Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. júl 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24Csp/135/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118208062
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118208062.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I vo veci žalobcov: X. Z.. O. X., J..XX.XX.XXXX, G. I. X, XXX XX H., X. Z.. M. H.,
J.. XX.XX.XXXX, G. X. X, XXX XX H. proti žalovaným: 1. OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916,
so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, 2. AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., IČO: 46 141 341, so sídlom
Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie

pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXSU formou dobrovoľnej dražby
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade, zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie N. S., obec
H. - N. S., okres Košice I a to rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parcele č. XXX/X a pozemkov
parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere 13 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“ č. XXX/X
o výmere 164 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere 14 m2 zastavané
plochy a nádvoria a parcely registra „C“ č. XXX o výmere 192 m2 záhrady.

Ukladá žalobcovi v 2.rade podať proti žalovanému v 1.rade v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia
žalobu o určenie, či tu právo žalovaného v 1. rade voči žalobcovi v 2. rade zo zmluvy o úvere je alebo
nie je.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom zo dňa 9.7.2018 domáhali vydania neodkladného opatrenia, v znení

uvedenom vo výroku tohto uznesenia.

2. Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili skutočnosťami, že žalobca v 2.
rade uzavrel so žalovaným v 1. rade: 1. dňa 5.9.2007 zmluvu o špecifickom spotrebnom úvere pre
obyvateľstvoč.XXX/XXXX/XXSU a2.dňa16.7.2009zmluvuoOTPHYPOÚVEREč.XXX/XXXX/XXSU.
Žalobkyňa v 1. rade uzavrela dňa 5.9.2007 so žalovaným v 1. rade zmluvu o zriadení záložného práva

k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam a dňa 16.7.2009 zmluvu o zriadení záložného práva k vyššie
špecifikovaným nehnuteľnostiam. Na základe zmluvy o úvere zo dňa 5.9.2007 bol žalobcovi v 2. rade
poskytnutý úver vo výške 375.091 EUR a na základe zmluvy zo dňa 16.7.2009 úver vo výške 333.354,05
EUR. K reálnemu plneniu zo strany žalovaného v 1. rade ako banky však došlo iba raz, na základe
prvej zmluvy o úvere v roku 2007. Po uzavretí druhej zmluvy zo dňa 16.7.2009 zo strany žalovaného v
1. rade ku skutočnému plneniu formou poskytnutia peňažných prostriedkov nedošlo. Žalobca v 2. rade

doposiaľ uhradil žalovanému celkovo sumu 432.453,35 EUR. Dňa 3.5.2018 bolo žalobcom v 1. a 2.
rade oznámené začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k vyššie špecifikovaným
nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX. Žalobca v 2. rade poprel a spochybnil sumu vo výške
100.929,74 EUR, ktorú údajne dlží žalovanému v 1. rade, ktorá bola žalobcom v 1. a 2. rade oznámená v
súvislosti s výkonom záložného práva a tvrdil, že svoj záväzok splnil. Žalobcovia mali za to, že výkonom
záložnéhoprávabydošloknezvratnémualeboťažkozvrátiteľnémupoškodeniuvlastníckychaužívacích

práv žalobcov, čo sa ich priamo dotýka ako osôb blízkych, pretože žalobcovia v 1. a 2. rade dlhodobo
a trvale žijú v spoločnej domácnosti, kde spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby a teda, súsebe blízkymi osobami, kde by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu
vlastnú. Výkonom záložného práva by došlo k ohrozeniu postavenia žalobcu v 2. rade vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade (výkon záložného práva a uspokojenie pohľadávky by spôsobil zánik vzájomných

práv a povinností medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade) ako aj k žalobcovi v 1. rade a preto
sa žalobcovia nazdávajú, že na ochranu postavenia žalobcu v 2. rade a určenie vzájomných práv a
povinností medzi ním a žalovaným v 1. rade je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa zachová doterajší právny stav a vlastnícke právo žalobcu v 1. rade ako nositeľa sukcesorického
záväzku, ktorý má nepochybne právny záujem na výsledku sporu. Žalobca v 2. rade poukázal na to,

že vzťah medzi prvou a druhou zmluvou o úvere je nejasný, ako aj na neurčitosť právneho režimu
medzi týmito zmluvami, na skutočnosť, že boli uzatvorené dve úverové zmluvy, ale k plneniu zo strany
banky došlo reálne iba raz, ďalej na skutočnosť, že spôsob výpočtu dlžnej sumy, ktorú žalovaný v 1.
rade požaduje, nie je jasný a zrozumiteľný a teda, jej výška nie je preukázaná a dôvodná. Žalobcovi
v 2. rade nie je zrejmé, ako žalovaný v 1. rade naložil s jednotlivými platbami, ktoré zaplatil. Síce vo
všeobecných obchodných podmienkach žalovaného v 1. rade sa stanovuje možnosť žalovaného v 1.

rade určiť poradie započítania platieb, je to však v rozpore s ust. § 566 ods. 2 Obč. zákonníka a v rozpore
s dobrými mravmi, keďže uvedené bolo stanovené jednostranne zo strany žalovaného v 1. rade a
žalobcav2.radenemalmožnosťtotodojednanieovplyvniť,atedaajvrozporespostavenímspotrebiteľa
a právnou úpravou vzťahujúcou sa na ochranu spotrebiteľa, ktorý má nepochybne právo vedieť, ako
boli jeho platby zaúčtované. Výkonom dražby by teda mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na

strane žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobca v 2.rade je preto pripravený podať žalobu, ktorou sa určí, či tu
právo alebo nárok žalovaného v 1. rade voči žalobcovi v 2. rade vôbec je, teda existuje a či nezanikol
splnením, prípadne následne ustáliť výšku pohľadávky, resp. dlhu, eventuálne výšku sumy, ktorú má
žalovaný v 1. rade žalobcovi v 2. rade vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia. Uvedené skutočnosti
spôsobujú právnu neistotu v postavení žalobcu v 2. rade, ale aj žalobcu v 1. rade a teda, nepochybne

majú žalobcovia na takomto určení a ustálení vzájomných práv a povinností naliehavý právny záujem.
Do času, kedy bude vo veci o určovacej žalobe rozhodnuté, je preto potrebné upraviť pomery medzi
stranami neodkladným opatrením tak, aby bol zachovaný jestvujúci právny stav, ktorý by bol naopak
nenariadením neodkladného opatrenia a výkonom záložného práva nezvratne zmenený, najmä pokiaľ
ideovlastníckeprávožalobcuv1.rade.Žalobcav2.rademátrvalýpobytvohrozenejnehnuteľnosti,túto

užíva a užívajú ju aj členovia jeho rodiny, ktorí tam trvalo žijú. Dňa 18.5.2018 žalobca v 2. rade prevzal
od žalovaného v 2. rade výzvu, aby umožnil vykonanie ohliadky predmetnej nehnuteľnosti na účely jej
ohodnotenia, z čoho vyplýva, že žalovaný v 2. rade pristupuje k dražbe v období 30 dní od zaslania
znaleckého posudku, ktorý môže dražobník zaslať už 14. júna 2018. Žalobca v 2. rade mal za to, že
výška pohľadávky je neprimerane nadhodnotená z dôvodu započítania rôznych poplatkov za vedenie

účtu. Ďalej mal za to, že výška úrokov, úrokov z omeškania a samotnej istiny je rovnako nadhodnotená.
Žalobca v 2. rade prízvukoval, že úver splácal naďalej aj po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti, o čom
svedčia aj priebežné výpisy z účtu. Podotkol, že sporná istina 65.768,41 EUR, ktorú žalovaný v 1. rade
uvádza ako pohľadávku, je v zjavnom nepomere k hodnote založenej nehnuteľnosti, nakoľko v zmysle
znaleckého posudku z 23.6.2009, ktorý je súčasťou úverového spisu, je hodnota nehnuteľnosti 329.000

EUR. Taktiež mali žalobcovia za to, že zmluva obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok,
ako napr. vysokú úrokovú sadzbu, kumuláciu úrokov a zmluvných pokút, či poplatok za predčasné
splatenie úveru. Okrem toho žalobcovia zistili, že žalovaný v 1. rade použil nekalé obchodné praktiky pri
uzatváraní hypotekárnej zmluvy. Dali do pozornosti aj súvislosť predmetnej úverovej zmluvy s úverovou
zmluvou z roku 2007, kedy žalovaný v 1. rade v roku 2009 zaviazal žalobcu v 2. rade podpísať novú,

pre neho nevýhodnejšiu úverovú zmluvu. Obe zmluvy uvádzajú aj požadujú rozdielne sumy, pričom je
nepochybné, že k plneniu zo strany banky došlo iba raz. Žalobcovia majú preto dôvodnú obavu, aby
prípadným výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby nedošlo k nezvrátiteľnému následku
alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím, a to ako na strane žalobcu v 1. rade, kde
je priamo a bezprostredne ohrozené jeho vlastnícke právo (v uvedenej nehnuteľnosti má trvalý pobyt a

reálne ju on, ako aj členovia jeho rodiny užívajú).

3. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení predložili nasledujúce listinné dôkazy: zmluvu o špecifickom
spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa
5.9.2007, zmluvu o OTPHYPO úvere P. zo dňa 16.7.2009, zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa

16.7.2009, oznámenie záložného veriteľa (žalovaného v 1.rade) o začatí výkonu záložného práva zo dňa
3.5.2018 a oznámenie žalovaného v 2.rade (dražobnej spoločnosti) o začatí výkonu záložného práva zo
dňa 18.5.2018, výzvu žalovaného v 2.rade (dražobnej spoločnosti) na poskytnutie súčinnosti za účelomohodnotenia nehnuteľnosti zo dňa 18.5.2018, výpis z listu vlastníctva č. XXXX. a výpis z účtu žalobcu
v 2.rade.

4. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalobkyňa v 1. rade je evidovaná ako
výlučná vlastníčka nehnuteľností a to rodinného domu súp.č. XXX stojaceho na parcele na parcele č.
XXX/X a pozemkov parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere 13 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely
registra „C“ č. XXX/X o výmere 164 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“ č. XXX/X o
výmere 14 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcely registra „C“ č. XXX o výmere 192 m2 záhrady v

katastrálnom území N. S., obec H. - N. S., okres H. F.. Z časti C listu vlastníctva (Ťarchy) súd zistil, že
je k uvedeným nehnuteľnostiam je evidované záložné právo žalovaného v 1.rade na základe záložnej
zmluvy, k úverovej zmluve P.
5. Zo Zmluvy o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č.
XXX/XXXX/XXSU. súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako banka a žalobca v 2. rade ako dlžník uzavreli
dňa 5.9.2007 zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade zaviazal poskytnúť žalobcovi v 2. rade

spotrebný úver vo výške 11.300.000,- Sk a žalobca v 2. rade sa zaviazal, že poskytnutý úver banke vráti,
zaplatí úrok, príslušenstvo a poplatky v zmysle nižšie uvedených podmienok. Úver bol poskytnutý za
pohyblivú úrokovú sadzbu, v čase uzavretia zmluvy vo výške 8,80 % ročne. Žalobca v 2. rade sa zaviazal
zabezpečiť pohľadávku žalovaného v 1. rade záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
XXXXX, X. XXX, X. XXXX, ako aj na LV XXXX vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade. Žalobca v 2. rade

sa zaviazal splatiť istinu úveru spolu s úrokmi v mesačných anuitných splátkach v počte 132, 1. až 132.
splátku vo výške 133.913,- Sk so splatnosťou 15. deň v mesiaci, so splatnosťou 1. splátky 15.10.2007
a splatnosťou 132. splátky vo výške 133.706,55 Sk dňa 15.10.2018. Z článku 5 zmluvy (Poplatky)
vyplýva, že žalobca sa zaviazal zaplatiť jednorazový poplatok za spracovanie úveru vo výške 169.500,-
Sk, s povinnosťou uhradiť ho ešte pred čerpaním úveru, ďalej poplatky za vedenie úverového účtu,

ktoré budú účtované mesačne v zmysle platného cenníka banky z bežného účtu dlžníka, ďalej poplatok
za upomienky a výzvy v zmysle platného cenníka v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ďalej za
zmenu zmluvných podmienok na žiadosť dlžníka a následné vypracovanie dodatku k zmluve, ďalej za
mimoriadnu splátku úveru (predčasnú splátku, predčasné splatenie celého úveru) a za nedočerpanie
úveru v zmysle platného cenníka banky. RPMN bolo určené vo výške 9,5 % ročne. Celkové náklady

žalobcu v 2. rade ako dlžníka spojené s poskytnutím tohto úveru predstavovali čiastku 17.854.596,- Sk.

6. Zo zmluvy o OTPHYPO úvere č.XXX/XXXX/XXSU súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako banka a
žalobca v 2. rade ako dlžník uzavreli dňa 16.7.2009 zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný 1. zaviazal
poskytnúť žalobcovi v 2.rade úver vo výške 333.354,05 EUR a žalobca v 2.rade sa zaviazal, že úver

použije dohodnutým spôsobom na dohodnutý účel a tiež sa zaviazal úver splatiť spolu s úrokom,
príslušenstvomapoplatkomzapodmienokstanovenýchvzmluve.Úverbolposkytnutýnaúčelyinvestícií
do nehnuteľnosti. Zmluvné strany sa dohodli, že úver bude úročený výslednou úrokovou sadzbou vo
výške 5,50 % ročne. RPMN predstavovalo 5,66 % a celkové náklady dlžníka spojené s úverom (úroková
sadzba, výška poplatkov) sumu 422.849,82 EUR. Žalobca sa zaviazal úver splácať formou pravidelných

mesačných splátok vo výške 3.948,59 EUR (1.splátka dňa 15.10.2009 až 106.splátka vo výške 3.948,59
EUR a 107. splátka ako posledná splátka dňa 15.8.20108 vo výške 3.947,25 EUR), vždy do15.dňa
každého mesiaca. Z článku II bod 1. zmluvy vyplýva, že žalobca sa zaviazal zabezpečiť pohľadávku
banky z tejto zmluvy zriadením záložného práva na nehnuteľnosť - predmet zabezpečenia, spolu s
poistením týchto nehnuteľností na novú cenu s indexáciou minimálne vo výške 1,5 násobku úveru a

vinkuláciou poistného plnenia v prospech banky, a to nehnuteľnosť- rodinný dom zapísaný na LV č.
XXXX katastrálne územie: N. S., Q.: H. F., Q.: H. - N. S., Správa katastra Košice vo vlastníctve Z.. O.
X. v podiele 1/1 a nehnuteľnosť- rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX katastrálne územie: N. S., okres:
H. F., obec: H. - N., Správa katastra Košice vo vlastníctve S.. Ľ. X. v podiele 3, Y. H. v podiele 1/8, S..
I. H. v podiele 1/8.

7. Podľa článku III bodu 1.1 písm. a/, b/ a c/ zmluvy o OTPHYPO úvere, dlžník sa pred čerpaním úveru
zaviazal predložiť relevantné doklady, preukazujúce zabezpečenie úveru, vrátane žiadosti o predčasné
splatenie spotrebného úveru č. XXX/XXXX/XXSU., poskytnutého žalovaným v 1.rade, návrhu na vklad
záložného práva k nehnuteľnostiam a aktuálnych listov vlastníctva.

8. Zo zmluvy o zriadení záložného práva súd zistil, že žalovaný v 1.rade ako záložný veriteľ a žalobkyňa
v 1.rade ako záložca dňa 16.7.2009 uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného
práva na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1.rade zo zmluvy o OTPHYPO úvere č.XXX/XXXX/XXSU zo dňa 16.7.2009 voči žalobcovi v 2.rade, vrátane istiny úveru aj príslušenstva - úrokov, úrokov
z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok s zmluvných pokút. Záložné právo zabezpečuje aj
pohľadávku záložného veriteľa, ktorá vznikne po odstúpení od zmluvy o úvere, ako aj jeho pohľadávku

na vydanie bezdôvodného obohatenia resp. na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy
v súvislosti so zmluvou o úvere, ako aj na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v záložnej zmluve
a všetky náklady spojené s uplatnením a vymáhaním týchto pohľadávok. Predmetom zálohu boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX vo vlastníctve žalobkyne v 1.rade. Zmluva bola uzavretá na dobu
trvania záväzkov dlžníka - žalobcu v 2.rade voči záložnému veriteľovi, pričom záložné právo zanikne

splatením zabezpečovanej pohľadávky.

Z článku V. (Výkon záložného práva) súd zistil, že záložný veriteľ môže začať výkon záložného práva
a) predajom zálohu na dražbe, b) priamym predajom zálohu tretím osobám, c) predajom zálohu podľa
osobitných predpisov, napr. v exekučnom konaní.

Záložné právo bolo vložené do katastra nehnuteľností dňa 10.8.2009 pod P.

9. Z okamžitého výpisu z účtu žalobcu v 2. rade vedeného v OTP Banka Slovensko, a.s., (t.j. u
žalovaného) č. XXXXXXX/XXXX (pozn.: účet pre splácanie úveru v zmysle oboch zmlúv o úvere) za
obdobie od 3.9.2007 do 15.6.2017, súd zistil, že:

- dňa 11.10.2007 žalobca v 2.rade čerpal úver v zmysle prvej zmluvy o úvere vo výške 11.300.000 Sk,
t.j. 375.091,28 EUR. Pred čerpaním úveru, dňa 18.9.2007 zaplatil dojednaný poplatok za spracovanie
úveru vo výške 169.500 Sk, t.j. 5.642,97 EUR. V roku 2007 zaplatil sumu 13.341,75 EUR, v roku 2008
sumu 53.654,61 EUR a do účinnosti druhej zmluvy, t.j. do októbra 2009 zaplatil sumu 37.825,19 EUR.

Spolu teda vo vzťahu k prvej zmluve o úvere, vyjmúc poplatku za spracovanie úveru, žalobca v 2.rade
zaplatil 104.821,55 EUR
- vo výpise z účtu sa nachádzajú dve operácie zo dňa 17.8.2009, v zmysle ktorých žalobca uvedeného
dňa čerpal úver vo výške 333.354,05 EUR (t.j. vo výške, ktorá korešponduje s výškou úveru,
dojednaného podľa zmluvy o OTPHYPO úvere č.. zo dňa 16.7.2009) a v rovnaký deň došlo k splateniu

úveru v rovnakej výške
- od októbra do decembra 2009 žalobca zaplatil sumu 11.855,64 EUR, v roku 2010 zaplatil sumu
47.426,67, v roku 2011 zaplatil sumu 47.288,97 EUR, v roku 2012 zaplatil sumu 24.442,35 EUR, v roku
2013 zaplatil sumu 43.900 EUR, v roku 2014 zaplatil sumu 37.000 EUR a v roku 2015 do 18.5.2015
(t.j.dozosplatneniaúveru)nezaplatilžiadnusumu.Spolutedavovzťahukdruhejzmluveoúverežalobca

v 2.rade zaplatil 211.913,63 EUR
- po 18.5.2015 (t.j. po zosplatnení úveru) žalobca v 2.rade v roku 2015 zaplatil sumu 31.947,59 EUR, v
roku 2016 zaplatil sumu 33.981,73 EUR a v roku 2017 do 9.6.2017 zaplatil sumu 28.969,79 EUR.

10. Z výpisu u účtu č. 5, 6 a 7 vystaveného žalovaným v 1. rade súd zistil, že dňa 14.7.2017 zaplatil

žalobca v 2. rade sumu 4.999,98 EUR, rovnakú sumu zaplatil dňa 15.8.2017, ako aj dňa 13.9.2017, t.j.
spolu sumu 14.989 EUR.

11. Zhrnúc skutočnosti, ktoré vyplynuli z predložených výpisov z účtu, žalobca v 2.rade do 18.5.2015
(t.j. do zosplatnenia úveru) zaplatil spolu sumu 316.735,18 EUR a po zosplatnení úveru ešte sumu

109.888,11 EUR, t.j. spolu zaplatil žalovanému v 1.rade sumu 426.623,29 EUR. Spolu s poplatkom za
spracovanie úveru zaplatil žalovanému v 1.rade sumu 432.266,26 EUR.

12. Z Oznámenia žalovaného v 1.rade (banky) o začatí výkonu záložného práva zo dňa 3.5.2018,
adresovaného žalobcom v 1. a 2. rade súd zistil, že z dôvodu nesplácania úveru podľa zmluvy o

OTPHYPO úvere č.. zo dňa 16.7.2009 bol úver s účinnosťou k 18.5.2015 vyhlásený za predčasne
splatný. Žalovaný v 1.rade vyzval žalobcu v 2.rade na okamžité zaplatenie pohľadávky, ktorá ku dňu
3.5.2018 predstavuje spolu sumu vo výške 100.929,74 EUR a pozostáva z úverovej istiny vo výške
65.768,49 EUR, úrokov vo výške 25.127,59 EUR a úrokov z omeškania vo výške 10.033,66 EUR.
Zároveň žalovaný v 1.rade oznámil, že v zmysle § 151 l Občianskeho zákonníka pristupuje k začatiu

výkonu záložného práva predajom zálohu (nehnuteľný majetok zapísaný na LV č. XXXX vo vlastníctve
žalobkyne v 1.rade).13. Z Oznámenia žalovaného v 2.rade (dražobnej spoločnosti) o začatí výkonu záložného práva zo dňa
18.5.2018, adresovaného žalobcom v 1. a 2. rade súd zistil, že dražobník na základe Rámcovej zmluvy
o vykonávaní dražieb uzatvorenej dňa 27.10.2017 so záložným veriteľom (žalovaným v 1.rade), oznámil

začatie výkonu záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne v 1.rade a to predajom zálohu
na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Dražobník uviedol, že po uplynutí
zákonnej lehoty odo dňa doručenia tohto oznámenia sa uskutoční dražba zálohu.

14. Z výzvy žalovaného v 2. rade adresovanej žalobcovi v 2. rade zo dňa 18.5.2018 súd zistil, že žalobca

bol vyzvaný, aby umožnil vykonanie ohliadky predmetnej nehnuteľnosti na účely jej ohodnotenia s tým,
že ohliadka sa uskutoční dňa 13.6.2018.

15. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 a 2 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebná dočasná úprava

pomerov účastníkov alebo ak existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V oboch
prípadoch musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej (i keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by
bolo právo účastníka ohrozené. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené

vtedy, ak žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah
medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, ako aj osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera
dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli v základnej
miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dôkazné bremeno

spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie
skutočnostíodôvodňujúcichnariadenieneodkladnéhoopatreniaposudzujesúdlenpodľaobsahunávrhu
a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad
nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez
nariadeniapojednávania,bezvýsluchuabezvyjadreniaprotistrany,zprocesnéhohľadiskajezákladným

determinantom obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia má teda povahu osvedčovania.

19. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť oprávnenosť požadovaného opatrenia z
hľadiska existencie práva, na ochranu ktorého má byť nariadené a potrebnosti navrhovanej dočasnej

úpravypomerovúčastníkov.Neodkladnéopatrenieneprejudikujeaaninemôžeprejudikovaťnárok,ktorý
je ohrozený, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa žiaden nárok nepriznáva, ani nedeklaruje,
či tu právo je alebo nie je.

20. V predmetnej veci súd pri posudzovaní návrhu na neodkladné opatrenie dospel k záveru, že sú

splnenézákonnépredpokladyprenariadenienavrhovaného opatrenia,pretoženárokžalobcov,ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, možno považovať za pravdepodobný a zároveň, žalobcovia v
rozsahu nevyhnutnom na poskytnutie dočasnej ochrany osvedčili tiež nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy.

21. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca v 2.rade bol účastníkom hlavného záväzku,
tedazmluvyoúvere,ktorúuzatvorilsožalovanýmv1.radeažalobkyňav1.radebolaresp.jeakozáložca
účastníčkou akcesorického záväzku na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti,
uzavretej so žalovaným v 1.rade ako záložným veriteľom, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy oúvere. Zároveň nie je sporné a súd mal na základe listu vlastníctva za preukázané, že záložné právo
žalovaného v 1.rade k predmetnej nehnuteľnosti na základe záložnej zmluvy vzniklo zápisom v katastri
nehnuteľností a doposiaľ trvá.

22.Zpredloženýchlistinnýchdôkazovtaktiežvyplynulo,žežalovanýv1.rade pristúpilkrealizáciivýkonu
záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v 2.rade a to formou dobrovoľnej dražby, v
spolupráci so žalovaným v 2.rade na základe rámcovej zmluvy o vykonávaní dražieb uzatvorenej dňa
27.10.2017.

23. Podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2009 do 31.12.2009(ďalej Občianskeho
zákonníka), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

24. Podľa ust. § 151j ods.1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva.

25. Záložné právo je právny prostriedok, slúžiaci na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. Právny základ
pre vznik záložného práva a výkon tohto práva je upravený v ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.

26. Občiansky zákonník v ust. § 151j ods.1 ustanovuje, že záložný veriteľ môže začať výkon záložného
práva, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, pričom záložný
veriteľ sa môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona (odkaz na zákon o dobrovoľných dražbách).

27. Základným predpokladom pre začatie výkonu záložného práva je teda nesplnenie pohľadávky, ktorú
záložné právo zabezpečuje. V danom prípade žalobca v 2.rade ako dlžník zo zmluvy o úvere tvrdí, že
tento predpoklad nie je daný, pretože pohľadávka žalovaného v 1.rade, zabezpečená záložným právom,
bola splnená. Na podporu svojho tvrdenia žalobca predložil výpis z účtu, preukazujúci jeho jednotlivé

plneniapočnúcodr.2007dor.2017.Vdanejvecijezpredloženýchlistinnýchdôkazovzrejmé,žežalobca
v 2.rade uzavrel so žalovaným v 1.rade dve zmluvy o úvere; prvú dňa 5.9.2007 a druhú dňa 16.7.2009.
Hoci výkon záložného práva sa v danej veci vzťahuje k pohľadávke, ktorá vyplýva z druhej zmluvy o
úvere, z predloženého výpisu z účtu sa javí pravdepodobným dôvodnosť tvrdenia žalobcu, že reálne mu
žalovaný v 1.rade dojednaný úver poskytol len v zmysle prvej zmluvy o úvere a to dňa 11.10.2007 vo

výške 11.300.000 Sk, t.j. 375.091,28 EUR, avšak v zmysle druhej zmluvy o úvere mu žalovaný v 1.rade
reálne úver neposkytol. Vo výpise z účtu sa nachádzajú dve peňažné operácie zo dňa 17.8.2009. V
zmysle prvej operácie mal žalobca uvedeného dňa čerpať úver vo výške 333.354,05 EUR (t.j. vo výške,
ktorá korešponduje s výškou úveru, dojednaného podľa zmluvy o OTPHYPO úvere č.XXX/XXXX/XXSU
zo dňa 16.7.2009) avšak v zmysle druhej peňažnej operácie z rovnakého dňa došlo aj k splateniu úveru

v rovnakej výške. Z uvedeného je zrejmé, že z reálne poskytnutého úveru vo výške 375.091,28 EUR
žalobca v 2.rade do 18.5.2015 (t.j. do zosplatnenia úveru) zaplatil spolu sumu 316.735,18 EUR a po
zosplatnení úveru ešte sumu 109.888,11 EUR, t.j. spolu zaplatil žalovanému v 1.rade sumu 426.623,29
EUR. Spolu s poplatkom za spracovanie úveru zaplatil žalovanému v 1.rade sumu 432.266,26 EUR.
Táto, žalobcom zaplatená suma je vyššia, ako celkové náklady dlžníka spojené s poskytnutím úveru,

ktoré sú v zmluve o OTPHYPO úvere vyčíslené sumou 422.849,82 EUR.

28. Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemal k dispozícii podklady
žalovaného v 1.rade, z ktorých by mohol overiť správnosť výpočtu výšky pohľadávky, pre ktorú sa
navrhol výkon záložného práva a ktorá v zmysle oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa

3.5.2018 ku dňu 3.5.2018 predstavovala spolu sumu vo výške 100.929,74 EUR (z toho úverová istina vo
výške 65.768,49 EUR, úroky vo výške 25.127,59 EUR a úroky z omeškania vo výške 10.033,66 EUR).
Vychádzajúc z obsahu zmluvných podmienok, dojednaných v úverových zmluvách (t.j. počet a výška
mesačnej splátky úveru) však súd mohol predbežne konštatovať, že do vyhlásenia okamžitej splatnosti
úveru mal žalobca v 2.rade zaplatiť 375.186,52 EUR, pričom do tohto momentu zaplatil len 316.735,18

EUR, t.j. o 58.451,34 EUR menej. Po zosplatnení úveru však žalobca v 2.rade naďalej platil a zaplatil
ešte naviac sumu 109.888,11 EUR. Súdu však v tomto štádiu konania z dostupných dôkazov nie je
zrejmé, ako žalovaný v 1.rade naložil s uvedenými platbami, ako boli započítavané na dlh.29. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že žalobca v 2.rade osvedčil relevantné skutočnosti
umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Nateraz
sa totiž javí byť spornou otázka, či vôbec existuje pohľadávka, pre ktorú bol začatý výkon záložného

práva, resp. či existuje v takom rozsahu, ako ju deklaroval žalovaný v oznámení o začatí výkonu
záložného práva a teda, či dlh žalobcu v 2.rade zo zmluvy o úvere zanikol, či už v celom, alebo
čiastočnom rozsahu a ak áno, v akej výške zanikol a v akej výške stále trvá.

30. Súd sa preto stotožňuje s názorom žalobcu v 2.rade, že spornosť tejto otázky by mala byť vyriešená

v konaní vo veci samej, na základe žaloby o určenie, či tu právo žalovaného v 1. rade voči žalobcovi
v 2. rade zo zmluvy o úvere vôbec je alebo nie je, v rámci ktorého budú predmetom posúdenia
predbežné otázky ako platnosť celej resp. časti úverovej zmluvy, vrátane prieskumu prijateľnosti
zmluvných podmienok z hľadiska ochrany spotrebiteľa (ako predbežné otázky). Súd sa stotožňuje aj
s názorom žalobcu, že existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože poskytuje
záruku odvrátenia budúcich sporov strán v aktuálnom stave objektívnej neistoty medzi stranami, ktorý

je ohrozením právneho postavenia žalobcov a teda, poskytuje ochranu právnemu postaveniu žalobcov
skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Ide o vhodný procesný nástroj ochrany
práva žalobcov, ktorým sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vyriešenie otázky, či záložné
právo v dôsledku zániku zabezpečenej pohľadávky zaniklo. V tomto smere sa stotožňuje s postupom
žalobcu, ktorý ešte pred začatím celého procesu predaja na dražbe na svoju ochranu využil už návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia a nie až následný spôsob ochrany (napríklad prostriedok, ktorý
prichádza do úvahy až po samotnom vykonaní dražby a udelení príklepu - žalobu o určenie neplatnosti
dražby). Dočasná úprava pomerov účastníkov navrhovaným neodkladným opatrením až do odpadnutia
dôvodov, pre ktoré bolo opatrenie nariadené, za účelom ochrany vlastníckych práv a obydlia žalobcov,
zamedzenia vzniku ťažko napraviteľných následkov a prípadných ďalších sporov medzi účastníkmi, sa

javí ako opodstatnený, primeraný a v danej situácii jediný účinný procesný prostriedok na ochranu práva
žalobcov.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd má za to, že žalobcovia osvedčili potrebu dočasnej úpravy
vzťahov medzi stranami formou uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa výkonu resp. realizácie

záložného práva, ako aj naliehavosť situácie resp. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na ich
vlastníckych, resp. užívacích právach k nehnuteľnosti a vzniku škody na ich majetku, ktorá by im mohla
vzniknúť v prípade, ak by žalovaní realizovali záložné právo a došlo by k uskutočneniu dražby rodinného
domu,ktorýpodľatvrdeniažalobcovslúžinauspokojovaniebytovejpotrebyžalobcovačlenovichrodiny.
Z oznámenia žalovaných v 1. a 2.rade (dražobnej spoločnosti) o začatí výkonu záložného práva zo

dňa 3.5.2018 a zo dňa 18.5.2018 totiž nesporne vyplýva, že žalovaný v 1.rade pristúpil k realizácii
výkonu záložného práva formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách. Zároveň bola žalobcom doručená výzva žalovaného v 2.rade (dražobnej
spoločnosti) zo dňa 18.5.2018 na poskytnutie súčinnosti za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti. Je teda
zrejmé, že sa začali vykonávať úkony smerujúce k realizácii dražby v zmysle citovaného zákona, avšak

k samotnej dražbe ešte nedošlo.
32. Podľa ust. § 336 ods.1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

33. V súlade s vyššie citovaným zák.ustanovením, vzhľadom k tomu, že tu nie je predpoklad, že by
neodkladným opatrením bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd zároveň
uložil žalobcovi v 2.rade podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia proti žalovanému v 1.rade
žalobu o určenie, či tu právo žalovaného v 1. rade voči žalobcovi v 2. rade zo zmluvy o úvere je alebo

nie je. Podľa ust. § 336 ods.3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak
žaloba nebola v lehote podaná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).