Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/412/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817202253
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817202253.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: J. V., G.. XX.X.XXXX,
K. Z. C. XXX, zastúpeného JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom
v Rožňave, Čučmianska dlhá 45, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o bezúročnosť a bezodplatnosť zmluvy o úvere, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 5Csp/47/2017-52 z 21.7.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o určení zmluvy o úvere za
bezúročnú a bez poplatkov.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a
c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom určil, že zmluva o úvere
č. XXXXXXXXX J. XX.X.XXXX, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.
Zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

2. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 5Csp/47/2017-120 zo 7.11.2018 žalobu o neplatnosť Zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXX J. XX.X.XXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zamietol.

3. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX J. XX.X.XXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, alternatívne, aby určil, že zmluva
je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.

4. Vychádzal zo zistenia, že na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi veriteľom

POHOTOVOSŤ, a.s. Bratislava a dlžníkom Zoltánom Dobošom veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške
300,- eur, dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 288,- eur, spolu
588,- eur v 12 mesačných splátkach po 49,- eur s tým, že finančné prostriedky sú poskytované za
účelom zamestnania. Z dodatku k tejto zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 10.1.2012 vyplynulo,
že dlžník vyhlásil, že poskytnutý úver potrebuje na náklady spojené s dochádzaním za prácou. Ďalej
vychádzalzozistenia,žerozsudkomStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhospoločnosťouSlovenská
rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 15.8.2014, sp. zn. SR/0313/14 žalovanému (J. V.) bola uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi (POHOTOVOSŤ, a.s.) istinu vo výške 76,11 eur, úrok z omeškania vo výške
26,19 eur, poplatok vo výške 195,84 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 14,- eur od 5.11.2013 do
zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 209,84 eur od 5.11.2013 do zaplateniaako aj trovy mediačného konania vo výške 146,23 eur, poplatok za upomienky vo výške 28,- eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 180,34 eur.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 2 a 4, čl. 6 bod 1 Smernice
Rady č. 93/13/EHS, § 9 ods. 1 až 14 zák. č. 129/2010 Z.z., vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, prihliadajúc na skutočnosť, že dohoda o zmluvnej pokute bola zahrnutá vo Všeobecných
obchodných podmienkach bez toho, aby v samotnej zmluve veriteľ na možnosť požadovať zmluvnú
pokutu spotrebiteľa, čo i len upozornil, čo má za následok, že mu nemožno jeho nárok priznať pre

rozpor s dobrými mravmi. Dospel k záveru, že zmluva o úvere je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. b/
zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované týmto ustanovením, pretože
neustanovuje adresu veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, neobsahuje dobu trvania zmluvy, t.j.
nie je uvedený začiatok splácania úveru ani dátum splatenia, to spôsobuje, že zmluva je bezúročná a
bez poplatkov. V zmluve sú uvedené len splátky, nie je uvedené, čo tieto splátky zahrňujú a čo sa do
jednotlivých splátok započítava. V zmluve nie je uvedená úroková sadzba ani RPMN. Z uzavretej zmluvy

nevyplýva, z čoho pozostáva „príslušný poplatok vo výške 288,- eur“, ktorý mal dlžník zaplatiť veriteľovi
spolu s úverom. Úverovú zmluvu v danom prípade súd považoval za spotrebiteľskú, pretože žalobca
úver nechcel použiť na podnikateľské účely, ani na výdavky súvisiace so zamestnaním, chcel z toho
uhrádzať iba výdavky spojené s dochádzaním za prácou. Na základe vyššie uvedených skutočností
dospel k záveru, že žalobca mal žalovanému zaplatiť iba poskytnutý úver vo výške 300,- eur, preto

rozhodol, že neuvedenie podstatných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, sú neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, preto je bez poplatkov a bez úrokov.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
d/, f/ a h/ C.s.p.. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žiadal priznať náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania. Namietal nepreskúmateľnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazujúc na to, že súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou.
Namietal, že so žalobcom dňa XX.X.XXXX uzavrel zmluvu o úvere na základe ktorej bol žalobcovi

poskytnutý úver na výkon zamestnania poukazujúc na to, že žalobca v zmluve uviedol a aj osobitne
podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel. Preto treba chrániť veriteľovu dobrú
vieru. Zdôrazňoval, že skutočnosť na čo konkrétne žalobcom bol následne poskytnutý úver aj využitý
neskúma. Za dôležité považoval na aký účel bol úver poskytnutý, nie na aký účel finančné prostriedky
boli v skutočnosti použité. Preto povinnému nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, keďže ju uzatváral

za účelom výkonu zamestnania. Uviedol, že súd sa jeho námietkou veci právoplatne skončenej vôbec
nezaoberal, čím podľa neho bolo porušené právo na spravodlivý proces. Opätovne poukazoval na
túto neodstrániteľnú prekážku konania. Po citácii § 161, § 230 C.s.p., § 35 zák. č. 244/2002 Z.z.
poukazoval na rozhodnutia NS ČR, NS SR, rozhodnutia krajských súdov zaoberajúcich sa otázkou, aké
účinky má právoplatný rozhodcovský rozsudok, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z

hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe, či tu právo alebo
právny vzťah je alebo nie vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu. Bol toho názoru, že ten
istý predmet konania je daný vtedy, ak vyplýva z rovnakého skutku a zároveň sa týka tých istých osôb,
pričom nie je rozhodujúce, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné
postavenie. V predmetnej veci z rozhodcovského rozsudku jasne je zrejmé, že rozhodcovský súd

posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe mu priznal voči žalobcovi plnenie.
Zdôrazňoval, že z hľadiska res iudicate je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná.
K rozhodcovskej zmluve uvádzal, že je nepochybné, že bola dohodnutá medzi ním a žalobcom ako tzv.
nevýhradná rozhodcovská zmluva, nakoľko v čl. II ods. 1 umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Zásadná

prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná viacerými rozhodnutiami.
V predmetnej veci došlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera, oddelene od
samostatnej zmluvy o úvere.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Mal za to, že jeho nárok je v súlade s § 451
a nasl. OZ, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Poukazoval na ust. § 52,53,54 OZ, zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a čl. 3 ods. 1,2 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.4.2003.
Mal za to, že v konaní na súde prvej inštancie sa riešil záväzkovo-právny vzťah spotrebiteľskéhocharakteru v ktorom ako zmluvná strana mal slabšie postavenie a nemohol podstatne ovplyvniť obsah
takejto zmluvy. Okrem toho podľa charakteru poskytnutého úveru bolo potrebné aplikovať na takýto
úverový vzťah aj zákon o spotrebiteľských úveroch s tým, že takýto právny predpis okrem všeobecných

náležitostí zmluvyoúverevyžaduje,abyzmluvaospotrebiteľskomúvereobsahovalaajďalšiešpecifické
náležitosti uvedené v § 4 tohto zákona. Keďže úverová zmluva neobsahovala všetky zákonné náležitosti
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkový s poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. b/ zák. o
spotrebiteľských úveroch (zák. č. 129/2010 Z.z.), v dôsledku čoho sa takáto zmluva o úvere javí len ako
čiastočne platná a žalovaný si tak nemohol uplatňovať nárok na príslušenstvo k poskytnutému úveru,

t.j. úroky, poplatky, zmluvné pokuty, nakoľko takéto dojednanie je čiastočne neplatné z dôvodu absencie
zákonných náležitostí zmluvy. V zmluve nie je uvedená úroková sadzba ani RPMN, preto nie je možné
určiť, z čoho pozostáva poplatok vo výške 288,- eur, ani z akého dôvodu veriteľ od neho požaduje
sumu 300,- eur. Po citácií rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie uvedených v odvolaní žalovaným,
zdôrazňoval, že závery rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie nie sú pre právne posúdenie daného
sporu aplikovateľné, pretože Súdny dvor EÚ vykladá výlučne právo EÚ a ako taký nie je oprávnený

poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Bol toho názoru, že žaloba bola podaná dôvodne, súd prvej
inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, správne vo veci rozhodol.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na svojom odvolaní. Poukazoval na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorého časť odôvodnenia citoval. Namietal, že v prípade, ak

sa žalobca domáha určenia spotrebiteľského charakteru zmluvy a určenia, že zmluva je bezúročná a
bez poplatková zaväzuje ho povinnosť tvrdenia a preukázania uvedených skutočností. Pre prípad, ak
by súd posúdil napriek dôkazom žalobu žalobcu ako spotrebiteľskú, mal za to, že vážnosť vôle nie je
možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Súd podľa neho v predmetnej veci neozrejmil svoje
úvahy, ktoré ho viedli k hodnoteniu vzťahu.

10. Žalobca vo svojom stanovisku k stanovisku žalovaného uviedol, že naďalej zotrváva na svojom
žalobnom návrhu na všetkých vyjadreniach, ktoré urobil v danej veci, ako aj na obsahu písomného
vyjadrenia k odvolaniu žalovaného doručeného súdu prvej inštancie 6.10.2017. Naďalej trval na obsahu
podanej žaloby, tvrdiac, že mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver osobného charakteru. Požičanú sumu

použil žalobca na svoje osobné potreby. Nie je mu zrejmé z akého dôvodu žalovaný spochybňuje
spotrebiteľskýcharakterzmluvy,pretoženiejepravdou,žefinančnéprostriedkyposkytnutéztituluvyššie
uvedeného úveru boli poskytnuté za účelom zamestnania. Poukázal na to, že v čase podpisovania
zmluvy nerozumel obsahu všetkých tlačív, ktoré mu boli predložené pri podpisovaní samotnej zmluvy,
ako aj dodatkov. Pričom žalovaný prostredníctvom tretej osoby ani nemohol dojednávať žiadne dodatky

kzmluve.Namietal,žezískaniespotrebiteľskéhoúverunemožnopodmieniťuzavretímvzájomnezávislej
zmluvy, ktorú musel podpísať, pretože poskytnutie úveru bolo podmienené podpisom aj tohto dodatku.
Nebolo mu zrejmé z akého dôvodu musí uviesť nejaký konkrétny účel využitia poskytnutej pôžičky. Bolo
mu oznámené, že ide iba o formálnu záležitosť, preto súhlasil s tým, aby sa tam uviedlo, že poskytnuté
finančné prostriedky použije za účelom zamestnania, t.j. na náklady spojené s dochádzaním za prácou.

Mal za to, že zmluva bola uzavretá v rozpore s § 9 ods. 2 písm. b/, k/ zák. č. 129/2010 Z.z.. Zdôrazňoval,
že nechcel použiť úver na podnikateľské účely, ani na výdavky súvisiace so zamestnaním. Navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť.

11. Výrok dopĺňacieho rozsudku, ktorým žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX

J. V. XX.X.XXXX zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním, stal sa právoplatný dňa 27.11.2018 a nebol
predmetom odvolacieho prieskumu.

12. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok rozsudku o určení, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX
J. XX.X.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov a výrok o trovách

konania.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu vo veci samej
nie je možné vyhovieť.14. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody vo vzťahu k veci samej
nie sú naplnené.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého úver poskytnutý
žalovanému je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom do 31.12.2012, t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy, lebo zmluva o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 2.12.2012 neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i/, j/ cit. zák. a to
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ani správnu výšku RPMN.

16. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie to síce výslovne nevyplýva, ale vzhľadom na
to, že preskúmaval splnenie podmienok, či zmluva je platná, resp. je bezúročná alebo bezpoplatková,
je zrejmé, že dospel k záveru, že sú splnené podmienky § 137 C.s.p. o prípustnosti takejto určovacej
žaloby.

17. Okrem žalôb uvedených v § 137 písm. a/ až d/ C.s.p. je možné podať aj iné žaloby, v § 137
neuvedené, ktoré predpokladá hmotné právo.

18. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem
žalobcu (písm. c/) a prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného

predpisu, najmä hmotného práva (písm. d/), inak je takáto žaloba neprípustná.

19. Ako vyplýva z ust. § 137 písm. c/ C.s.p. v porovnaní s ust. § 80 písm. c/ O.s.p., určovacou žalobou
sa možno domáhať už iba určenia, či tu právo je alebo nie je, nie však určenia právneho vzťahu, resp.
určenia neexistencie právneho vzťahu.

20. Určenia právnej skutočnosti, akou sú aj neplatnosť právneho úkonu, aj určenie, že úver je bezúročný
abezpoplatkov,samožnodomáhaťibavtedy,aktovyplývazosobitnéhopredpisu(§137písm.d/C.s.p.).

21. S účinnosťou od 1.1.2018 bol novelizovaný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., a

to zákonom č. 279/2017 Z.z..

22. V zmysle § 11 ods. 4 zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

23. S účinnosťou od 1.1.2018, a teda aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, už bola možnosť podať
žalobu o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru, lebo to vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon 129/2010
Z.z., a preto je potrebné žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti považovať za prípustnú v

zmysle ust. § 137 písm. d/ C.s.p..

24. Vychádzajúc z tohto záveru odvolací súd mal za to, že pokiaľ súd prvej inštancie takúto žalobu
považoval za prípustnú, jeho rozhodnutie je vecne správne.

25. Vychádzajúc z tohto záveru následne odvolací súd skúmal, či dôvody, pre ktoré súd určil úverovú
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a dospel
k záveru, že v tejto časti súd prvej inštancie správne rozhodol pokiaľ považoval zmluvu za bezúročnú
a bezpoplatkovú z dôvodu, že v zmluve o úvere nie je uvedená úroková sadzba ani RPMN (§ 9 ods. 2
písm. i/, j/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy).

26. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

27. Podľa § 9 ods. 2 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

28. Podľa § 11 ods. 1 cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

29. V prejednávanom spore z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že v úverovej zmluve nie

je uvedená úroková sadzba ani výška RPMN a to ani jej presným vyčíslením, ani iným zrozumiteľným
spôsobom v zmysle čl. 10 ods. 2 písm. g/ Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o
spotrebiteľskom úvere, ktorej úplnou transpozíciou je zák. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách, ktorý túto povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza v §
9 ods. 1 písm. i/, j/ v znení účinnom do 31.12.2012.

30. Zmluva o úvere predložená žalobcom neobsahuje výšku úroku ani RPMN, neobsahuje dátum
podpísania zmluvy, ani dátum prevzatia peňažnej hotovosti, teda nie sú v nej uvedené podstatné
zákonné náležitosti.

31. Už samotná chýbajúca náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 písm. i/ alebo j/ zák. č. 129/2010 Z.z. a to
úroková sadzba spotrebiteľského úveru alebo ročná percentuálna miera nákladov má za následok, že
úver je bezúročný a bez poplatkov zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. a z hľadiska
rozhodnutia veci prípadná existencia ďalších dôvodov pre ktoré by mal byť úver bezúročný a bez
poplatkov nie je relevantná. Preto správne súd prvej inštancie vyhovel žalobe o určenie, že zmluva o

úvere je bezúročná a bezpoplatková.

32. Za nedôvodnú odvolací súd považuje odvolaciu námietku podľa ktorej v danom prípade nejde o
spotrebiteľský spor vzhľadom na prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon
zamestnania a dodatok k zmluve o úvere z obsahu ktorého vyplýva, že veriteľom poskytnuté finančné

prostriedky použije na náklady spojené s dochádzkou za prácou. Strohé označenie kolónky na výkon
povolenia krížikom nemožno považovať za podmienku vylučujúcu zmluvu z režimu spotrebiteľských
zmlúv. Písomné prehlásenie dlžníka o použití poskytnutého úveru na dochádzku do práce nemožno
hodnotiť ako poskytnutie úveru na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, keďže cestu do
zamestnania zásadne nemožno považovať za výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Za

spotrebiteľa totiž nemožno považovať len takú osobu, ktorá do postavenia odberateľa (konzumenta)
tovaru, či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa na dosiahnutie zisku a nielen
na uspokojovanie osobných potrieb odberateľa, či príslušníkov jeho domácnosti).

33. Keďže súd prvej inštancie prejednal vec, je zrejmé, že nepovažoval žalovaným vznesenú námietku
prekážky veci rozhodnutej za dôvodnú. Uvedený postup odvolací súd považuje za správny, pretože
neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, takže ním vydaný
rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občiansko-právne
konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy (určenie zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov).

34. V danom prípade bola súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania rozhodcovská doložka v
zmysle ktorej všetky spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloverské rameno 8, Bratislava ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto

(a obdobným) obsahom najvyšší súd zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval,
že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech
spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky
vyžaduje,abysapodriadilvýlučnerozhodcovskémukonaniu(viďrozhodnutiaNSSRnapr.sp.zn.1ECdo12/2014, 2ECdo 147/13, 3Cdo 13/2013, 4ECdo 92/2014, 5Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013). Neplatná
rozhodcovská doložka preto nemohla ani v danom prípade založiť právomoc rozhodcovského súdu,
preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej.

35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo veci samej podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne správny.

36. Neboli však splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku vo výroku o trovách konania vzhľadom na

to, že okrem konštatovania, že tento výrok sa opiera o ust. § 255 ods. 1 C.s.p., rozhodnutie o trovách
konania nie je vôbec odôvodnené. Za takýchto okolností je potrebné mať za to, že rozsudok je v tejto
časti nepreskúmateľný, preto ho odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. vo výroku o trovách
konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

37. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o trovách konania vzhľadom na výsledok

sporu vo veci samej a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bolo
preskúmateľné.

38. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).