Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/180/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010581
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Roháč
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315010581.1

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.01.2016 v Humennom samosudcom
JUDr. Ivanom Roháčom takto

r o z h o d o l :

Y.:

X. W. S. P. M. Z. Q. , N.. XX. X. XXXX M. B., C. A. B. XXX/X, B.

X. Michal T a r k u l i č , nar. 16. 4. 1992 v Snine, trvale bytom Komenského 2892/115, Snina,
X. Adrián P i t e ľ, nar. 21. 11. 1995 v Snine, trvale bytom Palárikova 1603/2, Snina a
X. Petra C é r e o v á , nar. 13. 3. 1994 v Snine, trvale bytom Dobrianskeho 1544/69, Snina

s ú v i n n í , že

dňa 17. 5. 2014 v čase okolo 02.40 hod na ul. Strojárskej v Snine po tom, ako opustili bar SPACE Club,
spoločným konaním najprv slovne a následne i fyzicky napadli V. B. zo Sniny tak, že najprv ho V. C.
stiahol na zem, na čo začali všetci na neho kričať, pristúpila k nemu W. E., ktorá do neho kopla a v
momente, keď sa chcel V. B. postaviť, do neho P. W. kopol, následne k nemu zas pristúpila W. E. a

minimálne trikrát do neho kopla, na čo B. V. B. chcel postaviť, pričom do neho strčil W. S. a v momente,
keď všetci obvinení stáli pri stene a poškodený V. B. došiel po kľúče, ktoré mu pri incidente vypadli a
zohol sa po ne pred W. E., táto ho chcela kopnúť do hlavy, v čom jej ale zabránil W. S., na čo spadla
na zem a v tom momente predkloneného poškodeného V. B. W. S. kopol do hlavy, brucha a udrel ho
po hlave, na čo sa postavila W. E., ktorá poškodeného V. B. kopla a udrela a počas celého incidentu
na neho kričala, čím takto spoločným konaním poškodenému V. B. spôsobili drobné podliatiny, ktoré si

nevyžiadali lekárske ošetrenie,

t e d a

spoločnýmkonanímsadopustilifyzickynamiesteverejnostiprístupnomvýtržnostitým,ženapadliiného,

č í m s p á c h a l i

spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j ú :

Obžalovaní W. S., P. W. P. W. E.:Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/, n/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaným výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona im určuje skúšobnú dobu u každého v trvaní 14
(mesiacov).

Obžalovaný V. C.:

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/, § 38 ods. 2, 3 , § 37 písm. m/, § 56 ods.
1, 2 Tr. zákona na peňažný trest vo výške 400,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad marenia výkonu peňažného trestu súd ukladá obžalovanému
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaných obžalobu pre
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona

na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe zo dňa 16.11.2015 č. 1Pv 423/14/7702-47 a
aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 252 ods. 3 Tr. por. súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej E., u ktorej
je doručenie vykázané, lehota zachovaná. Obžalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca
poučil obžalovaného W. S. o jeho právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a),
b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel.

Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry v Humennom zo dňa 16.11.2015 č. 1Pv 423/14/7702-47. Svoje konanie ľutuje.

Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu v obžalobe prokurátora, súd poučil obžalovaného v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.:

písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo
sa mu kladie za vinu zo samostatného skutku,
písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, boli

mu poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohol sa radiť s obhajcom
písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu
písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami
písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva,

že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.

Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu
obžalovaného. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať.

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovaného
W. S., že je vinný zo skutku, ktorého sa mal dopustiť dňa 17.05.2014 v čase okolo 02.40 hod. na tom
skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora zo dňa 16.11.2015 č. 1Pv 423/14/7702-47.

V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného W.

S. za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu, keďže obžalovaný sa dobrovoľne priznala uznal vinu za spáchaný skutok, že spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca
poučil obžalovaného V. C. o jeho právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a),
b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel.

Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry v Humennom zo dňa 16.11.2015 č. 1Pv 423/14/7702-47. Svoje konanie ľutuje.

Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu v obžalobe prokurátora, súd poučil obžalovaného v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.:
písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo

sa mu kladie za vinu zo samostatného skutku,
písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, boli
mu poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohol sa radiť s obhajcom
písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu

písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami
písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva,
že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.

Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu
obžalovaného. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať.

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovaného V.
C., že je vinný zo skutku, ktorého sa mal dopustiť dňa 17.05.2014 v čase okolo 02.40 hod. na tom

skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora zo dňa 16.11.2015 č. 1Pv 423/14/7702-47.

V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného V.
C. za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu, keďže obžalovaný sa dobrovoľne priznal
a uznal vinu za spáchaný skutok, že spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti

prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca
poučil obžalovaného P. W. o jeho právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a),

b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel.

Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry v Humennom zo dňa 16.11.2015 č. 1Pv 423/14/7702-47. Svoje konanie ľutuje.

Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu v obžalobe prokurátora, súd poučil obžalovaného v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.:
písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo
sa mu kladie za vinu zo samostatného skutku,
písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná

možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, boli
mu poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohol sa radiť s obhajcom
písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu
písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami

písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva,
že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu
obžalovaného. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať.

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovaného P.
W., že je vinný zo skutku, ktorého sa mal dopustiť dňa 17.05.2014 v čase okolo 02.40 hod. na tom
skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora zo dňa 16.11.2015 č. 1Pv 423/14/7702-47.

V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného P.

W. za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu, keďže obžalovaný sa dobrovoľne priznal
a uznal vinu za spáchaný skutok, že spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Obžalovaná W. E. priznala spáchanie skutku v prípravnom konaní. Obžalovaná svoje konanie oľutovala.

Priznala sa k tomu, že na námestí pristúpila k poškodenému, ktorý jej predtým vzal kabelku, opakovane
kopla do neho. v momente, keď všetci obžalovaní stáli pri stene a poškodený došiel po kľúče, ktoré
mu pri incidente vypadli a zohol sa po ne pred obžalovanú, ona ho chcela kopnúť do hlavy, v čom jej
ale zabránil W. S., na čo spadla na zem. Potom ho ešte raz kopla a udrela a počas celého incidentu
na neho kričala.

Súd po zhodnotení všetkých dostupných dôkazov jednotlivo i v súhrne, nadobudol vnútorné
presvedčenie a dospel k záveru, že obžalovaná spáchala skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, k čomu sa obžalovaná aj priznala. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd zato,
že obžalovaná svojím konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty spolupáchateľstvom podľa §

20 Tr. zákona prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona po stránke objektívnej aj
subjektívnej a na základe týchto skutočností ju uznal vinnou, pretože sa dopustila sa fyzicky na mieste
verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadla iného.

Podľa odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaní S., W. P. E. neboli doposiaľ súdne trestaní.

V mieste bydliska sú hodnotení kladne. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaných S.,
W. P. E. súd vychádzal z ust. § 34 a nasl. Tr. zák.., prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, úmyselné zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolností, na osobu
páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. U obžalovaných bola zistená poľahčujúca
okolnosť § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák., teda že pred spáchaním trestného činu viedli riadny život, že

k spáchaniu skutku sa dobrovoľne priznali, oľutovali ho, napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom, pričom nebola zistená priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 Tr. zák.. Bolo tak v
súlade so zákonom za použitia § 364 ods.1 Tr. zák. použiť úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2,
3 Tr. zák.. Na základe týchto skutočností súd uložil obžalovaným trest odňatia slobody vo výmere 4
mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov. Takýto trest je

podľa názoru súdu pre obžalovaných primeraný, na ich nápravu postačujúci, majúc za to, že zároveň
bude na obžalovaných pôsobiť aj preventívne a zabráni im v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Napriek
tomu,žezostranyobžalovanýchdošlo kzávažnémuprotiprávnemukonaniu, súdmázato,ževzhľadom
na ich doterajšiu bezúhonnosť výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný pre dosiahnutie jeho
účelu tak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Podľa odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný C. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný.
V mieste bydliska je hodnotený kladne. Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery, súd vychádzal zo
základných zásad pre ukladanie trestov upravených v ust. § 34 a nasl. Tr. zák. Súd prihliadol najmä na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, na existenciu poľahčujúcich okolností a priťažujúcich

okolností, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. U obžalovaného boli zistené
poľahčujúce okolnosti § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., teda že k spáchaniu skutku sa dobrovoľne
priznal, oľutoval ho a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažovala mu
priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písm. m/ Tr. zák.. Bolo tak v súlade so zákonom za použitia § 364
ods. 1 Tr. zák. použiť úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.. Na základe týchto skutočností

súd vzhľadom na osobu páchateľa a povahu trestnej činnosti má za to, že pre preventívny a výchovný
účel trestu v danom prípade postačuje aj trest, ktorý nie je spojený s obmedzením osobnej slobody. Súd
nadobudol presvedčenie, že u obžalovaného bude účel trestu splnený aj uložením peňažného trestu,
ktorý súd uložil ako trest samostatný a to vo výške 400 eur. Pre prípad marenia výkonu peňažnéhotrestu súd uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 ( dvoch ) mesiacov. Súd má za
to, že uložený trest je postačujúcim jednak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie. Nateraz
je predpoklad, že už takýto postih bude viesť obžalovaného k tomu, že si uvedomí nesprávnosť svojho

konania a v budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za
mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa

odvolania výslovne vzdať.