Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. december 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201375
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818201375.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobkyne N. E., rod. P.,

nar. XX. X. XXXX, bytom Q. XX, právne zastúpená JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou AK so
sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 7 proti žalovanej K. E., nar. X. X. XXXX, bytom trvale Q. XX, t. č.
E. - U. Č.. XX, právne zastúpená JUDr. Attilom Elekom, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Jovická
2, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala vrátenia daru - nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXX

kat. územia Q. - rodinného domu so súpisným číslom XX, nachádzajúcim sa na parcele registra „C“ č.
XXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou XXX m2 v podiele 1-ice. Zároveň sa domáhala náhrady
trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou je v príbuzenskom vzťahu (stará mama - vnučka). Žalobkyňa
spolu so svojim nebohým manželom B. E. darovali žalovanej darovacou zmluvou zo dňa 17. 2. 1999,
uzatvorenou na Notárskom úrade v Q., notárkou JUDr. A. H. nehnuteľnosti, evidované na LV č. XXX

kat. územia Q. a to pozemok - parcela registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, stavbu - rodinný dom so súpisným číslom XX, nachádzajúci sa na parcele registra „C“ č. XXX
kat. územia Q.. V čase darovania predmetu daru bola žalovaná neplnoletá a z toho titulu právny úkon
uzatvorenia darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a jej nebohým manželom na strane darcov a žalovanou
- v tom čase ešte maloletou, zastúpenou zákonným zástupcom - matkou F. E.Č., ako obdarovanou bol
schválený súdom, rozsudkom sp. zn. 1 Nc 448/99 - 10 zo dňa 2. 3. 1999.

3. Darovacou zmluvou bolo zároveň zriadené vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného
bezplatného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech žalobkyne a jej nebohého manžela. Po
uzatvorení darovacej zmluvy nehnuteľnosť žalobkyňa obývala a v súčasnosti aj obýva. Žalovaná so
žalobkyňou bývali v bezprostrednej blízkosti a od jej narodenia spolu trávili množstvo času. Mali
vybudovaný vrúcny vzťah, keďže žalobkyňa sa o žalovanú vždy zaujímala a starala sa o ňu. Žalovaná
obývala predmetnú nehnuteľnosť do r. 2016, kedy sa v danom roku odsťahovala do E.Í. s tým, že o
zamýšľanom odsťahovaní sa žalobkyni nezmienila. Žalobkyňa predmet daru zhodnocovala investíciami

aj z vlastných prostriedkov. Žalobkyňa zároveň uhrádzala za nehnuteľnosť dane a inkasné platby.
Po odsťahovaní sa žalovanej do E., žalovaná prestala o žalobkyňou prejavovať akýkoľvek záujem,
neposkytla jej potrebnú pomoc v chorobe, starobe a to aj napriek tomu, že mala vedomosť o tom,
že zdravotný stav žalobkyne si vyžaduje každodennú opateru. Žalobkyňa mala vedomosť o tom, žepo odsťahovaní sa žalovanej sa jej narodila dcéra, ktorú žalobkyňa od narodenia nevidela. Snahy
žalobkyne uskutočniť stretnutie so svojou pravnučkou boli bezúspešné, dokonca sa žalobkyni podarilo
zistiť telefonický kontakt na žalovanú, ktorá ale nemala záujem s ňou komunikovať. Oznámila jej, aby

jej dala pokoj. Zo strany žalovanej žalobkyňa utŕžila viacero vulgarizmov na jej osobu a to bez toho, aby
mala žalovaná na to pádny dôvod. Správanie žalovanej žalobkyňu hlboko zarmucuje a žalobkyňa má za
to, že takýmto konania žalovaná hrubo porušuje dobré mravy a napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia
§ 630 OZ. Žalobkyňa sa snažila o mimosúdne riešenie predmetnej záležitosti, keď výzvou zo dňa 4. 12.
2017 žiadala žalovanú o vrátenie daru a spísanie vzájomnej dohody, v obsahu ktorej by bola zakotvená

vôľa oboch zmluvných strán vrátenia a prijatia predmetu darovacej zmluvy zo dňa 17. 2. 1999 v podiele
1-ice, avšak žalovaná nijakým spôsobom na výzvu nereagovala. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa trvala
na podanej žalobe, t. j. vrátenia daru - nehnuteľnosti žalobkyni, v podiele 1-ice.

4.Žalovanásožalobounesúhlasilaapooboznámenísasobsahomžalobyuviedla,žesúvnejuvádzané
skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde s výnimkou toho, že jej predmetná nehnuteľnosť bola

v r. 1999 darovaná, súčasne so zriadením vecného bremena, spočívajúceho v práve doživotného
bezplatného bývania a užívania žalobkyne a jej manžela. Žalobkyňa k odsťahovaniu sa z rodinného
domu do E. uviedla, že k tomu došlo v mesiaci jún 2017, ktoré sťahovanie viackrát so žalobkyňou
prebrali, diskutovali o tom a žalobkyňa voči tomu jej rozhodnutiu v tom čase nemala žiadne výhrady.
Dôvodom odsťahovania bola skutočnosť, že jej druh je zamestnaný v E. a každodenné dochádzanie

do práce neprimerane zaťažovalo ich rodinný rozpočet. Ohľadom tvrdenia žalobkyne, že rodinný dom
zhodnocovala z vlastných finančných prostriedkov a že jej zamedzila doň prístup, uviedla, že nepretržite
až doposiaľ tam žalobkyňa býva, nikdy a nikým jej nebol žiadnym spôsobom obmedzený prístup do
domu a okrem toho do rodinného domu práve žalovaná spoločne aj s priateľom investovali nemalé
finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu. V rámci rekonštrukčných prác na rodinnom dome došlo k

výmene okien, elektroinštalácie, podlahy a k zakúpeniu kotla na tuhé palivo. Čo sa týka úhrad dane z
nehnuteľností za r. 2016, 2017, 2018 ich uhradila zo svojich finančných prostriedkov bez toho, aby sa
žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom na tom spolupodieľala a do vyššie uvedeného obdobia na základe
dohody so žalobkyňou prispievala na túto daň polovičnou sumou. Žalobkyňa naviac opomenula uviesť,
že počas obdobia, kým spoluzdieľali spoločnú domácnosť (cca 8 rokov), vykonávala všetky práce v

domácnosti výlučne sama, aby žalobkyňa nemala žiadne povinnosti už aj vzhľadom na jej vek a hlavne
dbala o to, aby bolo o ňu postarané. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe uviedla, že prestala o ňu prejavovať
záujem po odsťahovaní sa z obce Rudná a neposkytla jej pomoc v chorobe a v starobe, nenavštívila
ju v nemocnici počas hospitalizácie, k tomu žalovaná uviedla, že žalobkyňa v priebehu roka roku 2016
bola hospitalizovaná v nemocnici v S., kvôli tzv. prečisteniu ciev a jej hospitalizácia trvala 4 pracovné

dni, avšak v tom čase bola žalovaná doma s 5-mesačným dieťaťom, čo jej neumožňovalo absolvovať
tak vzdialenú cestu, ale počas tejto doby boli v dennom telefonickom kontakte. Najviac zarážajúce
je však tvrdenie žalobkyne v tej časti žaloby, kde sa žalobkyňa zmienila o tom, že doposiaľ nevidela
jej dcéru, resp. pravnučku žalobkyne, že jej zamedzila v jej styku s ňou a že v rámci telefonického
rozhovoru jej mala oznámiť, aby jej nevolala, aby jej dala pokoj a v rámci toho rozhovoru mala použiť

rôzne vulgarizmy. K tomu žalovaná uviedla, že pravda je úplne iná, keďže po narodení dcérky určitý čas
bývali so žalobkyňou spoločne v predmetnom rodinnom dome, žalobkyňa sa osobne zúčastnila aj na
oslavách prvých narodením jej pravnučky vo februári 2017 a následne na to spoločne oslavovali aj 80-te
narodeniny žalobkyne. Styk s pravnučkou jej nikdy nezakazovala, práve naopak, bola rada zakaždým,
keď pravnučka mohla byť v jej blízkosti. K údajne použitým vulgarizmom poznamenala, že by sa voči

svojej starej mame takéhoto konania nedopustila za žiadnych okolností a k svojmu mobilnému číslu
uviedla, že žalobkyňa jej mobilné číslo nemusela zisťovať, pretože má to isté číslo cca 15 rokov a od
počiatku žalobkyňa disponuje s jej mobilným číslom.

5. V súvislosti s výzvou zo dňa 4. 12. 2017, ktorou ju mala žalobkyňa vyzvať k mimosúdnemu riešeniu

vrátenia daru, takáto výzva jej doposiaľ doručená nebola a preto sa k nej vyjadriť ani nemohla. Z
uvedeného dôvodu žiadala žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť, keďže nevznikli žiadne také dôvody,
pre ktoré by bolo možné žalobe vyhovieť. Zároveň si uplatnila trovy konania.

6. Súd vo veci doplnil dokazovanie aj výsluchom viacerých svedkov - B. E. - syna žalobkyne, Z. E. -

nevesty žalobkyne, B. U. - priateľky žalobkyne.

7. Z výpovede svedka - B. E. vyplýva, že so žalovanou mali dobré vzťahy, nikdy sa nehádali a to ani s
jej priateľom. Mama mu však rozprávala o tom, že jej nechcú dávať dieťa, že keď chcela byť s dieťaťom,žalovaná ju dávala spať. Bližšie sa k spolužitiu žalobkyne a žalovanej svedok nevedel vyjadriť, keďže
s nimi nebýval. Svedok nepotvrdil, že by žalovaná starej mame - t. j. žalobkyni nadávala. Chodil ku
mame dva až tri krát do týždňa.

8. Svedkyňa Z. E. vo svojej výpovedi potvrdila, že je opatrovateľkou žalobkyne, za čo poberá
opatrovateľský príspevok vo výške 53,- Eur/mesačne. Vo svojej výpovedi potvrdila, že žalobkyňa podala
žalobu preto, aby získala naspäť polovicu domu, keďže žalovaná odišla bývať do E. a keďže žalobkyňa
má záujem predať dom a kúpiť si byt.

9. Z výpovede svedkyne B. U. vyplýva, že žalobkyňu pozná asi 10 rokov. Žalobkyňa jej povedala, že
pôjde na súd a tiež jej ozrejmila, k čomu sa bude na súde vyjadrovať, t. j., že sa viackrát sťažovala
na vnučku, že jej nepomáha. Žalobkyňu navštívila v čase, keď tam už vnučka nebola. Žalobkyňa jej
rozprávala o tom, že ma veľmi rada vnučka, že jej dôverovala, nechala jej aj dom, pričom vnučka odišla
do E.. Svedkyňa tiež potvrdila, že nemá vedomosť o tom, že by sa vnučka neslušne vyjadrovala o

žalobkyni. Nie je si vedomá toho a ani o tom nepočula.

10. Súd sa oboznámil aj s dôkaznými listinami - Darovacou zmluvou, uzavretou medzi darujúcimi B. E.,
N. E. a v tom čase maloletou K. E. zo dňa 17. 2. 1999, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1 Nc 448/99,
rozhodnutiami Obce Q. o miestnych daniach a poplatkoch, potvrdeniami o úhrade daňových poplatkov,

písomnými podaniami žalobkyne, žalovanej, potvrdením Obce Q. o platení dane z nehnuteľnosti ako aj
ďalšími dôkaznými listinami
11. Z predložených listinných dôkazov, mal súd preukázané, že spornú nehnuteľnosť žalovaná
nadobudla Darovacou zmluvou zo dňa 17. 2. 1999, uzavretou medzi darujúcimi B. E. a N. E. -
žalobkyňou a jej nebohým manželom a obdarovanou K. E. ako žalovanou - vnučkou darujúcich.

Písomným podaním - výzvou, datovanou dňom 4. 12. 2017 žalobkyňa žiadala žalovanú o vrátenie daru
a spísanie vzájomnej dohody, obsahom ktorej bola zakotvená vôľa oboch zmluvných strán, vrátenie a
prijatie predmetu darovacej zmluvy zo dňa 17. 2. 1999 v podiele 1-ice, na ktorú výzvu žalovaná nijakým
spôsobom nereagovala.

12.Podľa§628ods.1/Občianskehozákonníka, darovacouzmluvoudarcaniečobezplatneprenecháva,
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar, alebo sľúb prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak
je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

13. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu, alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

14. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že okamžikom konania obdarovaného, ktorý
svojim konaním voči darcom, alebo členom jeho rodiny hrubo porušil dobré mravy, vzniká darcovi

právo domáhať sa vrátenia daru - t. j. požadovať od obdarovaného vrátenie toho, čo bolo predmetom
darovania.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže
žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie zákonných podmienok pre vrátenie daru v zmysle § 630

Občianskeho zákonníka a to, či už pokiaľ ide o fyzické násilie, alebo hrubé urážky zo strany žalovanej
proti žalobkyni, prípadne neposkytnutie potrebnej pomoci, resp. reálnej potreby takejto pomoci zo strany
žalovanej. V tejto súvislosti súd sa zaoberal tým, či žalobkyňa skutočne potrebovala pomoc a opateru
zo strany žalovanej, keď v blízkosti jej domu býva syn s nevestou, ktorá nevesta jej dokonca robí
opatrovateľku, za čo poberá aj opatrovateľský príspevok. Syn resp. nevesta žalobkyni v prípade potreby

môžu potrebnú pomoc poskytnúť. Žalobkyňou navrhnutí svedkovia nepotvrdili tvrdenia žalobkyne a
takto žalobkyňa neuniesla ani dôkazné bremeno. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena sa riadia
jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúci tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie
práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobkyňa nepreukázala pravdivosť, ale ani nepravdivosť skutočností,
svedčiacich o existencii jej hmotnoprávneho nároku na vrátenie daru, súd nemohol rozhodnúť na

základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t. j. žalobu zamietnuť aj pre
neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou. Len nezáujem žalovanej, ako obdarovanej o žalobkyňu,
ako darkyňu, ako aj jej odsťahovanie sa od žalobkyne kvôli svojej rodine a práci, nemožno kvalifikovať
za kvalifikované hrubé porušenie dobrých mravov s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu,zakladajúce nárok na vrátenie daru. Nebolo povinnosťou žalovanej tvrdiť, ba ani dokazovať skutočnosti,
z ktorých žalobkyňa svoje právo odvodzuje, t. j. nezaťažovalo ju v tomto smere dôkazné bremeno.
V konaní bolo preukázané, že čiastočne došlo k narušeniu vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou,

ale ani za predmetných okolností nemožno požadovať od žalovanej, aby v predmetnom dome naďalej
bývala a sa naspäť nasťahovala. Okrem toho žiadne takéto správanie žalovanej k žalobkyni nebolo
preukázané, ktorým by žalovaná porušovala dobré mravy a ani z vykonaného dokazovania to nevyplýva.
Pokiaľ sa jedná o nezabezpečenie riadnej starostlivosti o žalobkyňu zo strany žalovanej, v tejto
súvislosti predpokladom úspešného uplatnenie práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné

správanie sa obdarovanej, alebo akýsi „nevďak“, ale iba také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Musí ísť buď o
porušenie značnej intenzity, sústavné porušovanie a to, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, resp.
neposkytnutím potrebnej pomoci. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno urobiť jednoznačný
záver, že by žalovaná žalobkyni do takej miery neposkytovala potrebnú pomoc a opateru, že by
tým hrubo porušovala dobré mravy. Súd sa nezaoberal tým, či žalobkyňa skutočne reálne potrebuje

zo strany žalovanej pomoc a opateru, keďže v blízkosti nej býva jednak syn spolu aj s nevestou,
ktorí jej predsa v prípade potreby môžu potrebnú pomoc poskytnúť, kým nevesta žalobkyne, ako jej
opatrovateľka je povinná žalobkyni vypomáhať a poskytovať jej pomoc a starostlivosť, keďže za to
poberá aj opatrovateľský príspevok.

16. Z konštantnej judikatúry (Rc 88/1998) vyplýva, že hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie
ich porušenie značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie. Za členov rodiny darcu treba považovať
predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade
(predkov a potomkov), ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom

pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Občiansky a ani iný právny
predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

17. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závažné konanie obdarovaného
voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne
pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež
nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide

o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné a to či už fyzickým násilím, hrubými
urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so
spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, naplňuje
znaky ustanovenia § 630 OZ. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie
morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený

podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu.

18. Pri voľbe formy, ktorou sa darca môže pred súdom domáhať navrátenie pôvodného stavu (vrátenia
nehnuteľnosti), pokiaľ ide o nehnuteľnosť, v prípade, že obdarovaný nehnuteľnosť neužíva, svedčí
v takomto prípade darcovi naliehavý právny záujem na podanie žaloby na určenie, že je vlastníkom

darovanej nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaná tak v čase doručenia žaloby, ako aj v čase
rozhodovania súdu predmetnú nehnuteľnosť reálne neužíva, nakoľko sa odsťahovala a býva v E.,
žalobkyňa mala zvoliť procesnú formu a to žalobu o určenie vlastníckeho práva.

19. Pri konštatovaní danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd následne v

súdenej veci prejudiciálne rieši otázku splnenia podmienok na vrátenie daru, ku ktorému žalobkyňa
mala žiadať určenie vlastníckeho práva. V posudzovanom prípade, súd mal za to, že neboli splnené
zákonné predpoklady oprávňujúce žalobkyňu domáhať sa vrátenia daru a preto súd žalobu zamietol v
celom rozsahu. Je potrebné zdôrazniť, že pri určovacích žalobách je potrebné, aby žalobca v prvom
rade preukázal naliehavý právny záujem, pretože bez preukázania tohto naliehavého právneho záujmu

sa súd ďalej nemôže ani zaoberať samotným hmotnoprávnym základom jeho nároku. Pokiaľ sa teda
žalobkyňa domáhala vrátenia daru, musela najskôr preukázať, akým spôsobom by sa zmenilo jej právne
postavenie v prípade vyhovenia žalobe, nakoľko bez tohto preukázania naliehavého právneho záujmu
nie je možné považovať žalobu za dôvodnú. Pokiaľ by aj žalobe bolo vyhovené, tak by sa tým žiadnymspôsobom nezmenilo právne postavenie žalobkyne, pretože na základe takéhoto rozsudku by nemohlo
dôjsť k zmene zápisov právnych vzťahov k nehnuteľnosti, ktoré bolo predmetom darovacej zmluvy a
ktorej vlastníkom v súčasnej dobe jej žalovaná. Právne postavenie žalobkyne by sa mohlo zmeniť len

v tom prípade, ak by podala iný, určovací nárok, na základe ktorého by mohla nadobudnúť spornú
nehnuteľnosť, resp. časť spornej nehnuteľnosti a v tomto konaní by sa ako predbežná otázka mohla
riešiť otázka vrátenia daru. Z toho vyplýva, že ani v prípade vyhovenia žalobe na vrátenie daru, by sa
právne postavenie žalobkyne žiadnym spôsobom nezmenilo a už samotná táto skutočnosť je dôvodom
pre zamietnutie žaloby.

20. Súd sa napriek vyššie uvedenému sa z opatrnosti zaoberal žalobou aj z hľadiska možnej aplikácie
§ 630 OZ, keď sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu, alebo
k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Právny vzťah darovania zaniká na
základe dvoch právnych skutočností a/ kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom
jeho rodiny, b/ jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia

daru. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý
smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Z výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmá vôľa darcu,
smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť
tento úkon urobený písomne. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči
komu, z akého dôvodu (pričom nevhodné správanie sa obdarovaného musí byť opísané konkrétnym

a nezameniteľným spôsobom) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha. Darca sa môže domáhať vrátenia
daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny tak, že hrubým spôsobom porušuje
dobré mravy. Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov
značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie. Judikatúra ustálila, že predpokladom úspešného
práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu, alebo členom jeho rodiny,

ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať
ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pojem „dobré mravy“ (boni mores), je potrebné vykladať v
nadväznosti na znenie ustanovenia § 3 ods. 1/ a § 39 OZ. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie
daru smeruje iba také závažné konanie obdarovaného voči darcovi, alebo členov jeho rodiny, ktoré z
hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi.

Nemožno opomenúť, že úvahy o aplikovateľnosti ustanovenia § 630 OZ sa odvíjajú vždy od posúdenia
všetkých osobitostí každého prípadu individuálne a závery v tom ktorom konkrétnom prípade tak možno
len veľmi ťažko zovšeobecniť a teda i použiť na prípad skutkovo odlišný. Hrubým porušením dobrých
mravovjezvyčajneiporušenieznačnejintenzity,alebosústavnéporušovanie,atočiužfyzickýmnásilím,
hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Teda nie každé správanie, ktoré nie je

v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi napĺňa znaky § 630 OZ. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je také kvalifikované porušenie
morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť
podľa objektívnych kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu. Právo darcu domáhať sa
vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom

porušení dobrých mravov obdarovaným, nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu, či
priestupku. Podľa judikatúry však musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity, alebo o ich
sústavnéporušovanienapríkladvoformefyzickéhonapádania,hrubýchurážok,neposkytnutiapotrebnej
pomoci atď. (za takýto prípad súdna prax nepovažuje to, že obdarovaný opomenul životné jubileum
darcu). Uvedené kvalifikované správanie sa obdarovaného je podmienkou vrátenia daru, ak nastalo

po uzavretí darovacej zmluvy a odovzdaní daru obdarovanému. Darca sa ako dôvodu vrátenia daru
nemôže dovolávať skutkových okolností, ktoré nastali alebo existovali v čase pred darovaním a za
ktorých bol právny úkon urobený a o ktorých obe strany pri uzavieraní zmluvy vedeli. Na platnosť
právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom
boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu,

alebo členom jeho rodiny. Tento právny úkon darcu môže byť obsiahnutý i v žalobe. V takom prípade
nastávajú jeho právne účinky právneho úkonu na vrátenie daru od okamihu, kedy bola žaloba doručená
obdarovanému. Ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru, ak sú naplnené zákonné podmienky
pre vrátenie daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona a to dňom, kedy bola výzva
darcudoručenáobdarovanému.Dôsledkomzánikuprávnehovzťahudarovaniajeobnoveniepôvodného

právneho stavu v rozsahu účinku tohto právneho úkonu. Pre existenciu kvalifikovaného porušenia
dobrých mravov sa vyžaduje uznanie tejto skutočnosti osobou takto konajúcou (obdarovaným), alebo
jej určením, rozhodnutím súdu sporovom konaní.21. Podľa § 137 písm. c/, d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c/ určení, či tu
právo je, ak je na tom naliehavý právny záujem;, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného

predpisu. Podľa citovaného ustanovenia § 137 CSP platného a účinného od 1. 7. 2016, je úplne nová
koncepcia zakotvená v písmenách c/ a d/ tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba
a žaloba o určení inej právnej skutočnosti, podľa písm. d/. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom
bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych
úkonov, alebo iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby

určovacej. Písm. c/ tohto ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p.,
no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je napr. § 711 ods. 6/ OZ. Ako v dôvodovej správe
uvádza zákonodarca medzi osobitné predpisy, podľa písm. d/ tohto ustanovenia patria napr. Zákonník
práce, Zákon o dobrovoľných dražbách a podobne. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť,
či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo

bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Nová právna úprava CSP pripúšťa
žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä
z hmotného práva). Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zapísaný na kupujúceho
na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti
(žalovať o určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,

takáto žaloba z osobitného predpisu nevyplýva. Rovnako sa to vzťahuje aj na konanie o vrátenie daru,
pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosť, je potrebné žalovať o určenie práva. Súd dospel k záveru s poukazom
naustanovenie§137písm.d/CSP,žehmotnéprávonepripúšťažalobuovráteniedaru,pretojedôvodné
predmetnú žalobu, ako nespôsobilý právny prostriedok pre riešenie sporu medzi stranami zamietnuť,
ako nedôvodnú.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd žalobu zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

23. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP, keď z dôvodov osobitného zreteľa nepriznal

žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Za dôvody osobitného zreteľa súd považoval sociálne a
majetkové pomery a vek žalobkyne. Súd mal za to, že sú naplnené všetky predpoklady na nepriznanie
náhrady trov konania, keď výnimočnosť spočíva hlavne v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach
na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa súd prihliadal
hlavne na osobné, majetkové, zárobkové pomery účastníkov konania, ako aj blízke príbuzenské väzby

(stará mama - vnučka) a všímal si aj okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde a
jej postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania zodpovedá zvláštnym okolnostiam konkrétneho
prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná
tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany aleboďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej

podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.