Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010622
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818010622.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. októbra
2019 prejednal odvolanie obžalovaného

J. Y.,

nar. X.X.XXXX v L., okres J., trvale bytom J., Ľ. S. XXX/XX, zamestnaného Jadrová elektráreň
Mochovce, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/124/2018 zo dňa 24. apríla 2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom
súhrnnom treste, ako aj výrok o zrušení výroku o treste v skoršom rozsudku.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný odsudzuje podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 37 písm.
h), 38 ods. 4, 42 ods. 1, 41 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky, pričom

podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa výkon tohto trestu podmienečne odkladá a obžalovanému sa súčasne
ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť
sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve zameranom na
zvládanie záťažových situácií v jednaní s ľuďmi.

Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste v rozsudku Okresného súdu v
Prievidzi, sp. zn. 2T 121/2017 zo dňa 23.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2017, ako
aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ktoré týmto rozhodnutím stratili svoj podklad.

Výrok o vine a náhrade škody zostáva týmto zrušením nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný J. Y. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa

§ 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr zák., pretože
dňa 18. novembra 2016 čase okolo 23.30 hodiny v Prievidzi v J. G. na L. ulici v lesoparku viackrát
opakovane udrel zatvorenou päsťou ruky do oblasti tváre a hlavy poškodeného Z. E., ktorý ustupoval
a spadol na chrbát na zem vo vnútri podniku G. a následne poškodeného opätovne napadol pred J.G., kde ho opakovane nezistený početkrát udrel do tváre a kopal do trupu, čím boli poškodenému
spôsobené zranenia a to otras mozgu I. stupňa, pomliaždenie a podkožný výron okolia oboch očí,
krvácaniepodspojivkouľavéhooka,zlomeninabázyľavejočnice,pomliaždenieaodreninapravejstrany

tváre, pomliaždenie a podkožný krvný výron pravého stehna s dobou narušenia obvyklého spôsobu
života v trvaní 28 dní.

Bol za to odsúdený podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 42 ods. 2, 41 ods. 1, 51 ods. 1, 38 ods. 4,
37 písm. h) Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 3 roky, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§

49 ods. 1 písm. a), 51 ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom
v trvaní 30 mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zároveň zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.
zn. 2T/121/2017 zo dňa 23.10.2017, právoplatného v ten istý deň, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušený
výrok o treste obsahovo nadväzujúce, ktoré týmto zrušením stratili svoj podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený Z. E. s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho
obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine a treste. Obhajca najmä uviedol, že ani jeden zo

svedkovnepotvrdil,žebyobžalovanýspôsobilzraneniepoškodenému.Výpoveďpoškodenéhopovažuje
za nevierohodnú a účelovú, vzhľadom ku skutočnosti, že bol pod vplyvom alkoholu a bezprostredne
po napadnutí nepovedal, kto ho napadol. Poškodený bol pritom napadnutý viacerými osobami. Z
vykonaného dokazovania síce vyplýva, že sa skutok stal, avšak sú pochybnosti o tom, či sa tohto skutku
dopustil práve obžalovaný. Okrem verzie poškodeného je možné akceptovať aj verziu obžalovaného v

tom, že v podniku viackrát upozornil poškodeného, aby sa správal slušne. Keď vyšiel von z podniku,
tak sa neúmyselne „zamotal“ do skupinky osôb, kde bol aj poškodený a tu bol napadnutý. Súd prvého
stupňa pritom síce vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, avšak sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Obhajca navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. v celom rozsahu s tým, aby odvolací súd sám postupom podľa § 322 ods. 3

Tr. por. rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr.por. pretože nebolo
dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza, pričom
navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Podľa názoru

prokurátora vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná najmä výpoveďami poškodeného a
ďalšíchsvedkov,vrátaneznaleckéhodokazovania.Poškodenýopoznalútočníka-obžalovanéhoapodľa
znaleckého posudku k zraneniam poškodeného došlo spôsobom, ako ich popísal poškodený.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, obhajca najmä namietal to, že súd prvého stupňa uveril

poškodenému, hoci tento bol pod vplyvom alkoholu. Svedkovia videli napádanie poškodeného aj inými
osobami, ktoré z miesta činu odišli. Napadnutie poškodeného v podniku pritom nikto nevidel. Polícia
hodnotila celý konflikt ako ruvačku, pričom naviac poškodený podal trestné oznámenie oneskorene.
Prokurátor krajskej prokuratúry poukázal na to, že obžalovanému malo byť pri probačnom dohľade
obligatórne uložená povinnosť alebo obmedzenie. Alternatívne okrem zamietnutia odvolania navrhol

pri uložení obžalovanému miernejšieho trestu odňatia slobody, tomuto uložiť aj povinnosť podrobiť sa
sociálnemu výcviku.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolanie síce nie je dôvodné, avšak výrok o treste nie je v súlade s Trestným zákonom.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolanie podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

K odvolaním napadnutému výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa, uvádza odvolací súd
nasledovné. Z písomného odôvodnenia tohto výroku v rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že
samosudca jednak na hlavnom pojednávaní vykonal potrebné dokazovanie vzťahujúce sa ako k „verzii“obžalovaného, tak aj poškodeného. Podrobne tu popísal obsah vykonaného dokazovania. Následne na
to uviedol aj svoje skutkové úvahy prameniace z vyhodnotenia dôkazov tak jednotlivo, ako aj v súhrne.
Správne uzavrel, že usvedčujúce výpovede poškodeného a svedkov H. F., H. L. a H. G. sú vierohodné.

K ospravedlňujúcim výpovediam svedkov A. O. a U. M. súd prvého stupňa správne uviedol, že jednak
konflikt obžalovaného a poškodeného na hlavnom pojednávaní potvrdili, ale neboli prítomní počas celej
doby pri obžalovanom.

Pokiaľ bola v odvolaní spochybňovaná najmä vierohodnosť poškodeného Z. E., k tomu je potrebné

uviesť, že zranenia, ktoré tento utrpel, nepochybne boli spôsobené viacerými údermi päsťou a
kopaním (znalecké dokazovanie). Samotný poškodený obžalovaného predtým nepoznal, pričom zo
spisu nevyplýva rozumný dôvod, pre ktorý by poškodený utrpené zranenia mal pripisovať práve konaniu
obžalovaného. K námietke obhajcu o nevierohodnosti výpovede poškodeného v dôsledku jeho opilosti,
je potrebné uviesť, že skutok sa stal dňa 18.11.2016, poškodený obžalovaného predtým nepoznal,
pričom obžalovaného podľa fotografií opakovane opoznal s odstupom viac ako jedného roka (predtým

vo svojej výpovedi uviedol markanty tváre - oči, strih vlasov, brada).

Vtejtosúvislostisenátodvolaciehosúdunemoholprehliadnuťajtúskutočnosť,žeobžalovanémuzrejme
takéto násilnícke a výtržnícke konanie nie je cudzie, o čom svedčí aj právoplatný rozsudok Okresného
súdu Prievidza, sp. zn. 2T/121/2017 zo dňa 23.10.2017, kde bol obžalovaný uznaný vinným, že dňa

26.2.2017včaseo00:55hod.vZemianskychKostoľanochvovestibulediskotéky....bezdôvodnefyzicky
napadol poškodeného ... a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví.

Z vyššie uvedených dôvodov, vrátane dôvodov uvedených už v rozsudku súdu prvého stupňa odvolací
súd sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvého stupňa, vrátane správne použitej právnej

kvalifikácie konania obžalovaného ako súbehu vyššie uvedených dvoch prečinov.

Vo vzťahu k výroku o súhrnnom treste odňatia slobody neboli v odvolaní uvedené žiadne chyby. V tejto
súvislosti však senát odvolacieho súdu uvádza v zhode s názorom aj prokurátora krajskej prokuratúry,
že pri ukladaní trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, je povinnosťou súdu podľa § 51 ods. 2

veta tretia Tr. zák. rozhodnúť o uložení čo i len jedného obmedzenia alebo povinnosti podľa § 51 ods.
3, 4 Tr. zák. Plnenie takéhoto obmedzenia alebo povinnosti musí byť súčasťou probačného dohľadu.

Súčasne však senát odvolacieho súdu hoci sa inak stotožnil s uloženým trestom odňatia slobody, ako z
pohľadu jeho výmery, tak aj podmienečným odkladom s probačným dohľadom na primeranú skúšobnú

dobu, mohol vyššie uvedené pochybenie súdu prvého stupňa napraviť len tak, že súčasne „zmiernil“
uložený trest odňatia slobody. Predmetom odvolacieho konania bolo len odvolanie obžalovaného v jeho
prospech (zákaz zmeny k horšiemu), preto odvolací súd po zrušení výroku o súhrnnom treste odňatia
slobody, obžalovanému uložil rovnaký trest odňatia slobody, avšak tomuto znížil výmeru skúšobnej doby
na 2 roky. Zároveň obžalovanému uložil podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. povinnosť spočívajúcu v

príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.
Z prejednávaných trestných činov násilníckej a výtržníckej povahy vyplýva, že obžalovaný má problém
zvládať medziľudské „záťažové“ situácie vznikajúce pri účasti mladých ľudí na hudobných produkciách.
Pri takýchto podujatiach sú spravidla požívané aj alkoholické nápoje, pričom „usporiadateľská služba“
musí dokázať právnym spôsobom vyriešiť aj možné „konflikty“ s tým spojené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.