Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209272
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817209272.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a JUDr. Evy Feťkovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.
so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: G. X., P.. XX.X.XXXX, Y. E.Š., Ž. XXX, o
zaplatenie 3.201,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava,
č.k. 5Csp/143/2017-60 zo dňa 21. decembra 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu

Rožňava č.k. 5Csp/143/2017-68 zo dňa 24. januára 2018

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku č. I. v časti, v ktorej súd povolil žalovanej splácať priznané sumy
v mesačných splátkach po 20,- eur, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod
následkom straty výhod splátok a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:

I. Súd zaväzuje žalovanú zaplatiť žalobcovi 3.201,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
od 25.08.2017 do zaplatenia, úrok vo výške 66,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od
25.08.2017 do zaplatenia, úroky vo výške 7,90 % ročne z istiny vo výške 3.201,76 eur od 25.08.2017

do zaplatenia s tým, že súd žalovanej povoľuje tieto sumy zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur,
počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkami straty výhody splátok.
II. Súd ďalej zaväzuje žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % s
tým, že o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2.Predmetomkonaniaježalobažalobcu,ktoroužalobcažiadal,abysúdzaviazalžalovanúnazaplatenie

istiny vo výške 3.201,76 eur, úroku vo výške 66,05 eur, úroku z omeškania vo výške 1,96 eur, úrok 7,90%
ročne z nezaplatenej istiny 3.201,76 eur od 25.8.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5%
ročne z nezaplatených úrokov 66,05 eur od 25.8.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

3. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.8.2015 na základe Úverovej zmluvy č. 236955 poskytol
žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5.300 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver a úroky

splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola povinná
splatiťdo20.8.2019.Povyčerpaníúveružalovanáporušilasvojezmluvnépovinnostiaprestalauhrádzať
jednotlivé splátky riadne a včas, a preto žalobca, po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť
predčasného zosplatnenia druhou upomienkou zo dňa 21.6.2017, na základe Výzvy na predčasné
splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 24.08.2017. Pohľadávka žalobcu voči
žalovanej ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala sumu 3.329,77 eur, ktorá pozostáva z istiny

poskytnutého úveru vo výške 3.201,76 eur (žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 5.300 eur a žalovaná
uhradila istinu vo výške 2.098,24 eur), z úrokov vo výške 66,05 eur (dohodnutý úrok vo výške 7,90% ročne), z úrokov z omeškania vo výške 1,96 eur (úrok z omeškania vo výške 5% ročne z každej
omeškanej dlžnej splátky) a poplatkov vo výške 60 eur (za upomienky). Žalovaná po zosplatnení úveru
neuskutočnila žiadnu úhradu.

4. Žalovaná uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do základu aj výšky a žiadala, aby jej bolo umožnené dlh
splatiť v mesačných splátkach, pretože okrem dôchodku nemá iný príjem a spláca ďalšie štyri úvery.
Prvoinštančný súd vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie v zmysle ust. § 282 CSP s prihliadnutím k
ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že zaväzuje žalovanú
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté osobitným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti výroku rozsudku v časti, ktorou súd povolil žalovanej splácať dlh v splátkach po 20 eur mesačne

podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s
tým, že z obsahu odvolania vyplýva aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko inou vadou je aj
nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia(viď Stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu SR z 03. 12. 2015, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2016),
ktorú odvolateľ namietal v podanom odvolaní.

7. V odvolaní žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s argumentmi súdu prvej inštancie, keď povolil
žalovanej splácať dlh v splátkach po 20 eur mesačne, keďže žalovaná požiadala o možnosť splácania

dlhu v splátkach. Žalobca má za to, že nie je možné považovať rozhodnutie súdu za dostatočne
odôvodnené, jasné a určité. Súd umožnil žalovanej splácať dlh v splátkach po 20 eur mesačne, pričom
žalovaná nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť pripustenia splátok.
Podľa názoru žalobcu, súd svojvoľne rozhodol bez doloženia relevantných dôkazov preukazujúcich
majetkové a sociálne pomery žalovanej. V aktuálne platnej a účinnej právnej úprave, na rozdiel od ust.

§ 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v zmysle ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť,
je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže
určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí,
a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia), takéto
splnomocňovacie ustanovenie chýba. V zmysle ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej

len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Žalobca má za to, že súd pri rozhodnutí postupoval podľa neplatnej právnej
úpravy. Uviedol, že posúdenie finančných možností žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by
malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde
jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovanej a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu

rozhodnutia.Preposúdenievymožiteľnostipohľadávkyavoľbuvhodnéhospôsobujejvymoženiabymali
byť rozhodujúce celkové majetkové pomery žalovanej. Súd priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach
po 20 eur, postupoval v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne
zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Priznaním splátok po 20 eur mesačne, žalovaná opätovne
získala možnosť splácať úver, pri splácaní ktorého porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy,

pričom pri určení mesačnej splátky vo výške 20 eur, bude žalovaná splácať iba istinu viac než 13 rokov.
Takétorozhodnutiesúdubybolomotivácioupreklientovbanky,abyporušovalisvojezmluvnépovinnosti,
pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú opätovne možnosť splácať dlh v splátkach a za
výhodnejších podmienok, ako bolo dohodnuté v úverovej zmluve, keďže splátka v zmysle úverovej
zmluvy u žalovanej predstavovala sumu 129,41 eur. Vzhľadom na čas od podania žaloby mala žalovaná

možnosťprejaviťsnahuazáujemdlhuhrádzaťatýmpreukázať,žemohlapriebežnepeňažnýdlhsplácať
aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná jej finančným možnostiam. Žalovaná ale počas celého
súdneho konania neuskutočnila ani jednu úhradu. Žalobca poukazoval na aktuálnu judikatúru, konkrétne
rozsudok Krajského súdu v Trnave, č.k. 24Co/322/2016-85 zo dňa 1.3.2017, rozsudok Krajského súdu v
Žiline, č.k. 11Co/91/2017-138 zo dňa 16.5.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline, č.k. 8Co/39/2017-99

zo dňa 28.6.2017, rozsudok Krajského súdu v Nitre, č.k. 8Co/135/2017-86 zo dňa 25.5.2017, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 12Co/145/2017-85 zo dňa 31.7.2017 a rozsudok Krajského súdu
v Prešove, č.k. 9Co/83/2017-60 zo dňa 7.9.2017.8.Žalobcanavrhol,abyodvolacísúdvzmysle§388CSProzhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutom
rozsahu zmenil a zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Výrok rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.201,76 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 25.08.2017 do zaplatenia, úrok vo výške 66,05 eur s úrokom z

omeškania vo výške 5,00 % ročne od 25.08.2017 do zaplatenia, úroky vo výške 7,90 % ročne z istiny
vo výške 3.201,76 eur od 25.08.2017 do zaplatenia, v spojení s výrokom pod č. II., neboli odvolaním
napadnuté a nadobudli právoplatnosť (§ 227 CSP) a preto neboli v odvolacom konaní preskúmavané,
ako aj dopĺňací rozsudok s odkazom na ust. § 379 CSP.

11. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 5Csp/143/2017-68 zo dňa 24.1.2018 súd doplnil rozsudok zo dňa

21.12.2017, č.k. 5Csp/143/2017-60 tak, že žalovanú zaväzuje zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 1,96 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Proti dopĺňaciemu rozsudku strany sporu
odvolanie nepodali.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§34 Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016, ďalej len „CSP") prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.

13. Žalobca vymedzil v podanom odvolaní rozsah odvolanie v zmysle § 379 CSP, ktorým je časť výroku
rozsudku, ktorou súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať dlh v splátkach po 20 eur mesačne, čím
učinil predmet odvolacieho prieskumu a rovnako aj odvolací dôvod, správnosť procesného postupu
prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia v

tejto časti (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP)

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Právo strán sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a procesnou
zárukou spravodlivého rozhodnutia, preto je povinnosťou súdu v každom svojom rozhodnutí (a to aj v
rozhodnutí o procesnom nároku) uviesť v súlade s § 220 ods. 2 CSP dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých je rozhodnutie založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci, lebo inak strana
sporu objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, príp. postup súdu

a efektívne využiť svoje procesné právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu.

17. Účelom odôvodnenia je predovšetkým poukázať na správnosť rozhodnutia, preto odôvodnenie
rozhodnutia musí byť aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j.musí byť preskúmateľné. Odôvodnenie, ktoré nezodpovedá týmto zákonným a ústavným požiadavkám,
má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a súčasne znamená
nesprávnyprocesnýpostupsúdu,ktorýznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto v takom prípade prichádza do
úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Podľa ust. § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

19. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Podľa ust. § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

21. Procesná úprava ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je
túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená

na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie nemusí byť zaplatené do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom nad akúkoľvek
pochybnosť potrebné považovať, i napriek výslovnému zneniu ust. § 232 ods. 3 posledná veta CSP, tiež
plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinnosti plniť v splátkach totiž fakticky nepredstavuje nič iné ako
len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý i keď zákon priamo neupravuje, výslovne s ním

počíta ust. § 232 ods. 4 CSP a zodpovedá tiež účelu a zmyslu oprávnenia súdu určiť dlhšiu lehotu na
plnenie,ktorýmjezmiernenieťaživéhodopaduokamžitéhoajednorazovéhoplnenianaosobuzaviazanú
povinnosťou plniť. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom
určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu povinného (dlžníka),
ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten

totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych
vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a
zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená výhoda povinného
musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver
súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť

v splátkach (por. R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú
povinnosť určil, priznať výhoda splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť
žalovaného, žalovaným prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať
sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa
v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade

vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (por. R V/1968). Pritom je potrebné zohľadniť, že
výška splátok musí odrážať nie len osobné pomery žalovaného ale tiež zodpovedať výške priznaného
plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k
narušeniu vyváženosti záujmov oboch strán sporu v smere faktického popretia právoplatne priznaných
práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS SR sp. zn.

7Cdo/116/2012 zo dňa 18.3.2013).

22. Odvolací súd poznamenáva, že aj keď odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len
stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku (§ 285
CSP), závery súdu o tom, že je na mieste určenie dlhšej lehoty na plnenie než tri dni od právoplatnosti

rozsudku, príp. že sa peňažné plnenie má platiť v splátkach, musí byť vždy náležite odôvodnené (viď R
126/1966, R 67/1966), čo ale v danom prípade nie je naplnené.

23. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku, ktorým na
plnenie určil žalovanej splátky vo výške 20 eur mesačne (bod 4 odôvodnenia napadnutého rozsudku)

sa obmedzil len na konštatovanie, že „žalovaná uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do základu aj výšky a
žiadala, aby jej bolo umožnené dlh splatiť v mesačných splátkach, pretože okrem dôchodku nemá iný
príjem a spláca ďalšie 4 úvery“, čo je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže v odôvodnení neuviedol
stanoviská strán v otázke lehoty plnenia, ani z akých skutočností vo svojom rozhodnutí o lehote plneniavychádzal, ani podľa akého ustanovenia zákona lehotu na plnenie právne posúdil a rovnako ani akými
úvahami sa pri právnom posudzovaní tejto otázky riadil , predovšetkým v kontexte už odvolacím súdom
vyjadrených, rozhodovacou praxou uznávaných hľadísk, pričom odôvodnenie tejto časti rozhodnutia vo

vzťahukurčeniudlhšejsplatnostipeňažnéhoplneniaodôvodnenievôbecneobsahujeatentonedostatok
odôvodnenia možno bezpochyby považovať za už zmienenú celkom ojedinelú situáciu pri odôvodňovaní
rozhodnutia a nie iba nespokojnosť odvolateľa s odôvodnením rozsudku v napadnutej časti výroku
rozhodnutia. Z pohľadu uplatneného odvolacieho dôvodu je pre tento nedostatok rozhodnutie súdu prvej
inštancie o určení dlhšej lehoty na plnenie nepreskúmateľným, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu,

ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, nakoľko ide o inú vadu
konania.

24. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkami žalobcu, že odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu
ohľadne dôvodov, pre ktoré umožnil žalovanej splácať žalovanú istinu vrátane jej príslušenstva, nie je
dostatočneodôvodnené,jasnéaurčité,keďžesúdprvejinštancieprisvojomrozhodnutívychádzaljedine

z neúplných tvrdení žalovanej a neskúmal komplexné majetkové, zárobkové, osobné pomery žalovanej
(napr. priemerný čistý mesačný príjem, vlastníctvo k hnuteľným, či nehnuteľným veciam).

25. Súd prvej inštancie ďalej vôbec nezohľadnil výšku priznaného plnenia (istina vo výške 3.201,76 eur
a príslušenstvo) a skutočnosť, že tak nízke splátky neprimeraným spôsobom zasiahnu do práv žalobcu

a v konečnom dôsledku poškodia i samotnú žalovanú.

26. Odvolací súd konštatuje, že je neprimerané, ak súd rozvrhne uhradenie priznaného peňažného
plnenia v takých splátkach, že úhrada len istiny (bez príslušenstva) by trvala viac ako 13 rokov. Výhoda
poskytnutá žalovanej v podobe umožnenia uhradiť dlh s príslušenstvom v súdom určených splátkach

je potom zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu a porušuje rovnosť strán sporu
v civilnom sporovom konaní.

27. Pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie v súvislosti s
rozhodnutímourčenírealizáciepeňažnéhoplneniavsplátkachvyššieuvedenýmirelevantnýmiaspektmi

vôbec zaoberal, odvolací súd konštatuje, že jeho rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti výroku
vychádza z nedostatočného odôvodnenia a je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho
odvolací súd nemohol pristúpiť k preskúmaniu ďalšieho odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP a preto rozsudok v odvolaní napadnutej časti výroku č. I., ktorou súd prvej inštancie žalovanej
povolil priznané sumy zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur mesačne, počnúc od právoplatnosti

tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkami straty výhody splátok, zrušil podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods 1 CSP).

28. S poukazom na uvádzané skutočnosti bude v ďalšom konaní povinnosťou prvoinštančného súdu,
sledujúc naplnenie požiadavky účelnosti, vyzvať žalovanú na preukázanie jej tvrdení o skutočnostiach

významných pre rozhodnutie v spore vyhodnotiť dôkazy v zmysle ust. § 191 a nasl. CSP a právne
posúdiť povinnosť plniť súdom priznané sumy podľa ust. § 232 CSP, tiež so zreteľom na právnou praxou
akceptované hľadiska, tak ako ich odvolací súd vyjadril v bode 21. tohto odôvodnenia, s apelom tiež
na dôvody neplnenia záväzku žalovanou, výšku priznaného plnenia, platobnú neschopnosť žalovanej,
žalovanou prejavenú snahu o plnenie záväzku počas konania, pričom pri prípadnom určení plnenia v

splátkach zohľadní i požiadavku, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe, berúc zreteľ aj na
odvolacie námietky žalobcu (§ 391 ods. 3 CSP).

29. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).