Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416205892
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8416205892.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu
JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného T. U. H.,
s.r.o., so sídlom E. 5, Y., M.: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti povinnej N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, o vymoženie
sumy XXX,XX T. s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k.

8Er/360/2016 - 28 zo dňa 29. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie ako exekučný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, sp. zn. EX 14113/16 o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie

na podklade rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo
dňa 25.01.2016 sp. zn. SRSAspA 02117/15. Uplatňovaný nárok oprávneného je založený na zmluve,
Žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty F. vydanej v spolupráci s SKK, uzavretej medzi právnym
predchodcom oprávneného, J., a.s. a povinnou dňa 12.02.2004. Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo
k postúpeniu pohľadávky na postupníka, spoločnosť T. U. H., s.r.o., oprávneného. S odkazom na §
52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 44 ods. 2, 3 zákona č.

233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady“), rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 3CoE/29/2010, 4CoE/42/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/1/2012, exekučný súd preskúmal predložený exekučný titul, uzavretú zmluvu s Obchodnými
podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VUB, a.s., Dohodu o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.03.2013 s vyplneným dotazníkom, pričom

dospel k záveru, že medzi oprávneným a povinnou ide o spotrebiteľský vzťah v rámci obchodných
aktivít právneho predchodcu oprávneného s fyzickou osobou, nepodnikateľom v pozícii spotrebiteľa,
pričom zmluva má charakter spotrebiteľského úveru. Exekučný súd skonštatoval, že individuálne
nevyjednaná rozhodcovská doložka, súčasť Dohody, ktorá vyžaduje, aby dlžník (spotrebiteľ) riešil
prípadné spory vzniknuté zo zmluvného vzťahu v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom, spôsobuje
vážnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, povinnej, a

ide tak o neprijateľnú podmienku. Povinná reálne nemala možnosť ovplyvniť obsah tejto dohody. Takéto
neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné. Neplatne uzavretá rozhodcovská doložka má za následok
absenciu právomoci konajúceho rozhodcovského súdu a vydaný rozhodcovský rozsudok tak nie je
spôsobilým exekučným titulom. Exekučný súd preto rozhodol, že predložený rozhodcovský rozsudok je
v rozpore so zákonom a exekúciu nemožno nariadiť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru oprávneného exekučný súd vec nesprávne právneposúdil, keď vyslovil že uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka. Uviedol, že
exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc zverenú mu Exekučným poriadkom. Poukázal na § 35
Zákona o rozhodcovskom konaní a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len„O.s.p.“),účinnéhovčasepodaniaodvolania,akoajnazáveryrozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskej
únie vo veci C-40/08 Asturcom, podľa ktorých je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok
spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie, pričom tieto zákonné ustanovenia a závery uvedeného
rozhodnutia zároveň spochybňujú právomoc exekučného súdu preskúmavať právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd je podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní

oprávnený skúmať len povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul a
vysloviť jeho prípadný rozpor s dobrými mravmi. Exekučný súd nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie
samotné, či dokonca rozhodcovské konanie. Ani Smernica Rady podľa názoru oprávneného takýto
postup exekučného súdu neumožňuje. Vyslovenie rozporu s dobrými mravmi podľa § 45 Zákona
o rozhodcovskom konaní sa viaže výlučne na plnenie, a nie na zmluvné podmienky a nie každá
neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje rozpor s dobrými mravmi, čo by umožňovalo zastavenie

exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo/11/2010). V súvislosti s
otázkou zabezpečenia stability práva, záväznosti konečných rozhodnutí súdov, oprávnený poukázal
na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08, bod 37, 47. Príslušné ustanovenia Zákona
o rozhodcovskom konaní umožňujú súdne preskúmanie rozhodcovských rozsudkov, avšak výlučne
na podklade podanej žaloby o neplatnosť. Táto možnosť by tak nemala byť nahrádzaná postupom

exekučných súdov, ktorý nemá oporu v zákone. Nie je preto možné nezákonným postupom exekučného
súdu nahrádzať pasivitu spotrebiteľa ako povinnej osoby, ktorý si neuplatňuje a nebráni svoje práva,
o ktorých mal vedieť. Týmto sa porušujú princípy právnej istoty a neoprávnene sa zasahuje do
práva oprávneného na súdnu ochranu a na možnosť uspokojenia jeho pohľadávky voči povinnému v
exekučnom konaní.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2 CSP,
preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 a § 380 CSP
v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal

bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i.
povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného

rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri
zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného

titulu. Preskúmavacia právomoc exekučného súdu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dávajú podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní,
ktorý mal za následok neudelenie poverenia. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia

neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

5. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,
poskytovateľa úveru a povinnej ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto

správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

6. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako
neoddeliteľná súčasť Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.03.2013,

časť 5, nebola medzi oprávneným a povinnou uzavretá platne, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou
skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.7. Je evidentné, že oprávnený neuzatvoril s povinnou osobitnú rozhodcovskú zmluvu, ani nepredložil
povinnej osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením. Ak má byť rozhodcovská
zmluva, resp. rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí

byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Forma uzavretej
dohody, charakter obchodných podmienok sú dôkazom toho, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu
rozhodcovskej doložky, keďže ide o typizované, zásadne nemenné obchodné podmienky vrátane
rozhodcovskej doložky, povinnej osobe predložené bez možnosti zmeny určeného obsahu. Zmluvné

dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným
právom osoby na súdnu ochranu.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej
rozhodcovskej doložky, sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, t.j. či si

spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký
osobitný, prospešný význam. Súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch
rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných

podmienok druhej zmluvnej strane, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.

9. Podstatnou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, resp. všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu

tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste,
spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora
ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, v ktorom sa

o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva
právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa
kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej Smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na
prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je
tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku

považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni
judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle
generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 OZ, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Odvolací súd preto konštatuje, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad,
právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto
veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nemá právne
účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred
nariadenie exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom,

pričom na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie
rozhodcovského rozsudku zo dňa 25.01.2016 sp. zn. SRSAspA 02117/15 ako nulitného právneho aktu),
vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom
súde nie sú dotknuté.

11. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

12. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.13. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa
exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).