Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218011865
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218011865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci proti obžalovanému S. O., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská
Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.11.2018 č. k. 1T/120/2018-284, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 3.10.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:

S. O., nar. XX.XX.XXXX v T. X., trvale bytom Q. P., D. ul. XXXX/XXB, okr. T. X.,

odsudzuje:

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného
zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 4.000 eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

III. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku s použitím § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje

poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Žilina, P.O.Hviezdoslava
26, Žilina, IČO:35 937 874, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda bol obžalovaný S. O. uznaný za vinného z
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno 2) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 02.10.2017, v čase o 10:00 hod., v meste Veľký Meder, okres Dunajská Streda, viedol svoje
motorové vozidlo továrenskej značky Hummer H3, evid. č. DS-990DA, čiernej farby, po vedľajšej ulici

Bitúnková k hlavnej Želiarskej ulici, kde v križovatke uvedených ulíc, napriek príkazu dopravnej značky
„Stoj, daj prednosť v jazde!" počas vchádzania a odbočovania vľavo na Želiarsku ulicu, nedal prednosť
vjazde cyklistke Y. W. nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Q. P., ul. H. XXXX/X, prichádzajúcej po hlavnej
ceste sprava, v dôsledku čoho medzi nimi došlo k dopravnej nehode, následkom čoho cyklistka Y.W. pri zrážke a následnom páde na cestu utrpela rozsiahly polytraumatizmus s viacerými diagnózami,
a to pomliaždenie mozgu, subarachnoidálne krvácanie pod mäkkú plenu mozgovú, zlomeninu klenby
lebečnej vľavo, sériovú blokovú zlomeninu II. až IX. rebra vľavo, pomliaždenie pľúc vľavo, trieštivú

zlomeninu I. kľúčnej kosti, úrazový pneumotorax vľavo, úrazový hemothorax vľavo, ktorých liečba
trvala od 02.10.2017 do 13.04.2018 a z medicínskeho hľadiska sú považované za zranenia ťažké, čím
obvinený ako vodič porušil svoju povinnosť uloženú v zmysle § 137 ods. 2 písm. c), písm. h) v spojení
s ustanovením § 20 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.
Za to súd obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 3 a § 36 písm.

l) Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil peňažný trest vo výške 2.500,-
Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad zmarenia peňažného trestu súd obžalovanému
uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona obžalovanému súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu na
14 (štrnásť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, a to proti výroku o treste. V písomných dôvodoch

odvolania poukázal na to, že vo výroku o treste ako aj v absencii výroku o náhrade škody považuje
rozhodnutie súdu za nezákonné. Namieta, že súdom uložený trest je vzhľadom na osobu obžalovaného
neprimerane mierny. Obžalovaný bol doposiaľ 4x súdne trestaný (v roku 2000 aj za dopravnú nehodu,
kde mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 15 mesiacov), a hoci sa na
neho v súčasnej dobe hľadí akoby nebol odsúdený, uvedenú skutočnosť je potrebné zohľadniť pri

komplexnom hodnotení osoby obvineného. U obžalovaného ide o nedisciplinovaného vodiča, ktorý
má len v aktuálnom výpise z evidencie priestupkov 8 záznamov (v EKV 12), pričom každý jeden
záznam je za porušenie pravidiel cestnej premávky. Poukázal taktiež na to, že obvinený sa dopustil
priestupku na úseky cestnej premávky - rýchlosť jazdy len dva dni po spôsobení dopravnej nehody (dňa
04.10.2017). Má zato, že samotná skutočnosť, že obžalovaný poskytol poškodenej náhradu škody podľa

uzatvorenejdohody,akoajjehopriznanie,nemôžeodôvodňovaťuloženietrestuvsúdomuloženejvýške,
pri zohľadnení vyššie uvedeného. Vzhľadom na uvedené považuje trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidláuloženýprisamejdolnejhranicistanovenejsadzbyzaneprimeranemiernyavrozpores§34ods.
1, ods. 4 Tr. zák. Obžalovanému mal byť uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere
minimálne 20 a viac mesiacov. Súčasne považuje aj peňažný trest vo výške 2.500,- Eur za neprimerane

mierny, obžalovanému mal byť vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uložený buď podmienečný
trest odňatia slobody v trvaní min. 1 rok, so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky, alternatívne peňažný trest
vo výmere minimálne 4.000,- Eur. Zároveň sa nestotožňuje s argumentáciou súdu ohľadom absencie
výroku o náhrade škody v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Poisťovni, na ktorú prešiel
nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, z titulu poskytnutého plnenia voči poškodenému

(§ 46 ods. 3 Tr por), treba pri splnení zákonných podmienok priznať procesné postavenie právneho
nástupcu poškodeného podľa § 48 ods. 4 Tr. por. Všeobecná zdravotná poisťovňa má v danom prípade
nepochybneprocesnépostaveniepoškodeného,pričomktrestnémukonaniusariadnepripojilaažiadala
náhradu škody podľa vyčíslenia. Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou súdu o predmetnom nároku
na náhradu škody (u poškodeného Všeobecnej zdravotnej poisťovne) zákonným spôsobom rozhodnúť.

Krajský súd rozhodoval o odvolaní prokurátora na verejnom zasadnutí. Prokurátor navrhol odvolaniu
vyhovieť a rozhodnúť o nároku poškodenej spoločnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne buď priznaním
nároku na náhradu škody alebo odkázaním na civilný proces. Obhajca obžalovaného navrhol
prvostupňový rozsudok potvrdiť. Má za to, že obžalovaný s OČTK spolupracoval, ku skutku sa priznal,
snažil sa počas celého konania odstrániť následok svojho protiprávneho konania, ospravedlnil sa

poškodenej, uzavrel s ňou dohodu o urovnaní, vyplatil jej sumu 5.000,- Eur. Čo sa týka nároku
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, navrhuje v zhode s návrhom prokurátora odkázať na civilný proces.
Verejné zasadnutie súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, aleboc)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316

Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu prokurátora nie je dôvod na zamietnutie odvolania
v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Trestného poriadku. Prokurátor podal odvolanie ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote. Prokurátor
podal odvolanie proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317
ods. 1 Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie prokurátora
je dôvodné.
Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania prokurátora smerujúce čo do výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu a absencie výroku o náhrade škody poškodenému, obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len
na tieto výroky.

Krajský súd zhodne s odvolacou námietkou prokurátora považuje trest uložený okresným súdom za
neprimerane mierny. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 4 krát súdne
trestaný, pričom rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 3 T 65/00 zo dňa 07.07.2000 bol
odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961
Zb., za čo mu bol okrem iného uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 15 mesiacov.

Aj napriek skutočnosti, že sa v uvedenom prípade na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený, táto
fikcia nebráni tomu, aby sa súd pri hodnotení osoby páchateľa prizeral na skutočnosť, že páchateľ
opakovane spáchal trestný čin, a aby z toho vyvodil príslušné závery z hľadiska sklonu páchateľa k
trestnej činnosti, jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom a možnosti
jeho nápravy. Z výpisu z evidencie priestupkov bolo taktiež zistené, že obžalovaný sa dopustil ku dňu

spáchania trestného činu, pre ktorý je v súčasnosti trestne stíhaný, celkovo siedmich priestupkov na
úseku cestnej dopravy.
Z uvedeného možno vyvodiť záver, že obžalovaný opakovane porušuje pravidlá cestnej premávky,
a tým preukazuje značnú nedisciplinovanosť pri vedení motorového vozidla. Prístup obžalovaného
k dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky má teda evidentne spoločensky nepriaznivý charakter.

Doterajšie opatrenia spočívajúce v uložení zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 15 mesiacov a
ukladanípokútvrámcipriestupkovýchkonaníočividnenebolipreobžalovanéhodostatočnýmpoučením.
Vykonaným dokazovaní bolo teda preukázané, že u obžalovaného sa jedná o nedisciplinovaného vodiča
a trestná minulosť obžalovaného odôvodňuje uloženie prísnejšie trestu. Okresným súdom uložený trestako celok nezohľadňuje účel trestu, nie je trestom primeraným, odôvodneným a zákonným a ako taký
nezodpovedá záujmu štátu na individuálnej prevencii i na generálnej prevencii, a teda nemôže splniť
výchovný účel trestu u obžalovaného, aby sa v budúcnosti už podobného konania nedopustil.

Aj napriek skutočnosti, že obžalovaný svoj skutok oľutoval, priznal sa k spáchaniu trestného činu a
poškodenejY.W.poskytolnáhraduškodyjedôvodnáodvolacianámietkaprokurátoraknutnostiuloženia
prísnejšieho trestu,a to jednak peňažného a jednak trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Krajský súd preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Keďže boli
splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o treste a spôsobe

jehovýkonusámauložilobžalovanémupeňažnýtrestvovýške4.000Eur,sohľadomnatrestnúminulosť
a závažnosť konania obžalovaného, ktorý dostatočne splní účel trestu. Obligatórne potom krajský súd
ukladal aj náhradný trest odňatia slobody, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, a to vo výmere 18 mesiacov. Súčasne obžalovanému krajský súd uložil aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 20 mesiacov.
Prokurátor vo svojom odvolaní taktiež namietal nesprávny postup okresného súdu v súvislosti s

absenciou výroku o náhrade škody v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Krajský súd v tomto
smere uvádza, že Všeobecná zdravotná poisťovňa má rovnako ako poškodená Y. W. postavenie
poškodeného z titulu náhrady za poskytnutia zdravotnej starostlivosti poškodenej Y. W., pričom svoj
nárok na úhradu nákladov za poskytnutie zdravotnej starostlivosti si riadne a včas uplatnila ešte v
prípravnom konaní podaním zo dňa 19.06.2018.

Okresný súd vo vzťahu k nároku poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne nepostopoval v súlade
so zákonom, keď len v odôvodnení napadnutého uznesenia skonštatoval, že o náhrade škody
nerozhodoval, keďže mala možnosť si odo dňa dopravnej nehody svoje nároku na náhradu škody
uplatniť cestou zákonného poistenia motorového vozidla.
V zmysle § 287 ods. 1 v spojení s § 288 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného

pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený, prípadne ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad
na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na
náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by
ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces. Okresný súd v zmysle uvedeného bol teda povinný vo

výroku rozhodnúť o nároku poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, nakoľko táto má postavenie
poškodenej a nárok si riadne a včas uplatnila. Vzhľadom k tomu krajský súd zároveň rozhodol podľa §
322 ods. 3 Trestného poriadku s použitím § 288 ods. 1 Trestného poriadku, tak, že odkázal poškodenú
spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Žilina, P.O.Hviezdoslava 26, Žilina,
IČO:35 937 874, s nárokom na náhradu škody na civilný proces, pretože na rozhodnutie o povinnosti

na náhradu škody je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania
a predĺžilo by ho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.