Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Er/628/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204151
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5614204151.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.,
so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, adresa na doručovanie: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., Oddelenie pohľadávok a sankcií, Halenárska 22, 917 02 Trnava, proti
povinnému: L. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. T. XX, XXX XX I. T., o vymoženie pohľadávky vo výške
106,15 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom

Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. EX 2101/2014, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa zastavuje.
II. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28. 04. 2014 sa začalo exekučné konanie na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 106,15
eur s príslušenstvom.

2. Podaním zo dňa 04. 03. 2019 súdny exekútor predložil súdu návrh oprávneného na zastavenie
exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, keďže majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Prílohou návrhu bolo oznámenie súdneho exekútora o stave
exekučného konania a návrh na zastavenie exekúcie.

3. Z obsahu oznámenia o stave exekučného konania zo dňa 19. 06. 2018 vyplýva, že súdny exekútor
nezistil v prípade povinného existenciu žiadnych účtov vedených v bankách, na okresnom riaditeľstve
PZ bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. V súčinnosti so Sociálnou poisťovňou
bolo preukázané, že povinný bol naposledy zamestnaný v roku 2012, nie je vlastníkom žiadneho
hnuteľného ani nehnuteľného majetku a v zmysle centrálneho registra exekúcií je aktuálne voči
povinnému vedených 18 exekučných konaní.

4. Z obsahu podania oprávneného zo dňa 15. 02. 2019 vyplýva, že tento požiadal o zastavenie exekúcie
v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

7. Za výkon exekúcie a za zvolený spôsob jej vykonania je zodpovedný súdny exekútor. Preto ak v
priebehu exekúcie zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo v záujmehospodárnosti konania predložiť súdu podnet na zastavenie exekúcie. Súd na základe podania súdneho
exekútora zistil nemajetnosť povinného, a preto sa stotožnil s jeho názorom o potrebe zastavenia
exekúcie. U povinného nie je ani v budúcnosti predpoklad nadobudnutia majetku a ďalšie pokračovanie v

predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti, prinieslo by iba zvyšovanie
a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov. Na základe všetkých uvedených skutočností súd podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

8. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na
náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník,
vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštancie
spôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo
vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou
exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného

poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu
vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny
úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo
dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje

v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu
o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy,
zbytočnezaťažujeústavnýsúdrozhodovanímoveciach,ktorébyinakmalibyťzhľadiskajehoústavného
postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.

9. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania o
trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter
lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu
prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.