Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/91/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010270
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6119010270.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 11. septembra 2019, prejednal
odvolanie obžalovaného P. B. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.05.2019 sp.zn.
1Tk/2/2019-488 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný P. B. uznaný za vinného v bodoch 1/ a 2/
rozsudku pre obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods.
3 Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 47 ods. 2 Tr. zák., a zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. a § 140 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ v presne nezistený deň v polovici mesiaca máj 2018 v čase okolo 12,00 hod. vo G. na I. ulici XX v byte
č. XX v kúpeľni pristúpil k maloletej E. G., nar. XX. XX. XXXX, na ktorú naliehal, aby sa vyzliekla,
čo ona odmietla, preto ju aj napriek jej odporu násilím vyzliekol on, následne si rozopol nohavice a kázal
jej, aby sa otočila a zohla a keď to odmietla, tak ju chytil a silou ju otočil a prehol smerom dopredu, po
čom vnikol penisom do jej vagíny, kedy na neho kričala, aby prestal, aby to už nerobil a vtedy obvinený
penis vytiahol a chytil jej ústa rukou, aby nemohla kričať a opätovne vnikol penisom do jej vagíny a súlož

dokončil, po čom sa obliekol a hovoril jej, aby o tom nikomu nepovedala, lebo keď to niekomu povie,
zabije jej mamu a synovca, následne vyšiel von, pričom svojim konaním jej zranenia nespôsobil,
2/ v presne nezistený deň, pravdepodobne dňa 04. 06. 2018 v čase okolo 08,00 hod. vo G. na I. ulici č.
XX v byte č. X prišiel do izby, kde sa nachádzala maloletá E. G., nar. XX. XX. XXXX, ktorá chcela z
izby ujsť, nepustil ju a strčil na posteľ a keď spadla na chrbát, hneď ju začal vyzliekať, čomu sa bránila
a odstrkovala ho a kričala, aby prestal, kedy na ňu silno skríkol nech je ticho, lebo ju zabije, napriek jej

odporu jej silou roztiahol nohy a vnikol penisom do jej vagíny, pričom ako sa maloletá bránila a posúvala
od neho ďalej, podarilo sa jej súlož prerušiť, na čo ju opäť pritiahol bližšie k sebe a znova do nej vnikol
penisom, súlož dokončil, obliekol sa a znova jej povedal, že keď to niekomu povie, zabije jej mamu aj
synovca a z izby odišiel, pričom svojim konaním jej zranenia nespôsobil,
a týmito konaniami podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie,
spôsobil maloletej E. G., nar. XX. XX. XXXX, posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá vyžadovala

psychiatrickú liečbu minimálne od júla 2018 do januára 2019 a vyžaduje si ďalšiu niekoľko rokov trvajúcu
psychologickú a psychiatrickú liečbu,
pričom konania v bode 1/ a 2/ sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 4T/118/78 zo dňa 30. 11. 1978 právoplatne odsúdený za trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 01. 01. 2006 a iné, za čo mu
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorý vykonal dňa 21. 08. 1980,

následne bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/167/84 zo dňa 20. 12. 1984 právoplatne
odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 222 ods. 1 Tr. zákonač. 140/1961 Zb., účinného do 01. 01. 2006, na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch
rokov, ktorý vykonal dňa 01. 09. 1988, a rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn.
5T/53/91 zo dňa 08. 08. 1991 bol právoplatne odsúdený ako obzvlášť nebezpečný recidivista za trestné

činy znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák., vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. a pohlavného
zneužívania podľa § 242 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., účinného do 01. 01. 2006, za čo mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní desať rokov, ktorý vykonal dňa 17. 05. 2001.
Za to bol odsúdený podľa § 199 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. a) Tr.
zák., § 38 ods. 2 , ods. 3 a ods. 8 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 47 ods. 2 Tr. zák. na

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťpäť rokov.
Podľa § 48 ods. 3 Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad na tri roky.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, a to sám, ako aj
prostredníctvom svojho obhajcu, kde sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa

vo výroku o treste a uloženia trestu podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podľa ustanovenia § 189 ods.
1, ods. 2, tak, ako sa priznal ku skutku.
V dôvodoch odvolania poukázal na skutočnosť, že už v prípravnom konaní sa k spáchaniu trestnej
činnostipriznal,atotopriznaniepotvrdilajnahlavnompojednávanívyhlásením,žesapriznávakuskutku
a svoje konanie ľutuje. Ako odvolací dôvod uplatňuje to, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil

ustanovenie trestného zákona § 437 ods. 5 Tr. zák., § 43 Tr. zák. a § 47 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. z právnej stránky pri posudzovaní výšky trestu, a nevyhodnotil dôkazy znejúce v jeho prospech.
Súd pri určovaní výšky trestu aplikoval ustanovenie § 47 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 437 ods. 5 Tr.
zák., pričom nezohľadnil ďalšie ustanovenia trestného zákona, ktoré vylučujú v jeho prípade aplikovať
citované ustanovenia trestného zákona. Poukázal na to, že skutok lúpeže spolupáchateľstvom podľa §

9 ods. 2 k § 234 Tr. zák. v znení zákona č. 140/1961 Zb., bol spáchaný a bol zaň odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Lučenec zo dňa 20. 12. 1984 sp. zn. 4T/118/78, ďalej za skutok ublíženia na
zdraví v štádiu pokusu podľa § 8 k § 222 ods. 1 Tr. zák. v znení zákona č. 140/1961
Zb., bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 20. 12. 1984 sp. zn. 3T/167/1984, za
skutok kvalifikovaný ako trestný čin znásilnenia, vydierania a pohlavného zneužívania podľa § 241 ods.

1 ods. 2, § 35 ods. 1 a § 242 ods. 1 , ods. 2 Tr. zák. číslo 140/1961 bol odsúdený Okresným súdom
Lučenec zo dňa 08. 08. 1991 sp. zn. 5T/53/1991. Teda skutok pri prvom odsúdení spáchal v roku 1978
ako mladistvý a od jeho spáchania uplynulo viac ako 40 rokov, druhé odsúdenie je z obdobia spred 34
rokov a tretie odsúdenie je z obdobia spred viac ako 27 rokov.
Ďalej cituje ustanovenie § 96 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a má za to, že prihliadanie na spáchaný skutok

podľa § 47 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorý by už bol inak premlčaný, je v rozpore s týmto ustanovením
§ 96, kedy § 96 nepripúšťa výnimku z premlčania a dovolávať sa premlčaného skutku trestný zákon
nepripúšťa, napriek tomu, že v ustanovení § 47 Tr. zák. sa premlčanie uvádza.
Skutky uvedené pod číslom 1/ až 3/ spáchal pred účinnosťou novely trestného zákona v § 47, ktorá
nadobudla účinnosť 01. 09. 2003 a súdna prax v takomto prípade § 47 ods. 1 písm.

a) Tr. zák. neaplikuje. Súd nevzal do úvahy, že zohľadnenie odsúdeného uložené pred 01. 09. 2003, by
vzhľadom na hore uvedené mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre neho v prípade
použitia trestnej zásady odňatia slobody na základe zásady tri krát a dosť neprimerane prísne. Má za
to, že pri ukladaní trestu súd nezohľadnil jeho vek, že pri akomkoľvek dlhšom treste odňatia slobody
bude z fyziologického hľadiska neschopný starec, súd nezohľadnil ani skutočnosť, že znalec z odboru

psychiatrie vyslovil záver, že nie je pre spoločnosť nebezpečný.
Pokiaľ sám odôvodňoval odvolanie obžalovaný, uvádza, že v prípravnom konaní bol ovplyvňovaný
vyšetrovateľom, aby sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti, že mu tam hrozí trest 7 až 15 rokov odňatia
slobody, a pokiaľ nebude robiť prieťahy v konaní a ku skutku sa prizná, tak určite pôjde pod spodnú
hranicu trestnej sadzby, teda pod tých 7 rokov. Na základe toho sa priznal k spáchaniu skutku. V oblasti

trestného práva je neznalý a vyšetrovateľ ani obhajca mu dostatočne neobjasnili skutočnosť, že má byť
aplikovaná zásada tri krát a dosť, podľa § 47 ods. 2 Tr. zák., a hrozí mu 25 ročný trest odňatia slobody.
Toto sa dozvedel až keď prokurátorka vrátila spis do prípravného konania, a prípad prevzala krajská
vyšetrovateľka, ktorá mu zmenila právnu kvalifikáciu skutku, do konania boli doplnené nové znalecké
posudky, ktoré vypracoval pán I., a s prvými posudkami nebol ani poriadne oboznámený, kde sa mala

posudzovať hlavne dôveryhodnosť E.H., ako aj závislosť na drogách, ku ktorej sa sama poškodená
priznala. Ďalej poukazuje na dôkazy, ktorými sa snaží spochybňovať dôkaznú situáciu ohľadom už
uznanej viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní.Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods.
1, ods. 2 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
mohol odvolateľ podať odvolanie, a tiež správnosť postupu konania ktoré predchádzalo v tejto časti

napadnutému rozsudku, pritom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V prvom rade odvolací súd nemohol prehliadnuť na tú skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní bol zákonom poučený, prehlásil, že uznáva svoju vinu, pričom obžalovaný jednoznačne
prehlásil, že sa cíti byť vinným zo skutkov uvedených v obžalobe, a na všetky súdom položené otázky
v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) odpovedal kladne, následne

zo súhlasom prítomného prokurátora bolo toto vyhlásenie o uznaní viny v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por.
prijaté , a podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní v rozsahu, v akom
sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestnej činnosti sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s
nepriznaným skutkom, resp. výrokom o treste a náhrade škody, resp. ochranného opatrenia.
Odvolací súd teda zistil, že uznanie viny a ďalší postup súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní bol
v súlade so všetkými ustanoveniami trestného poriadku, vrátane následného vykonaného dokazovania

vo vzťahu k výroku o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody. Týmto výrokom odvolací súd v rámci
odvolacieho konania nezistil žiadne pochybenie pri postupe súdu prvého stupňa, vrátane výroku o treste.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 až 4 Tr.
zák. prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré mali vplyv na rozhodnutie o druhu a výmere trestu.
V tejto súvislosti treba poukázať na ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého súd odsudzuje

páchateľa za dokonaný trestný čin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 (v tomto prípade aj ods. 2 písm. b) a
ods. 3 Tr. zák.), a ďalšie trestné činy uvedené v tomto ustanovení trestného zákona, ktorý už bol za také
trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dva krát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží
mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a),
písm. b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť (25) rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné

osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod 20 rokov.
Odvolací súd musí zhodne s okresným súdom poukázať na naplnenie podmienok citovaného
ustanovenia trestného zákona pre ukladanie trestu mimoriadneho, vo forme trestu odňatia slobody na
hornej hranici trestnej sadzby povolenej trestným zákonom, a to na 25 rokov odňatia slobody,
pokiaľ nie sú splnené zákonné podmienky pre ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie a pri splnení

podmienok podľa § 47 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. V ďalšom treba reagovať na
odvolanie obžalovaného podané prostredníctvom jeho obhajcu, že výklad uvedeného ustanovenia §
47 nepredpokladá zahladenie alebo premlčanie prechádzajúceho odsúdenia za trestné činy v tomto
ustanovení trestného zákona uvedené, naopak, na takéto odsúdenie prihliadne bez ohľadu na to, či z
teoretického hľadiska alebo prakticky došlo k zahľadeniu, resp. premlčaniu trestného stíhania. Treba

však uviesť na správnu mieru, že v prípade obžalovaného ani teoretické podmienky pre zahladenie
odsúdenia v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku, na ktoré sa poukazuje v súvislosti s
ustanovením § 47 ods. 2 Tr. zák. rovnako neobstojí námietka, že súd prvého stupňa mal brať v úvahu
ustanovenie § 437 ods. 5 Tr. por., pretože uvedené prechodné ustanovenie sa nevzťahuje na § 47 ods.
2 Tr. zák. v znení zákona účinného od 01. 01. 2006 Tr. zák., ale na novelu trestného zákona účinného do

01. 01. 2006, ktorým ustanovením sa okresný súd neriadil a riadiť sa ani nemohol, rovnako ako odvolací
súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu podľa trestného zákona účinného od 01. 01. 2006. Naproti
tomu ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zák. sa vzťahuje aj na odsúdenia podľa trestného zákona účinného do
01. 01. 2006, teda trestného zákona 140/1961 Zb., v znení zmien a doplnkov, pokiaľ ide o vymenované
trestné činy ustanovení § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré posúdenia sú podmienkou pre aplikáciu ustanovenia

§ 47 ods. 2 Tr. zák. a je podľa trestného zákona účinného od 01. 01. 2006. V tomto prípade ide o tri
odsúdenia a potrestania obžalovaného za takéto trestné činy, ktoré sú vymenované vo výrokovej časti
rozsudku v skutkovej vete.
Pokiaľ ide o výmeru trestu, táto je daná u obžalovaného predovšetkým ustanovením § 199 Tr. zák. s
použitím § 47 ods. 2 Tr. zák., keď podľa názoru odvolacieho súdu neboli zistené žiadne skutočnosti ktoré

by mohli mať vplyv na zníženie trestnej sadzby pod hranicu 25 rokov odňatia slobody po hranicu 20 rokov
odňatia slobody, naopak odvolací súd je skôr toho názoru, že v prípade obžalovaného boli skôr splnené
zákonné podmienky pre postup podľa § 47 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák., vychádzajúc zo znaleckých
posudkov znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatrie a psychológie, a podľa ktorých je malý
predpoklad, rovnajúci sa len teoretickej hypotéze, že obžalovaný môže byť prevychovaný dlhodobým

trestom odňatia slobody resp. je to skôr predpoklad, že obžalovaný aj po vykonaní dlhodobého trestu
odňatia slobody na hranici 25 rokov v podstate nie je prevychovateľný, skôr prichádza v úvahu, že
po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody môže pokračovať v prechádzajúcom spôsobe života,aj v páchaní závažnej úmyselnej trestnej činnosti. Odvolanie okresného prokurátora v neprospech
obžalovaného však podané nebolo, preto sa odvolací súd touto skutočnosťou ďalej nezaoberal.
Obžalovaný bol správne pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s maximálnym stupňom

stráženia, a to v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 Tr. zák. z obligatórnych dôvodov, rovnako z týchto
dôvodov mu bol uložený aj ochranný dohľad na hornej hranici zákonnej sadzby, a to v súlade s
ustanoveniami § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v preskúmanej časti napadnutého rozsudku žiadne
pochybenie, považuje ho za zákonný v celom rozsahu a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné

zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.