Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713211197
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7713211197.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného:
Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: J.
R., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. Č.. XX, Š., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so
sídlom v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 3348/2013, o vymoženie 1.207,97

eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa
26.09.2018, č. k. 15Er/408/2013-16, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímprvýmvýrokomexekúciuzastaviladruhýmvýrokomuložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,01 eur do desiatich
dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky. Súd prvej inštancie následne obdŕžal žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné
predpoklady poveril ho vykonaním exekúcie. Písomným podaním požiadal súdny exekútor súd prvej
inštancie o zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko po
vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, pričom nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný
majetok v budúcnosti nadobudne. Súd prvej inštancie následne vychádzal z § 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku a uviedol, že sa oboznámil s podaným návrhom a jeho dôvodnosť mal
za preukázanú z predloženého exekučného spisu, v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé
oprávnené subjekty. Z nich je zrejmé, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným
majetkom. Pohľadávka sa nepodarila vymôcť ani čiastočne, nakoľko povinný nedisponoval exekučne
postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad,
že ho nadobudne do budúcnosti. Počas 5 rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku

ani čiastočne, nakoľko po celu uvedenú dobu nemal ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na
svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového
vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval
náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Za daného stavu je jasne preukázané,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Po preskúmaní spisového materiálu mal
preukázané, že sú splnené podmienky predpokladané v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,

preto predmetnú exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 203ods. 2 Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,01 eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta alebo
alternatívne zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. V odvolaní oprávnený mal za to, že o tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru

nemajetnosti ako stavu prechodného, pretože povinný je v produktívnom veku. Zastavenie exekúcie
pre nemajetnosť v tomto štádiu konania je predčasné. Oprávnený vyslovil názor, že súd prvej inštancie
nezistil majetkové pomery povinného dôkladne. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé
či povinný nie je vlastníkom hnuteľných vecí, majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním
exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie predmetnej
pohľadávky bude premlčané, čím na zmarí úspešné vymáhanie pohľadávky. Oprávnený uviedol, že

pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistenie, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú
fyzickú osobu. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej
sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti
platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Exekučný súd
musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie

v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením
povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo.
Opačným postupom by exekučný súd odoprel právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8.Podľaust.§9aods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

9. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

10. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd

rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučnéhokonania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným
spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v
závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe

zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd
zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda
súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje
ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto

dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

13. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané na základe lustrácii a šetrení
vykonaných súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní, že pohľadávka oprávneného
je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný nedisponuje žiadnym exekučne
postihnuteľným majetkom. Pohľadávku sa nepodarilo vymôcť ani čiastočne, nakoľko povinný

nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom. Počas 5 rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo
vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celu uvedenú dobu nemal ani nenadobudol žiadne
finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie
je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom
by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. V priebehu

exekučného konania nedošlo doposiaľ ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky. Na základe takto
zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

14. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)

okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúciezdôvodupodľaust.§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,nakoľkonemajetnosťpovinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd
nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom
prvej inštancie.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne

potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal
v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

18.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).