Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Lajoš
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/6/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216201240
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8216201240.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: G. Š., U.. X.X.XXXX, L. XX,XXX
XX L., zastúpenej JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom, Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, o zaplatenie
162,83 Eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je p o v i n n á žalobcovi zaplatiť známy úrok z omeškania v sume 15,45 Eur v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92 %, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 8.3.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť mu známy úrok vo výške 162,83 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 15,54 Eur, poplatok vo
výške 140,85 Eur, poplatok za upomienky 40,- Eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur a náhradu trov
konania, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
z 29.4.2014 poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 600,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 140,85 Eur a úrok spojený so
spotrebiteľským úverom vo výške 39,15 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 780,- Eur. Odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov bola vo výške 140,85 Eur, čo predstavovalo ročnú percentuálnu mieru nákladov
(RPMN) vo výške 382,68 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa
vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ
zobral na vedomie. Úrok bol vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo
výške 39,15 Eur. Uvádzal, že spotrebiteľský úver sa úročí ročnou úrokovou sadzbou, ktorá predstavuje
fixné percento vo výške 39,15 % p.a., pričom výška úrokov sa vypočíta nasledovnou metódou: istina
(poskytnutý spotrebiteľský úvere) x úroková sadzba x počet dní trvania spotrebiteľského úveru /365
x 100. Úroková sadzba úveru je fixná na celé obdobie úveru. Úroková sadzba nie je naviazaná na
žiaden index ani referenčnú úrokovú sadzbu a nie sú dané žiadne podmienky pre uplatňovanie úrokovej
sadzby. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 780,- Eur, ak nie je dohodnuté inak do 2.7.2014
na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo
v hotovosti mandatárovi. Žalobca a žalovaná sa dohodli, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere pod č.
XXXXXXXXX zo dňa 29.4.2014 sa mení tak, že žalovaná sa zaviazala žalobcovi uhradiť celkovú čiastku780,- Eur v 2 splátkach vo výške 390,- Eur, splatných vždy k 2 kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc
dňom 2.6.2014. Žalovaná z uvedenej čiastky pred dlhom splatným uhradila 0,- Eur. Na základe toho,
že porušila podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nedodržala splátkový kalendár, oznámili jej,
že v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere stratila výhodu splátok, dlh sa stal splatný v celosti a
vyzvali ju na úhradu celého dlhu. Podľa Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa
žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom
vyplývajúcim zo zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania,
trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia žalobcu v týchto konaniach a iné
preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva. Dlžná pohľadávka tak podľa žalobcu
bola tvorená známym úrokom v sume 162,83 Eur, známym úrokom z omeškania vo výške 140,85 Eur,
poplatkom vo výške 140,85 Eur, poplatkom za upomienku v sume 40,- Eur a zmluvnou pokutou v sume
33,- Eur.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa
žalovanej voči žalobcovi už nemá žiaden dlh. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.4.2014
č. XXXXXXXXX obsahuje viaceré zmluvné dojednania, ktoré podľa § 53 Občianskeho zákonníka
sú neprijateľné a z toho dôvodu neplatné. Žalobcom žalobou uplatňované nároky sú založené na
neprijateľných zmluvných podmienkach.
4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej oznámil, že žalovaná dňa 7.1.2015 uhradila sumu 600,- Eur
a žalobca naďalej eviduje nedoplatok vo výške 448,62 Eur.
5. Žalovaná v duplike zo 6.12.2016 uviedla, že okrem sumy 600,- Eur o zaplatení ktorej predložila výpis
z internetbankingu ČSOB, a.s. uhradila aj sumu 180,- eur titulom celkových nákladov spotrebiteľa, o
čom ako dôkaz predložila list žalobcu označený ako výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 14.1.2015, v
ktorom žalobca potvrdzuje úhradu istiny úveru spolu s poplatkom v sume 780,- Eur.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 8.12.2016, na ktoré predvolal ako právneho
zástupcu žalobcu (doručenie predvolania vykázané 16.11.2016) tak aj právneho zástupcu žalovanej
(doručenie predvolania vykázané 11.11.2016). Žalobca, ako aj jeho právny zástupca sa pojednávania
nezúčastnili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným 7.12.2016 a žiadali rozhodnúť
v ich neprítomnosti. Žalovaná a právny zástupca žalovanej podaním doručeným 6.12.2016 žiadali
ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasili s prejednaním veci bez ich účasti. Vzhľadom na
splnenie podmienok vykonania pojednávania v zmysle § 178 ods. 2 CSP (doručenie predvolania aspoň
5 dní pred jeho konaním) súd rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti strán v konaní a po
vykonanom dokazovaní vydal rozsudok č. k. 7C/6/2016-62 z 8.12.2016, ktorým žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.
7.Svojrozsudokodôvodniltým,žemedzistranaminebolosporu,žežalobcasožalovanoudňa29.4.2014
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume
600,- Eur za podmienok, ako vyplývajú z obsahu zmluvy. Vychádzajúc z ustanovení § 261 ods. 6 písm.
d), § 497, § 499 a § 502 Obchodného zákonníka ako aj § 52, § 53, § 53c Občianskeho zákonníka a s
poukazom na čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 ako
aj na § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 z.z. v znení ku dňu 8.4.2014 dospel k záveru , že úverová zmluva,
z ktorej si žalobca vyvodzuje svoj peňažný nárok uplatnený žalobou je spotrebiteľskou zmluvou, v rámci
ktorej neboli zmluvné podmienky individuálne dojednané. Na uzavretie zmluvy o úvere dňa 29.4.2014
spoločnosťPohotovosť,s.r.o.použila formulárspredtlačenýmtextom,ktorýjevoľnýmokomnečitateľný.
Veľkosť písmen tohto textu reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi čo i len oboznámiť sa s
týmto textom a vyhodnotiť jeho dôsledky. Spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. ako dodávateľovi pritom nič
nebránilo formulárovú zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým
rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu, ako je
odkaz na úverové zmluvné podmienky, v ktorých sú prakticky upravené všetky povinnosti spotrebiteľa,
mali byť minimálne uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozorňovali na nevyhnutnosť
preštudovania zmluvy v celom jej rozsahu, včítane úverových zmluvných podmienok. Žalobca takýto
typ formulárovej zmluvy na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou použil zámerne, v
snahe odradiť žalovanú ako spotrebiteľa od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy, včítane
všeobecných úverových podmienok a tým získať kvalifikovaný obraz o podmienkach poskytnutia úveru
a vyhodnotiť ich dôsledky na ňu ako spotrebiteľa. Preto považoval spotrebiteľskú zmluvu ako takú zaabsolútne neplatnú, v dôsledku čoho všetky jej ostatné podmienky považoval za neprijateľné a tým aj za
neplatné. Poukazoval tiež na skutočnosť, že k rovnakému záveru došli aj iné súdy (napríklad Okresný
súd Žilina vo veci sp. zn. 13C 69/2011, viď jeho rozsudok zo dňa 10.1.2012 č.k. 13C 69/2011-13, ktorý
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 20.6.2013 sp. zn. 6Co 76/2013) pričom v skôr
citovaných rozhodnutiach uvedené skutkové a právne závery oboch súdov v celom rozsahu za vecne
správne považoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní proti týmto rozhodnutiam
vedenom pod sp. zn. 1Cdo 320/2013 (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
24.11.2015 sp. zn. 1Cdo 320/2013). Z listu žalobcu zo dňa 14.1.2015 vyvodil, že dňa 7.1.2015 žalovaná
uhradila istinu úveru spolu s poplatkom vo výške 780,- Eur na základe zmluvy o úvere č. 800503562
uzatvorenej dňa 29.4.2014, čo žalobca v konaní nepoprel a preto súd v zmysle § 151 ods. 2 C.s.p. ustálil,
že žalovaná žalobcovi uhradila ňou tvrdenú sumu 780,- Eur, čím žalobcovi vrátila viac, než jej žalobca
na základe neplatnej zmluvy poskytol a preto bola žaloba žalobcu ako nedôvodná zamietnutá.
8.NaodvolaniežalobcuKrajskýsúdvPrešoveuznesenímsp.zn.9Co/14/2018-101z5.6.2018rozsudok
Okresného súdu Bardejov č. k. 7C/6/2016-62 z 8.12.2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nesprávnosť skutkových
zistení je relevantným odvolacím dôvodom vtedy, ak je možné usúdiť, že závery, ku ktorým súd dospel
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, resp. hodnotenie dôkazov je chybné. Ide o situáciu, kde je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z tvrdení účastníkov, alebo vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti, pravdivosti, vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedná tomu, čo mohlo byť zistené hodnotením dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujenazistený
skutkový stav konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
zistení vyvodil nesprávne právne závery. K prvoinštančným súdom tvrdenej neplatnosti zmluvy pre
neadekvátnu veľkosť písma a nečitateľnosť údajov odvolací súd uviedol, že je možné súhlasiť so
žalobcom v tom, že v čase vzniku zmluvy žiadny právnym predpis neupravoval veľkosť písma, ktoré má
byť uvedené v spotrebiteľskej zmluve, pričom žalovaná túto okolnosť (údajnú nečitateľnosť zmluvy) v
priebehu konania ani netvrdila. Zároveň bolo odvolacím súdom ustálené, že obsahu predmetnej zmluvy
žalovaná porozumela, čo vyplýva nielen z toho, že na záväzky z nej vyplývajúce plnila, ale aj z jej
listu, ktorý žalobcovi adresovala dňa 4.1.2005 (č.l. 34 spisu) označenom ako návrh na mimosúdne
riešenie, v ktorom presne popísala všetky zmluvou dohodnuté náležitosti. Podľa odvolacieho súdu
zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi by nezodpovedal taký kontraktačný proces,
ktorý by bol zachytený vo forme značne sťažujúcej vnímanie toho, čo má byť jeho obsahom, čo však z
dôkazovvykonanýchvkonanínevyplynulo.Pokiaľsúdprvejinštanciekonštatoval,žežalovanážalobcovi
zaplatila 780,- Eur, poukázal na skutočnosť, že v spise sa nachádza písomnosť žalovanej adresovaná
žalobcovi, datovaná dňom 19.1.2015 (č.l. 37 spisu), ktorou reaguje na písomnosť žalobcu zo 14.1.2015,
v ktorom bola informácia o tom, že mu uhradila istinu úveru spolu s poplatkom so výške 780,- Eur.
Z písomnosti žalovanej však vyplýva, že táto informácia žalobcu nie je podľa nej správna, keďže na
účet žalobcu previedla sumu 600,- Eur. Odvolací súd tak súdu prvej inštancie vytkol, že sa nedôsledne
vysporiadal s týmito vzájomne si odporujúcimi informáciami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania,
čím svoje rozhodnutie zaťažil vadou a závery, ku ktorým dospel sa tak stali protirečivé. Uvedené
znamená, že skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel nemajú oporu v postupe, ktorý pri hodnotení
dôkazov realizoval, čo má za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom a je tak dôvodom
pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v priebehu
ďalšieho konania bude opätovne vec prejednať, vo vzájomnej súvislosti a jednotlivosti posúdiť dôkazné
prostriedky, ktoré mu predložili strany sporu, posúdiť, či podmienky zmluvy, ktorú uzavrel žalobca so
žalovanou nie sú neprijateľnými podmienkami. V závere svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ v ďalšom
konaní súd dospeje k neprijateľnosti zmluvných podmienok vo vzťahu k tým nárokom, ktoré žalobca
definoval v samotnom žalobnom návrhu, potom je úlohou prvoinštančného súdu nároky vzťahujúce sa
k neprijateľným podmienkam nepriznať a pokiaľ pokiaľ niektorý zo žalobou definovaných čiastkových
nárokov má základ a opodstatnenie v zákonnej úprave a bude opodstatnený, jeho opodstatnenosť
posúdiť v súlade s právnym predpisom.9. Po zrušení rozsudku č. k. 7C/6/2016-62 z 8.12.2016 krajským súdom súd vo veci súd opätovne
vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.9.2018, na ktoré predvolal žalobcu ako aj právneho zástupcu
žalovanej (doručenie predvolania u oboch vykázané 8.8.2016) a po vykonano dokazovaní vo veci
vyniesol tento rozsudok. V priebehu konania súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: dohoda o
plnení v splátkach v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.4.2014,
všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, návrh žalovanej na uzavretie dohody o
urovnaní, stanovisko k listu - výzva na úhradu dlžnej čiastky z 19.1.2015 na č.l. 37-38, vyjadrenie
žalovanej zo 6.12.2016 na č.l. 50, kópia platobného príkazu z 2.1.2015 na č.l. 51, výzva na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 14.1.2015 na č.l. 52.
10. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“) súd zistil, že strany sporu
zmluvu uzavreli dňa 29.4.2014. V zmysle nej mal byť žalovanej poskytnutý úver 600,- Eur, ktorú sumu
v zmysle potvrdenia pod textom predloženej Zmluvy prevzala žalovaná toho istého dňa v hotovosti. V
zmysle Zmluvy sa žalovaná zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 180,- Eur, teda zaplatiť spolu 780,- Eur, pričom podľa
Zmluvy celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku
vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru čo je 39,15 Eur a z administratívnych nákladov na
vypracovanie a uzavretie Zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 140,- Eur
(tzv. „administratívny poplatok“), a to všetko do 2.7.2014. Zároveň podľa zmluvy „doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 2.7.2014“.
Podľa Zmluvy výška RPMN je 382,68 %, výška priemernej hodnoty RPMN 69,17 %. Neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy podľa jej textu sú Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej
len „VPPSU“).
11. Uvedená Zmluva vzhľadom na jej obsah a povahu zmluvných strán je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle príslušnej všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka a spadá pod úpravu zákona č. 129/2010
Z.z. Dňa 19.12.2013 bola medzi stranami sporu uzavretá tiež „dohoda o plnení v splátkach“ k Zmluve,
podľa ktorej sa účastníci dohodli, že Zmluva sa mení, a podľa ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť 780,-
eur v 2 mesačných splátkach po 390,- eur splatných vždy k 2. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc dňom
2.6.2014 Zároveň podľa uvedenej dohody o plnení v splátkach je RPMN 341,82 % .
12. Súčasťou zmluvy mali byť aj VPPSU, ktoré mali byť platné od 1.11.2013 a ktoré nie sú žalovanou
podpísané. Podľa bodu 07 zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku
úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 33,- €. V prípade, že sa dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu spotrebiteľ sa
zaväzuje veriteľovi zaplatiť úrok z omeškania v sadzbe v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Zároveň sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 10,- € do 5 dní od doručenia
písomnej výzvy na úhradu. Podľa bodu 10 VPPSU si zmluvné strany dohodli možnosť pred rozhodnutím
sporu v konaní pred súdom využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor,
ktorý vznikol zo zmluvy. Všetky spory mali byť riešené pred Mediačným centrom zriadeným a vedeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava.
13. Žalobca tvrdil, že na úhradu spotrebiteľského úveru žalovaná zaplatila sumu 600,- eur, ktorá bola
7.1.2015 pripísaná na účet žalobcu. Uvedené zodpovedá aj žalovanou predloženej kópii platobného
príkazu (č.l. 51 spisu). Žalovaná v priebehu konania vo vyjadrení zo 6.12.2016 vychádzajúc z listu
žalobcu však tvrdila, že na splatenie úveru zaplatila až sumu 780,- Eur, avšak ďalšiu úhradu okrem
úhrady poukázanej z jej účtu IBAN E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 5.1.2015 nepreukázala. Jej
tvrdenie o úhrade sumy vyššej ako 600,- Eur následne žalobca poprel vo svojom vyjadrení z 13.11.2017
doručenom v priebehu konania 14.11.2017. Z písomnosti žalovanej adresovanej žalobcovi, datovanej
dňom 19.1.2015 (č.l. 37 spisu), ktorou žalovaná reaguje na písomnosť žalobcu zo 14.1.2015, vyplýva
informácia o tom, že informácia žalobcu o tom, že mu uhradila na splatenie úveru sumu 780,- Eur nie
je správna, keďže na účet žalobcu previedla len sumu 600,- Eur. Súd tak z vykonaných dôkazov po
skutkovej stránke ustálil, že žalovaná na úhradu poskytnutého spotrebiteľského úveru uhradila sumu
600,- Eur a nie v priebehu konania ňou tvrdenú sumu 780,- Eur.
14. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
vzniku právneho vzťahu má každý spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.15. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka - ďalej tiež iba „OZ“ (v znení platnom
a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 6 OZ (v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia Zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.
17. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), ak strany
dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.
19. Podľa § 9 ods. 2 písm. b/, písm. f/, písm. j/, písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom
a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
b/ obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
20. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú
ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
Zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
22. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
24. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
25. Súd na základe predložených dôkazov dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len ohľadne
známeho úroku z omeškania v rozsahu sumy 15,45 Eur. Žalovaná bola totiž povinná vrátiť spotrebiteľský
úver do 2.7.2014 a keďže úhradu čerpaných finančných prostriedkov vykonala až 7.1.2015 (kedy bola
suma 600,- Eur pripísaná na účet žalobcu) dostala sa so splatením úveru do omeškania trvajúceho spolu
188 dní, čo pri zákonom úroku z omeškania vo výške 5% ročne predstavuje nárok na úrok z omeškania
v súdom priznanej výške 15,45 Eur.
26. V ostatnej časti je žaloba nedôvodná a bolo ju preto potrebné v prevyšujúcej časti zamietnuť. K
dôvodom zamietnutia žaloby v jej podstatnej časti súd uvádza, že úver poskytnutý žalovanej je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože Zmluva neobsahuje riadne uvedenie náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o finančnom agentovi, prostredníctvom ktorého bola Zmluva
uzavretá. Zo zmluvy je totiž preukázané, že táto bola zo strany žalobcu uzavretá prostredníctvom
finančného agenta - Miroslava Nováka zapísaného v registri finančných agentov a finančných poradcov
vedenom NBS pod reg. č. 132623. V Zmluve pritom vo vzťahu k tejto osobe nie je uvedené identifikačné
číslo preto tento údaj vo vzťahu k tomuto finančnému agentovi prostredníctvom ktorého bola Zmluva
žalobcom uzatváraná je v zmysle § 9 ods. 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. neúplný.
27. Ďalej v Zmluve absentuje riadne uvedenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010
Z.z., a to konkrétne doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere - „dobu trvania“ možno vyjadriť
relevantne iba nezameniteľným a presným určením časového obdobia (napr. počtom týždňov, mesiacov
a pod. alebo uvedením typu „doba trvania zmluvy je od ... do...“) čo v danom prípade absentuje, pretože
v bode „2.“ Zmluvy uvedený text nemožno nijako gramaticky ani iným výkladom vyložiť tak, že obsahuje
riadne uvedenie „doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Z textu v tvare „Vzhľadom na uvedené
sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru nastane dňa 2.7.2014“ je zrejmé len to, kedy nastane termín konečnej splatnosti
úveru,nieakájedobatrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvere.Vtomtoprípade(isohľadomnavyššiecit.
ustanovenie§54ods.2OZ)nemožnoprijaťinývýkladakoten,žedobatrvaniazmluvyospotrebiteľskom
úvere nebola riadne a v podstate vôbec v Zmluve uvedená.
28. V Zmluve tiež absentuje riadne uvedenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.,
nakoľko v Zmluve (a tu zákon uvádza, že danú náležitosť musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom
úvere, nie jej súčasti napr. vo forme všeobecných podmienok, ktoré navyše v tomto prípade ani neboli
zmluvnými stranami podpísané a teda z pohľadu súdu absentuje zachovanie písomnej formy danej
„súčasti“ Zmluvy) je síce uvedená RPMN, avšak neboli (priamo) v Zmluve uvedené všetky predpoklady
použité na jej výpočet - teda konkrétne hodnoty podľa obsahu samotnej Zmluvy - uvádza sa iba odkaz
na to, že sa vypočítala v zmysle zákona a podľa vzorca uvedeného vo VPPSÚ, avšak v týchto je
napr. uvedené, medzi predpokladmi pre výpočet RPMN „výška počet a termín splátky istiny, úrokov
a administratívneho poplatku“, ktoré však samé osebe priamo v Zmluve absentujú (čo nie je zhojené
ani v deň uzavretia Zmluvy uzavretou dohodou o plnení v splátkach). Zároveň súd poukazuje na
to, že v zmluve o úvere je uvedená RPMN vo výške 382,68 % a v dohode o plnení v splátkachje uvedená RPMN vo výške 341,82%, pričom obe „dohody“ sa týkajú toho istého úveru v rovnakej
výške a v rovnakej dobe splatnosti. Po zadaní vstupných údajov a to výšky úveru 600 Eur, počtu
mesačných splátok 2 a výšky splátky 390,- Eur do kalkulačky na výpočet RPMN na portáli finančnej
osvety a ochrany spotrebiteľa Ministerstva financií SR, správna výška RPMN predstavuje 688,88 %.
Uvedenie RPMN v dvoch rozdielnych nesprávnych výškach, je nepochybne pre spotrebiteľa mätúce,
na neprospech spotrebiteľa a v neposlednom rade spôsobuje absenciu uvedenia pravdivého údaja o
ročnej percentuálnej miere nákladov v Zmluve. Pokiaľ by aj súd pripustil, že tento údaj zmluva obsahuje,
je zrejmé že v nej uvedená RPMN nezodpovedá skutočnosti a jej výška je uvedená v neprospech
spotrebiteľa.
29. Napokon v Zmluve absentuje uvedenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.,
t.j. výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Tento nedostatok nie je zhojený ani
uzavretím osobitnej dohody o plnení v splátkach zo dňa 19.12.2013, pretože táto podstatná náležitosť
Zmluvy mala byť v zmysle cit. ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. uvedená už priamo v nej, nie v
dodatočných osobitných dohodách, nakoľko už zo samotného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z.z. a jeho uvedenia medzi výpočtom náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľský úver má byť a priori plnený výlučne v splátkach
(navyše ani z dohody o plnení v splátkach zo dňa 19.12.2013 nijako nevyplýva aká časť tej-ktorej splátky
pripadá na istinu, úroky a poplatky).
30. Vyššie uvedené nedostatky Zmluvy, v dôsledku ktorých je úver podľa nej poskytnutý bezúročný a bez
poplatkov, už samy osebe sú dôvodom na zamietnutie podanej žaloby čo do požadovaného známeho
úroku vo výške 162,83 Eur, ďalej administratívneho poplatku uvedeného v žalobe v sume 140,85 eur
ako aj poplatku za upomienku 40,- Eur.
31. K týmto žalobou uplatneným nárokom súd pre úplnosť ešte poznamenáva, že dôvodom na
zamietnutie žaloby v časti požadovaného úroku a administratívneho poplatku je zároveň i neplatnosť
Zmluvy v časti „dojednaných“ úrokov a administratívneho poplatku, ktorá neplatnosť je daná v týchto
častiach Zmluvy ich zrejmým rozporom s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ, § 39 OZ v znení platnom
a účinnom v čase uzavretia Zmluvy) s poukazom na výšku týchto položiek uvedených v Zmluve
(úrok vo výške 39,15 % ročne a „administratívny poplatok“ vo výške 140,85 Eur) vo vzťahu k výške
poskytovaného úveru (600,- Eur), ktorá výška týchto odplát neprimerane prevyšuje odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v rozhodnom období (známu súdu z jeho činnosti v
obdobných veciach, osobitne uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek). I keby
v čase uzavretia Zmluvy ustanovenie § 53 ods. 6 OZ (ako je citované vyššie) platné a účinné nebolo
(čo však bolo) ani to by žalobcu nijako neoprávňovalo na to, aby celková odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru (t.j. súčet úroku a administratívneho poplatku; osobitne s ohľadom v danom
prípade na výšku samotného úveru) dosahovala za poskytnutie úveru na niečo viac ako 2 mesiace tak
vysokú sumu. Takýto postup žalobcu bol v tomto prípade v hrubom rozpore s dobrými mravmi a preto
Zmluva je v časti úroku a administratívneho poplatku neplatná podľa § 39 OZ.
32. Ďalej dôvodom na zamietnutie žaloby v časti požadovaného poplatku za upomienku v sume 40,- Eur
je tiež skutočnosť, že žalobca absolútne nijako nepreukázal ani len vystavenie a zaslanie akejkoľvek
upomienky žalovanej, nieto ešte jej doručenie. Pokiaľ nárok na zaplatenie poplatku za upomienky má
vyplývať z predložených VPPSÚ, na obsah ktorých sa žalobca odvoláva, súd uvádza, že tieto boli
preukázateľne vopred jednostranne vyhotovené žalobcom a podľa žiadneho ich ustanovenia, ako ani
podľa Zmluvy, žalovaná nemala žiadnu možnosť ich obsah v tomto smere ovplyvniť, iba ich musela,
pokiaľ potrebovala úver a chcela ho získať, bezvýhradne akceptovať (na tom nič nemení ani vopred
pripravené formulárové ustanovenie Zmluvy, podľa ktorého žalovaná nemá k VPPSÚ žiadne výhrady).
Okrem toho, v tomto konaní predložené VPPSÚ ako „neoddeliteľná súčasť“ Zmluvy boli predložené bez
podpisu zmluvných strán a teda v tomto smere nie je z pohľadu súdu zachovaná ich písomná forma
(viď k tomu ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a ustanovenia § 40 OZ ; v znení platnom
a účinnom v čase uzavretia Zmluvy).
33. Rovnako súd zamietol podanú žalobu i v časti požadovaného zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
33,- Eur, nakoľko z predložených dôkazov vyplýva, že táto nebola účastníkmi konania ako zmluvnými
stranami platne dojednaná. Uvedená zmluvná pokuta bola vopred naformulovaná žalobcom do zneniabodu 07 predložených VPPSÚ, ktorých znenie, tak, ako je už uvedené vyššie, preukázateľne nemala
žalovaná možnosť v tomto smere nijako ovplyvniť a musela ho iba bezvýhradne akceptovať. Navyše nie
je v tomto prípade taktiež zachovaná v tomto smere zákonom vyžadovaná podmienka dojednania danej
zmluvnej pokuty písomne (§ 544 ods. 2 OZ ako je cit. vyššie), nakoľko predložené VPPSÚ ani v tejto
časti neobsahujú podpisy zmluvných strán (viď § 40 ods. 3 veta prvá - text pred bodkočiarkou OZ v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy) a teda v tomto smere ide o neplatné „dojednanie“ danej
zmluvnej pokuty (§ 40 ods. 1 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy). Teda na základe
všetkých vyššie uvedených skutočností súd žalobu aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol.
34. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z.
považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca od žalovanej nemôže požadovať žiaden úrok z úveru a
žiadne poplatky (ani za upomienky), ktoré boli v zmluve dojednané. Žalobca má nárok na vrátenie istiny
úveru a prípadne úroku z omeškania, ak bola istina úveru zaplatená oneskorene. Žalobca v žalobe tvrdil
a žalovaná jeho tvrdenia nerozporovala, že žalovanej boli na základe predmetnej zmluvy poskytnuté
peňažné prostriedky vo výške 600,- Eur. V konaní bolo preukázané, že žalovaná žalobcovi uhradila
sumu 600,- Eur, teda vlastne celú výšku pôvodne čerpaného úveru. Žalobca žalobou uplatnil úrok z
omeškania vo výške vo výške 5% ročne zo sumy 600,00 Eur od 3.7.2014 do 7.1.2015 vyčíslený na sumu
15,54 Eur. Úrok z omeškania prináleží v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5
percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania. Podľa vyhodnotenia dôvodnosti nároku súdom žalobca v konaní preukázal, že
v ním uvádzanom období od 3.7.2014 do 7.1.2015 bola žalovaná v omeškaní, preto mu patrí zákonný
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 600,- Eur za spolu 188 dní, t.j. podľa prepočtu súdu
suma 15,45 Eur. Výrok o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby sa tak vzťahuje aj na žalobcom uplatnený
známy úrok z omeškania nad sumu 15,45 Eura, t.j. v rozsahu 0,09 Eur.
35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
38. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo záveru,
že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 4 % z uplatneného nároku a neúspešný v rozsahu 96
%, čo predstavuje úspech žalovanej. Výrok o nároku na náhradu trov konania tak vyplýva z vyššie
citovaných ustanovení C.s.p. a záveru, že žalovaná bola v konaní pomerne úspešnejšia, a preto má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu jej úspechu a neúspechu, teda v rozsahu
92%. Nárok na priznanú náhradu trov konania v rozsahu vyplývajúcom z výroku rozsudku sa týka ako
prvostupňového, tak aj odvolacieho konania, keďže úspech strán sporu je potrebné hodnotiť z hľadiska
celkovej úspešnosti žalobcu v konaní o uplatnenom nároku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.