Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214207219
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214207219.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v exekučnej veci oprávnených: 1) N. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. č. 2, H., zastúpená Z.. S. K., advokátom, so sídlom v H., N. č. XX, 2) mal. X.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. 2, H., zastúpená matkou S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. 2, H.,
zastúpená Z.. S. K., advokátom, so sídlom v H., N. č. XX proti povinnému: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom

F. č. XX, H., zastúpený S.. S. A., advokátom, so sídlom v H., H. č. XX vedenej u súdneho exekútora Z.. S..
M.O.,sosídlomvH.,T.1,podsp.zn.EXXXXX/XX,ovymoženievýživnéhospríslušenstvom,oodvolaní
povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 05.10.2015, č. k. 39Er/912/2014-104 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 15.05.2015 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Povinný
uviedol, že jeho majetok v súčasnej dobe nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie
v súčasnej dobe nebráni tomu, aby oprávnený v budúcnosti podal nový návrh na začatie exekúcie,
ak sa preukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého bude možné pohľadávku oprávneného
uspokojiť. Svoje tvrdenia povinný doplnil aj listinnými dôkazmi, a to uznesením Okresného súdu Košice
II spis. zn. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 18.03.2015, uznesením Okresného súdu Košice II spis. zn.

39Er/446/2003-25 zo dňa 16.07.2013, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. H
zo dňa 01.04.2015 a oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o zaradení občana do
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Povinný ďalej uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný
majetok, nie je vlastníkom motorového vozidla a nemá žiadne úspory na vkladných knižkách. Súd prvej
inštancie následne vychádzal z ust. § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a uviedol, že po preštudovaní
spisu a k nemu priložených listinných dôkazov má za to, že skutočnosti uvádzané povinným vo svojom

podaní sú pre súd irelevantné, nakoľko povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali
zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti. Na základe uvedeného, je zrejmé, že
z podania povinného totiž nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie
súdu o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov zastavenia uvedených v ust. § 57 Exekučného
poriadku. Súd prvej inštancie mal teda za to, že povinný nepreukázal, že by bol exekučný titul po
začatí exekučného konania zrušený alebo sa stal neúčinným, ani to, že by exekučný titul stratil svoju

vykonateľnosť, resp. že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Na základe uvedeného súd
prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.3.Súddospelkzáveru,ževtomtoštádiuexekučnéhokonanianiesúsplnenépodmienkyprerozhodnutie
o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, preto rozhodol tak, že podnet povinného na
zastavenie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a žiadal napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zrušiť a vyhovieť návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku.

5. Povinný namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie nesprávne prečítal uznesenie a nesprávne porozumel
uzneseniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa nachádza v hmotnej núdzi, pričom o
hodnovernosti tohto rozhodnutia by súd nemal mať žiadne pochybnosti. Súd prvej inštancie nevyzval
a nevyžiadal od súdneho exekútora správu o majetkových pomeroch povinného. Súd prvej inštancie
nebral do úvahy rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, že povinný sa nachádza v

hmotnej núdzi, pričom hodnovernejší dôkaz o pre rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku už nemožno predložiť.

6. Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho uzneseniu

zákonný sudca podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podali povinný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a
§ 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie povinného nie je dôvodné.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

9.Podľaust.§9aods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

10. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

11. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosťpovinného skutočne preukázaná. Samotný nízky príjem povinnej osoby, či zjavný nepomer medzi
príjmami a záväzkami povinného, tak nie je bez ďalšieho dôvodom pre zastavenie exekúcie. V tomto
smere tiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym

exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych
a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie)
šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným spôsobom súdny exekútor
zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného
stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností

dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť
oprávnenému a exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň
nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže na súd podať podnet na zastavenie exekúcie a súd sa
ním musí zaoberať.

13. V danom prípade, po zvážení všetkých okolností, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že u povinného nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie
exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.

14. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že povinným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zastavenie exekúcie, keďže nemajetnosť povinného nebola v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a povinný neuviedol ani žiadny iný z dôvodov na

zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého by bolo možné
exekúciu zastaviť.

15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože povinný

nebolvodvolacomkonaníúspešný,pretonemajúprávonanáhradutrovodvolaciehokonaniaaostatným
stranám sporu preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

18.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čohosa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).