Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/39/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411010501
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4411010501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.

Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného D. U. , pre zločin podvodu podľa
§ 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného D. U. proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „súd prvého stupňa") zo 04.05.2012, sp. zn. 1T/152/2011 (ďalej
len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 13. júna 2013 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 322 odsek 2 Trestného poriadku d o p ĺ ň a s a neúplný výrok o vine napadnutého rozsudku
tak, že jeho prvý odsek správne znie:

„Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona z r u š u j e s a výrok o vine, výrok o treste a výrok o
náhrade škody trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky z 10.12.2008 sp. zn. 1T/217/2008, ktorý
nadobudol právoplatnosť 27.02.2009.“

II.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/ odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý

rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný
D. U. , narodený XX.XX.XXXX v F. W.,
prihlásený k trvalému pobytu F. W.,
G.. T. číslo XX,

o d s u d z u j e :

Podľa§221odsek3Trestnéhozákona,spoužitím§38odsek2,odsek4Trestnéhozákona(ponezistení
žiadnej, v § 36 Trestného zákona uvedených poľahčujúcich okolností a po zistení v § 37 písmeno
m/ Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti), § 41 odsek 3 Trestného zákona, § 42 odsek 1
Trestného zákona a podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Trestného zákona (v znení nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 106/2012 z 28.11.2012 uverejneného pod číslom

428/2012 Z.z.) na spoločný a súhrnný trest odňatia slobody 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s a na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona z r u š u j e s a výrok o treste obžalovanému uloženom
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 13.05.2009 sp. zn. 3T/17/2008, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci v senáte, napadnutým rozsudkom po tom, čo podľa § 41 odsek 3 Trestného

zákonazrušilvýrokovineanáhradeškody trestnéhorozkazusúduprvéhostupňavydaného10.12.2008
pod sp. zn. 1T/217/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.02.2009, uznal obžalovaného D. U. (ďalej
len „obžalovaný“) vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3
písmeno a/ Trestného zákona na tom skutkom základe, že:

1/. vediac o tom, že užívateľka bytu číslo 4, na I. poschodí na Ulici J.. U.. R. číslo XX v Nových
Zámkoch mala záujem vymeniť predmetný byt za iný byt, sprostredkoval túto informáciu D. T. a ten
túto informáciu využil tak, že po d zámienkou sprostredkovania kúpy bytu vylákal dňa 10.05.2006 od
poškodeného M. P., narodeného XX.XX.XXXX bytom F. W., D. XX sumu 200.000,-- Sk s tým, že táto
bude použitá ako záloha za byt číslo 4, na I. poschodí na K. J.. U.. R. číslo XX, pričom z tejto zálohy

následne, bez vedomia poškodeného M. P. odovzdal na podnet obvineného D. U., obvinenému D.
U. sumu spolu vo výške 120.000,--Sk, k odpredaju bytu však nedošlo, nakoľko predmetný byt nebol
vlastníčkou bytu ani užívateľkou bytu poškodenému ponúknutý na odpredaj a ani obvineným nebol daný
súhlas na odpredaj bytu alebo sprostredkovania odpredaja predmetného bytu, čím poškodenému M.
P. narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom F. W., D. ulica XX spôsobili škodu vo výške 200.000,--Sk, z

takto spôsobenej škody t.č. už odsúdený D. T. vrátil synovi poškodeného M. P. sumu 30.000,--Sk, ktorú
tento následne odovzdal obvinenému D. U. a po začatí trestného stíhania vrátil t.č. už odsúdený D. T.
poškodenému M. P. spolu ďalšiu sumu 50.000,--Sk,

2/. v nadväznosti na konanie uvedené v bode 1/ od presne nezisteného času do mesiaca december

2006, najmä v meste Nové Zámky pod zámienkou zabezpečenia kúpy iného bytu pre poškodeného
M. P., narodeného XX.X.XXXX, trvale bytom F. W., D. ulica XX, a to trojizbového bytu na V. poschodí,
na D. ulici XX, v Nových Zámkoch vylákal dňa 16.10.2006 sumu 120.000,--Sk a 150.000,--Sk, dňa
23.10.2006 sumu 100.000,--Sk, teda spolu 370.000,--Sk, po čom si od poškodeného žiadal ďalšie
finančné sumy, ktoré mu poškodený odmietol dať v súvislosti s kúpou bytu na D. ulici číslo XX, v

Nových Zámkoch, a tak vylákal od poškodeného M. P. ďalšie sumy peňazí pod zámienkou pôžičiek
na vybavenie bližšie nešpecifikovaných záležitostí súvisiacich s kúpou bytu, a to postupne v sumách
100.000,--Sk, 30.000,--Sk a 8.000,--Sk, teda spolu 138.000,--Sk, hoci ani k prevodu predmetného bytu
na poškodeného nedošlo, poškodenému nebola vrátená dohodnutá a zaplatená kúpna cena bytu a
poskytnutých pôžičiek, čím poškodenému M. P., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom F. W., D. ulica

XX spôsobil ďalšiu škodu vo výške 508.000,--Sk, z ktorej sumy vrátil poškodenému M. P. len sumu
100.000,--Sk, čo znamená, že obvinený D. U. v súvislosti s podvodným konaním získal od M. P. celkom
sumu 150.000,--Sk (bod1.), a sumu 508.000,--Sk (bod 2.), teda spolu 658.000,--Sk, a vrátil len sumu
100.000,--Sk.

3/. dňa 6.10.2006 dal pod dosiaľ presne nezistenou zámienkou podpísať poškodenému E. J. nar.
XX.XX.XXXX bytom F. W., U. č. XX ako predávajúcemu kúpnu zmluvu o odpredaji ornej pôdy zapísanej
v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky na liste vlastníctva číslo XXXXX , a to ornej pôdy
o výmere 136 m2 v hodnote 150.815,50 Sk (5.006,16 eur), evidovanej na parcele číslo XXXX/X, ornej
pôdy o výmere 8560 M2 v hodnote 104.002,50 Sk(3.452,25 eur), evidovanej na parcele číslo XXXX/

XX a ornej pôdy o výmere 92 m2 evidovanej na parcele XXXXX/XX v hodnote 102.022,30 Sk (3.386,52
eur) s kupujúcou P. U., ktorá bola v tom čase manželkou obžalovaného, pričom poškodený E. J. nebol
uzrozumený s tým a nebol si vedomý toho, že podpisuje odpredaj uvedenej ornej pôdy, nakoľko v tom
čase predmetnú ornú pôdu predať nechcel, kúpnu cenu uvedenú v kúpnej zmluve zo 6.10.2006 vo výške
50.000,--Sk (1.659,70 eur) neobdržal a ani napriek tomu, že následne uvedená orná pôda odpredaná

O.. O. C.,4/. ako sprostredkovateľ predaja a kúpy a nehnuteľností, pod zámienkou, že poškodeným E. J.
nar. XX.XX.XXXX bytom F. W., U. č. XX a jeho matke E. J. nar. X.X.XXXX bytom F. W., U. č. XX

zabezpečí jednoizbový byt v Nových Zámkoch na ulici J.. U.. R. XX do ich vlastníctva, presvedčil
obidvoch poškodených, aby ako predávajúci podpísali 16.11.2006 kúpnu zmluvu z 15.11.2006, ktorej
predmetom predaja boli nehnuteľnosti na U. ulici číslo XXXX/XX v Nových Zámkoch, zapísané v katastri
nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky na liste vlastníctva č. XXXX ako rodinný dom, postavený na
parcele číslo XXXX, záhrada o výmere 355 m2 na parcele číslo XXXX a zastavené plochy a nádvoria

o výmere 303 m2 na parcele číslo XXXX, ktorých hodnota bola 919.376,97 Sk (30.517,26 eur), ktorými
vlastníkmi boli obidvaja poškodení, pričom kupujúcou bola P. U. nar. XX.X.XXXX bytom F. W., J.. U.. R.
č. XX (v čase kúpy manželka obžalovaného), kúpna cena bola dohodnutá na 1.000.000,--Sk (33.193,92
eur) a obžalovaný utvrdzoval poškodených, že z tejto kúpnej ceny sa odpočítal suma 500.00,--Sk
(16.596,96 eur), ako kúpna cena na získanie jednoizbového bytu na ulici S. H. R. č. XX v Nových
Zámkoch do vlastníctva poškodených a zvyšná suma 500.000,--Sk (16.596,96 eur) bude poškodeným

vyplatená, ale napriek takémuto utvrdzovaniu zo strany obžalovaného nebol poškodeným zabezpečený
do vlastníctva uvedený jednoizbový byt ani žiadny iný byt a poškodeným nebola vyplatená žiadna kúpna
cena v zmysle písomne uzavretej kúpnej zmluvy, pričom nehnuteľnosti boli následne predané P. U. O..
O. C.,

5/.vúmyslezískaťfinančnéprostriedkynahrunavýhernýchhracíchautomatoch,odpresnenezisteného
času, vo večerných hodinách dňa 14.4.2007 asi o 07.15 hod. dňa 15.4.2007 v herni Royal Admiral na
Nitrianskej ceste 109 v Nových Zámkoch, vylákal od službukonajúcej krupierky A. H. nar. X.X.XXXX,
trvale bytom F. W., G. T. č. XX postupne v rôznych finančných čiastkach od 1.000,--Sk do 5.000,--
Sk finančnú hotovosť v celkovej výške 30.000,--Sk, pričom ju utvrdzoval v tom, že sa nemusí obávať

zapožičania peňazí, lebo peniaze jej vráti do 07.00 hod. dňa 15.4.2007, resp. najneskôr do skončenia jej
služby,tedado8.00hod.dňa15.4.2007, atopotom,čomutietopeniazedoherneprinesiejehokamarát,
hoci vedel, že žiadny kamarát nepríde, peniaze mu neprinesie a ani tým spôsobom tieto peniaze v ním
uvedenej lehote nezabezpečí, pričom z herne odišiel 15.4.2007 asi o 7.45 hod. a peniaze poškodenej
A. H. nevrátil, čím jej spôsobil škodu vo výške 30.000,--Sk.

Za tento zločin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému uložil podľa § 221 odsek
3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona (po nezistení žiadnej, v
ustanovení § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej okolnosti a po zistení priťažujúcej okolnosti
uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona), § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa § 41 odsek

1, odsek 2 Trestného zákona spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a tri
mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia súčasne zrušiac podľa § 42 odsek 2 Trestného
zákona výrok o treste uloženom obžalovanému právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z
13.05.2009 sp. zn. 3T/17/2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Ďalšími výrokmi napadnutého rozsudku súd prvého stupňa jednak podľa § 287 odsek 1 Trestného
poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodeným M. P. vo výške 558.000,- Sk
(18.522,20 eur), A. H. vo výške 19.100,- Sk (634,- eur) a E. J. vo výške 11.844,93 eur, jednak podľa §

288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú E. (zrejme správne E.) J. (s celým) uplatneným nárokom na
náhradu škody a podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodeného E. J. s jeho zvyškom odkázal
na občianske súdne konanie.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, prokurátorovi a poškodeným E. J. a E. J. oznámený vyhlásením

v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 04.05.2012 (ostatným
poškodeným doručením jeho rovnopisu, a to M. P. 28.01.2013 a A. H. 04.02.201), ihneď po ktorom, teda
včas obžalovaný podal odvolanie smerujúce +proti výroku o vine a proti výroku o treste napadnutého
rozsudku, ktoré odôvodnil prostredníctvom 14.05.2013 si zvolenej obhajkyne písomným podaním
doručeným Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) 04.06.2013 a to jednak spresnením,

že smeruje iba proti výroku o treste napadnutého rozsudku, jednak poukázaním na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 106/2012 z 28.11.2012 uverejneného 21.12.2012 pod číslom
428/2012 Z.z. (ďalej len „Nález ÚS SR“) a s tým súvisiacu zmenu trestnej sadzby, podľa ktorej by mu
mal byť trest v prejednávanej veci uložený a ktorá činí tri roky. Tvrdil, že sa priznáva k spáchaniu trestnejčinnosti, avšak tejto sa dopustil pred viac ako šiestimi rokmi, jej spáchanie veľmi ľutuje a v posledných
rokoch sa žiadneho úmyselného protiprávneho konania nedopustil, z ktorých všetkých dôvodov odvolací
súd prosil o zrušenie výroku o treste napadnutého rozsudku a o uloženie mu miernejšieho trestu.

Po splnení zákonných podmienok a predpokladov ustanovených v § 293 odsek 5 Trestného poriadku
sa verejné zasadnutie odvolacieho súdu uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu majúc za to, že

obžalovanému bol napadnutým rozsudkom uložený trest odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej
sadzby a podľa kritérií ustanovených v § 34 Trestného zákona, odvolaciemu súdu ponechala na úvahu
aplikáciu Nálezu ÚS SR.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridŕžajúc sa písomných dôvodov
podaného odvolania navrhla odvolaciemu súdu tomuto vyhovieť a obžalovanému uložiť trest v súlade s

kritériami pre ukladanie trestu, pretože napadnutým rozsudkom obžalovanému uložený trest je skutočne
neprimerane prísny.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd plnením svojej prieskumnej povinnosti v prejednávanej veci (v ktorej bola obžaloba

podaná 08.09.2011 a ktorá bola odvolaciemu súdu predložená na rozhodnutie 25.03.2013) v rozsahu
vyplývajúcom mu z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku, na podklade odvolania podaného
obžalovaným preskúmal iba výrok o treste napadnutého rozsudku, iba proti ktorému odvolanie podané
obžalovaným (po jeho spresnení v tomto smere prostredníctvom v priebehu odvolacie konania
zvolenou obhajkyňou písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu 04.06.2013 výlučne) smerovalo

a správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku napadnutého rozsudku predchádzalo a to aj z
hľadiska výskytu takých prípadných chýb, ktoré neboli odvolaním obžalovaného vytýkané, ktoré by však
mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Plnením z dôvodov vyššie uvedených iba na výrok o treste napadnutého rozsudku uloženom

obžalovanému obmedzenej prieskumnej povinnosti odvolací súd následne zistil, že už orgánmi činnými
v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok nielen v dobe predchádzajúcej
napadnutému rozsudku dostupných dôkazov nevyhnutne potrebných na objasnenie všetkých
skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery tak, ako to vyplýva z ustanovenia §
119 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré dôkazy súd prvého stupňa ako potrebné pre svoje

rozhodnutie o treste ukladanom napadnutým rozsudkom obžalovanému na hlavnom pojednávaní v
prejednávanej veci aj vykonal (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov zameraných na objasnenie skutočností dôležitých pre
určenie druhu trestu a jeho výmery na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení

Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých
závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by boli porušením ustanovení
majúcich zabezpečiť v hore uvedenom smere objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Zistenia súdu prvého stupňa dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mohol mať a mal

v dobe pred vyhlásením napadnutému rozsudku za preukázané, tak mohli vychádzať a aj vychádzali
z výsledkov z vyššie uvedených hľadísk úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania,
zodpovedajúceho všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, pričom súd prvého
stupňa pri hodnotení všetkých týchto vykonaných, v dobe predchádzajúcej vyhláseniu napadnutého
rozsudku dostupných dôkazov dôsledne postupoval aj podľa ďalšej zásady trestného konania uvedenej

v § 2 odsek 12 Trestného poriadku (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku).

Plnením z dôvodov vyššie uvedených iba na výrok o treste napadnutého rozsudku uloženom
obžalovanému obmedzenej prieskumnej povinnosti odvolací súd súčasne zistil, že súd prvého stupňav prejednávanej veci všetky zistené a dokázané skutočnosti právne posúdil podľa všetkých, v dobe
vyhlásenia napadnutého rozsudku do úvahy prichádzajúcich ustanovení zákona a to tak v otázke
spoločného trestu, uloženie ktorého v prejednávanej veci podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona

obžalovanému predovšetkým prichádzalo do úvahy, ako aj v otázke súhrnného trestu, uloženie ktorého
v prejednávanej veci podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa zásad uvedených v ustanovení
§ 41 odsek 2 Trestného zákona (nie však aj podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ktoré zjavne
neopodstatnene vo výroku o treste napadnutého rozsudku súd prvého stupňa tiež uviedol) tiež
prichádzalo a doposiaľ prichádza do úvahy. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa v dobe vyhlásenia

napadnutého rozsudku zákonu zodpovedajúcim spôsobom a opodstatnene obžalovanému spoločný
trest ukladal aj ako trest súhrnný, a to za dva a dvomi skutkami spáchané trestné činy, z ktorých jeden
je pokračovací zločin spáchaný v prejednávanej veci a jeden prečin (sprenevery podľa § 213 odsek
1, odsek 2 Trestného zákona), zo spáchania ktorého bol uznaný vinným právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I z 13.05.2009 sp. zn. 3T/17/2008, výrok o treste ktorého (ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad) podľa § 42 odsek 2 Trestného poriadku zákonu zodpovedajúcim spôsobom a
opodstatnene súčasne s ukladaním súhrnného trestu súd prvého stupňa výrokom o treste napadnutého
rozsudku zrušil. (§ 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku).

Z dôvodu vyššie uvedeného aj odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o treste

uloženom obžalovanému je v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku,
pretože súd prvého stupňa v ňom uviedol všetky zistené skutočnosti, o ktoré oprel u obžalovaného
nezistenie žiadnej, v ustanovení § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej okolnosti, zistenie jednej
priťažujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 37 písmeno m/ Trestného zákona, neprihliadnutie na ich
z týchto dôvodov vzniknutý pomer podľa § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 7 Trestného zákona, zistenie

splnenia podmienok na uloženie podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona spoločného trestu aj ako trestu
súhrnného podľa § 42 odsek 1 (a podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2), odsek 2 Trestného zákona,
zaradenie obžalovaného na výkon uloženého mu trestu do podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, napokon aj tie, ktoré súd prvého
stupňa považoval za zistené a dôležité z ostatných hľadísk a zásad ukladania trestu ustanovených v §

34 odsek 1, odsek 3 a odsek 4 Trestného zákona a tiež zo všetkých týchto hľadísk relevantné právne
úvahy, ktorými sa v prejednávanej veci pri posudzovaní všetkých týchto dokázané skutočnosti spravoval
posudzujúc ich podľa príslušných ustanovení zákona (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona).

V dobe po vyhlásení napadnutého rozsudku, a to 21.12.2012 bol v Zbierke zákonov uverejnený Nález

ÚS SR, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o nesúlade slov „ súd uloží páchateľovi trest
nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ v texte § 41 odsek 2 za bodkočiarkou
Trestného zákona s článkom 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý mal a aj v súčasnosti má
nepochybný vplyv a význam na zákonnosť (z hľadísk upravených v § 41 odsek 2 Trestného zákona),
ale následne aj na opodstatnenosť (nepoužitia § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 7 Trestného zákona) a

napokon aj na primeranosť výmery obžalovanému napadnutým rozsudkom uloženého trestu odňatia
slobody, v ktorom smere (avšak iba v ňom) bolo treba považovať odvolanie obžalovaného za dôvodné.

Rovnako v dobe po vyhlásení napadnutého rozsudku, a to 02.01.2013 bolo v Zbierke zákonov pod
číslom 1/2013 uverejnené rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 02.01.2013 o amnestii („ďalej

len „Rozhodnutie o amnestii“), ktoré však vzhľadom na jeho článok V písmeno d/ nemalo žiadny vplyv
a význam na primeranosť výmery obžalovanému napadnutým rozsudkom uloženého trestu odňatia
slobody.

Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:

- ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona (písmeno d/);

- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).

Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo
odsek 2 Trestného poriadku, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok
rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste,
ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/ odsek
2 Trestného poriadku na podklade odvolania obžalovaného, zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o uloženom mu treste a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3
Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom tak, že na podklade súdom prvého stupňa zistených
skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery, po ich zákonu
zodpovedajúcom právnom posúdení a z hľadiska primeranosti aj vyhodnotení, obžalovanému podľa

zákonnej trestnej sadzby ustanovenej v § 221 odsek 3 Trestného zákona (na tri roky až desať rokov)
upravenej postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (teda v dôsledku nezistenia
žiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 Trestného zákona a zistenia jednej priťažujúcej okolnosti
uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona zvýšením jej dolnej hranice o jednu tretinu činiacu štyri
roky a osem mesiacov) uložil podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona spoločný a súčasne podľa § 42

odsek 1 Trestného zákona a podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení Nálezu
ÚS SR (za dva trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu, z ktorých jeden je zločinom) súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere štyri roky a osem mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek
2 písmeno a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
(pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov v prejednávanej veci nebol vo

výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný činu), súčasne podľa § 42 odsek 2
Trestného zákona zrušiac výrok o treste uloženom obžalovanému právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I z 13.05.2009 sp. zn. 3T/17/2008 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Odvolací súd (po tom, čo nezistil žiadne také, ustanovením § 39 odsek 1 Trestného zákona
predpokladané okolnosti prípadu alebo pomerov obžalovaného, ktoré by opodstatňovali mimoriadne
zníženie trestu) mal za to, že tento druh (odňatie slobody) a jeho výmera (bezprostredne na dolnej
hranici vyššie uvedeným spôsobom ustanovenej trestnej sadzby činiacej štyri roky a osem mesiacov až
trinásť rokov a štyri mesiace) obžalovanému v prejednávanej veci odvolacím súdom uloženého trestu

zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona
(spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, nezistená žiadna poľahčujúca a zistená
jedna priťažujúca okolnosť, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a preto je spôsobilý
aj na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako
aj v oblasti generálnej prevencie, lebo zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne
odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd tiež postupom podľa § 322 odsek 2 Trestného poriadku doplnil neúplný výrok o vine

napadnutého rozsudku tak, aby jeho znenie zodpovedalo ustanoveniu § 41 odsek 3 Trestného zákona,
ktoré predpokladalo zrušenie nielen výroku o vine a výroku o náhrade škody právoplatného trestného
rozkazu súdu prvého stupňa z 10.12.2008 sp. zn. 1T/217/2008, ale aj jeho (a to výslovne) výroku o
treste, ktorá skutočnosť zrejme pozornosti súdu prvého stupňa ušla.

Ďalšiu chybu zistenú odvolacím súdom a to vo výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku
spočívajúcu v nesprávnom uvedení mena poškodenej E. J., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom F. W.,
U. číslo XX ako E. J., nebolo možné v dôsledku absencie odvolania tejto poškodenej (prípadne odvolania
prokurátora podaného v neprospech obžalovaného) smerujúceho proti tomuto výroku o náhrade škody a
nie je možné ju napraviť ani opravou vyhotovenia napadnutého rozsudku a jeho rovnopisov podľa § 174

a§175Trestnéhoporiadku,pretožesíceideozrejmúnesprávnosť,kuktorejvšaknedošloprivyhotovení
napadnutého rozsudku a jeho rovnopisov, ale táto je aj obsahom rozsudku tak, ako bol vyhlásený.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.