Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. september 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415210940
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1415210940.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: B. V., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. O. XX, XXX XX B., štátny

občanSR,zastúpený:SVITOKaspol.,s.r.o.,sosídlomTomášikova23/C,82101Bratislava,IČO:36863
980 proti žalovanej: MC SYNCRO BRATISLAVA, s.r.o., so sídlom Opletalova 87, 841 07 Bratislava, IČO:
35 826 967, zastúpenej: Mgr. Paulína Tandarová, L.L.M., advokátka, so sídlom advokátskej kancelárie 5
Star Offices, Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, výpoveďou zo dňa 29.4.2015, z
dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, doručenou žalobcovi dňa 29.4.2015, je neplatné.

II. Žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer trvá, zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.8.2015 žiadal žalobca, aby súd určil, že skončenie pracovného
pomeru výpoveďou je neplatné a pracovný pomer trvá.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobca bol u žalovaného zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa

15.8.2014 na pozícii operátor výrobnej linky, manipulant kolies a vodič vysokozdvižného vozíka. Dňa
22.4.2014 utrpel žalobca pracovný úraz, následkom ktorého sa stal nespôsobilým na výkon pracovných
činností podľa pracovnej zmluvy. Dňa 29.4.2015 doručil žalovaný žalobcovi list označený ako Výpoveď
z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Listom zo dňa 13.8.2015 požiadal
žalobca žalovaného o ďalšie zamestnanie, na ktorý však žalovaný nereagoval. Skončenie pracovného
pomeru však nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov, čo potvrdil aj žalovaný v liste zo dňa
5.6.2015, preto žalobca považuje výpoveď za absolútne neplatný právny úkonom.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca podal žalobu po uplynutí prekluzívnej
dvojmesačnej lehoty. Žalobca a žalovaný uzatvorili pracovnú zmluvu dňa 15.8.2014 na dobu určitú,
konkrétne na dobu jedného roka. V čase doručenia spornej výpovede pracovný pomer žalobcu trval
menej ako jeden rok, konkrétne 8 mesiacov a 14 dní. V zmysle § 62 ods. 2 Zákonníka práce v platnom a
účinnomznenívčasevýpovede,bolavýpovednálehotajedenmesiac.Dlhšialehotaakojedenmesiacsa
uplatní len vtedy, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval

najmenej jeden rok. Je teda zrejmé, že v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou predstavuje
výpovednádoba1mesiac.Jednomesačnálehotazačalaplynúť1.mája2015,t.j.prvýdeňkalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a uplynula 1.6.2015. V zmysle § 77 Zákonníka práce
neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnejdobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Keďže pracovný pomer žalovaného
ako zamestnanca sa mal skončiť 1.6.2015, lehota podľa § 77 Zákonníka práce uplynula 1.8.2015.

Nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa 28.8.2015, žalobca ju podal zjavne po uplynutí zákonnej lehoty.
Súčasne uviedol, že žalovaný výslovne žiadal od žalobcu súhlas so späťvzatím výpovede, ako aj návrat
žalobcu do práce, avšak žalobca do práce nenastúpil. Žalobca preto zjavne netrval na tom, aby bol ďalej
zamestnaný. V zmysle § 79 ods. 4 Zákonníka práce teda platí právna fikcia, že pracovný pomer skončil
dohodou uplynutím výpovednej doby, t.j. ku dňu 1.6.2015. Záverom žalovaný uviedol, že pracovný

pomer by sa aj tak skončil najneskoršie 15.8.2015, keďže pracovná zmluva bola dohodnutá na dobu
určitú. Žalobu preto z uvedených dôvodov navrhol zamietnuť.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, pričom zistil tento skutkový a právny stav.

5. Dňa 15.8.2014 uzatvorili žalobca, ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ pracovnú zmluvu

na pozíciu operátor výrobnej linky, manipulant kolies a vodič vysokozdvižného vozíka. Pracovný pomer
bol dohodnutý na dobu určitú do 15.8.2015.

6. Z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 22.4.2015 vyplýva, že zamestnanec
B. V., Z.. XX.X.XXXX, je dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce.

7. Dňa 29.4.2015 bol žalobcovi doručený list, označený ako „Výpoveď pracovného pomeru podľa
Zákonníka práce, § 63 ods. 1 písm. c)“ zo dňa 29.4.2015. Výpoveď bola odôvodnená tým, že na
základe lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 22.4.2015 je žalobca dlhodobo
nespôsobilý na výkon práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 15.8.2044. Z uvedeného dôvodu mu preto

zamestnávateľ dáva výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.

8. Listom zo dňa 5.6.2015 žalovaný odvolal výpoveď zo dňa 29.4.2015, pretože táto výpoveď pred jej
doručením žalobcovi, nebola prerokovaná s odborovou organizáciou žalovaného. Konštatoval, že tento
nedostatokmázanásledokneplatnosťvýpovede.Zamestnávateľpožiadalzamestnanca,abysadostavil

do sídla zamestnávateľa aj s výpoveďou, za účelom jej odvolania a za účelom vydania novej výpovede,
ktorá už bude prerokovaná s odborovou organizáciou žalovaného.

9. Listom zo dňa 25.6.2015 žalobca nesúhlasil s odvolaním výpovede a trval na vyplatení odstupného
podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce.

10. Listom zo dňa 13.8.2015 žalobca požiadal žalovaného o ďalšie prideľovanie práce, nakoľko výpoveď
považuje žalobca za neplatnú a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce.

11. Listom zo dňa 17.8.2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že pracovný pomer podľa jeho názoru skončil

uplynutím výpovednej doby dňa 30.6.2015 a považuje ho preto za platne skončený. Žalovaný požiadal
žalobcu o súhlas so späťvzatím výpovede a o následne vyhotovenie novej výpovede po prerokovaní
odborovou organizáciou žalovaného, čo však žalobca odmietol. O prípadnej neplatnosti výpovede môže
rozhodnúť jedine súd. Žalovaný preto nevidí žiadne dôvody na predeľovaní práce pre žalobcu a ani
to objektívne nie je možné, keďže zamestnanec stratil spôsobilosť vykonávať dohodnutý druh práce,

keďže na ňu stratil zdravotnú spôsobilosť.

12. Z výplatných pások zamestnanca vyplýva, že za obdobie 4/2014 bola jeho čistá mzda 507,10 eura,
za obdobie 05/2014 a 06/2014 bola jeho čistá mzda po 0,-eur.

13. Podľa § 61 ods. 1, 2, 4 Zákonníka práce, (1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2)
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. (4) Výpoveď, ktorá bola

doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas
s jej odvolaním treba urobiť písomne.14. Podľa § § 62 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, (1) Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí
uplynutímvýpovednejdoby.(2)Výpovednádobajenajmenejjedenmesiac,aktentozákonneustanovuje
inak. (3) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1

písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa
lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej a) dva mesiace,
ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden
rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu
doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

15. Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo
pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú
rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

16. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej

žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

17. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

18. Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a
zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom

nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná
výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v
skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

19. Úvodom musí súd skonštatovať, že žaloba síce bola označená ako žaloba o určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, avšak v petite žaloby žalobca nenavrhol, ako má
byť rozhodnuté o náhrade mzdy a ani v tom smere nijako neinicioval dokazovanie. Žalobný petit
obsahoval iba dva určovacie výroky, a to určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou
a určenia, že pracovný pomer trvá, preto sa súd aj zaoberal žalobným petitom, tak, ako bol navrhnutý.
Súd mal za preukázané, že žalobca a žalovaný platne uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu určitú

(od 15.8.2014 - 15.8.2015). Rovnako mal súd preukázané, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď z
dôvodu, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Táto výpoveď však nebola vopred prerokovaná so zástupcami
zamestnancov, čo má za následok, že výpoveď je neplatná. Tento nedostatok si uvedomil aj žalovaný
a následne výpoveď písomne odvolal, ale žalobca s odvolaním výpovede nesúhlasil. Práve naopak,

žalobca výslovne žiadal, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával a prideľoval mu prácu. Nie je preto
možné aplikovať fikciu o skončení pracovného pomeru dohodou podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce, tak
ako sa toho domáhal žalovaný. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že žaloba bola podaná po
uplynutí prekluzívnej 2 mesačnej lehoty, z dôvodu, že výpovedná 1 - mesačná doba uplynula 1.6.2016,
a to z nasledovných dôvodov. Neplatnosť výpovede (z dôvodu jej neprerokovania odborovým orgánom)

nastáva zo zákona, a preto súd iba konštatoval zákonom predpokladaný následok ako je uvedený
v § 74 Zákonníka práce. Súčasne sa súd spravoval tým, že podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť
skončenia pracovného pomeru výpoveďou, môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ, uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Nakoľko bola výpoveď
zo zákona neplatná, pracovný pomer sa nemohol skončiť uplynutím výpovednej lehoty, ale pracovný

pomer sa mal skončiť uplynutím dátumu dohodnutého v pracovnej zmluve, t. j. 15.8.2015. Keďže žaloba
bola na súd podaná dňa 28.8.2015, bola podaná v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť, a teda pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Z uvedeného dôvodu preto súd vyslovil, že
skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné. Čo sa týka druhého výroku, tam súd vychádzal ztoho, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, a teda nebolo možné skonštatovať, že pracovný
pomer stále trvá, a to bez ohľadu na (ne)platnosť výpovede z pracovného pomeru, pretože pracovný
pomer zanikol posledným dňom dohodnutým v pracovnej zmluve, t. j. 15.8.2015.

20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
(ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo). Nakoľko žalobca aj žalovaný boli
rovnako úspešní (každý v jednom petite), súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.