Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/56/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318011049
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318011049.4

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému Y. W., nar. XX.X.XXXX
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.2.2019,
č. k. 31T/113/2018-599, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.8.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Y. W., nar. XX.X.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Y. W. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorých sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že
v presne neurčenom čase od 02:30 hod. do 03:39 hod. dňa 04.01.2018 v priestoroch garáže bez
prideleného súpisného a orientačného čísla, nachádzajúcej sa na J. ulici v P. - P., oproti rodinného domu
číslo XXXX/XX, pod hrozbou bezprostredného násilia nútil O. U., nar. XX.XX.XXXX, pod zámienkou, že
mu je dlžný 700 € k tomu, aby mu namiesto peňazí dal svoje auto zn. Fiat Punto, EČV: GA-907DA, a
keď to O. U. odmietol s tým, že auto nie je jeho a nemal by sa ako dostať domov, nútil ho, aby mu dal
najprv 700 € a neskôr 300 € a keď mu poškodený povedal, že má iba 5 €, prinútil ho, aby mu dal svoj
mobilný telefón zn. HUAWEI P9 Lite 2017 tak, že sa mu vyhrážal, že vypľuje zuby, pričom ho dva krát
udrel kovovou tyčou do ľavého stehna, čím mu podľa lekárskej správy spôsobil ľahké zranenie s dobou
liečenia do 7 dní a škodu vo výške 200 € spočívajúcu v tom, že poškodený mu bol nútený pod hrozbami
dať svoj mobilný telefón, pričom poškodený videl, že páchateľ mal pri sebe čiernu kovovú zbraň, s ktorou
pred jeho očami manipuloval.
Za to súd obžalovanému podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 5
Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov. Podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a podľa § 76 ods. 2 a § 78 ods. 1 Trestného
zákona mu súd uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré následne odôvodnil
sám, aj prostredníctvom svojho obhajcu. V rozsiahlych písomných dôvodoch odvolania poukázal na
to, že rozhodnutie súdu považuje za nesprávne. Má za to, že v predmetnom konaní nebolo dokázané,
že sa skutok, pre ktorý bol stíhaný a obžalovaný. Samotné odôvodnenie rozsudku vykazuje závažné
nedostatky, ktoré boli vyhodnotené výlučne v neprospech jeho osoby.
Domnieva sa, že zo strany súdu došlo k prispôsobeniu dôkaznej situácie želanému výsledku, tzn k
uznaniu jeho osoby ako vinného, a nie naopak - na základe vykonaného dokazovania ustáliť skutkový
stav a rozhodnúť o vine. Zatiaľ čo súd v prípade poukázania na nezrovnalosti vo výpovedi poškodeného
ohľadom ním uvedených časových odstupov tieto pripisuje na úkor drog, v prípade poukázania na
rozpory medzi výpoveďami poškodeného a ostatných svedkov ohľadom vnímania situácie, vplyv drog
na poškodeného vylučuje. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že tak poškodený, ako aj všetky

osoby prítomné v inkriminovaný čas v garáži drogovali resp. boli pod vplyvom drog. Poškodený si
bol dobre vedomý toho, že má dlh voči jeho osobe, pričom z uvedeného dôvodu sa mu viac ako
dva roky vyhýbal. Ak poškodený tvrdí, že sa ho bál resp. že sa cítil nekomfortne v jeho prítomnosti,
príčinou uvedeného bola výlučne skutočnosť, že si voči nemu nesplnil svoj dlh a musel sa s uvedenou
skutočnosťou (teda že ho oklamal) konfrontovať. Ako to uviedol vo svojej výpovedi dňa 10.10.2018
v predmetný čas mal s poškodeným výmenu názorov, lebo mu vyčítal ako sa voči nemu zachoval,
naštvalo ho, že sa k veci nepostavil ako chlap - teda priamo a zodpovedne, jeho hnev bol výsledkom
nezodpovedného konania poškodeného z minulosti, a uvedené nebolo namierené na to, aby poškodený
niečo konal, čo je základný predpoklad naplnenia skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého je
obžalovaný. Toto počiatočné napätie trvalo možno prvých 5-10 minút ich stretnutia, neskôr sa atmosféra
upokojila, spoločne sa potom fetovalo, čo je jasným prejavom upokojenia situácie. To, že mu neskôr
poškodený ponúkal auto (ktoré on nechcel) resp. že založil svedkovi O. telefón, však nebolo priamym
dôsledkom počiatočnej hádky, kedy mu vyčítal ako sa voči nemu zachoval, ale jeho slobodným
rozhodnutím, ktoré vyplynulo už z upokojenej situácie. Má za to, že tu chýba kauzálny vzťah medzi
hádkou s ním na začiatku stretnutia (kedy mu vyčítal, že sa zachoval neférovo) a jeho dobrovoľným
rozhodnutím založiť mobilný telefón, ktorý sa udial na konci stretnutia. Uvedená doba bola prerušená
spoločným drogovaním a rozhovorom. Uvedené potvrdili okrem poškodeného všetci prítomní svedkovia.
Práve vzhľadom na zlé skúsenosti s poškodeným a jeho neférové správame chcel, aby nahrali na
mobil video, z ktorého bude zrejmé, že tento zakladá do zálohy dobrovoľne. V rozsudku na strane
7 súd uvádza, ,,obžalovaný sa prihovára poškodenému, sediacemu so sklonenou hlavou, a prakticky
mu vkladá slová do úst, že mu dobrovoľne dáva mobilný telefón do zálohy za svoj dlh 700 eur". Z
popisu súdu je zrejmé, že toto video vyhodnotil v jeho neprospech. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že poškodený v priebehu dňa užíval drogy, ktoré mali vplyv na jeho konanie a jeho rozprávanie,
preto na videu komentoval, prečo ho nahrával. Nepredpokladal, že ho niekedy budem musieť použiť
v súdnom konaní. Keby poškodeného k niečomu nútil, tak by opakovane nahrával video, aby pôsobilo
čo najpresvedčivejšie. Video považuje za jasný dôkaz toho, že poškodeného k ničomu nenútil. Čo sa
týka výpovede svedkyne L., táto na hlavnom pojednávaní neuviedla skutočnosti, na ktoré sa súd v rámci
odôvodnenia odvoláva pri zhrnutí jej výsluchu. V zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 10.10.2018
v časti výsluchu svedka L. sa neuvádza, že by sa mal „obžalovaný dožadovať zaplatenia 700 eur" -
svedkyňa uviedla, že nevie, či medzi obžalovaným a poškodeným došlo k nejakému konfliktu, Čo sa
týka domnelého úderu tyčou, uviedla že tento nevidela. Naopak sama opakovane zdôrazňovala, že v
predmetný deň opakovane drogovala a pila alkohol, pričom uviedla, že jej drogy skresľujú vnímanie.
Zatiaľ čo súd výpoveď svedka L. v časti v neprospech osoby obžalovaného vzal do úvahy, časť ktorá
korešponduje s výpoveďou obžalovaného marginalizoval, resp. posúdil ako snahu svedka pomôcť jeho
osobe. Obdobnú argumentáciu používa súd aj v súvislosti s výpoveďou svedka O. a K.. Súd zohľadňuje
výlučne výpovede uvedených svedkov učinených v prípravnom konaní - bez prítomnosti obhajcu -
pričom v odôvodnení rozsudku sa súd nevysporiadal s tvrdením svedka K., ktorý vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2018 uvádza, že bol na neho vyvíjaný tlak aby vypovedal voči
jeho osobe. Odmieta, že by sa v priebehu konania vyjadril, že sa dopustil maximálne vyhrážania alebo
ublíženia na zdraví, čím mal pripustiť že poškodeného udrel. Súd v odôvodnení rozsudku poukazuje na
to, že je irelevantné, či sa medzi ním a poškodeným jednalo o oprávnený dlh alebo nie, chce zdôrazniť, že
v priebehu konania na uvedené poukazoval predovšetkým z dôvodu, aby vykreslil motív poškodeného
vyjadrovať sa, konať a tvrdiť nepravdy o inkriminovanom dni a celej situácii. Rovnako poukazoval na
uvedené z dôvodu, že chcel odôvodniť súdu, prečo bol na začiatku stretnutia s poškodeným nahnevaný
na jeho konanie. Nikdy poškodeného k ničomu nenútil, nikdy mu nehrozil ani so zbraňou, ani bez
zbrane a nikdy nežiadal od neho aby nedobrovoľne hocičo konal. Je iracionálne, prečo by mal používať
zbraň proti poškodenému, hoci čo aj len na zastrašenie, keď je zjavné že má fyzickú prevahu proti
poškodenému. Odmieta preto závery súdu odôvodňujúce uznanie jeho viny. Poškodený prišiel so
svedkom L. do garáže dobrovoľne s cieľom vymeniť telefón za drogy. Z výpovede L. je zrejmé, že
poškodený nebol obmedzovaný na osobnej slobode, pričom tak pred príchodom do garáže ako aj po
príchode do garáže spoločne užili drogy. Uvedené potvrdil aj svedok T. O., ktorý vo svojej výpovedi
zo dňa 14.11.2018 uviedol, že nebol svedkom toho, že sa mal poškodenému vyhrážať, pričom nebol
svedkom ani toho, že by použil násilie resp. hrozil násilím poškodenému. Naopak uviedol, že poškodený
chcel od neho drogy a že sám ponúkol/dal do zálohu predmetný mobilný telefón. Aj svedok O. uviedol,
že poškodený nebol obmedzovaný vo voľnom pohybe, a do garáže prišiel dobrovoľne. Svedok B. K.
rovnako uviedol, že nebol svedkom žiadneho útoku na poškodeného resp. hrozby útokom na jeho
osobu. Súd síce v odôvodnení rozsudku marginalizoval nepresnosti vo vyjadrení poškodeného ohľadom
časových sekvencií príchodu, zotrvania a odchodu z garáže, avšak uvedené nezrovnalosti samo o sebe

predstavujú podstatnú skutočnosť, ktoré spochybňujú dôveryhodnosť výpovede svedka. Poškodený vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní na otázku obžalovaného odpovedá, že ho obžalovaný mal
držať v garáži od 23:30 hod do 3:00 hod, čo sú 3 a 1 hodiny. Súd považoval za preukázané, že poškodený
bol v garáži cca 1 hodinu, čo sa kamerovými záznamami plne potvrdilo. Ide o podstatný časový rozdiel
jeho zotrvania na mieste činu, teda namiesto 3 hodín, len 1 hodina. Takéto jeho vážne skreslené
vnímanie reality samo o sebe spochybňujú, podľa názoru obžalovaného, aj jeho ďalšie tvrdenia a teda
aj interpretáciu konania jeho osoby v predmetný deň. Domnievam sa, že niet najmenšieho racionálneho
dôvodu argumentovať opačne, teda tak ako to učinil súd. Závažnejší spôsob konania, ktorý predpokladá
vyššiu kvalifikáciu skutku, za ktorý bol odsúdený, má byť preukázaný použitím zbrane, ktorou má byť
podľa skutkovej vety obžaloby kovová tyč a čierna kovová zbraň. Odmieta použitie kovovej tyče tak
na útok, ako aj na hrozbu, voči poškodenému. Obžalovaný je fyzicky zdatný, v prípade ak by mal
záujem zastrašiť poškodeného, nebol by odkázaný na použitie žiadnej zbrane a teda ani kovovej tyče.
Čo sa týka zranení nôh poškodeného, pôsobí sporne opis vzniku týchto zranení, kedy všetky prítomné
osoby rozlične popisujú použitie kovovej tyče. Okrem obžalovaného použitie kovovej tyče ako hrozby
popierajú aj svedkovia O. a K.. Svedkyňa L. - ktorá podľa výpovede poškodeného počas jeho výmeny
názorov s obžalovaným v miestnosti nebola, a ktorá podľa vlastných vyjadrení bola tak pod vplyvom
alkoholu a drog - uviedla, že neútočil na poškodeného tyčou. Jej ďalšie výpovede v tejto súvislosti síce
pôsobia zmätočne, avšak z jej výpovedí je zrejmé, že jej vnímanie reality bolo skreslené. V priebehu
konania došlo k rozporom aj ohľadne popisu tyče - jej veľkosti - ktorá mala byť použitá obžalovaným,
pričom síce polícia zaistila kovovú tyč, na tejto neboli zaistené daktyloskopické stopy usvedčujúce osobu
obžalovaného. Pôsobí rovnako rozporne samotný mechanizmus vzniku pomliaždenín poškodeného,
kedy závery popisu týchto pomliaždenín v lekárskej správe zo dňa 4.1.2018 sú v rozpore s tvrdeniami
poškodeného. Na videozázname - v čase keď poškodený opúšťa garáž - nie sú žiadne známky toho,
že by kríval resp. mal sťaženú chôdzu. Domnieva sa, že si tieto poškodený privodil sám s úmyslom
poškodiť jeho osobe. Súd porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď zamietol jeho návrh na
výsluch svedkyne U. X., ktorej výsluch opakovane navrhoval, a ktorá ho informovala o konaní a vyjadrení
poškodeného, ktorý jej povedal, že si celú vec len vymyslel aby poškodil jeho osobe a mal si žiadať
majetkový prospech, aby priznal pred súdom, že si celú vec vymyslel a pod prísahou klamal. Domnieva
sa, že súd má vykonávať všetky dôkazy, ktorú prispejú k úplnému zisteniu skutkových okolností činu,
z ktorého je osoba obžalovaná. V jeho prípade súd oprel svoj rozsudok o tom, že aj napriek rozporom
vo výpovediach poškodeného, predsa len sa priklonil k tomu, že ho považoval za hodnovernú osobu
a rovnako považoval za hodnovernú aj jeho výpoveď. Pre posúdenie dôveryhodnosti poškodeného
je však podstatný aj výsluch ním navrhnutej svedkyne, ktorej výsluch môže vzhľadom na indície,
ktoré obdržal, zásadne zmeniť závery súdu. Súd odmietnutím navrhnutého dôkazného prostriedku mu
zároveň odňal aj šancu brániť sa týmto dôkazným prostriedkom v rámci konania, na uvedenom nič
nemení domnienka súdu, že výsluch tejto osoby je v podstate nadbytočný, nakoľko ide o osobu, ktorá
nebola priamym svedkom incidentu, Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že by sa dopustil skutku tak ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Poukazujúc na
vyššie uvedené skutočnosti preto navrhuje, aby Krajský súd v Trnave napadnutý Rozsudok Okresného
súdu Galanta zo dňa 20.2.2019, č.k. 31T 113/2018 zrušil vo výroku o vine a treste z dôvodu podľa §
321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a vrátil súdu prvého stupňa aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
Obžalovaný k odvolaniu doplnil, že bol odsúdený aj za cenu nezákonne vykonaných dôkazov.
Obvinenie bolo voči nemu vznesené 5.1.2018, oznámené mu bolo o 4.40 hod., svedkovia L., O.,
K. boli vypočutí skôr, ako bolo obžalovanému vznesené obvinenie, a preto sú v konaní pred súdom
procesne nepoužiteľné. Poukázal na rôzne stanoviská trestnoprávneho kolégia NS SR. Okresný súd si
nekriticky osvojil podanú obžalobu. Umožnil tiež stranám vypočuť vyššie uvedených svedkov a v rámci
odstraňovania rozporov medzi ich výpoveďami, boli čítané aj výpovede z prípravného konania. Keďže
však neboli splnené zákonné podmienky na ich čítanie, boli porušené práva obvineného na obhajobu.
Ďalej spochybnil záver súdu o dôveryhodnosti poškodeného. Okresný súd urobil o tom svojvoľný záver.
Žiadal preto o pribratie znalca na vyšetrenie duševného stavu poškodeného, to mu bolo ale zamietnuté.
To, že poškodený klame, je zrejmé aj po prehratí kamerového záznamu, kde je vidieť, že prichádza do
garáže v sprievode svedkyne L. o 2,38 hod. a obžalovaný prišiel až po nich, teda poškodený o tomto údaji
úmyselne zavádza a klame, takže nemohol byť násilím držaný v garáži ako je to v obžalobe. Poukázal
na rozchádzajúce sa časové úseky, súd sa s tým nevysporiadal, v odôvodnení sa snažil napomôcť
výpovedi poškodeného. Súd sa priklonil k obžalobe a svojvoľne dôkazy o jeho nevine nebral na vedomie.
Poukázal na obsah záznamu z mobilného telefónu, je počuť, ako s obžalovaný pýta poškodeného,
kedy môže čakať políciu, tiež je počuť svedkov k tomu, že telefón bol dobrovoľne založený, nie násilím

odobratý. Súd tento dôkaz zle vyhodnotil. Súd svojvoľne zamietol vypočuť svedkyňu X., ktorá v liste
uvádzala, že ju poškodený kontaktoval a žiadal od nej osobné motorové vozidlo za výpoveď pred
súdom, lebo inak bude klamať ako klamal dovtedy. Obžalovaný trval aj na výpovedi svedka T., ale súd
rozhodol, že výpoveď sa bude len čítať. Súd tak založil rozhodnutie na výpovediach, ktoré boli vykonané
pred vznesením obvinenia, preto bolo potrebné obžalovaného v zmysle zásady in dubio pro reo spod
obžaloby oslobodiť. Pretože bolo pri prvotných výpovediach porušené jeho právo na obhajobu, ani
poškodený nebol vypočutý v prítomnosti obhajcu obžalovaného, ktorý mal právo od začiatku spochybniť
jeho tvrdenia voči obžalovanému. Nie je v súlade so zákonom a požiadavkou spravodlivosti aby bola
výpoveď svedka s kriminálnou minulosťou jediným usvedčujúcim dôkazom. Vyšetrovateľ neumožnil
obhajobe vypočuť opätovne procesne poškodeného po vznesení obvinenia, v prítomnosti obhajcu. Na
záver uviedol, že keďže čas spáchania skutku v obžalobe a v odsudzujúcom rozsudku je rozdielny,
vzbudzuje to pochybnosti o totožnosti skutku.
Krajský súd rozhodoval o odvolaní obžalovaného na verejnom zasadnutí, na ktorom obžalovaný zotrval
na svojom odvolaní, prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste,
proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením §
278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery,
ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného
za vinného. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku
tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom. Súd prvého stupňa v súlade s
požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi
podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými
právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.
Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.
Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpovede poškodeného U., výpovede
svedkov L., O., K. z prípravného konania, ako aj kamerové záznamy, lekársku správu.
Okresný súd sa správne vysporiadal s časovými nezrovnalosťami ohľadom spáchania skutku, pričom
vychádzal z kamerových záznamov. Úprava skutkovej vety v napadnutom rozsudku oproti podanej

obžalobe je v súlade so zákonom, nie je porušením jednoty skutku, súd vysvetlil, o aké úvahy oprel svoje
rozhodnutie a z akého dôvodu upravil skutkovú vetu v časti uvedenia času, kedy malo prísť ku skutku.
Odvolacia námietka obžalovaného o pochybnostiach o totožnosti skutku je nedôvodná.
Možno sa aj stotožniť s tým, že súd oprel svoje rozhodnutie o vine o výpoveď poškodeného. Je
pravdou, že tento naozaj jasne popísal, ako sa ho obžalovaný vyhrážkami, hrozbou násilia a nakoniec aj
samotným násilím snažil donútiť zaplatiť mu peniaze a uznať dlh, a nakoniec mu bol nútený dať mobilný
telefón a prísľub, že mu peniaze donesie.
Obžalovaný namieta nedôveryhodnosť svedka - poškodeného. Avšak okresný súd sa logickým a
zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s otázkou časových nezrovnalostí vyplývajúcich z jeho výpovede,
uviedol, ktoré ďalšie dôkazy jeho výpoveď podporujú. Okresný súd tiež v odôvodnení svojho rozhodnutia
objasnil, z akého dôvodu odmietol doplniť dokazovanie v zmysle návrhov obhajoby, a to aj k otázke
duševného stavu svedka - poškodeného. Nie je pravdou, že rozhodnutie súdu k tejto otázke by bolo
svojvoľné, ani nemožno súhlasiť s tým, že dôkazom o nepravdivej výpovedi poškodeného sú jeho
výpovede k času, kedy mal do garáže prísť obžalovaný. Poškodený uviedol, že obžalovaný mal prísť do
garáže až krátko po nich, teda po tom čo tam prišiel poškodený so svedkyňou L.. Takto popisuje časové
súvislosti aj sám obžalovaný.
Obdobne k ďalším námietkam obžalovaného k spochybňovaniu dôveryhodnosti svedka - poškodeného
krajský súd uvádza, že svedecká výpoveď nemôže byť posudzovaná len z toho hľadiska, že svedok má
kriminálnu minulosť, táto skutočnosť sama osebe neznižuje hodnovernosť výpovede. Aj obžalovaný je
osobou s kriminálnou minulosťou. Je tiež logické a aj pravdepodobné, že sa pohybuje naďalej v prostredí
takýchto osôb, má s nimi rôznorodé vzťahy, čo obžalovaný ani nepopiera. Obžalovaný sám nepoprel ani
to, že bol s poškodeným v určitom vzťahu (kontakte) - poškodený mal mať voči nemu dlh, obžalovaný
nepopieral ani to, že s poškodeným a ostatnými osobami- svedkami- mali spoločne zneužívať drogy.
Tieto okolnosti však nemožno vyhodnocovať izolovane, dôveryhodnosť jednotlivých výpovedí musí byť
posúdená v kontexte toho, či sú výpovede (jednotlivé, aj výpovede navzájom) konzistentné, ucelené, či
si neodporujú v podstatných bodoch.
K námietkam obžalovaného o zlom vyhodnotení zabezpečených dôkazov a o tom, že medzi ním a
poškodeným nedošlo okrem prvotnej hádky k vyhrážkam, a že telefón mal byť raz predávaný, raz zas
ponúkaný do zálohu, a to buď obžalovanému, alebo svedkovi O., krajský súd uvádza, že okresný súd
sa s nimi vysporiadal správnym a zákonným spôsobom a vyvodil správny záver o nepravdepodobnosti
verzie obžalovaného. Aj krajský súd uvádza, že v kontexte výpovedí ostatných svedkov, osoby
obžalovaného, osoby poškodeného, je priebeh udalostí, tak ako ho prezentoval obžalovaný, nelogický
a nepravdepodobný. Rovnako ako obhajoba obžalovaného, prečo bol vykonaný záznam na mobilný
telefón a čo mal preukazovať.
Za podstatné však krajský súd považuje vyjadriť sa k námietkam obžalovaného k zákonnosti dôkazov
- výpovedí svedkov L., O. a K.. Obžalovaný namieta zákonnosť výsluchov uvedených svedkov
realizovaných pred vznesením obvinenia obžalovanému, tieto sú podľa neho v konaní pred súdom
procesne nepoužiteľné, súd napriek tomu umožnil stranám vypočuť vyššie uvedených svedkov a v
rámci odstraňovania rozporov medzi ich výpoveďami, boli čítané aj výpovede z prípravného konania,
pričom však neboli splnené zákonné podmienky na ich čítanie, preto boli podľa obžalovaného porušené
práva obvineného na obhajobu.
Krajský súd pripomína, že ak vyvstane potreba odstraňovania odchýlok medzi skoršou výpoveďou
svedka a jeho výpoveďou pred súdom, môže mu byť zápisnica o jeho skoršej výpovedi predložená
na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach. Podmienkou je, že musí ísť o výsluch vykonaný v súlade
so zákonom, teda vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam zákona. O výpovedi svedkov
z prípravného konania ( vrátane výpovede svedka - poškodeného ) možno povedať, že boli zákonné,
nakoľko boli urobené po začatí trestného stíhania.
Na odstraňovanie rozporov môže byť vždy použitá aj výpoveď svedka, ak bol výsluch vykonaný ( v súlade
so zákonom ) pred vznesením obvinenia, a to nielen v prípade, ak skoršia výpoveď oproti výpovedi na
hlavnom pojednávaní vyznieva v prospech obvineného. Je totiž splnená podmienka umožnenia účasti
obvineného na výsluchu aspoň jedenkrát v priebehu konania, a to na hlavnom pojednávaní a svedok
musí vysvetliť rozpory v osobnom kontakte so stranami, vrátane obvineného, ktorý má k výpovedi svedka
prístup a môže mu klásť aj v tomto smere otázky.
Sám obžalovaný W. nepopiera, že bolo súdom umožnené stranám vypočuť vyššie uvedených svedkov
a v rámci odstraňovania rozporov medzi ich výpoveďami, boli čítané aj výpovede z prípravného konania.
V tomto prípade možno urobiť jednoznačný záver o tom, že obžalovaný mal možnosť na hlavnom
pojednávaní sa aktívne zúčastniť výsluchu svedkov, vo vzťahu k výpovedi svedkov obžalovaný, resp.

jeho obhajca mal možnosť realizovať svoje práva na obhajobu, najmä právo vypočuť svedkov, resp.
klásť im otázky.
Krajský súd však zároveň konštatuje, že odsúdenie obžalovaného nie je v prevažnej miere založené len
na výpovedi svedka (svedkov) z prípravného konania, ktorých výsluch bol vykonaný pred vznesením
obvinenia
Je tu výpoveď svedka-poškodeného, ktorá je podporená výpoveďami svedkov (aj vyššie uvedených),
znaleckým dokazovaním, zápisnicami o prehliadke iných priestorov, obsahom obrazového záznamu,
aj zvukovo - obrazového záznamu a inými dôkazmi. Svedecké výpovede namietané obžalovaným,
ktoré usvedčujú obžalovaného, tak nie sú jedinými dôkazmi proti obžalovanému, a ani takými, o ktoré v
prevažnej miere možno oprieť rozhodnutie o vine obžalovaného.
K ďalšej námietke obžalovaného, že vyšetrovateľ neumožnil obhajobe vypočuť opätovne procesne
poškodeného po vznesení obvinenia, v prítomnosti obhajcu, krajský súd dodáva, že svedok - poškodený
bol vypočutý procesne kontradiktórnym spôsobom v konaní pred súdom.
Argumenty obžalovaného, že by nepotreboval na zastrašenie druhej osoby zbraň, nakoľko je fyzicky
zdatný, sú irelevantné. Ide o hypotézy prednesené obžalovaným. S výpoveďou poškodeného o tom,
akým spôsobom skutok prebiehal ( teda aj s použitím kovovej tyče ), korešponduje aj lekárska správa
a výsledky prehliadky iných priestorov. Čo sa týka námietky, že na videozázname nie je vidno známky
krívania, alebo sťaženej chôdze poškodeného, krajský súd poukazuje na to, že poškodený sa k
následkom úderu tyčou do svojich nôh vyjadril v tom zmysle, že mu opuchli, tŕpli, a z dôvodu, že má
psoriázu, tak sa vyhádzal. Neuvádza, že by kríval, alebo že by mal iným, viditeľným spôsobom sťaženú
chôdzu.
Čo sa týka odvolacej námietky obžalovaného, že súd odmietol vykonať ním navrhované dôkazy
(výsluch svedkyne), odvolací súd konštatuje, že zo spisového materiálu aj z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, prečo súd takýmto spôsobom postupoval, so záverom okresného súdu k dôvodom
odmietnutia navrhovaných dôkazov sa krajský súd stotožňuje. Rovnako tak je nedôvodná odvolacia
námietka k prečítaniu výpovede svedka T., keďže súd postupoval podľa ustanovení § 263 ods. 3 písm.
a) Trestného poriadku . V konečnom dôsledku svedok T. nemal byť ani priamym svedkom udalostí,
obžalovaný neuviedol, akú skutočnosť by mal svedok dosvedčiť, resp. ku ktorej by sa podľa neho vedel
vyjadriť.
Okresný súd správne postupoval, keď ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov
a 8 mesiacov. Okresný súd v dostatočnom rozsahu odôvodnil uloženie trestu, pričom sa vysporiadal so
všetkými relevantnými okolnosťami. Správne zohľadnil, že obžalovaný doposiaľ bol opakovane súdne
trestaný a keďže bol už v minulosti odsúdený pre zločin, musel dolnú hranicu trestnej sadzby zvýšiť v
zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona. Rovnako je možné si osvojiť aj závery okresného
súdu týkajúce sa osoby obžalovaného vo vzťahu k ukladanému nepodmienečnému trestu odňatia
slobody vo výmere osem rokov a osem mesiacov, a správne je aj rozhodnutie o zaradení obžalovaného
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich
rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, a o uložení ochranného dohľadu v
trvaní dvoch rokov v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 Trestného zákona, keďže obžalovaný je páchateľom
úmyselného trestného činu vydierania a za takýto trestný čin už bol dvakrát vo výkone trestu odňatia
slobody. Možno súhlasiť s tým, že s ohľadom na jeho doterajší život a na povahu spáchanej trestnej
činnosti sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 11. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.