Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Boris Minks
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/213/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117242541
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:6117242541.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Bc. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, L.-
T., zastúpený Advokátska kancelária Beňová s.r.o., so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, IČO: 47 232
366, proti žalovanej: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XXX, E. O., o zaplatenie 4.992,13 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27. júna 2018,
č. k. 6C/77/2017-134, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi 4.992,13 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 12.10.2017 do zaplatenia v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi voči žalovanej priznáva náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Topoľčany, ako súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.06.2018, č. k.
6C/77/2017-134 pri právnom posúdení podľa § 145 ods. 1, 2, § 149 ods. 1 až 5 a § 454 Obč. zák.,
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 4.992.13 eura s 5%
ročným úrokom z omeškania počnúc od 12.10.2017 do zaplatenia.
2. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej v tomto konaní
nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca na základe
úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX, ktorou bol žalobcovi a žalovanej ako manželom poskytnutý
medziúver vo výške 30.000 eur, žalobca po rozvode manželstva splatil na tomto úvere sumu 7.029
eur. Dňa 21.08.2014 žalobca, ako dlžník uzatvoril s ČSOB, a.s. Bratislava zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXR, ktorou sa banka zaviazala poskytnúť žalobcovi, ako dlžníkovi jednorazovo dňa
21.08.2014úverovýlimit6.000eur.Porozvodemanželstvažalobcasplatilnatomtoúvere2.995,26eura.
Po zániku BSM strán sporu, k čomu došlo právoplatnosťou rozvodového rozsudku zo dňa 21.10.2015,
č. k. 9P/294/2014-60, t. j. dňa 27.10.2015 sa strany tohto sporu, ako bývalí manželia nedohodli na
vyporiadaní ich BSM a ani jeden z nich nepodal na súd žalobu o vyporiadanie BSM.
4. Žalobca si svoj nárok uplatnil s poukazom na ust. § 454 Obč. zák., t. j. že nejde o solidárny záväzok,
pretože skutková podstata § 454 je naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému, túto povinnosť
plniť nemal a plnil namiesto toho, kto bol povinný plniť. Keďže v prejednávanej veci, či už dohodou
alebo súdnym rozhodnutím k vyporiadaniu BSM nedošlo, avšak vzhľadom na dátum zániku BSM, čobolo 27.10.2015 nedošlo v čase rozhodovania o danej žalobe k naplneniu fikcie (domnienky) v zmysle
§ 149 ods. 4 Obč. zák., spočívajúcej v tom, že hnuteľné veci si manželia vyporiadali podľa stavu, v
akom každý z nich tieto veci užíval pre svoju potrebu a potrebu svojej rodiny a domácnosti. O ostatných
hnuteľných veciach, ktoré výlučne nik neužíval zo spoluvlastníkov a aj o nehnuteľných veciach platí, že
sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane
aj o ostatných spoločných majetkových právach, teda aj o dlhoch, t. j. že strany tohto sporu ako bývalí
manželia sú z týchto majetkových práv oprávnení a zaviazaní rovnakým dielom. Spoločný dlh strán
sporu nemohol nadobudnúť charakter dlhu spoločného s podielom obidvoch strán na ňom v rovnakom
rozsahu, pretože trojročná lehota uvádzaná v citovanom zákonnom ustanovení uplynie až 27.10.2018.
5. Vzhľadom k tomu sa žalobca nemohol dôvodne domáhať svojho nároku titulom bezdôvodného
obohatenia. Vyššie spomínaná nevyvrátiteľná domnienka o rovnosti podielov platí aj o dlhoch, t. j. že
bývalímanželiasúztýchtomajetkovýchprávoprávneníazaviazanírovnakýmdielom.Pretospoukazom
na vyššie uvedené v prípade spoločného dlhu alebo dlhu, z ktorého získané peniaze boli použité na
nadobudnutieurčitejmajetkovejhodnoty,nebolo možnévyhovieťažalobubolopotrebnéakonedôvodnú
zamietnuť. Záverom súd poučil strany sporu v tom smere, že každá z nich má ešte v rámci trojročnej
lehoty od zániku ich BSM možnosť podať žalobu o vyporiadanie BSM, resp. navzájom uzatvoriť dohodu
o vyporiadaní BSM.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu
navrholodvolaciemusúdu,abyzrušilrozsudokOSTopoľčanysp.zn.6C/77/2017-134zodňa27.06.2018
a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. Poukázal na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ a
f/ CSP, nakoľko okresný súd, resp. napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a takisto, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
7. Žalobca sa nestotožňuje s právnym posúdením prvoinštančného súdu obsiahnutým v bode 15.
odôvodnenia napadnutého rozsudku v tom smere, že spoločné dlhy žalobcu a žalovanej (dva predmetné
úvery) nemohli nadobudnúť charakter dlhov spoločných s podielom strán na nich v rovnakom rozsahu,
vzhľadom k tomu, že v danom prípade trojročná lehota na vyporiadanie BSM určená zákonom ešte
neuplynula.
Pochybenie prvoinštančného súdu v tejto súvislosti spočíva najmä v tom, že tento nesprávne podmienil
rovnosť podielov žalobcu a žalovanej na ich spoločných dlhoch, práve až uplynutím trojročnej lehoty na
vyporiadanie BSM zakotvenej v ust. § 149 ods. 4 Obč. zák. Najdôležitejším momentom v danom prípade
je zánik BSM a nie jeho vyporiadanie. Zánikom BSM, resp. rozvodom manželstva došlo k tej situácii,
kedy finančné prostriedky, nadobudnuté žalobcom a žalovanou už netvorili spoločný majetok, ale práve
naopak majetok oddelený. Preto, ak žalobca po zániku BSM hradil všetky splátky, hradil ich v prvom rade
zo svojich oddelených finančných prostriedkov a to aj za žalovanú, ktorej prislúchala a prislúcha úhrada
polovice každej jednej splátky splatenej žalobcom. Žalobca sa v konaní nedomáhal úhrady polovice
splátok uhradených pred zánikom BSM, teda počas existencie manželstva, ale až po zániku manželstva.
V danej situácii je preto potrebné vychádzať z obsahu § 511 ods. 2 vety prvej Obč. zák., podľa ktorej ak
právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené inak, alebo účastníkmi dohodnuté inak,
sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké.
8. Z uvedeného vyplýva, že ak žalovaná po zániku BSM neplatila splátky úveru vo výške jednej polovice
a robil to namiesto nej žalobca, na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa § 454 Obč.
zák., podľa ktorého sa napríklad posudzujú požiadavky rozvedených manželov na splácanie úhrady
za užívanie spoločného bytu po rozvode manželstva. Rovnaký právny názor, ako odvolateľ zaujal v
obdobnej právnej veci aj KS v Žiline vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.10.2013 sp. zn. 5Co/448/2013. Aj
na základe uvedeného právneho názoru malo byť rozhodnuté v prospech žalobcu, keďže predmetom
konania sú splátky úveru, ktoré za žalovanú platil žalobca po rozvode ich manželstva a právo na ich
úhradu pri tomto právnom úkone vyplýva z obsahu ust. § 511 ods. 3 Obč. zák. Skutočnosť, že išlo o
iné právne posúdenie, ako žalobca uvádzal v samotnej žalobe, nemôže predstavovať prekážku, pretože
ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu
proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, súd nie je viazaný právnym
názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom
zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie NS SR z 22.09.2010 sp. zn. 5Cdo/196/2009).9. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcu zo dňa 10.07.2018
napadnutý rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.06.2018, č. k. 6C/77/2017-134, zvoliac
pritomprocesnýpostuppodľa§378ods.1a§380ods.1CSP,beznariadeniaodvolaciehopojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd predmetné odvolanie žalovaného vyhodnotil ako
dôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Odvolací súd v súvislosti s hodnotením podaného odvolania zo strany žalovaného z pohľadu jeho
dôvodnosti, resp. nedôvodnosti v tomto odvolacom konaní nevzhliadol dôvod pre potvrdenie a ani pre
zrušenie napadnutého rozsudku. S poukazom na uvedené, odvolací súd vzhľadom na ust. § 388 CSP
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanej žalobe žalobcu voči žalovanej ohľadne
zaplatenia sumy 4.992,13 eura s príslušenstvom vyhovel v plnom rozsahu.
13. Dôvodom k aplikácii tohto procesného postupu zo strany odvolacieho súdu (t. j. jeho rozhodnutie
podľa § 388 CSP) bol nesprávny právny názor prvoinštančného súdu v tom smere, že spoločné dlhy
obidvochstrántohtosporunemohlizískaťcharakterspoločnýchspodielomobidvochstránnaichúhrade
rovnakým. Takisto odvolací súd nesúhlasí ani s konštatovaním prvoinštančného súdu, že vzhľadom na
zánik BSM strán tohto sporu (27.10.2015) nedošlo k naplneniu fikcie ust. § 149 ods. 4 Obč. zák., t. j., že
bývalí manželia by mali pri dlhoch byť oprávnení a zaviazaní rovnakým dielom, pretože trojročná lehota
na vyporiadanie ich BSM ubehne až 27.10.2018.
14. V danom prípade vzhľadom na dátum zániku BSM strán sporu, t. j. 27.10.2015 sa žalobca môže
úspešne domáhať po tomto termíne voči žalovanej zaplatenia jednej polovice zo sumy 9.984,26 eura,
ktorú z titulu splácania obidvoch úverov v čase po zániku BSM splácal žalobca výlučne sám, hoci jednu
polovicu z tejto sumy (4.992,16 eura) bola povinná zaplatiť práve žalovaná, pretože obidva úvery boli
poskytnuté obidvom stranám sporu ešte počas trvania ich manželstva. Počas trvania BSM sa totiž
nemôže úspešne jeden z manželov voči druhému manželovi čiastočne alebo celkom domáhať úhrady
toho, čo plnil pri obstarávaní bežných vecí týkajúcich sa spoločných vecí manželov voči iným osobám
z peňazí v režime BSM (rozhodnutie NS ČR z 27.09.1975 sp. zn. 1Cp/62/1975 a R7/1977). Z obsahu
spisu vyplýva, že žalobca na prvý úver po zániku BSM zaplatil zo svojich výlučných prostriedkov 7.029
eur (22 splátok x 319,50) a na druhý úver 2.955,26 eura (22 splátok x 134,33 eura), čo spolu predstavuje
9.984,26 eura. Z tejto sumy jedna polovica v prípade žalovanej predstavuje 4.992,13 eura (9.984,26 :
2), ktorú je táto povinná zaplatiť žalobcovi.
15.Zaplatenietejtosumyžalovanoužalobcovijepotrebnézprávnehohľadiskaposúdiťpodľa§454Obč.
zák., pretože po zániku BSM strán tohto sporu nemohol žalobca uhrádzať ním splatené splátky úveru
zo spoločných finančných prostriedkov, nakoľko tieto už nemohli vznikať. Vychádzajúc z obsahu ust. §
511 ods. 1, 2 Obč. zák. je zrejmé, že dlžníci by v prejednávanej veci zodpovedali veriteľovi spoločne
a nerozdielne iba v tom prípade, ak by to bolo právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu určené,
účastníkmi dohodnuté, alebo to vyplýva z povahy plnenia. Ak k takémuto určeniu nedošlo platí, že
povinnosť medzi dlžníkmi, bez ohľadu, či sú manželia, je delená. V takom prípade je veriteľ oprávnený
požadovať od každého z dlžníkov iba jemu zodpovedajúci podiel, vychádzajúc z toho, že tieto podiely
sú u všetkých dlžníkov rovnaké.Samotná skutková podstata v zmysle § 454 Obč. zák., je naplnená vtedy, že ten, kto plnil inému (poskytol
mu finančné plnenie) túto povinnosť nemal a zároveň plnil namiesto toho, kto bol z takéhoto plnenia
povinný. Nie je rozhodujúce to, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, ale nesmie ísť o situáciu,
že by bolo plnené proti jeho vôli. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obsah rozhodnutia KS v
Žiline zo dňa 29.10.2013, sp. zn. 5Co/448/2013.
16. Príslušenstvo, t. j. ročný úrok z omeškania vo výške 5% z priznanej istiny 4.992,13 priznal odvolací
súd žalobcovi od 12.10.2017, ako nasledujúceho dňa po uplynutí sedemdňovej lehoty, od doručenia
predžalobnej výzvy žalovanej (dňa 04.10.2017), v ktorej žalovaná bezdôvodné obohatenie nevydala,
a to až do zaplatenia.
17. S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd napadnutý prvoinštančný - zamietajúci rozsudok podľa
§ 388 CSP zmenil a žalobe žalobcu, ako dôvodne podanej v celom rozsahu vyhovel.
18. O náhrade prvoinštančného a zároveň aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §
255 ods. 1, § 262 ods. 1, a § 396 ods. 1, 2 tak, že ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcovi
voči žalovanej, nakoľko žalobca mal v obidvoch konaniach plný úspech. O výške náhrady týchto trov
rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262
ods. 1 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.