Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24Csp/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117206219
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117206219.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, IČO: 35 886 013, zastúpeného: AK Herceg, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: Y. T., W.. XX.X.XXXX, M. F. U. V., V. - L.,
v konaní o zaplatenie sumy 3.342,37 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.342,97 EUR, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,25 %
ročne zo sumy 2.391,28 EUR od 28.3.2014 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 12,80 % ročne zo sumy 2.391,28 EUR od
28.3.2014 až do zaplatenia z a m i e t a.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa13.3.2017domáhal,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiťmu
sumu 3.342,97 EUR, ako aj zmluvný úrok vo výške 12,80 % ročne zo sumy 2.391,28 EUR od 28.3.2014
až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.391,28 EUR od 28.3.2014 až
do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že uplatnenú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa,
Slovenskejsporiteľne,a.s.,sosídlomvBratislave(postupca)nazákladezmluvyopostúpenípohľadávok
zo dňa 27.3.2014. Žalovaný uzavrel s postupcom dňa 9.12.2009 zmluvu o splátkovom úvere, na základe
ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.230 EUR a žalovaný sa zaviazal
splácať úver v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný porušil platobnú disciplínu, preto bola
ku dňu 11.3.2014 vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Uplatnený nárok spolu vo výške 3.342,37

EUR pozostáva zo sumy vo výške 2.391,28 EUR (zostatok úverovej istiny), ďalej zo sumy vo výške
758,47 EUR (kapitalizovaný zmluvný úrok do zosplatnenia), zo sumy 132,82 EUR (kapitalizovaný úrok
z omeškania) a zo sumy 59,80 EUR (poplatky).

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

5. Z písomnej zmluvy o splátkovom úvere č.0579771137, uzavretej dňa 9.12.2009 medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom súd zistil, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.230EUR a žalovaný sa zaviazal splácať úver spolu s úrokom, príslušenstvom a ďalšími poplatkami v zmysle
zmluvy v pravidelných 119 mesačných splátkach, prvú splátku vo výške 20,23 EUR, so splatnosťou
do 31.12.2009, ďalšie splátky počnúc od 20.1.2010 vo výške 35,26 EUR, vždy k 20.dňu v mesiaci, so

splatnosťouposlednejsplátkydňa20.11.2019.Úrokovásadzbaboladojednanáakofixnávovýške12,80
% ročne, poplatok za správu úveru vo výške 1,99 EUR mesačne, jednorazový spracovateľský poplatok
vo výške 72,99 EUR. Ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 16,50 %.

6. Z článku II bodu 2. zmluvy vyplýva, že žalovaný sa pred podpisom zmluvy oboznámil so Všeobecnými

obchodnými podmienkami a Úverovými podmienkami veriteľa, ako aj so Sadzobníkom poplatkov, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.

7. Z článku 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, že ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti
zo strany dlžníka alebo ak je dlžník v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré
trvá viac ako 10 dní, veriteľ je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie

pohľadávky zo zmluvy o úvere.

8. Z článku 7.4. (Úročenie) Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že úver sa úročí denne v
zmysle sadzby určenej v zmluve, odo dňa poskytnutia úveru do dňa splatenia úveru. Pokiaľ je dlžník v
omeškaní so splácaním úveru, je povinný okrem úroku zaplatiť aj úroky z omeškania z dlžnej čiastky,

ktorá sa úročí denne od prvého dňa omeškania až do splatenia dlžnej čiastky.

9. Z výpisu z úverového účtu a prehľadu splácania úveru súd zistil, že žalovaný splácal úver v období
od 9.12.2009 do 23.9.2011, pričom spolu zaplatil sumu 714,12 EUR. Zostatok úverovej istiny ku dňu
zosplatnenia predstavoval 2.391,28 EUR.

10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobca dňa 27.3.2014
uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. voči
žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy na žalobcu.

11. Z listu veriteľa zo dňa 21.2.2014 súd zistil, že veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných
splátok úveru, s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. List bol žalovanému
doručovaný doporučenou poštovou zásielkou, podanou dňa 24.2.2014 na adresu, uvedenú žalovaným
pri uzatváraní zmluvy. Zásielka sa vrátila nevyzdvihnutá v odbernej lehote.

12. Z listu veriteľa zo dňa 12.3.2014 súd zistil, že veriteľ oznámil žalovanému, že vyhlasuje mimoriadnu
splatnosť úveru z dôvodu omeškania so splatením splátky, ktoré trvá viac ako tri mesiace a to ku dňu
11.3.2014. Zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu v lehote 15 dní, t.j. do 27.3.2014. Z doručenky
súd zistil, že predmetný list bol žalovanému doručený dňa 17.3.2014.

13. Podľa ustanovenia § 1 ods.1 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v
čase vzniku právneho vzťahu, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa ustanovenia § 2 písmena a/ a b/ citovaného zákona, spotrebiteľským úverom sa rozumie na
účely tohto zákona dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 citovaného zákona, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia,
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa ust. § 5 citovaného zákona, ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo
poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky
za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.17. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 9.12.2009 zmluvu
o úvere. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa zákona podľa

č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu.
Predmetný vzťah totiž spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 citovaného
zákona a zároveň, súd nemal pochybnosti o tom, že veriteľom v danom vzťahu je právnická osoba,
ktorá poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§

3 ods.1 citovaného zákona).

18. V konaní nebolo sporné a súd mal z výpisu z úverového účtu za preukázané, že žalovaný
prestal riadne splácať dohodnutý úver. Uvedená skutočnosť nebola spochybňovaná. Ako to vyplynulo
z predložených listinných dokladov, žalovaný zaplatil poslednú platbu dňa 23.9.2011 a dovtedy spolu
zaplatil sumu 714,12 EUR. Veriteľ preto postupoval v súlade s ust. § 5 vyššie citovaného zákona, ako

aj v súlade so zmluvnými dojednaniami, keď mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil ku dňu 11.3.2014, t.j.
po tom, čo bol žalovaný v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace resp. v
omeškaní so zaplatením dvoch splátok.
19. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlh žalovaného predstavoval sumu, uplatnenú žalobou.
Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú aj z výpisu z úverového účtu žalovaného.

20. Súd preto nemal pochybnosti o dôvodnosti základu a výšky uplatnenej pohľadávky a zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 3.342,97 EUR.

21. Okrem istiny sa žalobca domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania zo zostatku úverovej istiny
2.391,28 EUR vo výške 8,25 % ročne od 28.3.2014 až do zaplatenia.

22. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

24. Podľa ustanovenia § 3 cit. nariadenia, v znení účinnom k 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Omeškanie a jeho začiatok sa odvíjajú od splatnosti dlhu. Súd konštatoval, že žalobca má podľa

vyššie cit.ust. § 517 Občianskeho zákonníka nárok aj na úroky z omeškania, pretože žalovaný nesplnil
svoj záväzok splácať dojednané mesačné splátky v zmysle zmluvy o úvere riadne a včas, v dôsledku
čoho bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru ku dňu 11.3.2014. Oznámenie o splatnosti celého
dlhu bolo žalovanému doručené dňa 17.3.2014. Veriteľ v oznámení určil lehotu splatnosti dlhu ku dňu
zosplatnenia do 27.3.2014. Prvým dňom omeškania s plnením dlhu je preto 28.3.2014. Žalobca si úroky

z omeškania uplatnil od uvedeného dňa, preto súd žalobe vyhovel.

26. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 10c v spojení s § 3 ods.1 nar.vlády SR
č.87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.1.2013. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že záväzkový
vzťah vznikol ešte pred 1.2.2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných

k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením bola vo výške 0,25 % ročne a po zvýšení o
osem perc.bodov jej výška činí 8,25 % ročne. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonom
prípustnom rozsahu, súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.

27. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.28. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

29. Súd mal za preukázané, že žalobca je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný. Predmetnú
pohľadávku voči žalovanému totiž nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej s

pôvodným veriteľom, Slovenskou sporiteľňou a.s., dňa 27.3.2014.

30. Právne účinky platného postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka
spočívajú v tom, že postupca (pôvodný veriteľ) stráca postúpenú pohľadávku aj s príslušenstvom a
všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať. Novým veriteľom
sa stáva postupník. Na platnosť postúpenia sa v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka

nevyžaduje súhlas dlžníka. Musí však byť o postúpení vyrozumený. Ak pôvodný veriteľ opomenie
splnenie oznamovacej povinnosti voči dlžníkovi, nový veriteľ tento nedostatok zhojí tým, že v konaní
preukáže, že k postúpeniu pohľadávky došlo. Učiní tak predložením zmluvy o postúpení. V danom
prípade žalobca privodil účinky postúpenia voči žalovanému tým, že preukázal predložením písomnej
zmluvy, že došlo k postúpeniu pohľadávky.

31. Vo vzťahu k časti nároku žalobcu, uplatneného titulom zmluvných úrokov vo výške 12,80 % ročne z
úverovej istiny 2.391,28 EUR, ktoré si žalobca uplatnil za obdobie od skončenia zmluvného vzťahu až
do zaplatenia súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

32. Súd je toho názoru, že po splatnosti úveru má veriteľ právo len na úrok z omeškania. V konaní

nebolo sporné a sám žalobca tvrdil, že zmluva zanikla vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany
veriteľa v zmysle ust.§ 565 Občianskeho zákonníka. Zanikajú tak všetky práva a povinnosti zmluvných
strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý
spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie, v zaniknutej zmluve
dohodnuté úroky.

33. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda, či
popri úroku z omeškania a iných sankciách tieto patria už zaoberala. Najvyšší súd SR vo veci sp. zn.
4Obo/143/98 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu.
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Existuje však aj odlišný názor,

podľa ktorého dispozitívna norma neobsahuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov a kým
úroky z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie peňazí a preto ich treba platiť
až do ich vrátenia (napr.NS ČR z 27.06.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005). Zásadný posun v uvedenej
otázke však predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.
Výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách súdny dvor

stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných
noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-416/11 AZI), čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice sa
má vykladať tak, že pojem „značná nerovnováha“ (poškodiť spotrebiteľa) treba posúdiť na základe
analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými
stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce

zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve; a na
účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery treba preveriť, či predajca alebo
dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by
tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní. Bez pochýb je to, že
za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov,

t.j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti podľa jeho
predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky
na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako zo zákonom stanovených dôvodov (napr.
nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla,
podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úrok popri úrokoch z omeškania aj po dobe

splatnosti. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov
sankcie a to či už zákonné napr. úroky z omeškania (s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné
(napr. dohodnutú zmluvnú pokutu).34. Je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania
a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná
otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z

omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje
úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovanej.

35. Súd uvádza, že predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný
právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou alebo zánikom záväzku požadovať jednorazové a

okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje
dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky
úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie
postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká
veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť

celúsumupožičanýchpeňažnýchprostriedkov,vdôsledkučohonajehostraneodpadáobmedzeniejeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky
za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré
by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý

a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti
plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny resp. zániku obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté
úroky, ako keby k zmene či zániku záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva,
ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou či zánikom záväzku. Navyše došlo by k

hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si
nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované
a nemôže požívať právnu ochranu.

36. V danom prípade súd konštatoval, že žalobca (hoci to v žalobe priamo neuviedol), svoj nárok na

zaplatenie úrokov po zosplatnení úveru odvíjal z článku Obchodných podmienok, podľa ktorého napriek
účinnosti výpovede resp. vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úver je žalobca oprávnený až do času
úplného zaplatenia úveru požadovať úrok.

37. Súd má za to, že prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania platiť

ďalšie sankcie aj po splatnosti pohľadávky a to aj úroky za poskytnutie úveru, spôsobuje značnú
nerovnováhukuškodespotrebiteľa,atýmzhoršujepostaveniespotrebiteľaoprotizákonnejúprave,ktorá
chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu vo vzťahu k výške úveru. Je
preto viac než nepravdepodobné, aby si spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom,
ktorý by zaobchádzal so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.

38. Podľa názoru súdu niet preto kogentnej úpravy, podľa ktorej by bolo možné priznať úroky dohodnuté
popri úrokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez časovej úpravy, a preto dohoda
o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je v neprospech spotrebiteľa a tiež vyvoláva
hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Podľa názoru odvolacieho súdu niet preto

kogentnej úpravy, podľa ktorej by bolo možné priznať úroky dohodnuté popri úrokoch z omeškania.
Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez časovej úpravy, a preto dohoda o takýchto úrokoch je
odklonom od dispozitívnej úpravy a je v neprospech spotrebiteľa a tiež vyvoláva hrubú nerovnováhu v
neprospech slabšej zmluvnej strany. Žalobcovi preto nepatrí nárok na dohodnutý úrok zo zmluvy po
zosplatnení úveru. Súd poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi náležitú súdnu ochranu v zmysle cieľa

naplniť smernicu o nekalých zmluvných podmienkach a preto zmluvné ustanovenie upravujúce nárok
na úroky z úveru aj po jeho zosplatnení považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
ods. 1 v spojení s ods. 5 Občianskeho zákonníka a preto za neplatnú. Je potrebné ešte zdôrazniť, že
tak ako rozhodnutie o predčasnom zosplatnení úveru, tak aj jeho vypovedanie je na strane dodávateľa
rovnako ako aj povaha formulárových zmlúv a tvorba zmluvných podmienok, ktoré pripravoval žalobca

a to aj vrátane primeraného sankčného mechanizmu za prípadné neplnenie povinnosti vrátiť úver.

39. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.40. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

41. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca mal v konaní čo sa týka istiny pohľadávky plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Proti výroku o oslobodení od súdnych poplatkov odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).