Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/334/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212201
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114212201.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Boris Minksa a sudcov JUDr. Ingrid

Doležajovej a JUDr. Vladimíra Pribulu, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému: B. Z., bytom Q. D.
č. XX, o zaplatenie sumy 1.420,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 24. októbra 2016, č. k. 14C/79/2014-87, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby a výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 24.10.2016, č. k. 14C/79/2014-87
(ďalej len „napadnutý rozsudok“) konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % ročne zo sumy
1.420,91 eura od 12.05.2011 do zaplatenia zastavil.

2. Žalobu v časti zaplatenia zmenkovej sumy 1.420,91 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne

zo sumy 1.420,91 eura od 12.05.2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.420,91
eura od 12.05.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3-ina % zmenkovej sumy, t. j. 4,74
eura a náhrady trov konania zamietol.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy v konaní neuplatnil.

4. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 17.04.2014
Okresnému súdu Nitra domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nárok zo
zmenky č. XXXXXXXXX a to zmenkovú sumu 1.420,91 eura s príslušenstvom (zmenkový úrok z
jednotlivých dlžných súm vo výške 0,25% denne a tiež úrok zo zmenkovej sumy vo výške 6% ročne )
a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 24.11.2010 a ktorou sa zaviazal zaplatiť zmenku.

5. Pred začatím pojednávania vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19% denne zo sumy 1.420,91 eura od 12.05.2011 do zaplatenia späť, pričom žiadal priznať len denný
zmenkový úrok 0,06 %. Súd prvej inštancie v tejto časti konanie podľa § 145 CSP zastavil.6. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s návrhom, čiastočným späťvzatím návrhu z čl.
58, pripojením spisu OS Nitra 10Er/195/2012 a z neho žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, úverovou zmluvou zo dňa 24.11.2010, zmenkou č. XXXXXXXXX znejúcou na sumu 1.420,91

eura, rozsudkom Stáleho rozhodcovského rozsudku Sr 07588/11 zo dňa 12.08.2011 a uznesením OS
Nitrač.k.10Er/195/2012-12zodňa23.02.2012avýsluchomžalovanéhozistilnasledovnýskutkovýstav:
Dňa 24.11.2010 spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere na
poskytnutých 600 eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú celkom na 1.176 eur v 12
mesačných splátkach po 98 eur. Na zabezpečenie peňažného záväzku vystavil dlžník veriteľovi zmenku,

v ktorej nebola uvedená zmenková suma a dátum začiatku úročenia tejto sumy. Zmenka bola vystavená
asplatnápripredložení(vistazmenka)sdoložkami„bezprotestu“a„naplateniepredložiťvlehote4rokov
od vystavenia“. Práva z tejto zmenky č. XXXXXXXXX boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ prevedené
rubopisom na žalobcu.

7. Poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 10Er/195/2012 právny

predchodca žalobcu, t. j. spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., si v predmetnom exekučnom konaní
uplatnila nárok na vymoženie pohľadávky na základe exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského
súdu Sr 07588/11 zo dňa 12.08.2011, ktorý bol vydaný na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX,
totožné číslo s vystavenou Zmenkou. V predmetnom konaní došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

8. Uviedol, že judikatúra Súdneho dvora Európskej únie vyžaduje ex offo skúmanie neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom zároveň z ustanovenia § 17 Zmenkového a šekového
zákonanevyplývazákazskúmaniakauzálnychvzťahov,t.j.neprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľských
zmluvách, na ktorých krytie je zmenka určená.

9. Predmetom tejto spotrebiteľskej zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom
- právnym predchodcom žalobcu, ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

10. Prvoinštančný súd konštatoval, že z obdobných právnych vecí má vedomosť, že predmetná
zmenka bola vystavená na základe zmluvného vzťahu, pri uzatváraní ktorého právny predchodca
žalobcu konal a žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, a
preto ide o spotrebiteľský právny vzťah. Súd preto ex offo skúma nekalosť zmluvných podmienok v
týchto spotrebiteľských zmluvách podľa vnútroštátnych právnych predpisov (§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka) a aj noriem európskeho spotrebiteľského práva (smernica Rady č. 93/19/EHS zo dňa
05.04.1993 ). Podľa konštantnej rozhodovacej praxe súdu je v rozpore s dobrými mravmi účel týchto
zmlúv vzhľadom k neprimerane vysokému poplatku za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, i neprimerane vysoký úrok.

11. Súd nemal pochybnosti, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru aj
s ohľadom na zhodnosť čísla zmluvy o úvere a čísla zmenky, ktoré sú rovnaké a ktoré boli zároveň
vystavené v jeden deň. Poukázal na to, že v danej veci bola zmenka vystavená ako zabezpečovacia
zmenka na zabezpečenie nároku veriteľa zo zmluvy o úvere, ktorého výška bola 600 eur (suma istiny
poskytnutého úveru + maximálne 30% istiny). Pretože zmenková suma bola v čase vyplnenia 1.420,91

eura je vyplnená v rozpore so zákonom a súd ju z dôvodu rozporu s dobrými mravmi považoval za
neplatnú, preto aj z tohto dôvodu žalobu zamietol.

12. Zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil prvoinštančný súd podľa článku 2 písm. a/, článku
3 ods. 1 a 3 smernice 93/13/EHS, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 4 písm. k/ a l/ Obč. zák., § 2 písm. a/ až

d/ zák. č. 129/2010 Z. z., § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z., § 4 ods. 6 zák. č. 258/2010 Z. z., § 39 Obč.
zák., článku I. § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 5 ods. 1 až 3 a § 48 zák. č. 191/1950 Zb.

13. Súd prvej inštancie rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil. Žalovaný pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 24.10.2016 prehlásil, že je

pravda, že si zobral úver, z ktorého nezaplatil ani jednu splátku.

14. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podal žalobca v zákonnej lehote
odvolaním žalobca, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd žalobe ouplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 71,37 eura bez DPH za podané odvolanie a 8,58 eura bez DPH režijný paušál, a to všetko
navýšené o DPH.

15. V dôvodoch odvolania žalobca konštatoval, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Poukázal na to, že súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak žalobca a ani žalovaný
však takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a
vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch

platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.
č. 191/1950 Sb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli vznesené námietky, a preto
neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazovnevyhnutnýchprerozhodnutie
vo veci.

17. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. V danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania
rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier,
ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto

jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím nahradiť.

18. Žalovaný mohol v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak
neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu

naťarchužalobcuvykonaldokazovanie,ktoréúdajnepreukázalocharakteržalovanéhoakospotrebiteľa.
Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím
konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom smere,
aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd
nevykonalžiadnedokazovanianadrámecnavrhnutýchdôkazovvprospechuplatnenejpohľadávky,teda

neobjektívne v tomto konaní podporil žalovaného, ktorý o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd
teda túto ochranu žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad
rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného
v tomto konaní, navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností.

19. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností,
keď za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., uzatvorili zmluvu o
úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný
uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani
jedného z účastníkov konania. Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám

navrhol. Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,
akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na
týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho
nesprávnosť.

20. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom
zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka
je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení

o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu.

21. Súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo
všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajúz jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým
menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. V danom prípade následkom bolo nesprávne

rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP,
súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti
a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
nariadenia vykonané bez návrhu.

22. Odvolateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002
sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového
záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a
že tomuto zákonu odporuje. Odvolateľ ďalej argumentoval, že zmenka uplatnená v tomto konaní má
všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, teda jeho nárok je tak v celom
rozsahu dôvodný. Žalobca považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že

dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku
pri poskytovaní spotrebných úverov.

23.Vzávereodvolania uviedol,žesamotnýZákonospotrebiteľskýchúverochč.258/2001Z.z.pripúšťa,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná

bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z uvedeného vyplýva,
že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia
zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne
po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla

byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

24. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

25. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj
ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP), po zistení, že spĺňa náležitosti odvolania v zmysle §
363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávani (§ 385 ods. 1 CSP a contrario )
za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie

je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby
a výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

26. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku,
na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd
uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v danej veci
predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republikyv rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, v ktorom sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia zmenkovej sumy 1.421,91 eura spolu s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a náhrady trov

konania.Podľapredloženéhonávrhuježalobcaakoindosatárnadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,
ktorú vystavila žalovaná, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od zaplatenia“. Zmenka bola indosantom predložená na zaplatenie, lebo
vystaviteľ doposiaľ zmenkovú sumu neuhradil. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade
písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu

k spravodlivosti.

29. Odvolací súd zastáva názor, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku
4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné

prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z
čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

30. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky

a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou
postup súdu pri skúmaní kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná
zmenka zabezpečenie a pri vykonávaní dôkazov, nestotožňuje. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých
rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial,
C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky

v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich
musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. Odvolací súd z uvedených
dôvodov považuje odvolanie žalobcu, podľa ktorého nariadenie samo o sebe predstavuje prekážku pre

vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok za nedôvodné.

31. Podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“), kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo
alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3
nariadenianaopakhovorí,žesúdvprípadepasivityžalovanéholen„vydározsudok“,nehovorí,žežalobe

musí vyhovieť

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku do 31. 12.
2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore spredchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

32. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný
abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie

§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliadať aj bez návrhu na námietky spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného
ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani
konanie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES) č. 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje na
národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec. Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.

rieši aj problém, že § 53 ods. 1 druhej vety Obč. zák. ustanovuje, že zákaz neprijateľných podmienok
sa v podstate nevzťahuje na hlavný predmet plnenia (v prípade úverovej zmluvy úver) a primeranosti
ceny (teda sadzbu úrokov, na čo sa v praxi veľmi často zabúda). Ustanovenie § 17 ZZŠ vykladané vo
svetle judikatúry SD EÚ by totiž opodstatnilo len ex offo skúmanie iných podmienok (zmluvných pokút,
sankcií, podmienok zosplatnenia, a pod.), nie však úrokovej sadzby resp. odplaty za úver (ktorá je pri

Pohotovosti, s.r.o. neraz skoro 100 %). Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. však oprávňuje súd
aj na ex offo skúmanie týchto podmienok. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony expressis verbis zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo
zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Nový Civilný sporový poriadok upravuje spory s

ochranou slabšej strany /spotrebiteľ/ ako aj nové konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
veciach ako nový typ konania. Jeho zavedenie je odôvodnené implementáciou smernice Európskeho
parlamentu a Rady č. 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských
záujmov. Zmyslom tohto konania je vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluváchalebourčiťobchodnúpraktikuzanekalúmimorámcavšeobecnéhosporumedzispotrebiteľom

a dodávateľom. Abstraktná kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok však prebieha mimo rámca
konkrétneho konania, na podnet špecificky legitimovaných subjektov (§ 302 CSP) a so špecifickými
účinkami tohto rozsudku (§ 306 CSP).

33. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ust. § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov zakazuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Bez povinností žalobcu v súdnom konaní predložiť skutočnosti a
dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu
spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi.

34. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru síce používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice jednoznačne členské štáty
môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú

ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci je z pohľadu ochrany spotrebiteľa
abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

35. Vychádzajúc z exekučného spisu v prejednávanom prípade (sp. zn. 10Er/195/2012) predložená
zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových
podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S
ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej
inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho

dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti
skúmať, či ide v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú
právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa.36. Aj v tomto spore súd z úradnej moci skúmal, či ide o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na
to, že sa v danom spore uplatňuje právo zo zmenky. Súdu je pritom známe, že pôvodný remitent -
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorého žalovaný zmenku vystavil, a ktorý predmetnú

zmenku od žalovaného prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a je taktiež vedený v
registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť
poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ust. § 2 písm. a/
definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme. Spotrebiteľská zmluva
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa §
52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do
postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom.

37. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv
je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež považuje

predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa, pričom
súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť,
lebo boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanému
za účelom výkonu podnikania. V prípade pochybnosti účelu poskytnutého spotrebiteľského úveru, má

dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, v danej veci jeho
právny nástupca.

38. Povinnosťou súdu aj napriek tomu, že ide o konanie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/200, bolo zisťovať obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na

tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením
sa so samotnou zmluvou o úvere ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky
pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo vedené. V čase uzavretia
predmetnej úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4 ods. 6 zák. č. 285/2001
Z. z. cit. zák. v znení účinnom do 31. 12. 2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od

dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a
bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade

zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu
zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku, napriek výslovnému zákazu, prijal a následne
ju previedol na žalobcu.

39. Zmenka bola v danej veci vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore

s právom Európskej únie. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom
na povahu tohto cenného papiera, bolo zhoršené postavenie žalovaného. Dojednanie o zmenke,
ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná. Na takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna

právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu,
nakoľko zmenkové právo, v tomto súdnom spore znevýhodňuje žalovaného ako zmenkového dlžníka.
Vzhľadomktomu,žepodľačl.7ods.2ÚstavySlovenskejrepublikymáprávoEÚprednosťpredzákonmi
Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010
zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je nepoužiteľná. S poukazom na tieto dôvody, odvolací

súd dospel k záveru, že z takejto zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v napadnutej zamietajúcej časti a v časti
trov konania účastníkov potvrdil, pričom v ďalšom odkazuje na rozsah a samotný obsah odôvodnenia
napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje a v ďalšom naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).40. Záverom odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na odlišnú rozhodovaciu činnosť v týchto veciach
súdov v Slovenskej republike sa na NS SR dňa 20. októbra 2015 uskutočnilo spoločné zasadnutie

občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia tohto súdu, ktoré sa zaoberalo posúdením otázok k
postupu súdov vo veciach návrhov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia
toto nekladie žiadne prekážky k možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať

všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu
znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany
dobrých mravov, z nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Podľa stanoviska
z tohto zasadnutia zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera nie je možné bez ďalšieho
určiť, či vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ. Prieskum nároku zo zmenky pri poskytovaní ochrany
odporcovi ako spotrebiteľovi je aj v konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

861/2007 podmienený aktivitou žalovaného ako zmenkového dlžníka. Ak je vystaviteľom blankozmenky
spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. Aj v prípade, že nie sú
podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (ex lege podľa § 39 OZ), ak výška uplatneného

nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

41. O náhrade trov odvolacieho konania v danej prejednávanej veci rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.

42. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba,
jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).