Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111223730
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8111223730.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudkýň JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu K. H., R.. XX.XX.XXXX, D. Č.
XX, XXX XX N., právne zastúpený Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom so sídlom Nám. legionárov
5, 080 01 Prešov, proti žalovaným 1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72
Bratislava, IČO: 00 151 866, 2. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, 041

02 Košice, IČO: 00 735 868, za účasti právnickej osoby na strane žalovaných HDI Gerling Industrie
Versicherung AG, Krausenstrasse 9-10, Berlín, Nemecká spolková republika, právne zastúpená JUDr.
Janou Fabišíkovou, advokátkou so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 35 538 147, o určenie
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, o trovy konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č.k. 15C/132/2011-285 zo dňa 20.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením č.k. 15C/132/2011-304 z 17.4.2019.

Žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Spoločnosti HDI-Gerling Industrie Vesicherung AG, Krausenstrasse 9-10, Berlín, Nemecká spolková
republika priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že

o výškenáhradyrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamejsamostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným 1., 2. a
spoločnosti HDI Gerling Industrie Versicherung AG, Krausenstrasse 9-10, Berlín, Nemecká spolková
republika trovy prvoinštančného konania a to každému v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia. Uložil žalobcovi povinnosť nahradiť

žalovaným 1., 2. a spoločnosti HDI Gerling Industrie Versicherung AG, Krausenstrasse 9-10, Berlín,
Nemecká spolková republika trovy odvolacieho konania a to každému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení poukázal na spor týkajúci sa určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu s tým,
že rozsudkom č.k. 15C/132/2011-203 zo dňa 10.10.2014 bola žaloba zamietnutá. Súd vyslovil, že o

trovách konania rozhodne do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe podaného odvolania
žalobcom odvolací súd rozsudkom č.k. 4Co281/2014-232 zo dňa 14.10.2015 potvrdil napadnutý
rozsudok. Uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť o trovách odvolacieho konania. Rozsudok vo veci samej
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.11.2015 v spojitosti s rozsudkom odvolacieho súdu.
Voči rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesenímč.k.3Cdo/141/2016-280zodňa31.05.2017odmietol.Vyslovil,žežalovaní1.a2.aobchodná

spoločnosť HDI Gerling Industrie Versicherung AG, Krausenstrasse č. 9-10, Berlín majú nárok nanáhradu trov dovolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu zostal
napriek dovolaniu žalobcu právoplatný a vykonateľný dňom 18.11.2018.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 470, § 217 ods. 1, § 234 ods. 2, § 255, § 251, § 257, §
262 a § 396 Civilného sporového poriadku a uviedol, že na rozhodnutie o trovách konania aplikoval
ustanovenia Civilného sporového poriadku účinného od 01. júla 2016 s tým, že v zmysle platnej právnej
úpravy rozhodol najprv o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, keďže o
tomto nároku nebolo rozhodnuté a následne samostatným uznesením rozhodne o výške trov konania.

Ohľadne konania na súde prvej inštancie uviedol, že plný úspech vo veci mali žalovaní, lebo žalobca
nebol v konaní úspešný ani z časti. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie priznal žalovaným 1. a 2., ako
aj spoločnosti HDI Gerling Industrie Versicherung AG, Krausenstrasse 9-10, Berlín, Nemecká spolková
republika vstupujúcej do konania do 30.06.2016 ako vedľajší účastník na strane žalovaných patrí nárok
na plnú náhradu trov konania v zmysel ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Z tohto dôvodu
súd prvej inštancie priznal žalovaným a spoločnosti, ktorá do konania vstúpila ako vedľajší účastník,

nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%. Zároveň súd prvej inštancie priznal
žalovaným a právnickej osobe, ktorá do konania vstúpila ako vedľajší účastník, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom na zásadu úspechu vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 v
spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku. O výške náhrady bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti uznesenia.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca. Namietal priznanú náhradu
trov konania žalovaným, ako aj právnickej osobe. Poukázal na to, že aj napriek zamietnutiu žaloby
automaticky to neznamená, že by žalobca mal platiť náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podstatné
pre správne a najmä spravodlivé rozhodnutie je zistenie okolnosti, najmä čo predchádzalo vzniku

sporu. Poukázal na skutkové okolnosti danej veci s tým, že pri kúpe motorového vozidla nevedel, že
kupuje vozidlo ukradnuté v R., v dobrej viere podpísal kúpnu zmluvu, zaplatil 10.000,- eur ako kúpnu
cenu. Motorové vozidlo malo platnú STK, EK, KO, bolo prijaté Okresným dopravným inšpektorátom
Prešov riadne prihlásené do evidencie. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, žalobca sa nedopustil
žiadneho nezákonného konania. Okolnosti, na ktoré poukázal, považoval za výnimočné, ktoré by bolo

potrebné zohľadniť na rozhodnutie odvolacieho súdu o nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu z
účastníkov tak, ako to predpokladá ust. § 257 Civilného sporového poriadku. Navrhol zmeniť napadnuté
uznesenie a žalovaným náhradu trov konania nepriznať.

3. Žalovaní 1., 2. sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/37/2019-302 zo dňa 4.4.2019 odvolací súd vrátil vec
súdu prvej inštancie na postup podľa § 224 Civilného sporového poriadku a ako predčasne predloženú.
Uložil súdu prvej inštancie, aby do záhlavia napadnutého rozhodnutia uviedol aj právnickú osobu, ktorá
vstúpila do konania ako vedľajší účastník, a to podaním zo dňa 23.8.2012, ako aj doručil právnemu

zástupcovi právnickej osobe vystupujúcej v konaní ako vedľajší účastník napadnuté uznesenie, ako aj
odvolanie žalobcu na vyjadrenie. Opravným uznesením č.k. 15C/132/2011-304 zo dňa 17.4.2019 súd
prvej inštancie opravil záhlavie napadnutého rozhodnutia s vymedzením aj účasti právnickej osoby na
strane žalovaných.´

5. Právna zástupkyňa právnickej osoby vystupujúcej na strane žalovaných k odvolaniu žalobcu uviedla,
že žalobca pokiaľ poukázal na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257
Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého navrhol nepriznať žalovaným náhradu trov konania,
bližšie výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali nepriznať žalovaným náhradu trov konania, podľa jej
názoru neexistujú, ani ich nepreukázal. Poukázala na to, že ust. § 257 Civilného sporového poriadku je

ustanovením, ktoré nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikáciu.
Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Zdôraznila, že v spore v rámci konania na súde prvej inštancie, ako aj v
odvolacom konaní bol žalobca plne neúspešný, a preto na strane žalovaných, ako aj právnickej osobe

vystupujúcej na strane žalovaných vznikol nárok na náhradu trov konania v súlade s ust. § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, a to každému v rozsahu 100 %. Navrhla potvrdiť napadnuté uznesenie
v celom rozsahu.6. Právny zástupca žalobcu v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu právnej zástupkyne právnickej osoby
vystupujúcej na strane žalovaných uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach, ako aj dôvodoch, na ktoré
poukázal v podanom odvolaní proti uzneseniu o priznaní náhrady trov konania. Použitie ust. § 257

Civilného sporového poriadku je podľa jeho názoru s ohľadom na všetko, čo predchádzalo rozhodnutiu
súdu dôvodné. Nespravodlivé a nesprávne by bolo, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania
a tým ho ešte viac finančne zaťažil.

Žalovaní1.a2.sakdoručenémuvyjadreniuprávnejzástupkyneprávnickejosobyvystupujúcejnastrane

žalovaných písomne nevyjadrili.

Právna zástupkyňa právnickej osoby na strane žalovaných sa v rámci odvolacej dupliky k vyjadreniu
právneho zástupcu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej
len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu prechádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie správne o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného, ako aj odvolacieho
konania rozhodol. Vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok v spore vyplývajúcej z ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalobca nebol úspešný v spore, a preto súd prvej inštancie správne na rozhodnutie o nároku

na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP.

8. Vo vzťahu k uplatnenej odvolacej námietke, a to aplikácii ust. § 257 CSP na rozhodnutie o nároku
na náhradu trov konania odvolací súd uvádza, že ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok s tým, že súd výnimočne neprizná náhradu trov, ak sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa
§ 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a
výnimočné okolnosti.

9. V zmysle ustálenej judikatúry rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 2MCdo/17/2009, sp.zn. 5Cdo/67/2010, sp.zn. 3MCdo/46/2012) nemožno
ust. § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle
svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodného osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť

trovy konania výnimočne prihliadnuť. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu
trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecne tvrdených skutočností týkajúcich sa
skutkových okolností danej veci, ktoré sporu predchádzali. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom
právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá ich nepriznanie úspešnej strane pripúšťa len ako výnimku
zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Obsahom práva

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo na rozhodnutie o trovách konania v súlade so
zákonom (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Robins c/a Spojené kráľovstvo z 23.9.1997).
Len skutkové okolnosti danej veci nemôžu byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. §
257 CSP. Pri posudzovaní zákonných podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP sa zohľadňujú na strane
všetkých sporových strán.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie v spojení s opravným uznesením č.k. 15C/132/2011-304 zo 17.4.2019 ako vecne správne
potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaných 1. a 2. v odvolacom konaní vyplývajúcou z
ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1. a 2. si trovy odvolacieho konania neuplatnili, ani im z obsahu spisu
nevyplývajú, a preto odvolací súd v súlade so zásadou rozumného usporiadania procesných nárokovstrán sporu v spojení so zásadou hospodárnosti konania (čl. 4 v spojení s čl. 17 Základných princípov
CSP) žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania voči právnickej osobe vystupujúcej na strane žalovaných
odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu
právnickej osoby v odvolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP), ktorej bol priznaný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.