Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314213032
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4314213032.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou v spore žalobkyne: C. E., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX I., A. I. XXX, v konaní zast.: Advokátska kancelária, JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom
040 01 Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
811 09 Bratislava, Pribinova 29, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 211 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 211 eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
211 eur od 24.05.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 211 eur s
príslušenstvom. Ďalej v podanej žalobe uviedla, že zmluvou o úvere č. 4094845 uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 09.03.2009 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni zo
strany žalovaného vo výške 300 eur. Žalovaná v žalobe poukázala na zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zbierky
o Slovenskej obchodnej inšpekcií v znení neskorších predpisov (platného v čase uzavretia úverovej
zmluvy). Uviedla, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b),

d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného pre
absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve (ročnej percentuálnej miery nákladov)
mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 300 eur bez úrokov
a poplatkov. Žalobkyňa uvedením do omylu zo strany žalovaného (predložením absolútne neplatnej
zmluvy v časti úrokov a poplatku) uhradila na jeho účet podľa zmluvy vo výške 511 eur, to znamená o
211 eur viac, než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 211 eur tak došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril dňa 19.09.2014, pričom uviedol, že žalobkyňou
predložená zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou,
nakoľko žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté
peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a nie na svoju súkromnú spotrebu. Podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel
bol úver poskytnutý, a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. V

prípade postavenia žalovaného treba akcentovať aj jeho dobrú vôľu, s ktorou do právneho vzťahu so
žalobkyňou vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže
sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené nie je možné
zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľskýchúveroch a aj preto je žalovaný toho názoru, že zmluva o úvere nemusí obsahovať ani údaj o RPMN,
a teda žalovaný má nárok nie len na vrátenie úveru, ale aj príslušného poplatku za poskytnutie úveru.
Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,

ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platnej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere
nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o
úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný má za to, že
k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej
premlčacej trojročnej lehote. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa v zmysle ustanovení

zákona môže domáhať v subjektívnej (dvojročnej) lehote, teda od okamihu, keď sa o bezdôvodnom
obohatení dozvedela. Žalovaný má za to, že táto lehota žalobkyni už uplynula. V žalobe absentujú
skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Pri premlčaní
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej

z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
Žalovaný poukázal na to, že požadovaný nárok žalobkyne sa stal premlčaný v objektívnej premlčacej
lehote v celom rozsahu a to dňa 15.03.2013. V objektívnej lehote je nárok žalobkyne premlčaný v časti
478 eur, nakoľko posledná splátka sa stala premlčaná 16.09.2016.
3.Žalobkyňasadňa06.02.2015vyjadrila,pričompoukázalanato,žeprávnepredpisyurčenénaochranu

spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, ak to samotný predpis nevylučuje. Je nevyhnutné účel použitia poskytnutých finančných
prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska. V uvedenej súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského
súduvPrešovezodňa26.05.2011,sp.zn.6Co/84/2011,podľaktoréhojekonanie,ktorýmsapresviedča,
navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel

na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý
nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11.05.2005 o nekalých obchodných
praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú
praktikuazároveňmôženapĺňaťatribútyagresívnejobchodnejpraktiky,čoznamená,žeaksapodstatne
zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje

za neprijateľnú voči spotrebiteľovi.
4. K námietke premlčania uviedla, že v prípade bezdôvodného obohatenia môže ísť o obohatenie
nedbanlivostné alebo úmyselné. V prejednávanom prípade ide podľa názoru žalobkyne o úmyselné
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. No judikatúra súdov jednoznačne konštatuje, že pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť

žalobkyne o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal. Nie je
rozhodujúce, že žalobkyňa sa mohla o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 17.12.1978 vo veci sp. zn. 2 Cz 35/77).
5. Právny zástupca žalobkyni na pojednávaní dňa 03.11.2015 uviedol, že žalobkyňa na podanej žalobe
trvá v celom rozsahu z titulu nároku na bezdôvodné obohatenie. Žalovaný poskytol úver žalobkyni na

základe úverovej zmluvy, ktorá neobsahovala viaceré náležitosti vyžadované zákonom určeným v čase
uzavretia zmluvy s tým, že zákon nesplnenie týchto náležitostí sankcionoval zmluvu za bezúročnú a bez
poplatkov. Tvrdil, že je potrebné na daný právny vzťah aplikovať 10 ročnú premlčaciu lehotu, pretože
išlo o úmyselné konanie a zistenie bezdôvodného obohatenia u žalovaného. Žalovaný podniká v oblasti
poskytovania úverov už od roku 2001. Už v prvej účinnosti z roku 2001 platila nevyvrátiteľná podmienka,

keďže to bolo v zákone jasne uvedené, že neuvedením RPMN sú zmluvy bezúročné a bez poplatkov.
Žalovaný napriek tomu svoje zmluvy počas obdobia 10 rokov nedal do súladu so zákonom.
6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 03.11.2015 uviedla, že mala viacero úverov od žalovaného a potom
všetky tieto záležitosti odovzdala na riešenie v období marca a apríla 2014 advokátskej kancelárii, ktorú
si zvolila na zastupovanie. Potvrdila, že sumu, ktorej sa domáha v tomto súdnom konaní, vyplatila

žalovanému v mesiaci december 2013 alebo v januári 2014, následne zisťovala jej vnučka určité
informácie, a preto sa rozhodla dať celú vec advokátskej kancelárii.
7. Okresný súd v Leviciach vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa 24.01.2017 pod č. k.
13C/91/2014-132 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

8. Proti rozsudku Okresného súdu v Leviciach zo dňa 24.01.2017 č. k. 13C/91/2014-132 podala
žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. V podanom odvolaní uviedla, že v prípade bezdôvodného
obohatenia môže ísť o obohatenie nedbanlivostné alebo úmyselné. V prejednávanom prípade ide podľa
názoru žalobkyne o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Z výpisu z Obchodnéhoregistra vyplýva, že od ktorého dátumu žalovaný aktívne podniká v oblasti poskytovania úverov -
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a to od 14.03.2001. V odvolaní žalobkyňa poukázala na
viacero rozhodnutí. Žalovaný preukázateľne vedel, že zmluvami s takými úrokmi, ako požadoval od

spotrebiteľov vo svojich formulárových zmluvách (v konkrétnom prípade zmluvy č. 4094845 vo výške
149,16 %) sa bezdôvodne obohacuje taktiež pre rozpor vysokých úrokov s dobrými mravmi. Vzhľadom k
uvedenému v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k premlčaniu žalobcovho nároku v objektívnej premlčacej
dobe. Ďalej poukázala na to, že odôvodnenie prvostupňového súdu obsahuje, že „žalobkyňa tvrdila,
podľa jej vyjadrenia, na pojednávaní dňa 03.11.2015, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela

v roku 2013 v decembri alebo v januári 2014, keď vnučka zisťovala určité informácie na internete
a potom sa rozhodla vec odovzdať advokátskej kancelárii. Predmetné tvrdenie súd považuje za
účelové, nakoľko uzatváranie spotrebiteľských úverov a tiež okolnosti o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách boli medializované v médiách, v tlači, a to po obdobie niekoľkých rokov
vrátane roku 2009, preto žalobkyňa takéto poznatky mala možnosť nadobudnúť už v čase uzatvárania
úverovej zmluvy“. Žalobkyňa poukázala na to, že subjektívna lehota na uplatnenie si nároku voči

žalovanému neuplynula. Má totiž za to, že súd nijako neodôvodnil a v konaní nepreukázal, na základe
akých skutočností dospel k záveru, že od doby, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, kto sa na jej
úkor obohatil do doby uplatnenia si ich práva na súde, uplynula subjektívna lehota dvoch rokov.
Tvrdenie, že žalobkyňa sa mohla dozvedieť o bezdôvodnom obohatení, je nesprávne. Súd nijako
nepreukázal, že žalobkyňa sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného

predo dňom udelenia plnomocenstva právnemu zástupcovi, ktorý o vzniku bezdôvodného obohatenia
informoval. Súd nevyslovil, na základe akého vykonaného dôkazu dospel k záveru, že žalobkyňa sa
dozvedela o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, teda o vzniku bezdôvodného obohatenia už v
roku 2009. K začatiu plynutia subjektívnej premlčacej lehoty došlo najskôr na prelome rokov 2013-2014,
kedy sa žalobkyňa dozvedela o skutočnosti, že na strane žalovaného mohlo vzniknúť bezdôvodné

obohatenie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná (preukázaná)
a nielen predpokladaná vedomosť svojvoľne určená konajúcim súdom. Preto skorší dátum zistenia
existencie bezdôvodného obohatenia žalobkyňou, na strane žalovaného nebol žalovaným ani súdom
nijako preukázaný.
9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril dňa 26.07.2017 a poukázal na to, že v prípade

postavenia žalovaného je treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou
vstupoval. Argumentácia žalobkyne v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho
súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť
dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže
sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Žalovaný má za to, že právnu úpravu

ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom
je fyzická osoba. Žalobkyňa v zmluve výslovne prehlásila a potvrdila osobitne svojím podpisom, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Plynutie objektívnej premlčacej doby nezávisí od
žiadnej subjektívnej vedomosti žalovaného a jej začiatok sa viaže na objektívne stanovenú skutočnosť
vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný má za to, že Okresný súd Levice rozhodol vecne správne

rozsudkom pod sp. zn. 13C/91/2014 zo dňa 14.06.2017, ktorým žalobu žalobcu zamietol z dôvodu
uplynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby.
10. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28.09.2018 pod č. k. 12Co/149/2017-192 zrušil rozsudok
Okresného súdu v Leviciach zo dňa 24.01.2017 č. k. 13C/91/2014-132, s tým, že odvolanie žalobkyne
bolo podané opodstatnene. Bez ďalšieho totiž nebolo možné ustáliť, že momentom uhradenia poslednej

splátky žalobkyňou u nej nastala vedomosť o tom, že plnila bez právneho dôvodu, a tým u žalovaného
došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Od uvedeného momentu totiž začala plynúť nesporne len
trojročná objektívna doba a začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej doby bolo možné posudzovať na
základe toho, čo uvádzali strany sporu na okolnosť, kedy sa žalobkyňa skutočne dozvedela o tom, že
plnila bez právneho dôvodu. Žalovaný pri vznesení námietky premlčania nenavrhol vykonanie dôkazu,

ktorým by bolo preukázané, že žalobkyňa sa o plnení bez právneho dôvodu dozvedela skorším dňom,
než ktorý sama uvádzala, potom sa žalovaný pri posudzovaní počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby dostal do stavu dôkaznej núdze. Žalovaný ako nebankový subjekt, ktorý v čase
uzatvorenia zmluvy so žalobkyňou už podnikal v oblasti poskytovania spotrebných úverov z vlastných
zdrojov, niekoľko rokov, napriek tomu ignoroval vtedy platné zákonné ustanovenia o povinnosti uvádzať

v zmluvách ročnú percentuálnu mieru nákladov, čím neumožnil žalobkyni porovnať výhodnosť úveru na
trhu s inými poskytovanými úvermi. Súd neposudzoval, nezaoberal sa tým, či v tomto smere nejde o
nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, či to nie je treba hodnotiť ako úmyselnékonanie žalovaného s cieľom získať bezdôvodné obohatenie. V takom prípade by bola premlčacia doba
desaťročná, v čase podania žaloby neuplynula a žalovaný nárok by nebol premlčaný.
11. Na nariadené pojednávanie dňa 11.06.2019 sa žalovaný nedostavil, predvolanie mal riadne a

včas doručené, neúčasť súdu ospravedlnil elektronickým podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa
05.06.2019 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, o odročenie nepožiadal, a preto súd vec prejednal
v neprítomnosti žalovaného.
12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 11.06.2019 uviedol, že trvá na tom, že úverová
zmluva je bezúročná a bezpoplatková z dôvodu absencie podstatných náležitostí vyžadovaných

zákonom o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na poslednú vetu bodu 23 uznesenia odvolacieho súdu,
v ktorom Krajský súd uviedol, že v doterajšom priebehu konania nebol nijakým spôsobom preukázaný
skorší okamih žalobkyne o vedomosti o bezdôvodnom obohatení, než to uvádza samotná žalobkyňa.
Dôkazné bremeno je pri tom na strane žalovaného. Pokiaľ ide o plynutie objektívnej premlčacej doby,
upriamila pozornosť na to, že v prejednávanom prípade je potrebné na daný prípad aplikovať režim
úmyselného bezdôvodného obohatenia, a teda 10 ročnú premlčaciu dobu. Súčasne poukázal aj na

iné rozhodnutia súdu. Na základe týchto uvedených skutočností preto nie je možné súhlasiť s tým, že
žalobkyňou uplatnený nárok je premlčaný.
13. Súd vykonal dokazovanie písomnou zmluvou o úvere zo dňa 09.03.2009 uzatvorenou medzi
žalobkyňou a žalovaným, z ktorej sa zisťuje, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 300 eur a
žalobkyňa sa zaviazala úver splácať v mesačných splátkach po 73 eur s tým, že poskytnutú sumu vráti

zvýšenúopríslušnýpoplatokvovýške211eur,prehľadomsplátok,výzvoužalobkynenavrátenieplnenia
prijatého bez právneho dôvodu, návrhmi žalobkyne, ktoré došli na tunajší súd a týkajú sa iných zmlúv o
úvere a sú vedené na Okresnom súde v Leviciach pod sp. zn. 7C/147/2014, sp. zn. 12C/66/2014, sp. zn.
11C/137/2014, sp. zn. 14C/138/2014, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.04.2008
č. k. 23Sc/19/2008-19, uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.04.2019 č. k. 6Co/5/2019-135,

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.02.2018 č. k. 9Co/115/2017-208.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.01.2009 do 31.12.2009) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.01.2009 do 31.12.2009) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.01.2009 do 31.12.2009) dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.01.2009 do 31.12.2009) spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.01.2009 do 31.12.2009) zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva
alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.01.2009 do 31.12.2009) v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

21. Podľa § 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.23. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

24. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.
25. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

26. Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo,
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
27. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
28. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
29. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.30. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
32. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.
33. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
35. Podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného od 01.02.2013 do 31.05.2014) ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.
januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

36. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného od 01.07.2010 do 31.01.2013) výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, a

preto jej v celom rozsahu vyhovel.
38. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 09.03.2009 písomnú zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka pod č. 4094845, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške
300 eur. Žalobkyňa sa zaviazala, že úver bude splácať v mesačných splátkach po 73 eur mesačne
počnúc dňom 11.04.2009, vždy do 7. dňa toho kalendárneho mesiaca. Súčasne zo zmluvy o úvere je

zrejmé, že žalobkyňa ako dlžník sa zaviazala veriteľovi vrátiť úver vo výške 300 eur s tým, že veriteľovi
zaplatí sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 211 eur, a tak celkove žalobkyňa zaplatí veriteľovi
sumu vo výške 511 eur. Žalobkyňa úver splácala platbami vo výške od 11.04.2009 až do 16.09.2009
s tým, že celkove zaplatila žalovanému sumu vo výške 511 eur. Právny vzťah medzi žalobkyňou
a žalovaným je potrebné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

s poukazom na tú skutočnosť, že žalobkyňa uzatvárala predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľ,
nakoľko je zrejmé, že nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Žalovaný zmluvu o úvere uzatváral v pozícii veriteľa v rámci predmetu podnikateľskej činnosti,
a preto súd aplikoval na daný zmluvný vzťah medzi stranami sporu spotrebiteľské právo vrátane
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, ktorý bol účinný od 01.01.2009 do 30.11.2009, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu
09.03.2009. Je zrejmé z obsahu zmluvy o úvere, že žalovaný uzatváral zmluvu o úvere č. 4094845
ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, pričom žalobkyňa
zmluvu o úvere uzatvárala ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalovaný počas konania poukazoval na tú skutočnosť,

že úver poskytol žalobkyni na účely povolania. Je zrejmé ale zo zmluvy o úvere, že žalobkyňa
uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a podľa toho ako zmluvná strana je na zmluve
identifikovaná rodným číslom, ako aj trvalým bydliskom. Počas konania nebolo preukázané, že by k
dátumu 09.03.2009 žalobkyňa podnikala a tiež z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že neuvádzala
žalobkyňa do zmluvy o úvere obchodné meno, identifikačné čísla a ani iné náležitosti, ktoré by svedčili

o tom, že do zmluvného vzťahu so žalovaným dňa 09.03.2009 vstupovala ako podnikateľ. Zmluvu o
úvere podpisovala ako spotrebiteľ a tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyni boli poskytnuté finančné
prostriedky na účel povolania, je zavádzajúce a účelové. Je bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní
obdobných úverových zmlúv označiť povinného buď ako podnikateľský subjekt (napríklad údajom IČO),
prípadne ak nemá dlžník podnikateľské oprávnenie, účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia

finančných prostriedkov, napríklad za účelom povolania tak, ako tomu bolo v tomto prípade z dôvodu,
aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Navyše žalovaný
umiestnil na predformulárovú zmluvu účel úveru tak, že nad kolónku, kde sa mala žalobkyňa podpísať
ako dlžník s tým, že vyjadruje súhlas s výškou poskytnutého úveru, ako aj s výškou mesačných splátok.Žalobkyňa ako spotrebiteľ nemá vedomosť ani nemôže mať poznatky o tom, aké právne následky
pre ňu môže mať podpísanie predformulovaného vyhlásenia, ktoré sa týka účelu použitia finančných
prostriedkov. Žalobkyňa ani nemohla predpokladať, ako si svoje postavenie môže zhoršiť, podpisom

takéhoto vyhlásenia, a preto účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov je potrebné skúmať aj z
objektívneho hľadiska. Samotná žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2015 uviedla, že zmluvu
o úvere uzatvárala ako spotrebiteľ. O tom svedčí aj tá skutočnosť, že na zmluve o úvere sa nenachádza
žiadenúdajozamestnávateľovižalobkynealebohocijakýinýúdaj,ktorýbypoukazovalnato,žefinančné
prostriedky boli poskytnuté na účel povolania. Žalovaný počas celého konania opak nepreukázal, to

znamená, že peňažné prostriedky poskytol žalobkyni na výkon jej povolania.
39. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský, zaoberal
sa aj tým, či úverová zmluva pod č. 4094845 obsahuje všetky všeobecné náležitosti tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) až s) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (účinného od 01.01.2009 do 30.11.2009). V ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti

podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Na to, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala všetky náležitosti, je potrebné, aby obsahovala podľa
§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. aj konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa
uzatvárala zmluvu ako spotrebiteľ, a preto je potrebné, aby konečná splatnosť spotrebiteľského úveru
boladefinovanákonkrétnymdátumom,avšakvzmluveoúveresauvádzaibato,žežalobkyňajepovinná

úver platiť vždy do 7. dňa toho ktorého mesiaca po 73 eur počnúc dňom 11.04.2009, čo nemožno
považovať za uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ďalej je potrebné na to, aby zmluva
o úvere mala všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h) uvedenie ročnej úrokovej sadzby, podľa písm.
j) tohto ustanovenia ročnú percentuálnu mieru nákladov, podľa písm. k) tohto zákonného ustanovenia
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom podľa názoru súdu zmluva o úvere

neobsahuje ani ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a ani priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov. Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere pod č. 4094845 neobsahuje
náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g), h), j), k) je potrebné považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov. Žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 300 eur, pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému
celkove 511 eur, preto sa žalovaný bezdôvodne obohatil o sumu 211 eur.

40. Súd preto vyhovel žalobe a uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 211 eur z titulu
bezdôvodného obohatenia. Súd priznal žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 211 eur, čo predstavuje
rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenými úhradami žalobkyne.
41. Žalovaný sa počas konania bránil tým, že nárok žalobkyne je premlčaný. Preto sa súd zaoberal tým,
čijenárokžalobkynepremlčaný.Vustanovení§107Občianskehozákonníkajezakotvenákombinovaná

premlčacia doba, t. j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne; tieto
dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba je
dvojročná, kratšia a objektívna premlčacia doba je buď trojročná, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo z
neúmyselného konania (z nedbanlivosti), alebo desaťročná, ak bezdôvodné obohatenie bolo spôsobené
úmyselne. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie

získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.
Začiatok plynutia trojročnej objektívnej doby je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia.Otom,žedošlok získaniubezdôvodnéhoobohateniaaktohozískal,saoprávnenýnemôže
dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť
skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k

získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové
okolnosti, z ktorých možno usudzovať, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia na jeho úkor. Aj
v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka.
42. Žalobkyňa počas konania poukazovala na to, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela v roku

2013 v decembri alebo v januári 2014, keď vnučka zisťovala určité informácie na internete a potom
sa rozhodla celú vec odovzdať advokátskej kancelárii. Žalovaný síce vzniesol námietku premlčania,
avšak nenavrhol vykonanie dôkazu, ktorým by bolo preukázané, že žalobkyňa sa o plnení bez právneho
dôvodu dozvedela skorším dňom, než ktorý sama uviedla. Preto sa žalovaný pri posudzovaní počiatku
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby dostal do stavu dôkaznej núdze. Preto súd vychádzal

z toho, že žalobkyňa sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení v roku 2013 v decembri a vzhľadom
k tomu, že žaloba došla na Okresný súd v Leviciach dňa 09.06.2014, je potrebné skonštatovať, že
subjektívna premlčacia lehota u žalobkyni neuplynula a žaloba bola podaná včas. Súd sa ďalej zaoberal
aj začiatkom plynutia objektívnej doby, pričom jej začiatok je určený okamihom, keď došlo k získaniubezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu došlo tak, ako je to uvedené v spise na čísle
listu 6, nakoľko žalobkyňa platila žalovanému dňa 11.04.2009 sumu 73 eur, dňa 11.05.2009 sumu 73 eur,
dňa 11.06.2009 sumu 73 eur, dňa 11.07.2009 sumu 73 eur, dňa 11.08.2009 sumu 73 eur, dňa 11.09.2009

sumu 73 eur, dňa 11.10.2009 sumu 73 eur, dňa 15.04.2009 sumu 73 eur, dňa 14.05.2009 sumu 70
eur, dňa 15.06.2009 sumu 80 eur, dňa 29.07.2009 sumu 73 eur, dňa 14.08.2009 sumu 73 eur a dňa
16.09.2009 sumu 142 eur.
43. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa plnila žalovanému v splátkach, je potrebné z hľadiska premlčania
za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo

samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a
rovnaké okolnosti zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého nároku začína
plynúť premlčacia doba osobitne. Objektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pričom uvedené ustanovenie rozlišuje objektívnu premlčaciu dobu trojročnú a v prípade, ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, upravuje desaťročnú premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť odo
dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe súd uvádza, že v

danom prípade má za to, že objektívna premlčacia doba je desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie
žalovaného považuje súd za úmyselné. Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel,
že neuvedením podstatných náležitostí, ktoré vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001
Z. z. - neuvedenie ročnej úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miery nákladov, priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov nastane zákonom predpokladaná sankcia, že veriteľ nebude môcť

od dlžníka žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa plnila v období od
11.04.2009 do 16.09.2009 a žaloba došla na Okresný súd v Leviciach dňa 09.06.2014, je celkom zrejmé,
že neuplynula desaťročná objektívna premlčacia lehota. O tom, že objektívna premlčacia lehota je v
danom prípade desaťročná, svedčí aj to, že zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu je zrejmé, že
žalovaný podnikal aktívne a nedobromyseľné kroky týkajúce sa toho, aby sa predmetná zmluva javila

ako nespotrebiteľská (uviedol v nej napríklad, že úver je poskytnutý na výkon povolania). Žalovaný je
podnikateľským subjektom, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom
a musel vedieť, že úverovú zmluvu uzatvára so spotrebiteľom, a teda ide v skutočnosti o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, pričom do nej nezahrnul údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaný napokon musel tiež vedieť, že následkom absencie daných náležitostí zmluvy vyžadovaných

zákonom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť takto dohodnutého úveru. Dopustil sa tak úmyselného
protiprávneho konania, ktorým pre seba získal bezdôvodné obohatenie, a preto je premlčacia doba
desaťročná.
44. S poukazom na uvedené skutočnosti súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.
45. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, a preto súd priznal žalobkyni aj

ňou uplatnený 8,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 211 eur od 24.05.2014, ktorý nárok je dôvodný
čo do obdobia omeškania vzhľadom k tomu, že žalobkyňa pre žalovaného plnila v období od 11.04.2009
do 16.09.2009. Rovnako je dôvodný aj nárok na 8,25 % ročný úrok z omeškania, ktorý vyplýva žalobkyni
z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v ktorom sa uvádza,

že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, čo je aj tento prípad, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa §
3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (účinného do 31.01.2013) sa uvádza, že výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 31.01.2013 predstavovala základná úroková

sadzba ECB 0,25 % + 8 percentuálnych bodov, čo sa rovná nároku žalobkyni na 8,25 % ročný úrok z
omeškania.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (127 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.