil v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. zák.
vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
alternatívne navrhol, aby krajský súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám obžalovanému uložil

primeraný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, resp. trest domáceho väzenia.
Navrholajuloženiemiernejšiehotrestuzákazučinnostivedeniamotorovýchvozidiel.Prokurátornavrhol,
aby Krajský súd v Žiline odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa

§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. poriadku. Odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1 Tr. por., obsah odvolania
spĺňa náležitosti podľa § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa §
316 Tr. poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

K výroku o vine

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Námestovo
konanom 2.4.2019 urobil vyhlásenie o priznaní viny k súdenému skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.

por. (č.l. 374), čím sa vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým súdom na
hlavnom pojednávaní v časti prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby. Uvedeným vyhlásením
obžalovaný súčasne prejavil súhlas, že mu súd uloží trest bez dokazovania viny. Logickým dôsledkom
rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší postup súdu,
keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací, preskúmavať, zasahovať,
meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku o vine
v napadnutom rozsudku.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho
rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.

K výroku o treste

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom
odvolacieho prieskumu stali výroky súdu prvého stupňa o treste odňatia slobody a treste zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel uložených obžalovanému E. O..

Pokiaľ sa obžalovaný vo svojom odvolaní domáha uloženia podmienečného trestu odňatia slobody,
resp. trestu domáceho väzenia, krajský súd sa s takýmto návrhom nestotožnil. Odvolací argument
obžalovaného, že prvostupňový súd nepostupoval pri ukladaní trestov správne a v súlade s ustanovením
§ 34 Tr. zák., nie je dôvodný.

Krajský súd po preskúmaní spisu zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste trpí viacerými
vadami, ktoré spôsobujú, že ide o rozsudok nezákonný, pretože boli porušené ustanovenia Trestného
zákona.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia vtých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym

páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia). Krajský súd sa po preskúmaní obsahu spisu stotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ
ide o druh a výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému a osvojil si argumenty
prokurátora o neprimeranosti uloženého trestu okresným súdom z hľadiska jeho prísnosti.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi

uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Ustanovenie § 39 Tr. zák. je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie
Trestného zákona. Výnimočnosť použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. o znížení trestu odňatia slobody pod
dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom vyplýva už zo samotného názvu tohto

ustanovenia. Nejde teda o pravidelný postup súdu a tiež preto jeho použitie nemôžu odôvodniť len
bežne sa vyskytujúce skutočnosti. Postup podľa § 39 Tr. zák. potom umožňuje riešiť situácie, keď trest
odňatia slobody uložený v rámci zákonnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a
keď dolná hranica tohto trestu stanovená v zákone by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu
primeranejšieho trestu.

Okolnosťami prípadu z hľadiska použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré
majú vplyv na posúdenie stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a možnosti nápravy
páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré
sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita naplnenia

výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a odôvodňujú zhovievavejší prístup
pri ukladaní trestu. Medzi takéto skutočnosti by bolo možné zaradiť napr. spáchanie trestného činu
pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného činu pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,
spáchanie trestného činu pod vplyvom ťaživých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si páchateľ
nezavinil sám, a pod. Za okolnosti prípadu, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť (a ktoré by

umožňovali aplikáciu ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák.), treba považovať okrem už uvedených prípadov
najmä skutočnosti, ktoré, ako už bolo uvedené, sú v zmysle ust. § 36 Tr. zák. významnými poľahčujúcimi
okolnosťami.

Za pomery páchateľa treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľa

pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. Ide v podstate o pomery (rodinné, osobné), ktoré
existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu. Za takéto pomery treba považovať
predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a skutočnú odkázanosť viacerých
osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa, tehotenstvo páchateľky a pod. Pomery páchateľa sú
teda okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu a ktoré v rámci nebezpečnosti

činu pre spoločnosť hodnotené nie sú. Sú to len osobné pomery páchateľa.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa je krajský súd toho názoru, že v prípade obžalovaného neboli splnené
zákonné predpoklady k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú hranicuz dôvodov, ktoré boli uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Keďže v prejednávanej veci nebolo
podané odvolanie prokurátorom, t.j. v neprospech obžalovaného, uvedené pochybenie okresného súdu
nebolo možné napraviť pri rešpektovaní zásady zákazu „reformatio in peius“.

V okolnostiach danej veci krajský súd považuje trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., so zreteľom na spôsob
spáchania činu a jeho následok, za trest neprimerane mierny.

Záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a
zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a
teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu. Z
toho vyplýva, že keď bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené
trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové
bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát

a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť
spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať
za spravodlivý. Spravodlivým je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho
individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni
mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste. Pri rešpektovaní uvedených princípov

krajský súd považoval trest odňatia slobody uložený obžalovanému rozsudkom súdu prvého stupňa
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za neprimeraný. Výmeru trestu však nemohol zmeniť, nakoľko
odvolanie bolo podané iba v prospech obžalovaného (obžalovaným).

Je nepochybné, že u obžalovaného existujú tri poľahčujúce okolnosti: obžalovaný sa k spáchaným

trestným činom priznal, svoje konanie úprimne oľutoval, ospravedlnil sa poškodeným, dobrovoľne
nahradil spôsobenú škodu a pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu (§ 36 písm.
l/, k/ Tr. zák.) Krajský súd, na rozdiel od okresného súdu, u obžalovaného zistil aj poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Podľa § 36 písm. n) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že
páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Treba stručne pripomenúť,

že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
por., že je vinný zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Okresný súd následne rozhodol podľa § 257
ods. 7 Tr. por., že vyhlásenie obžalovaného prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Obžalovaný týmto postupom nepochybne
umožnil prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s

výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd v čase svojho rozhodovania postupoval
v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou a judikatúrou všeobecných súdov. V zmysle tejto judikatúry
sa poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., ktorá je zohľadnená v postupe podľa § 257 ods. 7
Tr. por., stáva v určitom zmysle kvalifikovanou okolnosťou majúcou za následok možnosť nevykonania
dokazovania v určitom rozsahu na hlavnom pojednávaní. Umožnenie takéhoto zjednodušeného postupu

v konaní súdu je potrebné potom nepochybne považovať za napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej
činnosti.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že obžalovaný sa venuje aj charitatívnej činnosti, je dobrovoľný
darca krvi, dobrovoľný hasič.

Podľa názoru krajského súdu pri posudzovaní všetkých skutočností rozhodujúcich pre ukladanie druhu
a výmery trestu, nemožno v okolnostiach prípadu favorizovať len poľahčujúce okolnosti na strane
obžalovaného, ale treba v rovnováhe vyhodnotiť všetky skutočnosti, na podklade ktorých súd rozhoduje
o druhu a výmere trestu. Súd prvého stupňa nedocenil najmä spôsob spáchania činu a jeho následok

- tri ťažké ujmy na zdraví u poškodených B. C., C. D., L. D..

Krajský súd v posudzovanej veci zdôrazňuje nasledovné okolnosti.

Z odpisu z registra trestov je zistiteľné, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne potrestaný. V evidenčnej

karte vodiča má obžalovaný 6 záznamov, z toho trikrát bol postihnutý za prekročenie rýchlosti (dňa
26.10.2013 bola obžalovanému v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 40,- Eur, za spáchanie
priestupku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. - prekročenie rýchlosti, dňa 5.5.2017 bola
obžalovanému v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 300,- Eur, za spáchanie priestupku podľa§ 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. a § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. - prekročenie rýchlosti,
dňa 5.7.2017 bola obžalovanému v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 60,- Eur, za spáchanie
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. a § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009

Z.z. - prekročenie rýchlosti). Obžalovaný spáchal na úseku cestnej premávky aj ďalšie priestupky:
dňa 30.7.2018 (priestupok podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. - všeobecné povinnosti
účastníka cestnej premávky, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 40,- Eur), dňa 27.7.2017
(priestupok podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. - všeobecné povinnosti účastníka cestnej
premávky, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 10,- Eur), dňa 1.7.2016 priestupok podľa § 3 ods.

2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. - všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky, za ktorý mu bola
uložená pokuta vo výške 20,-Eur).

S ohľadom na uvedené skutočnosti, obžalovanému nebolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť
spočívajúcu v tom, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život podľa § 36 písm. j) Tr. zák.,
pretože uvedenú okolnosť je možné priznať v prípade, ak páchateľ dodržiaval právny poriadok a

ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti,
nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku, ani v
zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov, čo u obžalovaného nebolo
splnené. Opätovne krajský súd poukazuje na to, že nakoľko odvolanie bolo podané iba v prospech
obžalovaného (obžalovaným), uvedené pochybenie súdu prvého stupňa nebolo možné napraviť

vypustením písm. j) § 36 Tr. zák. z výroku o treste v napadnutom rozsudku.

Treba pripomenúť, že proti obžalovanému je vedené trestné konanie tak pre nedbanlivostný trestný
čin (prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.), ako aj pre úmyselný
trestný čin (prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zák.). U

obžalovaného je tak daná existencia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. Obžalovaný v
kritickom čase viedol osobné motorové vozidlo po požití alkoholických nápojov, pričom koncentrácia
alkoholu v dychu obžalovaného v čase dopravnej nehody predstavovala 0,68 mg/l (koncentrácia
alkoholu v krvi obžalovaného podľa znaleckého posudku predstavovala výšku 1,47-1,50 g/kg). Súdny
znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo Doc. MUDr. Ľubomír Straka, PhD.,

v znaleckom posudku okrem iných konštatoval, že vyššie uvedené koncentrácie alkoholu v krvi spadajú
podľa pomocného všeobecného schematického rozdelenia na horný okraj rozhrania označovaného
ako ľahký stupeň opitosti. Obžalovaný v kritickom čase nebol schopný viesť motorové vozidlo tak, aby
neohrozil seba, či iných účastníkov cestnej premávky, pričom za najdôležitejšie ovplyvňujúce faktory
možno považovať zlý, nesprávny odhad vzdialenosti, poruchy adaptácie zraku na svetlo aj tmu, ako aj

predĺženie reakčnej doby s oneskorením reflexov na vonkajšie vizuálne aj akustické podnety, ako aj s
nesprávnymi reakciami na vonkajšie podnety, či na eventuálne hroziace nebezpečenstvo.

Aj pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu je potrebné posúdiť všetky okolnosti skutkového charakteru
v prejednávanej veci. V tejto súvislosti považuje krajský súd za významné poukázať na závery znalca

z odboru doprava cestná, ktorý v znaleckom posudku uviedol, že v čase zrážky malo vozidlo Fabia,
na ktorom jazdil obžalovaný, rýchlosť 105 až 115 km/h, čo je o 15 až 25 km/h vyššia, ako je
maximálne dovolená rýchlosť v úseku. Obžalovaný mohol zrážke zabrániť tak, že by včas znížil rýchlosť
jazdy a jazdil v bezpečnej pozdĺžnej vzdialenosti za vozidlom SuperB. Vodič vozidla SuperB nemal
možnosť zrážke zabrániť. Vodič vozidla Ford nemal možnosť zabrániť zrážke s vozidlom SuperB.

Technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorý sa oneskoril
so znižovaním rýchlosti minimálne o 2,4 s, v dôsledku čoho narazil rýchlosťou 105 až 115 km/h do
vozidla SuperB, ktoré viedol vodič rýchlosťou 75 až 85 km/h. V dôsledku uvedenej zrážky bolo vozidlo
SuperB odhodené do protismerného jazdného pruhu, kde sa zrazilo s vozidlom Ford a vozidlo Fabia
(obžalovaného) zišlo vpravo mimo cestu, kde sa prevrátilo na strechu. Na mieste dopravnej nehody

išlo o rovný úsek cesty, kde obžalovanému nič nebránilo vo včasnom spozorovaní vozidla SuperB a
správnom vyhodnotení techniky jazdy vodiča vozidla SuperB a úprave svojej techniky jazdy tak, aby
jazdil za vozidlom v bezpečnej pozdĺžnej vzdialenosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že obžalovaný E. O. je osobou, ktorá

opakovaným páchaním priestupkov v cestnej doprave ukázala svoju nespoľahlivosť a nespôsobilosť na
vedenie motorových vozidiel. U obžalovaného nejde o ojedinelé porušenie dopravných predpisov, ale o
opakované nezodpovedné pristupovanie k plneniu si povinností vodiča. Je nepochybné, že obžalovaný
patrí medzi nedisciplinovaných vodičov. Ani sankcie uložené dopravným inšpektorátom za dopravnépriestupky, neboli pre neho dostatočným poučením a i napriek tomu sa opäť dopustil protiprávneho
konania na úseku cestnej premávky. Obžalovaný svojou jazdou pod vplyvom alkoholických nápojov,
ktorú skutočnosť považuje odvolací súd za mimoriadne nezodpovednú, arogantnú až hazardnú,

nepochybne vystavil ostatných účastníkov cestnej premávky ohrozeniu na zdraví a živote. V konečnom
dôsledku spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpeli traja poškodení ťažkú ujmu na zdraví.

Pri prevahe poľahčujúcich okolností bolo potrebné upraviť trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.,
t.j. znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a okresný súd mal možnosť

uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí od 1 roku až 3 rokov a 8 mesiacov.

V okolnostiach danej veci krajský súd považuje trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., so zreteľom na spôsob
spáchania činu, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a jeho následok, za trest neprimerane mierny.
Keďže odvolanie proti napadnutému rozsudku nepodal prokurátor (v neprospech), odvolací súd za

súdenétrestnéčinynemoholobžalovanémuuložiťtrestprísnejší.Krajskýsúdsanestotožnilsodvolacími
argumentmi obžalovaného, že v jeho prípade je možné uložiť mu miernejší druh trestu. Odvolací súd
je naopak toho názoru, že v prípade obžalovaného prichádzalo do úvahy zvýšenie účinnosti trestu v
záujme dosiahnutia jeho účelu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), uložením prísnejšieho trest, pokiaľ ide o jeho
výmeru, minimálne na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Podľa názoru odvolacieho

súdu je potrebné prevýchovu obžalovaného zabezpečovať hrozbou výkonu trestu jednoznačne vo forme
nepodmienečného odsúdenia.

Krajský súd sa nestotožnil ani s názorom obžalovaného, že na jeho prevýchovu je možné pôsobiť
aj miernejším trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Trest zákazu činnosti vedenia

motorových vozidiel vo výmere 4 roky považuje odvolací súd za zákonný a spravodlivý, pretože
obžalovaný je nepochybne osobou, ktorá nezodpovednou a nedisciplinovanou jazdou ukázala svoju
nespoľahlivosť a nespôsobilosť na vedenie motorových vozidiel. Podľa názoru krajského súdu uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody v kombinácii s trestom zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel, ktorý patrí k najúčinnejším prostriedkom ochrany bezpečnosti cestnej premávky, splní účel

trestu vymedzený v ustanovení § 34 Tr. zák. Netreba zabúdať ani na to, že aj trest zákazu činnosti má
generálne preventívny aspekt.
Po zvážení všetkých okolností potom krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2
Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a sám s poukazom na § 322 ods. 3 Tr.
por. pri nezmenenom výroku o vine a výroku o náhrade škody rozsudku súdu prvého stupňa uložil

obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., 36
písm. j), k), l, n) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov. Po
splnení podmienok stanovených § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. krajský súd obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na záver treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a
slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi.

Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov
spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie.
Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom
spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom
možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.