Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 21Ek/1314/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118331827
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118331827.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: S. D., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom R.
XXXX/XX, XXX XX U., štátny občan SR proti povinnému: V. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. S.,
štátny občan SR, o vymoženie peňažnej pohľadávky na zaostalom výživnom vo výške 3.188,- Eur a
bežnom výživnom vo výške 120,- Eur mesačne od 15.09.2018 a trov exekúcie, o sťažnosti povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/1314/2018 zo dňa 22. februára 2019,

takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 21Ek/1314/2018 zo dňa 22. 02. 2019 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.2.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie
pod sp. zn. 21Ek/1314/2018, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 35 ods. 1, § 61 ods. 1, 2, § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l
ods. 1, 3, 4, § 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že tento
neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na prebiehajúcu exekúciu, resp. ktoré by mohli

spôsobiť zastavenie exekúcie súdom. Čo sa týka tvrdení povinného, že dlh na výživnom vo výške 428,-
Eur zaplatil do rúk matky oprávneného, pričom zároveň uhrádzal aj nadväzujúce bežné výživné po dobu,
kým mal vedomosť o tom, že oprávnený navštevuje školu, skonštatoval, že o týchto tvrdeniach povinný
nepredložil žiadne doklady preukazujúce uskutočnené platby v prospech oprávneného. Vzhľadom na
absenciu konkrétnych dokladov (dôkazov) zo strany povinného, na základe ktorých by mohol súd
preskúmať tvrdenia povinného, či vôbec došlo k nejakým úhradám na výživné v prospech oprávneného,

ktoré navyše oprávnený vo svojom podaní v celom rozsahu rozporoval, nie je možné považovať za
dôvod, resp. za skutočnosť v súlade s ustanovením § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej čo sa týka
tvrdení povinného, že zo strany súdu nebol upovedomený o začatí exekúcie uviedol, že v súlade s ust. §
35 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania len oprávnený. Až následne, po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, sa účastníkom
konania stáva aj povinný, ktorého vždy o začatej exekúcii upovedomuje súdny exekútor doručením

upovedomenia o začatí exekúcie (v súlade s citovaným ustanovením § 61 Exekučného poriadku).
Rovnako uviedol, že súdu takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku.
A pre úplnosť dodal, že návrhom na zastavenie exekúcie povinný preukazuje skutočnosti, ktoré môžu
podstatným spôsobom ovplyvniť prebiehajúcu exekúciu, prípadne spôsobiť až jej zastavenie súdom.
Nakoľko však povinný takéto skutočnosti prostredníctvom podaného návrhu na zastavenie exekúcie
nepreukázal, a tak v súčasnosti neexistuje zákonný dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, a preto

vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný z dôvodu neopodstatnenosti pohľadávky sťažnosť, v ktorej
uviedol, že napadnuté uznesenie nespĺňa ani jeden bod podľa § 41 Exekučného poriadku č. 233/1995
Z.z. a súčasne matka oprávneného na neho podala trestné oznámenie na Obvodné oddelenie PZ v

Trenčíne dňa 10.9.2018 kvôli neplateniu výživného v sume rovnajúcej sa exekučnému rozhodnutiu.
Pričom polícia prípad prešetrila a dňa 11.2.2019 vydala uznesenie pod spisovou značkou ČVS: B.-XXX/
TN-TN-XXXX, kde uvádza, že dlží výživné vo výške 360,- Eur za 3 mesiace /december 2015, január
2016 a február 2016/. Následne dňa 18.2.2019 predložil doklady o zaplatení vyššie uvedených mesiacov
výživného, pričom uvedené rozhodnutie prikladá k podanej sťažnosti.

4. K predmetnej sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 15.04.2019 vyjadril aj oprávnený,
ktorý uviedol, že tvrdenia povinného nie sú pravdivé, nakoľko všetky dostupné a existujúce doklady
o zaplatení výživného predložil ešte k podanému návrhu na exekučné konanie v 09/2018. Predmetný
návrh mu poradila príslušníčka OO PZ v Trenčíne, kde podával spolu s jeho matkou trestné oznámenie
na povinného z dôvodu neplatenia výživného. Rovnako uviedol, že na OO PZ Trenčín je podanie stále v

štádiu vyšetrovania u kpt. Mgr. Dolejšieho a vec teda nie je uzavretá, ako tvrdí povinný. Ďalej uviedol, že
povinný už 11 rokov neuhrádza výživné podľa rozhodnutia súdu, pričom už dvakrát ho trestné konanie
prinútilo uhradiť výživné: Okresný súd Trenčín sp. zn. XT. XXX/XXXX a sp. zn. XT/XXX/XXXX. Súčasne
uviedol, že prefotené peňažné vklady na účet jeho matky neboli platby výživného. Nakoľko povinný
v tom čase nemal účet v žiadnej banke, nakoľko roky má exekúcie a nechcel ich uhrádzať, preto sa

prezentoval a stále prezentuje ako NEMAJETNÝ ... Rovnako uviedol, že peniaze vložené na účet jeho
matky boli určené pre jeho brata I. D., nar. XX.X.XXXX, ktorý je momentálne vo výkone trestu v ÚVTOS
Ružomberok.

5. Ďalej oprávnený uviedol, že týmto chce popísať PRAVDU, nakoľko povinný nemal z akého účtu poslať

peniaze bratovi, a preto ich vložil jeho mame na účet, ktorá ich následne odoslala bratovi. Keby to bolo
výživné ako povinný uvádza, určite by podľa názoru oprávneného túto skutočnosť uviedol ako „Úhrada
výživného“ ako to urobil povinný už šesťkrát, kedy dlžobu uhrádzal poštovou poukážkou. Matka však v
tom čase nemohla podporovať brata, lebo im to nedovoľovala jej finančná situácia. Na záver uviedol, že
si stojí za svojimi tvrdeniami, a čo je aj bolo v jeho možnostiach, zdokladoval. Opakovane trvá na tom a

čestne prehlasuje, že povinný mu je dlžný na výživnom sumu uvedenú v návrhu na vykonanie exekúcie +
za ďalšie uplynuté mesiace, nakoľko od podania návrhu do dnešného dňa mu neuhradil ani jediný cent.

6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Preskúmaním podanej sťažnosti povinného súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 20.03.2019
a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo
povinnému doručené dňa 05.03.2019, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242
CSP).

13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249
CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 12.09.2018, kedy bol exekučnému
súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník vydal na podklade exekučného

titulu - rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý
nadobudol vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, dňa 21.09.2018 poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Anne Martišíkovej (108EX 324/2018). Dňa 10.12.2018 bol v zákonnej
lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý
ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou

napadnuté uznesenie.

15. Podľa §-u 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

16. Podľa §-u 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí Ďalších
návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,

ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

17. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

18. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že
vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny
právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca prvej inštancie sa
preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na zdôraznenie ešte

uvádza, že dôvodom zamietnutia návrhu povinného na zastavenie exekúcie a to zároveň jediným, bolo
neuneseniedôkaznéhobremenazostranypovinnéhotýkajúcehosapreukázaniazaplateniavýživnéhoa
to v spojitosti s koncentračnou zásadou vyjadrenou v celom §61k Exekučného poriadku v platnom znení.
Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení výslovne uviedol, že povinný nepredložil súdu žiadne
doklady preukazujúce uskutočnené platby v prospech oprávneného. Z tohto pohľadu pri rozhodovaní o

sťažnosti sú tvrdenia povinného uvedené v sťažnosti irelevantné.

19. S právnymi závermi uvedenými v napadnutom uznesení sa exekučný súd stotožňuje. Všeobecná
právna argumentácia uvedená v bode 14 odôvodnenia napadnutého uznesenia je správna, pričom
exekučný súd chce ešte dodať, že nová právna úprava exekúcii zvyšuje zodpovednosť účastníkov za

svoje správanie v exekúcii, pričom stanovuje na podanie relevantných procesných návrhov prepadné
procesné lehoty, následkom nedodržania ktorých je neprihliadnutie na tieto úkony, nech by boli
akékoľvek relevantné. Exekučný súd považuje za potrebné zdôrazniť to, že exekučné konanie nemá
byť konaním, v ktorom sa riešia spory, ale v ktorom sa má primárne vymôcť nárok priznaný exekučným
titulom.

20. Keďže však v sťažnosti boli povinným predložené tzv. novoty v podobe predloženia nového dôkazu,
s poukazom na § 200 EP v spojení s § 245 CSP musí podať exekučný súd i stanovisko k možnosti
účinného predkladania „nových“ dôkazov v konaní o sťažnosti proti uzneseniu, ktorým sa rozhodovalo
o návrhu na zastavenie exekúcie. Uplatňovanie koncentračnej zásady v rozhodovaní o návrhoch na

zastavenie exekúcie sa musí prejaviť i v tom, že nové skutočnosti a dôkazy nemožno účinne podať.
Exekučný súd chce uviesť, že použitie novôt v sťažnosti ako osobitnom prostriedku obrany voči
uzneseniam, ktorým sa rozhodlo o návrhoch na zastavenie exekúcie je limitované § 61k ods. 2 EP. Ináč
povedané,vsťažnostiachprotimeritórnymexekučnýmrozhodnutiamjeakceptovanienovôtpodľaúvahy
súdu o možnosti ich použitia podľa účelnosti v zmysle § 245 CSP (druhá časť vety) vylúčené. Súčasne

je potrebné uviesť, že sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní,
a preto nie je akýmsi predĺženým konaním o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným
konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka
(§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Uvedené nepochybne vyplýva aj z rozdielu medzi rozhodovaním osťažnostiach v nachádzacom konaní proti uzneseniam, kde sa v zásade nerozhoduje o merite veci a v
exekučnom konaní proti rozhodnutiam o prípustnosti exekúcie teda vo veci samej.

21. Premenením vyššie uvedených právnych záverov musí exekučný súd na daný procesný stav
skonštatovať, že na predloženie dokladov o zaplatení a uznesenie o vznesení obvinenia až v rámci
sťažnostného konania súd nemôže prihliadnuť. Ak vyšší súdny úradník v rozhodnutí o návrhu na
zastavenie exekúcie skonštatoval nepreukázanie akejkoľvek úhrady povinného na výživné v prospech
oprávneného, tak jeho rozhodnutie nemožno v sťažnostnom konaní retrospektívne považovať za vadné.

Exekučný súd aj so zreteľom na § 61k EP ako aj so zreteľom na § 2345 CSP nemôže prihliadnuť
na dôkazy, ktoré mohol účastník exekúcie použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie a teda
nemôže vyhodnotiť sťažnosť ako dôvodnú a rozhodnúť podľa § 250 ods. 2 CSP. Je neprípustné v
exekučnom konaní vzhľadom na jeho podstatu a účel, aby účastník exekúcie si odkladal v talóne nejaké
tvrdenia a dôkazy za účelom predĺženia konania, resp. zvýšenia nákladov konania. Takéto kalkulačné
konanie v nových procesných kódexoch zákonodarca odmietol pod archou neprihliadnutia na takéto

úkony a to aj so zreteľom na povinného každého správať sa zodpovedne v súdnom konaní.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.