Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Marčeková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/117/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112245175
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4112245175.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Československá obchodní banka, a. s., so sídlom Praha, Radlická 333/150, Česká republika, IČO:
00 001 350, zastúpený Mgr. Lenkou Heřmánkovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Košická 56,
proti žalovanému: V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., N. XXX/XX, zast. Advokátska kancelária
JUDr. MUZIKA, s. r. o., so sídlom Nitra, Farská 39, IČO: 50 104 772, o zaplatenie 61.133,95 Kč s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. septembra 2017
č. k. 7C/269/2014-166 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o
trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 28.790,50 Kč, kapitalizovaný úrok vo výške 12.598,68 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z
omeškania vo výške 9.296,89 Kč, úrok 10,90% ročne zo sumy 28.790,50 Kč od 20. 11. 2012 do
zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 28.790,50 Kč od 20. 11. 2012 do
zaplatenia, ktorú súd povolil žalovanému splácať v splátkach vo výške 100 eur mesačne, ktoré
je žalovaný povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou nasledujúcou
po právoplatnosti rozhodnutia pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Rozhodol,
že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 50%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 497 Obchodného zákonníka, § 4 ods. 1, 2, 3, § 8aa ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, § 53 ods. 1, § 544 ods. 1 a § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a uviedol, že dňa 16. 03. 2007 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva
o úvere číslo 002395276R, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške úverového
limitu 70.000 Kč. Zmluvou o úvere sa zaviazal žalovaný splatiť úver v 60 mesačných splátkach vo
výške 1.520 Kč, pričom prvá splátka bola splatná dňa 18. 04. 2007 a posledná splátka dňa 18. 03.
2012. Za každý, i začatý mesiac si za správu úveru žalobca účtoval poplatok vo výške 30 Kč. Medzi
žalobcom a žalovaným bolo dojednané aj poistenie neschopnosti splácať úver vo výške 76 Kč. Žalovaný
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere riadne neplnil, neuhradil pravidelné splátky a poplatky, a preto
prišlo k zosplatneniu pohľadávky. Ku dňu zosplatnenia úveru bola pohľadávka vo výške 40.458,72 Kč,
ktorá sa navyšovala o úroky a úroky z omeškania. Ku dňu 19. 11. 2012 bola pohľadávka 61.133,95
Kč, ktorá pozostáva z istiny 38.420,38 Kč, úroku 10,90%, z nesplatenej istiny vo výške 12.598,68 Kč.
Na základe vykonaného dokazovania súd považoval žalobu za dôvodne podanú v časti nezaplatenej
istiny vo výške 28.790,50 Kč (suma, ktorú súd určil tak, že z nezaplatenej sumy - istiny 39.238,38
Kč súd odpočítal sumu 10.447,88 Kč, ktorú žalobca započítal na poplatky), kapitalizovaného úroku
12.598,68 Kč, ako i úroku z omeškania 9.296,89 Kč, zároveň súd považoval za dôvodne uplatnený úrok
vo výške 10,90% ročne. Žalovaný bol ochotný zaplatiť predmetnú sumu, ktorú súd vzhľadom k osobným,
majetkovým a zárobkovým pomerom povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach (§ 232 CSP).Predmetom konania bolo i zaplatenie sumy 818 Kč uplatnenej titulom poplatkov, pričom žalobca sumu
10.447,88 Kč započítal na poplatky. Zo žaloby nevyplýva, za aké služby boli tieto poplatky žalovanému
účtované, nie je zrejmé, za aké služby boli vyúčtované. Súd považoval za neprijateľné, aby žalovaný
v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky žalobcu spojené s vymáhaním pohľadávky, mal za
to, že je neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd potom neakceptoval, že žalobca si účtoval poplatky, na ktoré nemá
nárok a sumu vo výške 10.447,88 eura (správne malo byť uvedené Kč), ktorú žalobca započítal na
poplatky, súd započítal na istinu. Z toho dôvodu súd žalobu vo zvyšku zamietol. Zároveň súd priznal i
úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka a § 9 vlád. nar. č. 87/95 Zb., a to
odo dňa, kedy sa žalovaný dostal do omeškania od 20. 11. 2012, odo dňa nasledujúceho po splatnosti
pohľadávky. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania
pomerne rozdelil. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 68 028,88 Kč (istina + úrok + úrok z omeškania)
(100%) úspešný bol v časti zaplatenia sumy 28.790,50 Kč (75%), úspech žalovaného bol 25%. Čistý
úspech žalobcu je v rozsahu 50%. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
50%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, odôvodniac ho
nesprávnymprávnymposúdenímveci.Súdzamietolžalobu,čodoistiny 10.447,88Kč,ktorápredstavuje
vyúčtované a zo strany žalovaného uhradené poplatky, ktoré mu boli účtované ako pravidelné poplatky
za správu úveru vo výške 30 Kč, jednak ako poplatok za dohodnuté poistenie úveru vo výške 76 Kč a
tiež v súvislosti s omeškaním s úhradou jednotlivých splátok. Súd uviedol, že zo žaloby nevyplýva, za
ktoré služby boli tieto poplatky účtované. Súd považoval účtovanie akýchkoľvek poplatkov spojených
s vymáhaním pohľadávky za neprijateľné pre spotrebiteľov, pretože nemajú povahu konkrétnej služby,
ktorú by žalobca žalovanému v súvislosti s predmetným úverom poskytol a to bez následného
protiplnenia. Ohradil sa voči tvrdeniu, že z podanej žaloby nevyplýva, aké poplatky žalovanému účtoval.
Žalobca v návrhu uviedol, že žalovanému bol v súlade so zmluvou účtovaný za každý aj začatý mesiac
poplatok za správu úveru vo výške 30 Kč, splatný vždy k 18. dňu v mesiaci. Medzi ním a žalovaným bolo
dohodnuté poistenie neschopnosti splatiť úver s mesačným poistením 76 Kč, splatným vždy k 18. dňu v
mesiaci. Tieto dva poplatky žalobca uviedol v podanej žalobe a jej doplnení, keď účtovanie týchto súm
vyplýva aj zo žalobcom predloženého prehľadu splátok. Žalobca takto úhrady žalovaného započítal na
tieto poplatky celkom 33x v celkovej výške 3.498 Kč. Nestotožnil sa s názorom súdu, že by sa jednalo
o poplatky účtované bez akejkoľvek protislužby. Je zrejmé, za akú službu boli tieto poplatky účtované,
keď suma 30 Kč bola účtovaná za správu úveru spojenú s administratívnymi úkonmi pri správe účtu,
suma 76 Kč predstavovala poplatok za poistné. Účtovanie týchto poplatkov je úplne ospravedlniteľné
a nijako nezhoršovalo postavenie spotrebiteľa. Žalobca s týmito poplatkami kalkuloval už pri poskytnutí
úveru a nejedná sa o poplatky účtované nad rámec zmluvy. Zvyšné poplatky boli účtované v súvislosti so
zasielaním upomienok a výziev v prípade omeškania s úhradou pravidelných splátok. Aj tieto poplatky
majú svoj význam a náklady so zasielaním upomienok a výziev nie je možné pripočítať na ťarchu
žalobcu, keď ten iba reagoval na porušovanie povinností žalovaného. Tieto poplatky majú motivovať
dlžníkov k dodržiavaniu zmluvných záväzkov, sú bežnou praxou pri všetkých bankových inštitúciách a
majúpovahuodmenyzakonkrétneslužby.Niesúneprijateľnouzmluvnoupodmienkouaniesúúčtované
bezakéhokoľvekprotiplnenia.Uvedenýpoplatokmáfunkciusankčnú,aleajfunkciuúhradovú.Účtovanie
týchto poplatkov bolo dohodnuté v čl. 4.5 obchodných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy a to podľa sadzobníka poplatkov. Žalovaný účtovanie predmetných poplatkov nikdy nerozporoval
a to ani v priebehu zmluvného vzťahu, ani v rámci súdneho konania. Zo strany súdu je neprípustné,
aby spätne skúmal oprávnenosť poplatkov, ktoré nie sú predmetom podanej žaloby a to za situácie,
keď žalovaný ani nevzniesol námietku proti ich účtovaniu. Žalobca má za to, že ochrana spotrebiteľa v
zmluvných vzťahoch smeruje predovšetkým k ochrane tých práv, ktorých rozpornosť s dobrými mravmi
namieta sám dlžník. Žalovaný s predmetnou úhradou poplatkov vyjadril súhlas, ako aj s ich účtovaním.
Ani prípadná námietka zo strany žalovaného by nemohla byť úspešná, pretože v uvedenom prípade by
takáto námietka bola uplatnená oneskorene po premlčacej lehote. Žalobca splátky započítal správne,
žalovaný tieto úhrady vykonával nad rámec pravidelných splátok a mal teda v úmysle tieto poplatky
hradiť. Sankcia neplatnosti účtovaných poplatkov nastáva za predpokladu, že je neplatná zmluva ako
celok, čomu tak v tomto prípade nie je. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 380
ods. 1 CSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške
39.238,38 Kč, kapitalizovaný úrok vo výške 12.598,68 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo
výške 9.296,89 Kč, úrok 10,90% ročne zo sumy 38.420,38 Kč od 20. 11. 2012 do zaplatenia a zákonný
úrok z omeškania 7,75% ročne zo sumy 39.238,38 Kč od 20. 11. 2012 do zaplatenia. Súd prvej inštancie
uložil žalovanému napadnutým rozsudkom povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 28.790,50 Kč,
kapitalizovaný úrok vo výške 12.598,68 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 9.296,89
Kč, úrok 10,90% ročne zo sumy 28.790,50 Kč od 20. 11. 2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo
výške 7,75% ročne zo sumy 28.790,50 Kč od 20. 11. 2012 do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu
zamietol. V dôsledku odvolania žalobcu je predmetom preskúmania odvolacím súdom zamietajúci výrok
napadnutého rozsudku vo výške 10.447,88 Kč s príslušenstvom a vyhovujúci výrok je už právoplatný.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
7. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu
tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý
súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej
právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS
3/97 a II. ÚS 251/03).
8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj
povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).
10. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu
právanaspravodlivýproces.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,
že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy,
čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a
správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 191 a § 220 ods. 1 CSP, m. m.
I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo
uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať
tiežnajehocelkovúpresvedčivosť,teda,inýmislovami,nato,abypremisyzvolenévrozhodnutí,rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť
prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí
súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III.
ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko z
29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v
§ 220 ods. 2 CSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 378 CSP).
11. V danej veci súd prvej inštancie v zamietajúcej časti vychádzal z toho, že predmetom konania bolo
i zaplatenie sumy 818 Kč uplatnenej titulom poplatkov, pričom žalobca sumu 10 447,88 Kč započítal na
poplatky a zo žaloby nevyplýva, za aké služby boli tieto poplatky žalovanému účtované. Tieto skutočnosti
však zo spisu nevyplývajú, keďže v žalobe bolo okrem iného uvedené, že v zmysle zmluvy žalobca
žalovanému účtoval poplatok 30 Kč za správu úveru a v žalobe tiež bolo uvedené, že súčasťou zmluvy
o úvere bolo aj poistenie neschopnosti splatiť úver s mesačným poisteným 76 Kč (platby v týchto
sumách vyplývajú aj z prehľadu platieb žalovaného z č. l. 137 a to, že tak boli dohodnuté vyplýva aj zo
zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere z č. l. 10 a z prihlášky k poisteniu z č. l. 12). Po výzve súdu na
špecifikáciu žalovanej sumy zaslal žalobca súdu podanie zo dňa 01. 03. 2016 (č. l. 82), v ktorom uviedol,
aké poplatky, kedy a v akej výške žalovanému účtoval a v podaní zo dňa 31. 03. 2017 (č. l. 137) žalobca
súdu oznámil, koľko žalovaný uhradil na dlh s rozdelením na istinu, úroky a poplatky, pričom z týchto
tvrdení žalobcu a ním predložených dokladov vyplýva, že žalobca účtoval žalovanému jednak poplatok
za správu úveru 30 Kč mesačne, mesačné poistenie v sume 76 Kč a tiež podľa tvrdenia žalobcu poplatok
za zaslanie upomienky v sume 300 Kč, poplatok na zaslanie výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky v sume
500 Kč, poplatok za zaslanie opakovej výzvy v sume 500 Kč a poplatok za zaslanie poslednej výzvy
v sume 500 Kč. Súd prvej inštancie, napriek tomu, že poplatky boli žalovanému účtované z rôznych
titulov a v rôznych výškach, v napadnutom rozhodnutí len skonštatoval, že zo žaloby nie je zrejmé, za
čo boli účtované a je neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, bez toho, aby sa zaoberal tým, aké poplatky, v akých
sumách a z akého dôvodu boli žalovanému účtované, čím je jeho rozhodnutie v tejto časti nedostatočne
odôvodnené, čím došlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivý proces. Z týchto dôvodov odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu
podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd
prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.