Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201375
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7818201375.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD., v spore žalobkyne N. E., Q.. P., H.. XX.X.XXXX,
C. Q. XX, právne zastúpená JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou AK so sídlom v Rožňave,
Čučmianska dlhá 7, proti žalovanej K. E., H.. X.X.XXXX, C. R. Q. XX, R..Č.. E.-U. Č.. XX, právne
zastúpená JUDr. Attilom Elekom, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Jovická 2, o vrátenie daru, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/24/2018-134 zo 6.12.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok
I.) a žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok II.).

2. Vychádzal z toho, že žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala vrátenia daru - nehnuteľnosti,
zapísanej na LV č. XXX kat. územia Q. - rodinného domu so súpisným číslom 74, nachádzajúcim sa na
parcele registra „C“ č. 655 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 662 m2 v podiele 1/2-ice. Zároveň
sa domáhala náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou je v príbuzenskom vzťahu (stará mama - vnučka). Žalobkyňa
spolu so svojim nebohým manželom B.Á. E. darovali žalovanej darovacou zmluvou zo dňa 17.2.1999,
uzatvorenou na Notárskom úrade v Rožňave, notárkou A.. A. H. nehnuteľnosti, evidované na LV č. XXX
kat. úz. Q. a to pozemok - parcela registra „C“ č. 655 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 662 m2,
stavbu - rodinný dom so súpisným číslom 74, nachádzajúci sa na parcele registra „C“ č. 655 kat. územia
Q.. V čase darovania predmetu daru bola žalovaná neplnoletá a z toho titulu právny úkon uzatvorenia
darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a jej nebohým manželom na strane darcov a žalovanou - v tom čase

ešte maloletou, zastúpenou zákonným zástupcom - matkou F.V. E., ako obdarovanou bol schválený
súdom, rozsudkom sp. zn. 1 Nc 448/99-10 zo dňa 2.3.1999.
Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že doplnil dokazovanie aj výsluchom viacerých svedkov - B. E. -
syna žalobkyne, Z. E. - nevesty žalobkyne, B. U. - priateľky žalobkyne a aj z výpovede svedka - B. E.
vyplýva, že so žalovanou mali dobré vzťahy, nikdy sa nehádali a to ani s jej priateľom. Mama mu však
rozprávala o tom, že jej nechcú dávať dieťa, že keď chcela byť s dieťaťom, žalovaná ju dávala spať.
Bližšie sa k spolužitiu žalobkyne a žalovanej svedok nevedel vyjadriť, keďže s nimi nebýval. Svedok

nepotvrdil, že by žalovaná starej mame - t. j. žalobkyni nadávala. Chodil ku mame dva až tri krát do
týždňa.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu, alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že okamžikom konania obdarovaného, ktorý
svojim konaním voči darcom, alebo členom jeho rodiny hrubo porušil dobré mravy, vzniká darcovi
právo domáhať sa vrátenia daru - t. j. požadovať od obdarovaného vrátenie toho, čo bolo predmetom

darovania.
Z konštantnej judikatúry (Rc 88/1998) mu vyplynulo, že hrubým porušením dobrých mravov sa tu
rozumie ich porušenie značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie. Za členov rodiny darcu treba
považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom
rade (predkov a potomkov), ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom

pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Občiansky a ani iný právny
predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
Pri konštatovaní danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd následne v súdenej
veci prejudiciálne rieši otázku splnenia podmienok na vrátenie daru, ku ktorému žalobkyňa mala žiadať

určenie vlastníckeho práva. V posudzovanom prípade, súd mal za to, že neboli splnené zákonné
predpoklady oprávňujúce žalobkyňu domáhať sa vrátenia daru a preto súd žalobu zamietol v celom
rozsahu. Je potrebné zdôrazniť, že pri určovacích žalobách je potrebné, aby žalobca v prvom rade
preukázal naliehavý právny záujem, pretože bez preukázania tohto naliehavého právneho záujmu sa
súd ďalej nemôže ani zaoberať samotným hmotnoprávnym základom jeho nároku. Pokiaľ sa teda

žalobkyňa domáhala vrátenia daru, musela najskôr preukázať, akým spôsobom by sa zmenilo jej právne
postavenie v prípade vyhovenia žalobe, nakoľko bez tohto preukázania naliehavého právneho záujmu
nie je možné považovať žalobu za dôvodnú. Pokiaľ by aj žalobe bolo vyhovené, tak by sa tým žiadnym
spôsobom nezmenilo právne postavenie žalobkyne, pretože na základe takéhoto rozsudku by nemohlo
dôjsť k zmene zápisov právnych vzťahov k nehnuteľnosti, ktoré bolo predmetom darovacej zmluvy a

ktorej vlastníkom v súčasnej dobe jej žalovaná. Právne postavenie žalobkyne by sa mohlo zmeniť len
v tom prípade, ak by podala iný, určovací nárok, na základe ktorého by mohla nadobudnúť spornú
nehnuteľnosť, resp. časť spornej nehnuteľnosti a v tomto konaní by sa ako predbežná otázka mohla
riešiť otázka vrátenia daru. Z toho vyplýva, že ani v prípade vyhovenia žalobe na vrátenie daru, by sa
právne postavenie žalobkyne žiadnym spôsobom nezmenilo a už samotná táto skutočnosť je dôvodom

pre zamietnutie žaloby.
Súd sa napriek vyššie uvedenému sa z opatrnosti zaoberal žalobou aj z hľadiska možnej aplikácie
§ 630 OZ, keď sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu, alebo
k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Právny vzťah darovania zaniká na
základe dvoch právnych skutočností a/ kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom

jeho rodiny, b/ jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia
daru. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý
smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Z výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmá vôľa darcu,
smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť
tento úkon urobený písomne. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči

komu, z akého dôvodu (pričom nevhodné správanie sa obdarovaného musí byť opísané konkrétnym
a nezameniteľným spôsobom) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha. Darca sa môže domáhať vrátenia
daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny tak, že hrubým spôsobom porušuje
dobré mravy. Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov
značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie. Judikatúra ustálila, že predpokladom úspešného

práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu, alebo členom jeho rodiny,
ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať
ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pojem „dobré mravy“ (boni mores), je potrebné vykladať v
nadväznosti na znenie ustanovenia § 3 ods. 1/ a § 39 OZ. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie
daru smeruje iba také závažné konanie obdarovaného voči darcovi, alebo členov jeho rodiny, ktoré z

hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi.
Nemožno opomenúť, že úvahy o aplikovateľnosti ustanovenia § 630 OZ sa odvíjajú vždy od posúdenia
všetkých osobitostí každého prípadu individuálne a závery v tom ktorom konkrétnom prípade tak možno
len veľmi ťažko zovšeobecniť a teda i použiť na prípad skutkovo odlišný. Hrubým porušením dobrých
mravov je zvyčajne i porušenie značnej intenzity, alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým

násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Teda nie každé správanie, ktoré
nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch
medzi ľuďmi napĺňa znaky § 630 OZ. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je také kvalifikované
porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možnohodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu. Právo darcu
domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej
významnom porušení dobrých mravov obdarovaným, nemusí byť naplnená skutková podstata trestného

činu, či priestupku. Podľa judikatúry však musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity, alebo
o ich sústavné porušovanie napríklad vo forme fyzického napádania, hrubých urážok, neposkytnutia
potrebnej pomoci atď. (za takýto prípad súdna prax nepovažuje to, že obdarovaný opomenul životné
jubileum darcu). Ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru, ak sú naplnené zákonné podmienky
pre vrátenie daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona a to dňom, kedy bola výzva

darcudoručenáobdarovanému.Dôsledkomzánikuprávnehovzťahudarovaniajeobnoveniepôvodného
právneho stavu v rozsahu účinku tohto právneho úkonu. Pre existenciu kvalifikovaného porušenia
dobrých mravov sa vyžaduje uznanie tejto skutočnosti osobou takto konajúcou (obdarovaným), alebo
jej určením, rozhodnutím súdu sporovom konaní.
Podľa § 137 písm. c/, d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c/ určení, či tu
právo je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,

ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu. Podľa citovaného ustanovenia § 137 CSP platného a účinného od 1. 7. 2016, je úplne nová
koncepcia zakotvená v písmenách c/ a d/ tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba
a žaloba o určení inej právnej skutočnosti, podľa písm. d/. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom
bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych

úkonov, alebo iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby
určovacej. Písm. c/ tohto ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p.,
no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je napr. § 711 ods. 6/ OZ. Ako v dôvodovej správe
uvádza zákonodarca medzi osobitné predpisy, podľa písm. d/ tohto ustanovenia patria napr. Zákonník

práce, Zákon o dobrovoľných dražbách a podobne. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť,
či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo
bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Nová právna úprava CSP pripúšťa
žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä
z hmotného práva). Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zapísaný na kupujúceho

na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti
(žalovať o určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,
takáto žaloba z osobitného predpisu nevyplýva. Rovnako sa to vzťahuje aj na konanie o vrátenie daru,
pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosť, je potrebné žalovať o určenie práva. Súd dospel k záveru s poukazom
naustanovenie§137písm.d/CSP,žehmotnéprávonepripúšťažalobuovráteniedaru,pretojedôvodné

predmetnú žalobu, ako nespôsobilý právny prostriedok pre riešenie sporu medzi stranami zamietnuť,
ako nedôvodnú.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd žalobu zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
Nepriznanie náhrady trov konania zodpovedá zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z

rozhodujúcichkritériíjeajto,abysatakétorozhodnutienejaviloakoneprimeranátvrdosťvočiúčastníkovi
konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

3. V podanom odvolaní žiadala žalobe vyhovieť a vysloviť, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu
trov konania právo.

Žalobkyňa týmto v zákonom stanovenej lehote podáva proti Rozsudku Okresného súdu Rožňava
odvolanie voči výrokom I. a II., keďže má za to, že:
-rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP),
-súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365

ods. 1 písm. f) CSP),
-konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.
d) CSP).
Žalobkyňa považuje rozsudok za neodôvodnený.
Súd sa pri hodnotení dôkazov neodôvodnene zaoberal poskytovaním pomoci a potrebnej v starobe

v prospech žalobkyne tretími osobami a to jej synom a nevestou a bez akéhokoľvek logického
zdôvodnenia sa absolútne nezaoberal správaním obdarovanej žalovanej.
Preposúdenieveciniejerozhodné,čižalobkynidokážepomôcťjejsyn,ktorýnašťastiebývavsusedstve
a ani to, že opatrovateľské služby jej poskytovala nevesta.Je však rozhodné, že samotná žalovaná o ňu neprejavuje žiadny záujem, nenavštevuje ju v starobe ani
v chorobe ani počas sviatkov, trvalo o ňu neprejavuje záujem, do očí jej potvrdila nepríjemné slová o
tom, že ju nenávidí, vyhýba sa jej spoločnosti. Neželala si, aby ju navštívila v jej novom bydlisku.

Je pravdou, že žalovaná na popud syna žalobkyne po prvom pojednávaní zabezpečila inštaláciu kotla
na náklady žalobkyne v jej vlastnej nehnuteľnosti. No nevedela o tom, že sa jej stará matka v jej dome
nemôže umyť v teplej vode, pretože ju jej stav absolútne nezaujímal a nezaujímal ju ani stav darovanej
nehnuteľnosti. Pokiaľ starému človeku ako je žalobkyňa, žalovaná nezavolá a nezisťuje, či je všetko v
poriadku nič nepotrebuje, je vždy odkázaný len na pomoc tretích osôb, ktorých žalobkyňa našťastie má.

Je pochopiteľné, že jej vlastný milujúci syn nezvládol emócie, ktoré ním lomcujú pri nevhodnom správaní
sa žalovanej voči žalobkyni, ktoré súd prvej inštancie podľa žalobkyne nesprávne interpretoval.
Žalovaná napriek prebiehajúcemu súdnemu procesu navštívila žalobkyňu iba raz a to v obci, kde so
svojou rodinou trávi, napriek odsťahovaniu do Košíc, mnoho času a to pri návštevách starých rodičov
svojej dcéry.
Žalovaná nenavštívila žalobkyňu ani pred a ani počas práve uplynulých vianočných sviatkov (2018)

a obdobne bola v obci videná. Žalobkyňa má vedomosť, že samotné nenavštevovanie pri príležitosti
sviatkov nezakladá naplnenie skutkovej podstaty porušenia hrubých mravov, no preukazuje absolútny
nezáujem zo strany žalovanej.
Takýto nezáujem jednoznačne svedčí o neposkytnutí pomoci v chorobe a starobe s ohľadom na vek
osemdesiatjeden rokov a zdravotný stav žalobkyne.

Žalobkyňa je osoba vyššieho veku, ktorá obýva a musí zabezpečovať sama chod rodinného domu.
Vykurovať ho, znášať nevyhnutné opravy a údržbu. Zároveň žalovaná má vedomosť o jej podlomenom
zdraví, ako aj o jej fyzickej slabosti na vykonávanie väčšiny prác v domácnosti a jej veku, keďže ide o
jej starú matku a prastarú matku jej dcéry.
Napriek uvedenému nezavolá, nenavštívi darkyňu a teda sa ani neopýta, či potrebuje pomoc. Z tohto

jej konania je zrejmé, že jej ju ani neposkytne a takéto konanie už samo o sebe napĺňa znaky hrubého
porušenia dobrých mravov, ktoré by bolo za hrubé porušenie vnímanie celou slušnou spoločnosťou a
ktoré zákonodarca predpokladal pri žiadosti o vrátenie daru.
Žalobkyňa už toto konanie považuje za narušenie dobrých mravov značnej intenzity a vzhľadom na
dĺžku trvania tohto nezáujmu aj za sústavné porušovanie dobrých mravov.

Žalobkyňa nesúhlasí ani s odôvodnením rozsudku v rozsahu použitia procesne nespôsobilého
žalobného návrhu. V tomto má žalobkyňa za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil žalobný
návrh. Žalobkyňa žiadala o vrátenie daru, v zmysle § 630 OZ.
Žalobkyňa nepoužila určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, preto nebol dôvod zo strany súdu
zaoberať sa naliehavým záujmom na takomto určení. Súd prvej inštancie používa arbitrárny výklad aj

ustanoveniu § 137 písm. d) CSP a to napriek tomu, že žalobkyňa nepoužila ani tento procesný inštitút
v rámci žalobného petitu (viď bod 21 napadnutého rozhodnutia).
Žalobkyňa žalobným návrhom žiadala usporiadanie práv a povinností v rámci žaloby § 137 písm. b)
CSP a to podľa názoru žalobkyne procesne správnym spôsobom.
Žalobkyňa má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie uniesla dôkazné bremeno a preukázala

rozhodné skutočnosti na vyhovenie žalobnému návrhu.
S poukázaním na uvedené žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8C/24/2018 zo dňa 6.12.2018 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie
v zmysle žalobného petitu a zároveň zaviaže žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania a aj konania
pred súdom prvej inštancie.

4. Vo vyjadrení žalovaná uviedla, že navrhuje potvrdiť rozsudok.
K podanému odvolaniu žalobkyne proti rozsudku OS Rožňava zo dňa 06. 12. 2018 sp. zn.: 8C/24/2018
(ďalej len ako „napadnutý rozsudok") sa nasledovne vyjadruje:
Žalobkyňou napadnutý rozsudok, ktorý súd prvej inštancie vydal po vykonaní rozsiahleho dokazovania,

považujem zákonný a vecne správny.
V predmetnom spore došlo k výsluchu viacerých žalobkyňou navrhovaných svedkov, avšak ani jeden z
nich nepotvrdil, že by som sa voči žalobkyni správala nevhodne, neúctivo a vonkoncom nie spôsobom
akým to uviedla samotná žalobkyňa v žalobe. Dokonca ani žalobkyňa tieto tvrdenia v rámci jej výsluchu
nepotvrdila, čo už samo o sebe svedčí o skutočnosti, že žaloba bola podaná nedôvodne, pričom

následne ako hlavný dôvod podania žaloby uviedla to, že som sa odsťahovala.
Kzánikudarovaciehovzťahupodľa§630Občianskehozákonníkadochádzanazákladejednostranného
právnehoúkonudarcuvočiobdarovanému,ktorýhruboporušildobrémravysvojimsprávanímkdarcovialebo k členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej
intenzity alebo ich sústavné porušovanie.
Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného, ani pri menej

významnom porušení dobrých mravov napríklad prevedenie darovanej nehnuteľnosti na tretie osoby,
nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov alebo životných jubileí, prípadne vzťahy v rámci rodiny
s osobami, voči ktorým môže mať darca výhrady resp. zlé vzťahy. Dobré mravy, hoci sú zákonným
pojmom, nie sú zákonom definované, keďže ani občiansky zákonník a ani iný právny predpis nedefinuje
pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných

noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej
podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom
jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s
dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné
správanie obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu

možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity,
alebo o porušovanie sústavné a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, a pod. Nie každé chovanie,
ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch
medzi ľuďmi, naplňuje znaky ust. § 630 OZ. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované
porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je

hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nielen podľa subjektívneho názoru darcu. Zastávam rozhodný
názor, že žiadneho ani len menej závažného porušenia dobrých mravov nedopustila a nie to ešte
hrubého porušenia dobrých mravov.
Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu
istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany

samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu.
Tak ako som to už od začiatku sporu uvádzala, ja som sa voči žalobkyni nedopustila žiadnej nevďaky,
nijakým spôsobom som ju neurazila, žiadneho nevhodného správa voči nej nedopustila. Ja si žalobkyňu
nesmierne vážim, a celú túto záležitosť (mám tým na mysli podanie žaloby na súd) považujem za
vykonštruovanú osobou odlišnou od žalobkyne.

Zachovávanie dobrých mravov je vecou i vzájomnej tolerantnosti účastníkov, a práve preto i žalobkyňa
sa musí vyrovnať so skutočnosťou, že som sa musela presťahovať do iného mesta z dôvodu pracovnej
príležitosti môjho druha. Mám za to, že tento dôvod ešte nezakladá právo žalobkyne, aby sa domáhala
vrátenia daru, predsa v spoločnosti, to nie je ničím výnimočným, že ľudia sa kvôli práci sťahujú do
vzdialenejších miest.

Záverom uvádzam, že skutkové tvrdenia tak, ako tomu sú vymedzené v odvolaní sa nezakladajú na
pravde, pričom len príkladmo poukážem na niektoré z nich:
- mala som povedať žalobkyni do očí, že ju nenávidím - na pojednávaní žalobkyňa potvrdila, že som jej
také niečo nikdy do očí nepovedala, ako ani obdobné slová, ktoré sa jej mohli dotknúť,
- inštalácia tepelného ohrievača vody sa mala vykonať na náklady žalobkyni - inštaláciu kotla som

zabezpečila prostredníctvom otca môjho druha a žalobkyňa nemusela nič za to platiť,
- to, že som ju medzi sviatkami (Vianočné sviatky a Nový rok) nenavštívila, napriek tomu, že som bola
v obci videná - medzi sviatkami som určite nemohla byť v obci Q. videná, keďže až posledný januárový
týždeň sme boli s rodinou v obci Q., kedy som žalobkyňu navštívila, pričom aj predtým so žalobkyňou
som bola v telefonickom kontakte. Žiaľ zdravotný stav dcérky mi neumožňoval vycestovať a uskutočniť

skoršiu návštevu.
Na základe i vyššie uvedeného navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 387 CSP
potvrdil a priznal mi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Odvolací súd postupom podľa § 485 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozsudok je vecne správny a
presvedčivý, a preto ho potvrdil podľa § 387 CSP, a súhlasí aj s dôvodmi uvedenými v rozsudku.

6. Strana sporu má právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia).
Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými

relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

7.Podľa§220ods.2CSP vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný aaké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

8. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.

9.Vkonanínedošlokžiadnejtakejvade,ktorábymalavplyvnasprávnosťrozhodnutiaamožnouzavrieť,
že žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

10. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú

subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,

pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1

CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania
môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou

konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník
konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore
s § 204 CSP a p..

11. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
rozsiahle dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a dospel k správnym
skutkovým záverom a aj právne posúdenie je zákonné pre uplatnený nárok žalobkyne, ktorý návrh bol
zamietnutý. Odvolací súd v celom rozsahu súhlasí so závermi súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje
na ich presvedčivé odôvodnenie v písomnom vyhotovení rozsudku. Odvolací súd nevidel dôvod, pre

ktorý by sa mal od záveroch súdu prvej inštancie odchýliť, odvolanie nie je opodstatnené.

12.Zmluvajesícedvojstrannýprávnyúkon,avšakprávnyúkonobsahujetzv.pravidelnézložky(naturália
negoty), ktorými sú napr. ustanovenia o mieste, čase, spôsobe plnenia a pod., ak tieto dojednania
chýbajú, právny úkon nie je z tohto dôvodu neplatný. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu možno

vykladať z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov (gramatickými prostriedkami),
z hľadiska nadväznosti použitých pojmov (logickými prostriedkami) a aj z hľadiska zaradenia pojmov
štruktúre celého právneho úkonu (systematickými prostriedkami), pričom interpretácia obsahu právneho
úkonu podľa § 35 ods.2 Obč.zák. však nemôže nahrádzať alebo meniť vôľu prejavenú. Použitie
zákonných výkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník

urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, kedy bol úkon urobený.

13. Právny úkon, ktorý je pod sankciou neplatnosti a je tam stanovená písomná forma, preto musí byť
určitosť prejavu vôle aj darovacia zmluva písomne vyhotovená, text darovacej zmluvy bol aj písomnezaznamenaný. V sporovej veci sa tvrdilo, že mal porušiť dobré mravy obdarovaný voči darcovi podľa §
630 Obč.zák., z obsahu spisu súd prvej inštancie správne uzavrel a odvolací súd s ním súhlasí, že dobré
mravy hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované, keďže ani Občiansky zákonník a iný

právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy, predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je
akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, právne vzťahy založené
prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu istotu, požíva istú právnu
ochranu s tým, že záväznosti z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany sami a dobrovoľne.

Len k narušeniu tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Zachovávanie dobrých mravov je
vecou i vzájomnej tolerantnosti strán sporu a práve preto aj žalobkyňa sa má vyrovnať so skutočnosťou,
že by sa mala presťahovať do iného mesta z dôvodu pracovnej príležitosti jej druha (ale tento dôvod
ešte nezakladá právo žalobkyne, aby sa domáhala vrátenia daru a v spoločnosti, ktorá sa vyvíja aj na
Slovensku, nie je ničím výnimočným, že ľudia sa kvôli práci sťahujú do vzdialenejších miest).

14.Odvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudokakovecnesprávnyačosatýkasubjektívnehoprávapodať
žalobu, nie každá žaloba môže byť úspešná a odvolací súd nekomentuje subjektívny názor žalobkyne
v tomto spore. Keďže hmotné právo so zreteľom na § 137 písm.d/ CSP nepripúšťa žalobu o vrátení
daru, len z tohto dôvodu správne zamietol žalobu súd prvej inštancie ako zvolený nespôsobilý právny
prostriedok pri riešení sporov medzi stranami sporu. Odvolanie nie je dôvodné.

15. Výrok o trovách konania sa odôvodňuje podľa § 396 CSP, lebo bolo potrebné aplikovať viac právnych
predpisov v tomto spore a aj z hľadiska príbuzného pomeru strán sporu by bolo neprimerane tvrdé, ak by
úspešnej žalovanej boli prisúdené trovy odvolacieho konania, preto jej nebol priznaný nárok (aplikované
aj z rozsudku NS SR 1Cdo/49/2005).

16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.