Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/181/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310200456
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:8310200456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkýň: X. N.. T. X., G.. W.O., B.. X.XX.XXXX,
X. P. J. B. S. Č.. XXX, zast. JUDr. Bernardom Medárom, advokátom, so sídlom v Humennom, Dubová
č. 4, 2. T.. T. X., B.. XX.XX.XXXX H. X. T.. T. X., B.. X.XX.XXXX, oboch zastúpených žalobkyňou v 1.
rade proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, IČO:
31 690 904, zast. JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rastislavova č. 68, o
zaplatenie 66.387,84 eura s prísl., o odvolaní žalobkýň v 1. až 3. rade proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 9.12.2010 č.k. 23C/43/2010-149 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania tak, že konanie v časti o zaplatenie
sumy 64.396,20 eura s prísl. zastavuje.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti.

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v
r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom:

1. konanie z a s t a v i l po sumu 1.991,64 eura s prísl.;

2. vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t o l v celom rozsahu a

3. u l o ž i l navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi 2.022,16 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyne domáhali proti žalovanému zaplatenia 66.387,84 eura s
prísl. a po čiastočnom späťvzatí žaloby 60.000,- Sk. t.j 1.991,64 eura s prísl. z titulu plnenia z poistnej
zmluvy uzavretej neb. B.. N.. Y. X. v pobočke žalovaného v V.. Právo na plnenie im vzniklo v dôsledku

smrti N.. Y. X. (manžela žalobkyne v 1. rade a otca žalobkýň v 2. a 3. rade) pri nehode vojenského
lietadla AN-24 dňa 19.1.2006 na území Maďarskej republiky pri obci Hejce a to v krajnom prípade podľa
ust. § 817 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo toto právo na plnenie nenadobudli z poistnej udalostiosoby určené v zmysle ust. § 817 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Alternatívne právo na plnenie uplatnili
konaním bez príkazu podľa ust. § 742 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že na základe personálneho rozkazu č. 54 zo dňa 10.1.2006 došlo
k ukončeniu mierovej misie N.. Y. X. v Kosove dňom 18.1.2006 a v súvislosti s personálnym rozkazom
z 12.1.2006 č. 234 bol dňa 19.1.2006 premiestňovaný vojenským lietadlom z Kosova do Košíc, pri
nehode ktorého zomrel. N.. Y. X. mal so žalovaným uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX , v ktorej

na základe jeho žiadosti zo dňa 30.1.2006 zmenil určenie oprávnenej osoby na výplatu poistného zo
žalobkyne v 1. rade na H. X., B.. XX.XX.XXXX (U. U.), ktorá si uplatnila právo na poistné plnenie z
poistnej zmluvy a to aj žalobou na súde, avšak konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.
zn. 35C/186/2007 bolo zastavené podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatkoch za výpis z registra trestov pre nezaplatenie súdneho poplatku. Vec právne posúdil podľa
ust. § 788 ods. 1, § 790, § 791 ods. 1, § 794 ods. 1 a 2, § 797 ods. 1, 2 a 3 a § 817 ods. 1 a 2

Občianskeho zákonníka, § 191 ods. 1, § 101 ods. 1, 2 a 3 a § 102 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej
službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, § 4 ods. 3 zákona č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky a tiež § 742
Občianskeho zákonníka a uzavrel, že smrť N.. Y. X. bola v priamej súvislosti s jeho účasťou v mierových
misiách a k jeho úmrtiu nedošlo na ceste zo zamestnania ako uvádzali žalobkyne. Premiestnenie

profesionálnych vojakov vojenským lietadlom je treba považovať za účasť v mierovej misii, lebo nejde
o riadnu zahraničnú služobnú cestu. Žalobkyne nemajú aktívnu legitimáciu pre vedenie tohto sporu,
lebo podľa zmeny v poistnej zmluve vykonanej N.. Y.B. X. bola oprávnenou osobou na plnenie uvedená
H. X.. Pokiaľ žalobkyne svoju žalobu odôvodňovali aj ust. § 742 Občianskeho zákonníka (konanie bez
príkazu) , ani túto argumentáciu neprijal s odôvodnením, že ide o hmotnoprávne ustanovenie, ktoré

oprávňuje obstaranie cudzej záležitosti a má smerovať k odvráteniu hroziacej škody, pričom o takéto
konanie v tomto prípade nejde. Z týchto dôvodov žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu

trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu vo výške 2.022,16 eura.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolali žalobkyne. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, ich
žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného k znášaniu trov konania, ako aj trov odvolacieho

konania alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnili všetky odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods.
2 O.s.p., t.j. namietali, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.,
že konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené v zmysle ust. § 205a O.s.p. (menovite podľa ust. § 205a ods.
1 písm. d/ O.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.Menovitenamietali,ženepredpokladaliarbitrárnosťasvojvôľuprerozhodovanietejtovecizostrany

súdu prvého stupňa, nakoľko nemohli predpokladať, že prvostupňový súd otázku, či ide alebo nejde v
danom prípade zo strany nebohého npor. N.. Y. X. dňa 19.1.2006 o zahraničnú pracovnú cestu z Prištiny
v Kosove do W. a následne do W. B. S., teda do trvalého bydliska nebohého posúdi nezákonne tak, že
nešlo o zahraničnú služobnú cestu, a to v hrubom rozpore so zákonom č. 365/2005 Z.z. o štátnej službe
profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR, a to aj v rozpore s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 321/2002 Z.z.

o ozbrojených silách SR potom, čo jeho účasť na zahraničnej misii v Kosove skončila dňa 18.1.2006.
Poukázali na podstatu princípu dvojinštančnosti a v uvedenej súvislosti na judikatúru súdov, menovite
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 302/2008 a 3Cdo 40/2009, ďalej české rozhodnutie C.H.
Beck č. C 201/200, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05, nálezy Ústavného
súdu ČR sp. zn. I. ÚS 113/02 a sp. zn. III. ÚS 289/04 atď.

Menovite k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. namietali, že sa im ako
účastníkom konania postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom v zmysle ust.§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., nakoľko súd prvého stupňa sa jednak vôbec relevantne nevysporiadal s
pís. žalobou, ako aj s ich ďalším podaním zo dňa 2.11.2010 označeným ako „Predloženie dokladov vo
veci 23C/43/2010, na základe pokynu súdu zo dňa 11.11.2010 a Úprava - upresnenie petitu žaloby pred

začatímkonaniavovecisamej-čiastočnéspäťvzatienávrhunazačatiekonaniapredzačatímkonaniavo
veci samej“ a nakoniec s ich podaním zo dňa 7.12.2010 označeným ako „Stanovisko právneho zástupcu
navrhovateliek k vyjadreniu odporcu zo dňa 1.12.2010 vo veci samej sp. zn. : 23C 43/2010“. Taktiež
súd prvého stupňa svojím postupom im odňal možnosť konať pred súdom tým, že im znemožnil označiť
dôkazy, ktorými by preukázali, že v danom prípade neb. N.. Y. X. mal nariadenú riadnu zahraničnú

služobnú cestu a nie účasť na zahraničnej misii
podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 321/2002 Z.z. i napriek tomu, že vo svojom podaní zo dňa 7.12.2010
uviedli, že k smrti poisteného (manžela a otca žalobkýň) nedošlo v priamej alebo nepriamej súvislosti
s jeho účasťou na mierovej misii vojsk SR v Kosove, nakoľko táto jeho účasť skončila dňa 18.1.2006
a k poistnej udalosti došlo dňa 19.1.2006. N.. Y.Á. X. bol personálnym rozkazom č. 234 z 12.1.2006
dňom 19.1.2006 premiestnený do O.. Podľa právneho názoru ich právneho zástupcu nie je rozhodujúce,

odkiaľ sa poistený vracal, ale rozhodujúce je, či dňa 19.1.2006 sa zúčastňoval na mierovej misii vojsk
SR v Kosove. K jeho smrti dňa 19.1.2006 nedošlo v priamej alebo nepriamej súvislosti s jeho účasťou
na mierovej misii vojsk SR konkrétne v Kosove. Vracanie sa z tejto mierovej misie ani priamo a ani
nepriamo nesúvisí s jeho účasťou na mierovej misii v Kosove. V uvedenej súvislosti poukázali na to, že
úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť nie je pracovným úrazom (§ 195 ods. 3

Zákonníka práce, ktorý sa v spojitosti s ust. § 191 ods. 1, 2 zák .č. 346/2005 Z.z. a ust. § 1 ods. 2 a § 2
ods. 1, 2 Zákonníka práce vzťahuje aj na profesionálnych vojakov), pričom v danom prípade išlo o cestu
z práce - z misie v zahraničí. Zároveň uviedli, že premiestnenie dňa 19.1.2006 vojenským lietadlom
treba považovať za riadnu zahraničnú služobnú cestu. Tiež poukázali na uznesenia Vyššej vojenskej
prokuratúry v Trenčíne č. VPt 22/06-26 zo 17.10.2006 a Vojenskej obvodovej prokuratúry v Prešove č.

Opv 34/06 z 20.9.2006, z ktorých vyplýva, že príčina havárie vojenského lietadla dňa 19.1.2006 a smrť
poisteného nebola z dôvodu priamej alebo nepriamej súvislosti s jeho účasťou na mierových misiách
vojsk SR, ale z dôvodu zlyhania ľudského faktora. K týmto skutočnostiam prvostupňový súd neprihliadol,
meritórne sa s nimi nevysporiadal, ale vymyslel právne irelevantné dôvody na zamietnutie žaloby, ktoré
žalovaný pri svojej obrane ani vôbec neuvádzal a nebránil sa nimi. Preto súd prvého stupňa nezákonne

a nespravodlivo rozhodol.

Ďalej namietali, že súd prvého stupňa im odňal možnosť konať pred súdom, keď pri svojom rozhodovaní
vychádzal z ust. § 102 ods. 5 zákona č. 346/2005 Z.z., lebo takýto záver nemohli ani len predpokladať,

keďže tu ide o nepravdivý výmysel súdu prvého stupňa. Personálnym rozkazom totiž nebola nariadená
pohotovosť podľa ust. § 91 zák. č. 346/2005 Z.z., ani bojová pohotovosť, vrátane prípravy a nácviku
bojovej pohotovosti, ale ani vojenské cvičenie a tiež ani vyvedenie vojsk do vojenského priestoru a ani
plnenie úloh podľa ust. § 4 ods. 3 zák. č. 321/2002 Z.z. v znení platnom ku dňu 19.1.2006 v zmysle
ust. § 103 ods. 5 zák. č. 346/2005 Z.z. podľa osobitných predpisov. Znemožnené im teda bolo navrhnúť

relevantné dôkazy, že v danom prípade neb. N.. Y. X. dňa 19.1.2006 realizoval služobnú pracovnú
cestu po skončení jeho účasti na zahraničnej misii, za účelom premiestnenia sa do iného miesta výkonu
štátnej služby podľa personálneho rozkazu č. 234 z 12.1.2006. Svojím postupom porušil právo na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

V nadväznosti na uvedené namietali, že k vade podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. došlo aj z dôvodu,
že odôvodnenie nepadnutého rozsudku nespĺňa zákonné kritériá vymedzené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.,
keď prvostupňový súd odvolaním napadnuté rozhodnutie neodôvodnil, resp. odôvodnil nezrozumiteľne,
v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. V uvedenej súvislosti poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.

Kodvolaciemudôvodupodľaust.§205ods.2písm.a/vspojenísust.§221ods.1písm.h/O.s.p.uviedli,
že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu,keďnepoužilnadanýprípadust.§101ods.1,2,3,4aust.§102ods.1,2,3,4zák.č.346/2005

Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a tiež nepoužil na
daný prípad ust. § 195 ods. 2 a ods. 6, ust. § 220 ods. 1 a 2 a ust. § 221 Zákonníka práce - zákona
č. 311/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu 19.1.2006. Nakoniec súd prvého stupňa nepoužil v danom
prípade pri rozhodovaní správne ustanovenie § 742 a nasl. Občianskeho zákonníka bez toho, aby torelevantne a podľa práva zdôvodnil. V danom prípade ich manžel a otec označil ako osobu oprávnenú
na plnenie v prípade jeho smrti inú osobu, ako sú oni a podľa tvrdenia žalovanej poisťovne tejto osobe
nevzniklo právo na poistné plnenie, preto uplatnili nárok podľa ust. § 817 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a alternatívne konaním bez príkazu podľa ust. § 742 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa
bez toho, aby relevantne odôvodnil svoj rozsudok prejudikoval, že nejde o konanie bez príkazu a to
napriek tomu, že v danom prípade ide o hroziacu škodu na právach osoby, za ktorú konajú konaním
bez príkazu.

Vo vzťahu k odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p. poukázali na
skutočnostiuvedenévpredchádzajúcichčastiachodvolania.Lenvovzťahukodvolaciemudôvodupodľa
ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. uviedli, že tu ide o dôkaz, že v danom prípade zo strany neb. N.. Y. X.
išlo dňa 19.1.2006 o zahraničnú služobnú cestu a to vyžiadaním od Ministerstva obrany SR ako jeho
služobného úradu na základe personálneho rozkazu č. 234/2006 z 12.1.2006.

Namietali aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, keď súd prvého stupňa priznal trovy
právneho zastúpenia vo výške 2.022,16 eura, pričom činnosť, ktorú advokát vyvinul v prospech svojho
klienta mala rozsahom i charakterom hodnotu omnoho nižšiu, a to do výšky 309,49 eura. Vo zvyšnej

výške namietali neprimeranosť požadovanej odmeny, lebo táto je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázali
na to, že k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania vo veci samej a to vlastne
zavinenímžalovaného,nakoľkožalovanýodmietolimzaslaťkópiupredmetnejpoistnejzmluvyživotného
poistenia uzavretej s neb. manželom žalobkyne v 1. rade a to svojím listom zo dňa 15.1.2008. Preto
bola žaloba zo dňa 18.1.2010 koncipovaná tak, že ide o zaplatenie poistného plnenia max. vo výške

66.387,84 eura s prísl. Tiež preto neskoršie upravili a upresnili petit žaloby odhadom na sumu 60.000,.-
Sksprísl.atopodanímzodňa2.11.2010.Prihodnotesporuvovýškenajviac110.000,-Skpodľapoistnej
zmluvy, činí odmena za 1 úkon právnej služby 1.205,- Sk + 300,- Sk x 9 = 2.700,- Sk, spolu 3.950,-
Sk za prevzatie a prípravu zastúpenia, čo činí sumu 131,12 eura + paušál 7,21 eura = 138,33 eura.
Pri hodnote sporu najviac vo výške 60.000,- Sk podľa upresnenia petitu pred prvým pojednávaním vo

veci samej odmena za 1 úkon činí 1.205,- Sk + 300,- Sk x 4 = 1.200,. Sk, spolu 2.450,- Sk, maximálne
vo výške 2.450,- Sk za účasť na pojednávaní konanom dňa 9.12.2010 a za vyjadrenie vo veci samej
zo dňa 1.12.2010, čo činí 81,33 eura + paušál 7,21 eura = 88,54 eura. Odmena za úkony námietka
miestnej príslušnosti a vyjadrenie k námietke proti postúpeniu veci je 27,54 eura, lebo nejde o písomné
vyjadrenie vo veci samej. Odmena za účasť na pojednávaní dňa 4.11.2010 činí 1/4-nú zo sumy 81,33

eura, t.j. 27,54 eura, lebo toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci.

Pre prípad nestotožnenia sa s odvolaním navrhli vysloviť prípustnosť dovolania voči potvrdzujúcemu
rozsudku vo výroku svojho rozsudku, lebo ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolaciu otázku (otázky) neformulovali.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa
v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobkyne nemajú aktívnu

legitimáciu na vymáhanie poistného plnenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, lebo počas trvania
poistného vzťahu N.. Y. X. zmenil oprávnenú osobu určenú v poistnej zmluve tak, že ňou je H. X.,
B.. XX.XX.XXXX. Jedinou osobou oprávnenou na vymáhanie plnenia z uvedenej poistnej zmluvy je
oprávnená osoba určená v tejto zmluve poistencom, preto žalobkyne nie sú oprávnenými osobami a
nemajú aktívnu legitimáciu na vymáhanie plnenia z tejto poistnej zmluvy. Žalobkyne nemajú právo na

plnenie ani podľa ust. § 817 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade oprávnená osoba
určená bola, táto však nenadobudla nárok (nie právo) na poistné plnenie, pretože v okolnostiach prípadu
nevznikol nárok na poistné plnenie vôbec, a to nikomu. Pokiaľ sa žalobkyne alternatívne domáhajú
aktívnej legitimácie na základe ust. § 742 Občianskeho zákonníka konaním bez príkazu a bez vedomia
H.X.,totoustanovenieniejemožnévtomtoprípadepoužiť,lebojevýlučnehmotnoprávneaniejemožné

ho použiť v procesnom práve. Právny poriadok neumožňuje iniciovať konanie pred súdom osobou, ktorá
sa domáha uplatnenia práva, ktoré jej nepatrí. V procesnom práve nie je možné, aby konala osoba bez
aktívnej legitimácie, pokiaľ nie je v postavení právneho zástupcu a už vôbec nie proti jej vôli, resp. v
rozporesňou.NavyšežalobkynesadomáhajúpoužitiauvedenéhoustanoveniaObčianskehozákonníkav rozpore so znením a účelom zákona. Zmyslom konania bez príkazu je obstaranie cudzej veci za
účelom odvrátiť hroziacu škodu konajúcou osobou, ktorá na to nie je oprávnená. V konaní bez príkazu
konajúca osoba koná v prospech a na účet osoby, ktorej záležitosť obstaráva a týmto jej vzniká iba nárok

na náhradu nevyhnutných nákladov, pričom žalobkyne sa v tomto prípade domáhajú rozhodnutia vo
svoj prospech a na svoj účet, čo je v hrubom rozpore so znením a účelom zákona. Žalobkyne sa teda
domáhajú plnenia bez existencie právneho dôvodu.

K neexistencii nároku na poistné plnenie poukázal na ust. článku 13 ods. 2 písm. a/ Všeobecných

poistných podmienok, na základe ktorého v danom prípade nepochybne nevznikol nárok na poistné
plnenie, keďže návrat účastníka, vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky vojenským lietadlom, v
ktorom boli iba profesionálni vojaci ozbrojených síl SR z mierovej misie vojsk, má nepochybne priamy
súvis s jeho účasťou na tejto mierovej misii. Aj zo znenia ust. § 101 a § 102 zákona č. 346/2005 Z.z.
vyplýva, že preprava z miesta výkonu štátnej služby, v tomto prípade z mierovej misie vojsk SR je
jednoznačne v priamej súvislosti s účasťou na nej.

Napokon v časti odvolania týkajúcej s trov konania uviedol, že trovy konania boli vyčíslené správne a
v súlade so zákonom. Žalobkyne boli od začiatku konania zastúpené právnym zástupcom a predmet
konania bol nimi určený sumou 66.387,84 eura. Pri vyčíslení trov konania do momentu účinnosti
čiastočného späťvzatia žaloby žalovaný vychádzal z hodnoty sporu vymedzenej žalobkyňami. Jemu

bolo podanie žalobkýň, ktorým vzali návrh čiastočne späť doručené 26.11.2010. Čiastočné späťvzatie
zavinili svojím konaním výlučne žalobkyne, lebo nesprávne určenie výšky hodnoty sporu viedlo k
čiastočnému zastaveniu konania v sume prevyšujúcej 1.991,64 eura. Žaloba bola podaná bezdôvodne
a navyše žalobkyne v čase jej podania aj vedeli, že nie sú na konanie aktívne legitimované, keď podanie
žaloby odôvodňovali „konaním bez príkazu“. Nesprávne určenie výšky uplatneného nároku a následné

zastaveniekonaniazavinenéžalobkyňaminemôžemaťzanásledokkrátenienáhradytrovkonania,ktoré
vynaložil v konaní pred súdom na svoju obranu, keď navyše mal vo veci plný úspech.

Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Odvolací súd podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, vzhľadom na
žalobkyňami vymedzený rozsah podaného odvolania „čo do celého jeho výroku“ preskúmal rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.) a
dospelkzáveru,žeokrempochybeniavoformuláciivýrokuočiastočnomzastaveníkonania,rozhodnutie
súdu prvého stupňa zodpovedá zistenému skutkovému stavu a zákonu.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne svojou žalobou v bode II. jej petitu domáhali sa proti žalovanému
zaplatenia 66.387,84 eura s prísl. a svojím podaním zo dňa 2.11.2010, ktoré došlo súdu prvého stupňa
dňa 26.11.2010 (č.l. 104 a nasl.) vzali v tejto časti čiastočne svoju žalobu späť, a to „čo do uplatneného
nároku prevyšujúceho sumu 60.000,- Sk, t.j. 1.991,64 eura s prísl“. a v tejto časti navrhli konanie

zastaviť. Je teda zrejmé, že pokiaľ súd prvého stupňa formuloval výrok svojho rozhodnutia o čiastočnom
zastaveníkonaniatak,žekonaniezastavujeposumu1.991,64eurasprísl.,tátoformuláciajenesprávna.
Na základe procesného úkonu žalobkýň po ich čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo totiž predmetom
konania v tejto časti zaplatenie 1.991,64 eura s prísl., a teda konanie malo byť zastavené v časti rozdielu
medzi touto sumou a pôvodne uplatňovanou sumou 66.387,84 eura s prísl., t.j. o zaplatenie 64.396,20

eura s prísl. (66.387,84 - 1.991,64 = 64.396,20).

Uvedené pochybenie vo formulácii výroku o čiastočnom zastavení konania (ktoré korešponduje aj s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia v uvedenej časti) napravil odvolací súd tak, že podľa ust. § 220
O.s.p. v tejto časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti vo veci samej odvolanie žalobkýň nie je dôvodné.

Žalobkyne vo svojom odvolaní uplatnili všetky odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p., t.j.

namietali, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. (postupom súdu
prvého stupňa sa im odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav),
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s poukazom nanedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia), že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,žedoterazzistenýskutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené v zmysle
ust. § 205a O.s.p. (lebo ich bez svojej viny nemohli označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa), a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221

ods. 1 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožní realizáciu tých procesných práv,
ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia
spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Medzi takéto procesné práva patrí napr.
byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať
dôkazy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkými dôkazom, ktoré sa vykonali a pod.).

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. predpokladá,
že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, a preto nevykonal dôkazy, ktoré účastník navrhoval.

V prípade odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. ide predovšetkým o porušenie
procesných práv, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 221 ods. 1, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel)

prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predpokladá, že účastník konania
navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej a súd ho nevykonal, čo malo za následok nedostatok v skutkových zisteniach.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, t.j., že súd prvého stupňa berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprehliada na
skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia

môžu byť výsledkom i logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Dôvodné uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. predpokladá, že
účastník oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v súlade ust. § 215 ods. 1 písm. c/ a d/ a z

týchto skutočností vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim
základ napadnutého rozhodnutia (súdom prvého stupňa zistený skutkový stav ako základ rozhodnutia
neobstojí).

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. možno uviesť, že právnym posúdením

veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, prípadne zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V posudzovanej veci postupu prvostupňového súdu a ani jeho rozsudku v časti, ktorá zostala
predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby nemožno vytknúť nesprávne alebo nedostatočné
zistenie skutkového stavu, t.j., že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo že by na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie, prípadne použité zákonné ustanovenie nesprávne
interpretoval. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na danú vec a z ktorých
vyvodil svoje právne závery.Odvolací súd sa so závermi prvostupňového súdu stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a len na zdôraznenie
správnosti dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam žalobkýň dodáva:

V posudzovanej veci išlo o žalobkyňami proti žalovanému uplatňovaný nárok na plnenie z poistnej
zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX o životnom poistení uzavretej medzi t. č. už neb. N.. Y.
X. - manželom žalobkyne v 1. rade a otcom žalobkýň v 2. a 3. rade a žalovaným o.i. pre prípad jeho
smrti s poukazom na to, že N.. Y. X. dňa 19.1.2006 zomrel pri nehode vojenského lietadla.

Podľa ust. § 817 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je smrť
poisteného, môže ten, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou
udalosťou vzniknúť právo na plnenie, a to menom alebo vzťahom k poistenému. Až do vzniku poistnej
udalosti môže určenie osoby zmeniť; ak nie je ten, kto zmluvu uzavrel, sám poisteným, môže tak urobiť
len so súhlasom poisteného. Zmena určenia osoby je účinná doručením oznámenia poistiteľovi.

Ak nie je oprávnená osoba v čase poistnej udalosti určená alebo ak nenadobudne právo na plnenie,
nadobúdajú toto právo manžel poisteného, a ak ho niet, deti poisteného (ods. 2 cit. ustanovenia).

Určenie oprávnenej osoby v zmysle cit. ustanovenia sa musí uskutočniť v písomnej forme (§ 791 ods.
1 Obč. zákonníka). Do vzniku poistnej udalosti môže dôjsť k zmene oprávnenej osoby. Takýto úkon je

účinný až doručením poistiteľovi, t.z., že úkon musí byť doručený do vzniku poistnej udalosti. Pre prípad,
že poistenec oprávnenú osobu neurčil alebo z nejakého dôvodu nenadobudne právo na plnenie (napr.
zomrela skôr, alebo manželstvo osoby oprávnenej podľa manželského vzťahu zaniklo pred poistnou
udalosťou), zákon v ust. § 817 ods. 2 Obč. zákonníka určuje poradie osôb oprávnených na plnenie. V
takomtoprípadeprávonaplnenienadobúdapredovšetkýmmanžel(vzťahujesanaprípad,žeoprávnená

osoba nebola určená) a ak ho niet, pretože zomrel alebo jeho manželstvo v čase poistnej udalosti už
neexistuje, právo na plnenie nadobúdajú deti poisteného.

Zo skutkových zistení súdu prvého stupňa v prejednávanej veci vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania je preukázané, že v priebehu trvania poistného vzťahu medzi t.č. už neb. N.. Y. X. a

žalovaným došlo účinne k zmene oprávnenej osoby na plnenie jej určením v osobe H. X. - sestry N.. Y.
X.. Žalobkyne teda neboli osobami oprávnenými na plnenie podľa ust. § 817 ods. 1 Obč. zákonníka.

Odhliadnuc od toho, že žalobkyne popri sebe by nemohli byť oprávnenými osobami ani podľa ust. § 817
ods. 2 Obč. zákonníka, keďže toto ustanovenie pre tam uvedený prípad určuje poradie nadobudnutia

tohto práva (najprv manžel poisteného a len ak ho niet, deti poisteného), ani žalobkyňa v 1. rade
(manželka poisteného) a ani žalobkyne v 2. a 3. rade (deti poisteného) nenadobudli právo na plnenie
ani podľa § 817 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého správne pri svojom rozhodnutí
vychádzal aj súd prvého stupňa, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť, v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (ods. 3 cit. ustanovenia).

Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť) (§ 797 ods. 2 Obč. zákonníka).

Z platnej právnej úpravy v uvedených ustanoveniach vyplýva, že poistná zmluva je právnou
skutočnosťou, na základe ktorej vzniká, trvá a zaniká zmluvné poistenie. Toto poistenie predstavuje
zo všeobecného hľadiska určitý spôsob zabezpečenia proti následkom vyvolaným skutočnosťou,
predpokladanou poistným nebezpečenstvom alebo poistným rizikom. Rozsah poistenia treba vždyvymedziť v poistnej zmluve, resp. vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú jej súčasťou a ktoré
podrobnejšie upravujú práva a povinnosti účastníkov tohto záväzkovoprávneho vzťahu.

Vychádzajúc z obsahu poistnej zmluvy uzatvorenej medzi t.č. už neb. N.. Y. X. a žalovaným,
ktorej súčasťou je vyhlásenie N.. Y. X., že bol oboznámený so žalovaného Všeobecnými poistnými
podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy, je nepochybné, že účastníci
poistnej zmluvy sa dohodli na obmedzení plnenia poisťovne o.i. za smrť poisteného, ku ktorej došlo v

priamej alebo nepriamej súvislosti s jeho účasťou na mierových misiách vojsk SR (čl. 13 Všeobecných
poistných podmienok žalovaného).

Výsledkamivykonanéhodokazovaniajepreukázanéatiežmedziúčastníkmikonanianesporné,žeN..Y.
X. sa ako profesionálny vojak ozbrojených síl Slovenskej republiky zúčastňoval mierovej misie v Kosove,

keď plnil úlohy mimo územia Slovenskej republiky vo vojenskej operácii JOINT ENTERPRISE KFOR,
ktoré plnenie úloh bolo ukončené personálnym rozkazom náčelníka generálneho štábu ozbrojených
síl Slovenskej republiky č. 54 z 10.1.2006 dňom 18.1.2006 a k jeho smrti došlo v dôsledku havárie
vojenského lietadla, ktorým bol prepravovaný dňa 19.1.2006 z Kosova na Slovensko. Odvolací súd sa
stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že uvedené premiestnenie z Kosova na Slovensko je treba

posudzovať v priamej súvislosti s účasťou N.. Y. X. na mierovej misii vojsk Slovenskej republiky, lebo
každé vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky predpokladá aj určenie spôsobu a
termínu odchodu a návratu vyslaných ozbrojených síl (§ 12 zákona č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených
silách Slovenskej republiky). Povinnosť žalovaného plniť na základe poistnej zmluvy uzavretej t.č. už
neb. N.. Y. X. a ním teda nevznikla, pretože smrť, ku ktorej došlo v priamej alebo nepriamej súvislosti s

jeho účasťou na mierovej misii vojsk SR podľa všeobecných poistných podmienok, ktoré boli súčasťou
poistnej zmluvy, nie je udalosťou, z ktorej vznikla povinnosť poskytnúť plnenie (poistnou udalosťou).

Vnadväznostinauvedenénemožnosúhlasiťsodvolanímžalobkýň,žepostupomsúduprvéhostupňaim

bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď im bola znemožnená realizácia práva navrhnúť relevantné
dôkazy, že v danom prípade N.. Y. X. dňa 19.1.2006 realizoval služobnú pracovnú cestu po skončení
jeho účasti na zahraničnej misii, ktorá skončila dňa 18.1.2006 za účelom premiestnenia sa do iného
miesta výkonu štátnej služby podľa Personálneho rozkazu č. 234 z 12.1.2006.

Rovnako nemožno súhlasiť s odvolaním žalobkýň v časti, ktorej vytýkali súdu prvého stupňa v súvislosti
s vytýkaným mu nesprávnym právnym posúdením veci, že nepoužil na daný prípad ustanovenie § 101
a § 102 zákona č. 346/2005 Z.z. a ust. § 195 ods. 2 a 6, § 220 ods. 1, 2 a § 221 Zákonníka práce, lebo
predmetom konania bolo plnenie z poistnej zmluvy a nie odškodnenie pracovného úrazu.

Nedôvodné je odvolanie aj v časti týkajúcej sa alternatívneho návrhu žalobkýň, ktorým uplatnili právo
na poistné plnenie konaním bez príkazu podľa ust. § 742 a násl. Občianskeho zákonníka. Aj v tomto
smere súd prvého stupňa správne uzavrel, že túto argumentáciu žalobkýň nemožno prijať, lebo ide o
hmotnoprávne ustanovenie, ktoré má smerovať k odvráteniu hroziacej škody a o takéto konanie v tomto

prípade nejde.

Ustanovenie § 742 Občianskeho zákonníka predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady, že nikto nesmie
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a umožňuje takýto zásah v záujme odvrátenia

hroziacej škody. Zásahom v záujme odvrátenia hroziacej škody však nemôže byť žaloba, ktorou navyše
žalobkyne uplatňujú právo na plnenie vo svoj prospech. Pripustenie argumentácie žalobkýň, že ide
o hroziacu škodu na právach osoby, za ktorú konajú konaním bez príkazu, uvedenej v odvolaní, by
znamenalo neprípustné zhojenie nedostatku ich aktívnej ligitimácie v tomto spore (na ktorý tiež poukázal
v odôvodnení svojho rozhodnutia aj súd prvého stupňa).

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti v celom rozsahu, ako vecne správny.Vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania proti nemu, ktorej sa v
odvolaní domáhali žalobkyne so všeobecným poukazom na to, že ide o rozhodnutie súdu po právnej

stránke zásadného významu, t.j. bez vymedzenia právne významných otázok, keď sa nestotožnil s
názorom žalobkýň, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Podmienky pre potvrdenie, ale ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa neboli vo vzťahu k
jeho výroku o trovách konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne nemali možnosť oboznámiť sa

s vyčíslením trov konania žalovaného, ktoré súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí o náhrade trov
konania v plnom rozsahu akceptoval. V odvolaní vniesli konkrétne námietky proti výške priznaných
trov konania a namietali aj neprimeranosť požadovanej odmeny, lebo je v rozpore s dobrými mravmi a
poukázali aj na ďalšie okolnosti veci. Okolnosti veci môžu zakladať dôvody hodné osobitného zreteľa pre
použitie ustanovenia § 150 ods. 1 na rozhodnutie o trovách konania. Zároveň však aplikácia uvedeného
ustanovenia predpokladá zistenie celého komplexu relevantných skutočností (majetkové, sociálne,

osobné a ďalšie pomery účastníkov, okolností, za akých bol nárok uplatnený na súde, postoj účastníkov
k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka občianskeho
súdneho konania a pod.).

Z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania sa súd prvého

stupňa vecou nezaoberal, preto v súlade aj so zásadou dvojinštančnosti súdneho konania odvolací súd
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zistiť všetky skutočnosti relevantné pre použitie

ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania, následne uzavrieť, či sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu uvedeného ustanovenia a teda pre nepriznanie náhrady trov
konania úspešnému žalovanému celkom alebo sčasti, svoje závery v uvedenom smere odôvodniť vo
svojom rozhodnutí a v prípade priznania náhrady trov konania žalovanému vyporiadať sa aj s odvolacími
námietkami žalobkýň proti výške trov, vyúčtovaných právnym zástupcom žalovaného. V uvedenom

smere možno súhlasiť s námietkami žalobkýň, že procesné podania, týkajúce sa námietky miestnej
nepríslušnosti a vyjadrenia k námietke proti postúpeniu veci, nie sú písomnými podaniami na súd,
týkajúcimi sa veci samej v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.