Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 20. marec 2011

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/119/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208343
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2011:7110208343.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu N., XXXX Brooks
Street, Vancouver, BC, VXS XJX, Kanada, právne zastúpený JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so
sídlom v Košiciach, Škultétyho č. 3 proti žalovanej - Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti
SR, Župné námestie 13, o zaplatenie 328 888,62 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Účastníkom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 328 888,62 Eur s
prísl., t. j. so 16 % ročným úrokom z omeškania od 1. 3. 2007 do 31. 12. 2007, s 12 % ročným úrokom
z omeškania od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2008, s 9,50 % ročným úrokom z omeškania od 1. 1. 2009 do
20. 1. 2009, s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21. 1. 2009 do 10. 3. 2009, s 8,50 % ročným
úrokom z omeškania od 11. 3. 2009 do 7. 4. 2009, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 8. 4. 2009
do 15. 5. 2009 a s 8 % ročným úrokom z omeškania od 13. 5. 2009 do zaplatenia, z titulu náhrady
škody pozostávajúcej z ušlého nájmu za spoluvlastnícky podiel žalobcu t. j. 3/24-iny nehnuteľnosti,
ktorá nehnuteľnosť je predmetom konania vo veci o vydanie nehnuteľnosti, vedenej pred Okresným
súdom Košice I, sp. zn. 42 C 32/1992, o veľkosti 275 m2 za obdobie rokov 2007 - 2010, keď za meter
štvorcový vyčíslil žalobca sumu 166,- Eur, ročne to predstavuje 45 650,- Eur a za 3 roky 136
950 Eur, ako aj z titulu náhrady finančného úveru vo výške 139 300,- Eur a úrokov z omeškania t. j.
celkovej sumy 328 882,62 Eur. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že predmetná škoda vznikla z dôvodu
nesprávneho úradného postupu, keďže každý postup za oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku
porušenia primeraných lehôt má znaky nesprávneho úradného postupu t. j. nečinnosť štátneho orgánu,
alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote, alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu
na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 42 ods. 2/Ústavy a článok 6 ods. 1/ Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý hovorí o primeraných lehotách). Žalobca má za to, ,
že pokiaľ súd nerozhodne v 3-ročnej lehote, vznikajú prieťahy v konaní, ktorá skutočnosť vyplýva aj z
vyjadrenia ústavného súdu.

Aj podľa zásad Európskeho súdu pre ľudské práva aj pomalá spravodlivosť je odmietnutá spravodlivosť.
Predlžovanie súdneho konania veľakrát vyhovuje jednej strane súdneho sporu, čím súd prestáva byť
nestranný, pretože sa tak dostáva na stranu jedného z účastníkov. Žalobca zároveň zdôvodnil, že
by nebol odkázaný na úver, ktorý použil na rekonštrukciu domu, pokiaľ by bol nadobudol spornú
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania ako je vyššie uvedené v primeranej lehote a keďže doposiaľ
nie je rozhodnuté ani o reštitučnom nároku a doposiaľ nezískal svoj majetok, bol nútený požiadať o úver
vo výške 70 000,- kanadských dolárov. Z vyjadrenia žalobcu tiež vyplýva, že spoluvlastníkom spornej
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyššie uvedeného konania je neoprávnený subjekt a to napriek tomu,

že právna predchodkyňa žalobcu právoplatne nikdy nestratila spornú nehnuteľnosť a napriek tomu
doposiaľ nie je o spornej nehnuteľnosti rozhodnuté. V spornom konaní o vydanie nehnuteľností bolo
rozhodnuté o tom, že žalobca je oprávnenou osobou s tým, že o časti žaloby o vydanie nehnuteľností
súd konanie vylúčil na samostatné konanie, v ktorom konaní rozhodne aj o trovách celého konania.
Zatiaľ však predmetné rozhodnutie nie je právoplatné. Žalobca v spornej veci podal aj ústavnú sťažnosť,
keď ústavný súd uznal, že bolo porušené jeho právo a bolo mu priznané finančné zadosťučinenie vo
výške 150 000,- Sk. V náleze ústavného súdu bolo konštatované a uznané, že boli prieťahy v spornom
konaní, keď žaloba bola podaná dňa 8. 1. 1992 a prvé rozhodnutie vo veci bolo v roku 1999, keď žalobný
návrh bol zamietnutý. Následne predmetné rozhodnutie bolo krajským súdom zrušené a na základe
zrušujúceho rozhodnutia, opätovne bola vec vrátená prvostupňovému súdu, ktorý rozhodol v roku 2007 s
tým, že rozhodol len o časti žaloby t. j., že žalobca je oprávnenou osobou, kým konanie v časti o vydanie
nehnuteľností vylúčil na samostatné konanie, o ktorej časti bolo rozhodnuté dňa 18. 3. 2010. Predmetné
rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním a t. č. prebieha odvolacie konanie a zatiaľ rozhodnutie nie je
právoplatné. Žalobca svoj nárok uplatnil v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. t. j. o zodpovednosti za škodu,
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že neuznáva
právny titul pre uplatnenú náhradu škody, v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Podľa § 18 ods. 1/ vyššie
citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a
orgánov spoločenskej organizácie, uvedených v § 1 ods. 1/ nesprávnym úradným postupom tých,
ktorí tieto úlohy plnia. Podľa odseku 2/ citovaného ustanovenia, zodpovednosti podľa ods. 1/ sa
nemožno zbaviť. V zmysle citovaného ustanovenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, jeho zodpovednosť je objektívna (bez ohľadu na zavinenie) a nemôže sa jej zbaviť.
Predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu sú - nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť
medzi úradným postupom a škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené
kumulatívne, zodpovednosť štátu za škodu vzniká len vtedy, ak sú všetky tieto podmienky splnené.
Zákon č. 58/1969 Zb. pojem „nesprávny úradný postup“ nedefinuje. Podľa ustálenej súdnej praxe,
nesprávnym úradným postom podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. môže byť akákoľvek činnosť, spojená
s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Podľa konkrétnych okolností môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak dôjde popri nej, alebo v jej dôsledku k
porušeniu pravidiel, predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti.
Aby teda bolo možné určitý úradný postup kvalifikovať ako nesprávny, musí byť vôbec nejaký úradný
postup, ako súhrn krokov a postupov pri činnosti štátneho orgánu (ktoré nie sú rozhodnutím), normatívne
záväzne predpísaným. Z pohľadu normatívnej regulácie úradného postupu možno potom rozlišovať tri
druhy úradného postupu : 1/ správny úradný
postup (ktorý je v súlade so stanovenými pravidlami), 2/ nesprávny úradný postup (ktorý nie je v súlade
so stanovenými pravidlami), 3/ normatívne neupravený postup (takýto úradný
postup nemožno považovať za nesprávny, keďže neexistujú všeobecným záväzným právnym predpisom
stanovené pravidlá, ktoré by porušoval). Za nesprávny úradný postup v zmysle vyššie uvedeného možno
považovať len situáciu, t. j. konanie štátneho orgánu v rozpore s právnymi normami, stanovenými
záväznými pravidlami. Prieťahy v súdnom konaní však nemožno považovať za nesprávny úradný
postup podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. Čas na konanie bez zbytočných prieťahov nemožno vyjadriť
numericky, neexistuje časová hranica, ktorej uplynutím postup štátneho orgánu môže mať povahu
prieťahov v konaní. Rýchlosť a účinnosť každého konania je podmienená objektívnym charakterom
prejednávanej veci. Zákon súdu výslovne nepredpisuje, kedy má vykonať jednotlivé procesné úkony, ani
presne neurčuje ich konanie. V súvislosti so žalobcom uplatnenou náhradou škody, z titulu finančného
úveru a úroku, ktorý si vzal žalobca na rekonštrukciu svojho rodinného domu, nemožno hovoriť o
vzniku škody, nakoľko rekonštrukciou domu došlo k zhodnoteniu majetku žalobcu a nie ku škode. Pod
pojmom škoda sa rozumie skutočná škoda, resp. ujma, ktorá predstavuje zničenie, stratu, zmenšenie,
alebo znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného pred škodovou udalosťou, preto v
danom prípade sa nejedná o škodu skutočnú a neexistuje ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a nesprávnym úradným postupom. Žalovaná súčasne žiadala nepriznať žalobcovi úrok z omeškania
z dôvodu, že v danej veci nejde o vzťah medzi dlžníkom a veriteľom v zmysle § 517 Občianskeho
zákonníka. Konanie o náhrade škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. nie je zmluvným vzťahom a nejde
v ňom o plnenie peňažného dlhu. Pri tomto špecifickom vzťahu skutočne nemožno hovoriť o postavení
dlžníka a veriteľa, pretože nejde o vzťah, ktorý by bol založený zmluvou, právnym úkonom alebo
bezdôvodným obohatením. Nejde o typický záväzkový občianskoprávny vzťah upravený Občianskym

zákonníkom, najmä jeho ustanoveniami § 488, § 489, ale zákonom č. 58/1969 Zb. S poukazom na
tú skutočnosť, že doposiaľ nebolo konanie o vydanie nehnuteľnosti právoplatne rozhodnuté, žalovaná
má za to, že predmetné konanie v tejto veci je predčasné, keďže sú napadnuté aj spoluvlastnícke
podiely, zrejme sú sporné a v predmetnom konaní žalobca odvodzuje ušlý nájom z určeného podielu
nehnuteľnosti, ktorý je zatiaľ sporný. V súvislosti s ušlým nájmom sa jedná o fiktívnu škodu, kým zákon
č. 58/1969 Zb. upravuje škodu skutočnú. Zároveň žalovaná žiadala nepriznať žalobcovi náhradu trov
konania s tým, že žalovaná si trovy konania neuplatnila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, dôkaznými listinami - pripojeným spisom
Okresného súdu Košice I sp. zn. 42 C 32/1992, rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 42 C
32/1992 zo dňa 19. 7. 2007, nálezom Ústavného súdu SR IV. ÚS 56/07-30 zo dňa 14. 7.
2007, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, pričom zistil tento stav veci.

Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu z dôvodov vyššie uvedených a domáhal sa zaplatenia
sumy 328 888,62 Eur s prísl. žalovanou ako náhrady za spôsobenú škodu nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 42 C 32/1992.

Žalovaná, ako je uvedené so žalobou nesúhlasila a žiadala ju ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodov
uvedených vyššie.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 42 C 32/1992 zo dňa 20. 7. 2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť 22. 4. 2008 súd zistil, že v predmetnej veci o vydanie nehnuteľností súd rozhodol, že
žalobca je oprávnenou osobou podľa § 6 ods. 2/ zákona č. 87/1991 Zb. a to v rozsahu 3/24-ín
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 10527 Správy katastra Košice so súp. číslom č, 38 administratívnej
budovy, nachádzajúcej sa na parcele č. 58 na Hlavnej ulici č. 70 v Košiciach. Návrh na vydanie veci súd
vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne o trovách celého konania.

Z Nálezu Ústavného súdu SR IV. ÚS 56/07-30 zo dňa 14. 6. 2007 vyplýva, že základné právo žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2/ Ústavy SR a právo na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I, v konaní vedenom pod sp. zn. 42 C 32/1992 porušené bolo.
Žalobcovi, ako to vyplýva z predmetného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo priznané
finančné zadosťučinenie v sume 150 000,- Sk a zároveň boli priznané žalobcovi aj trovy právneho
zastúpenia v sume 6 296,- Sk.

Podľa § 27 ods. 1/ prechodného a záverečného ustanovenia Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za
škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu, spôsobenú nesprávnym postupom odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 27 ods. 2/ zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Zákon č. 514/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2004.

Doterajším predpisom je predovšetkým zákon č. 58/1969 Zb. a preto súd je toho názoru, že v
tomto prípade treba postupovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 1 ods. 1/ Zák. č. 58/1969 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré
v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, správnym konaním, ako aj v konaní
pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo
treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu,
ktorí na túto organizáciu prešli.

Podľa § 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí,
ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 3 tohto zákona ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

V zmysle § 4 ods. 1/ Zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.
Rozhodnutím tohto orgánu je súd, rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Podľa ods. 2/ §-u 4 ako
výnimku z ustanovenia odseku 1/ možno uplatniť nárok na náhradu škody, spôsobenej nezákonným
rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe
opravného prostriedku - § 3 zrušené, alebo zmenené.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa §§ 1 - 17 vyššie citovaného
zákona (špecifickou súčasťou bola zodpovednosť za škodu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím o
väzbe a treste), bola objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nebolo
možné zbaviť, a ktorá bola založená na súčasnom splnení troch podmienok a to pri nezákonnom
rozhodnutí, pri vzniku škody a pri príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a
vznikom škody. Prvotnou podmienkou bola teda existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny
orgán aplikoval všeobecné pravidlo právnej normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o
právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa § 4 zákona bolo nevyhnutnou podmienkou
zodpovednosti štátu, aby právoplatné, alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie
bolo ako zákonné zrušené alebo zmenené. O vzťah v príčinnej súvislosti išlo vtedy, ak škoda vznikla
následkom nezákonného rozhodnutia, t. j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom
pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode
by nebolo bývalo došlo.

Z uvedeného možno vyvodiť, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie
zrušené, vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená
t. j. vzniklo mu právo na plnenie.

Zodpovednosť štátu na nezákonný alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci, ktorý má za následok
škodu, je občianskoprávny vzťah. Zákon č. 58/1969 Zb. bol vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahoval vlastnú úpravu, právne vzťahy
sa riadili Občianskym zákonníkom (§ 20 zákona 58/1969 Zb).

Súd v predmetnom konaní vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, ktoré vyhodnotil a
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a neopodstatnená. Predpokladom vzniku každej
občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou. Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša
nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje,
ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej zodpovednosti
sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Zákon č. 58/1969 Zb. upravuje zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, prípadne rozhodnutí o väzbe, alebo treste a nesprávnym
úradným postupom. Nároky na náhradu podľa citovaného zákona sú svojou povahou nárokmi
občiansko-právnymi, pričom právna úprava kládla nemalý význam na ich predbežné prerokovanie
ústredným orgánom (§ 9 ods. 1/ cit. Zákona). Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody, spôsobenej rozhodnutím o väzbe, alebo treste, bolo
potrebné vždy vopred prerokovať. Poškodený sa mohol obrátiť so svojim nárokom na súd až vtedy, keď
predbežné prerokovanie neviedlo k uspokojeniu nároku. Prípady, ktoré nastali pred účinnosťou zákona
č. 514/2003 Z. z. t. j.
pred 1. júlom 2004 treba ešte stále riešiť v zmysle prechodných ustanovení tohto zákona (§ 27 ods. 2/)
podľa zákona č. 58/1969 Zb.
Súd má za to, že vzhľadom na tú skutočnosť, že doposiaľ konanie o vydanie nehnuteľnosti
nebolo právoplatne rozhodnuté, žaloba o náhradu škody spočívajúca v ušlom nájme za spornú
nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom vydania je predčasná, keďže sú napadnuté spoluvlastnícke

podiely spoluvlastníkov a zatiaľ je sporné, v akom podieli je žalobca spoluvlastníkom, z ktorého podielu
sa určuje aj ušlý nájom za spornú nehnuteľnosť.

Okrem uvedeného súd sa stotožňuje s tvrdením žalovanej, ktorá v súvislosti s ušlým nájmom poukazuje
na to, že sa jedná o fiktívnu škodu, kým zákon č. 58/1969 Zb. hovorí o škode skutočnej, rovnako
aj finančný úver nemožno považovať za skutočnú škodu, keďže žalobca rekonštrukciou domu si
zhodnotil svoj majetok. Pod pojmom „škoda“ ako to upravuje zákon č. 58/1969 Zb., sa rozumie ujma,
ktorá predstavuje zničenie, stratu, zmenšenie, alebo znehodnotenie existujúceho majetkového stavu
poškodeného pred škodovou udalosťou. V predmetnom konaní nemožno hovoriť o škode skutočnej,
keďže neexistuje ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ
žalobca poukazuje na prieťahy v konaní, tieto nemožno považovať za nesprávny úradný postup v
ponímaní §-u 18 zásad zodpovednosti zákona č. 58/1969 Zb. Aj keď sporné konanie, vedené na
Okresnom súde Košice I sp. zn. 42 C 32/1992, čo do trvania sporu, je neprimerané a aj podľa názoru
súdu dlhotrvajúce, čo bolo potvrdené aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 6.
2007, keď Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze rozhodol, že základné právo žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, podľa článku 48 ods. 2/ Ústavy Slovenskej republiky a
právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, podľa článku 6 ods. 1/ Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Košice I, v konaní vednom pod sp.
zn. 42 C 32/1992 porušené, v dôsledku čoho bolo uložené Okresnému súdu Košice I, v spornom konaní
konať bez zbytočných prieťahov a žalobcovi bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 150 000,-
Sk. Takto bol žalobca aspoň čiastočne odškodnený za prieťahy v predmetnom konaní, za ktoré prieťahy
sa domáha aj náhrady škody v tomto konaní. Prieťahy v súdnom konaní však nemožno považovať za
nesprávny úradný postup v zmysle § 18 zákona č. 58/1969 Zb. a to hlavne z dôvodov vyššie uvedených,
keď predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je nesprávny úradný postup t. j. konanie štátneho
orgánu v rozpore s právnymi normami, stanovenými záväznými pravidlami, škoda a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu, ktoré
musia byť splnené kumulatívne, v tomto konaní splnené nie sú.

V neposlednom rade, ako to zdôraznila aj žalovaná, pokiaľ si žalobca uplatňuje náhradu škody z
titulu finančného úveru, finančný úver žalobcu sa použil na rekonštrukciu domu, tým žalobcovi škoda
nevznikla, naopak, svoj majetok si zhodnotil a pokiaľ ide o úrok z omeškania, v danej veci skutočne nejde
o vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, ako upravuje ustanovenie § 517 OZ, ale jedná sa o náhradu škody
podľa zákona č. 58/1969 Zb., čo nie je zmluvným vzťahom a nejde v ňom o plnenie peňažného dlhu.
Pri tomto špecifickom vzťahu nemožno hovoriť o postavení dlžníka a veriteľa, pretože nejde o vzťah,
ktorý by bol založený zmluvou, právnym úkonom, alebo bezdôvodným obohatením, naopak, jedná sa
o špecifický vzťah, upravený zákonom č. 58/1969 Zb.

Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1/ O. s. p., keď žalovaná, ktorá bola v konaní úspešná si
neuplatnila náhradu trov konania a žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, nevzniklo právo na náhradu
trov konania, preto súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O. s. p.), uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2/ O. s. p. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak
v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne
právoplatnosť a po uplynutí

lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 5. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.