Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/431/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208343
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7110208343.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: N.. L. P., XXXX X. U., P.,
X., P. XXX, W., zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Škultétyho
3 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie 328.888,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.8.2017 č.k. 8C/119/2010-355 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku o zaplatenie 8.594,31 eur.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 6.027,62 eur, v zamietajúcom
výroku o zaplatenie 105.917,78 eur a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 6.027,62 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti nad túto sumu
žalobu zamietol. Konanie o zaplatenie 208.348,29 eur s prísl., zastavil. Rozhodol, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorý sa domáhal voči žalovanej po čiastočnom späťvzatí žaloby
o 208.348,29 eur, zaplatenia 120.539,71 eur s prísl., titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, pozostávajúcej z ušlého nájmu za spoluvlastnícky podiel žalobcu, t.j. 3/24-in na
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania o vydanie nehnuteľnosti, vedenom pred Okresným súdom
Košice I pod sp.zn. 42C/32/1992 za obdobie rokov 2017-2010 (111.945,40 eur) a škody pozostávajúcej
z náhrady finančného úveru a úroku, ktorý použil na rekonštrukciu svojho rodinného domu (8.594,31
eur). Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že škoda mu vznikla z dôvodu nesprávneho úradného postupu,

spočívajúceho v porušení primeraných lehôt v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I pod
sp.zn. 42C/32/1992. V tejto veci podal aj ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd Slovenskej
republiky tak, že vyslovil, že jeho právo prejednať vec bez zbytočných prieťahov bolo porušené a bolo
mu priznané aj finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,00 Sk.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 27 ods. 1,
2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), § 1 ods. 1, 2, § 18 ods. 1, 2 zák. č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom
(ďalej len „zák. č. 58/1969 Zb.“), § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z právneho názoruodvolacieho súdu vysloveného v uznesení zo dňa 18.9.2012 č.k. 6Co/149/2011 - 126 dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je čiastočne opodstatnená, čo do zaplatenia sumy 6.027,62 eur.

4. Žalobca v priebehu konania z pôvodne uplatnenej sumy 328.888,00 eur s prísl. zobral žalobu späť v
časti o zaplatenie 208.348,29 eur s prísl., preto súd prvej inštancie s poukazom na § 145 ods. 2 C.s.p.
v tejto časti konanie zastavil. Žalovaná s týmto späťvzatím žaloby vyslovila súhlas.

5. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci v zostávajúcej časti nároku skúmal splnenie predpokladov

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 58/1969
Zb., ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.

6. Prvý predpoklad objektívnej zodpovednosti žalovanej, ktorým je nesprávny úradný postup v
prejednávanej veci bol podľa názoru súdu prvej inštancie naplnený, aj s poukazom na nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.6.2017 sp.zn. IV.ÚS 56/07-30, z ktorého vyplynulo, že základné
právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp.zn. 42C/32/1992,
porušené bolo. Týmto rozhodnutím bolo žalobcovi priznané aj finančné zadosťučinenie vo výške

150.000,00 Sk a náhrada trov právneho zastúpenia.

7. Pri skúmaní príčinnej súvislosti súd prvej inštancie zisťoval, či nesprávny úradný postup súdu bol
príčinou dôležitou, podstatnou, značnou a rozhodujúcou vo vzťahu k vzniku škody, ktorú žalobca
uplatňoval v tomto konaní a zistil, že tomu tak je, a to v časti nároku, v ktorom žalobca uplatňoval náhradu

škody titulom ušlého nájomného za obdobie rokov 2007-2010 vo výške 6.012,00 eur.

8. Pri určení výšky škody titulom ušlého nájomného za administratívnu budovu so súp. č. 38 a za
pozemok na parc. č. 58 považoval súd prvej inštancie za najobjektívnejšie vychádzať z nájomnej zmluvy,
uzavretej medzi Mestom Košice a Správou majetku Mesta Košice ohľadom predmetných nehnuteľností,

keď žalobca nepredložil žiaden iný dôkaz o tom, že by v kritickom období mohol za výhodnejšie nájomné
predmetnú nehnuteľnosť prenajímať. Súd prvej inštancie v tej súvislosti vyzdvihol, že s poukazom
na výšku spoluvlastníckeho podielu žalobcu tento nemohol sám rozhodovať o prenájme dotknutej
nehnuteľnosti. Pokiaľ preto žalobca predložil dôkazy o nájme nehnuteľností v obdobnej lokalite za
trhové ceny, uzavretie nájomnej zmluvy aj vzhľadom na výšku spoluvlastníckeho podielu žalobcu, ktorý

by nehnuteľnosti mohol prenajímať len po dohode s ostatnými spoluvlastníkmi, považoval súd prvej
inštancie za hypotetické a nereálne.

9. Na základe týchto úvah uzavrel, že nárok žalobcu je opodstatnený (len) čo o zaplatenie 6.027,62 eur
titulom ušlého nájomného. Táto škoda predstavuje ušlé nájomné za predmetnú budovu za obdobie troch

rokov, vychádzajúc z výšky nájomného dojednaného v nájomnej zmluve uzavretej medzi Mestom Košice
ako prenajímateľom a nájomcom - Správou mesta majetku Košice s.r.o., ktorá bola stanovená na rok vo
výške 483.000,00 Sk (16.032,00 eur). Za tri roky táto suma predstavuje 48.096,00 eur. Spoluvlastnícky
podiel žalobcu je 3/24-in, čo za obdobie troch rokov predstavuje sumu 6.012,00 eur. Pokiaľ ide o
pozemok na parc. č. 58 o výmere 1255 m2, podľa spomínanej nájomnej zmluvy bolo nájomné určené vo

výške 1Sk/za 1 m2, čo predstavuje 0,033 eur za výmeru 1255 m2 a čo činí 41,65 eur. Za obdobie troch
rokov vychádzajúc z podielu žalobcu 3/24-in predstavuje táto suma 15,62 eur. Preto priznal žalobcovi
titulom náhrady škody sumu 6.027,62 eur a v zostávajúcej časti žalobu ohľadom tohto nároku, zamietol.

10. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu škody titulom úrokov z hypotéky, súd prvej inštancie poukázal na

to, že žalobca o predmetný úver požiadal ešte v novembri 1994, kedy nebol spoluvlastníkom dotknutej
nehnuteľnosti, a teda s touto nehnuteľnosťou ani nemohol reálne nakladať (prenajať, resp. prenajímať).
Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že z údajného predaja, resp. z prenájmu predmetnej nehnuteľnosti by mohol
financovať rekonštrukciu svojho domu a nebol by nútený zobrať si hypotéku, tieto tvrdenia možno
považovať len za hypotetické a ničím nepodložené. V tomto čase žalobca nebol ani účastníkom konania

vedeného pred Okresným súdom Košice I sp.zn. 42C/32/1992 a preto ani prípadné prieťahy v tomto
konaní nemohli mať vplyv na jeho výber úveru v roku 1994. Žalobca spolu so svojou manželkou
dobrovoľne, zo slobodnej vôle uzavrel zmluvu o hypotekárnom úvere a súhlasil aj s výškou úrokov z
úveru,začožalovanánemôženiesťzodpovednosť.Ajvprípadevčasnéhoukončeniasporuvzákladnomkonaní by mohla s predmetnými nehnuteľnosťami disponovať len matka žalobcu, ktorá bola účastníčkou
konania a nie samotný žalobca. Žalobcovi týmto titulom nemohla vzniknúť uplatnená škoda, preto žalobu
aj v zostávajúcej časti zamietol.

11. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca mal vo veci úspech (len) čiastočný
a žalovaná náhradu trov konania neuplatnila, preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

12. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcemu výroku v zákonnej lehote podal odvolanie
žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol,
aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby
rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri vykonávaní
dokazovania nepostupoval v súlade s ustanoveniami C.s.p. Nevykonal, ani nevyhodnotil dôkazy

významnéprerozhodnutieonárokužalobcuanezdôvodnil,prečotaknepostupoval.Najmänevyhodnotil
dôkazy o skutočnej podlahovej ploche predmetnej budovy, všeobecnej cene nájmu v tejto lokalite,
ktorú pre účely súdneho konania pod sp.zn. 42C/32/1992 vyhotovila Stavebná fakulta Slovenskej
Vysokej školy technickej v Bratislave - súdny znalec prof. Ing. Hyben. Znalec tam vypočítal všeobecnú
cenu administratívnej budovy pre všetky trakty tejto budovy. Pri stanovení škody súd neprihliadol na

všeobecnú cenu nájmu, ale len na paušálnu sumu za rok, ktorá vyplynula zo zmluvy medzi Správou
majetku Mesta Košice s.r.o. a Mestom Košice. Paušálna náhrada uvedená v zmluve nie je všeobecnou
cenou. Súd nezobral do úvahy ani skutočnú výmeru podlahovej plochy trojposchodovej administratívnej
budovy, na ktorej mal žalobca svoj podiel. Nešlo o budovu jednoposchodovú, z čoho vychádzal súd
prvej inštancie. Žalovaná nakladala nezákonne s predmetnými nehnuteľnosťami, vlastnícky patriacimi

žalobcovi. Súd neprihliadol na morálne hľadiská tohto sporu. Úvahy súdu prvej inštancie o potrebe
súhlasu ostatných spoluvlastníkov s prenájmom nehnuteľnosti je potrebné odmietnuť. Pokiaľ ide o
hypotekárny úver na opravu domu žalobcu, ten by žalobca nemusel čerpať a zaväzovať sa peňažnému
ústavu, ak by súd postupoval v základnom konaní bez zbytočných prieťahov, a to bez ohľadu na to, či
v tom čase výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností bola matka žalobcu.

13. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej
lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu
navrhla, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanej náhradu
trov konania. Pokiaľ ide o ušlý zisk v podobe nájmu, poukázala na to, že žalobca nijakým spôsobom

nepreukázal, že nebyť nesprávneho úradného postupu v konaní vedenom pod sp.zn. 42C/32/1992
v podobe konštatovaných prieťahov v konaní, skutočne by prenajímal svoj podiel na predmetnej
nehnuteľnosti a navyše by dosiahol z prenájmu zisk vo výške, ktorého sa domáha titulom náhrady škody.
Ušlý zisk je potrebné reálne preukázať dôkaznými prostriedkami a nestačí len tvrdiť, že by žalobca
prenajímalnehnuteľnosťadosahovalnárokovanýušlýziskznájmu.Tiežpoukázalanato,žepopovolení

vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu, tento svoj spoluvlastnícky
podiel predal Mestu Košice, z čoho možno vyvodiť, že v prípade, pokiaľ by aj nedošlo k prieťahom v
konaní, žalobca by predmetnú nehnuteľnosť neprenajímal. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom,
že mal záujem, ako aj reálnu možnosť svoj spoluvlastnícky podiel prenajímať. Nesprávne súd prvej
inštancie vychádzal pri určení výšky ušlého nájomného z predloženej nájomnej zmluvy uzavretej medzi

Mestom Košice a Správou majetku Mesta Košice s.r.o.. Vytkla súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie
riadne neodôvodnil. Jednak súd prvej inštancie nevysvetlil, na základe čoho považoval nárok žalobcu v
priznanej sume za preukázaný a nevyporiadal sa ani s námietkami žalovanej. Vytkla súdu prvej inštancie
nesprávne rozhodnutia o trovách konania, nakoľko nezohľadnil, že v podstatnej časti žalobca zobral
žalobu späť. Čistý úspech žalovanej činí 96,04%.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a žalovanej bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a odvolanie žalovanej čiastočne opodstatnené je.

15. Rozsudok je v zamietajúcom výroku o zaplatenie 8.594,31 eur vecne správny, preto ho odvolací súd
v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.9.2018 o 9,35 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 4.9.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

3 C.s.p.

17. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody namietané žalobcom
ohľadom zamietnutej časti o zaplatenie 8.594,31 eur, nie sú naplnené. Súd prvej inštancie ohľadom
tohto nároku vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového

stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil
aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani žiadne vady konania, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nedopustil sa ani žiadneho procesného pochybenia, ktorým by došlo k
porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Preto odvolací súd rozsudok v zamietajúcom výroku
o zaplatenie 8.594,31 eur ako vecne správny potvrdil.

18. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v tejto zamietajúcej časti, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

19.Odôvodnenierozsudkusúduprvejinštanciedávaodpoveďnavšetkyargumentyuvádzanéžalobcom

v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s
ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v tejto zamietajúcej časti.

20. Jedným z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je objektívna existencia príčinnej

súvislosti (kauzálneho nexu) medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou
a škodou vrátane jej rozsahu ako následkom. Príčinnú súvislosť je potrebné vždy preukázať medzi
protiprávnymúkonomaškodou,pretomusíexistovaťvzťahpríčinyanásledku.Príčinnásúvislosťjedaná
vtedy, pokiaľ škoda podľa obvyklého chodu vecí a skúseností je adekvátnym dôsledkom protiprávneho
úkonu. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola nastala bez tejto príčiny.

21. Správne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že medzi škodou, ktorej náhrady sa v
tomto konaní domáhal žalobca titulom plnenia úrokov z hypotéky, ktorú uzavrel za účelom financovania
rekonštrukcie svojho domu a protiprávnym úkonom, ktorým je nesprávny úradný postup spočívajúci v
porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nebol preukázaný.

22. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná vecná súvislosť príčiny
a následku. Pri skúmaní tejto otázky je aj podľa názoru odvolacieho súdu významná časová súvislosť,
ktorá v tomto prípade bola významnou okolnosťou pri posudzovaní vecnej súvislosti. Je totiž zrejmé, že o
predmetný úver požiadal žalobca v novembri 1994, kedy ešte nebol účastníkom konania vedeného pred

Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 42C/32/1992. V tom čase účastníčkou konania bola jeho právna
predchodkyňa - jeho matka. V čase získania hypotekárneho úveru preto za prípadnú škodu vzniknutú
úhradou nákladov spojených s touto hypotékou nemôže niesť zodpovednosť žalovaná. Nakoľko žalobca
v tom čase nebol účastníkom základného konania, príčinou tejto škody ani nemôže byť tá skutočnosť,
že by v tomto období roku 1994 vznikli prieťahy v základnom konaní.

23. Súd prvej inštancie napadnutou vyhovujúcou časťou rozsudku priznal žalobcovi voči žalovanej nárok
na náhradu škody titulom ušlého nájomného vo výške 6.027,62 eur. Výšku škody titulom ušlého zisku
pritom ustálil z výšky nájomného dojednaného v nájomnej zmluve uzavretej medzi Mestom Košice ako
prenajímateľom a nájomcom - Správou majetku mesta Košice s.r.o. a takto vyčíslil, že žalobcovi za

požadované obdobie vznikol nárok na náhradu škody vo výške 6.027,62 eur. V zostávajúcej časti tohto
nároku o zaplatenie 105.917,78 eur žalobu zamietol.

24. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi 6.027,62 eur vychádzal z nesprávneho právneho názoru, ak za ušlý zisk

považoval sumu, ktorú stanovil na základe zmluvných podmienok dojednaných medzi prenajímateľom
Mesto Košice a nájomcom Správou majetku mesta Košice s.r.o..25. Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak súd posúdi vec podľa právnej normy, ktorá na
zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyloží, prípadne
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikuje.

26. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

27. Výška ušlého zisku v podobe straty príjmu za prenájom nehnuteľnosti sa viaže k čiastke, ktorú by

v požadovanom období poškodený za obvyklých okolností v danom mieste získal na nájomnom podľa
bežných pomerov zodpovedajúcich platnej nájomnej zmluve, od ktorej je potrebné odčítať čiastku, ktorú
by musel na dosiahnutie tohto zisku vynaložiť.

28. Na preukázanie dôvodnosti tohto nároku by žalobca musel v konaní tvrdiť a preukázať, že v
predmetnom období hodlal a mal zároveň reálnu možnosť konkrétnu nehnuteľnosť za určitú čiastku

prenajímať a že by sa tak pri normálnom behu, nebyť protiprávneho konania žalovanej, stalo. Dôkazné
bremeno v tomto smere pritom zaťažuje žalobcu.

29. Pre posúdenie nároku žalobcu preto nestačí len púhy odkaz na to, že predmetnú nehnuteľnosť
prenajímalo Mesto Košice nájomcovi - Správe majetku mesta Košice s.r.o. bez preukázanie tej

skutočnosti, že žalobca mal reálnu možnosť túto nehnuteľnosť prenajímať, ako nesprávne uzavrel
súd prvej inštancie. Pri skúmaní tohto nároku je potrebné vziať zreteľ aj na tú významnú skutočnosť,
že žalobca sa nestal výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale jeho podiel na predmetnej
nehnuteľnosti predstavoval 3/24-in. Za takejto situácie o hospodárení s nehnuteľnosťou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Pri priznaní nároku žalobcu bolo preto potrebné zistiť, či žalobca disponoval súhlasom ostatných
spoluvlastníkov na prenajímanie predmetnej nehnuteľnosti a či skutočne mal reálnu možnosť predmetnú
nehnuteľnosť za predmetné obdobie prenajať. Bez preukázania týchto skutočností nemožno žalobe v
tomto smere vyhovieť.

30.Pokiaľtedasúdprvejinštanciezaložilsvojzáveroopodstatnenostinárokužalobcunanáhraduškody
titulom ušlého nájomného vo výške 6.027,62 eur (len) na tej skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť
bola prenajímaná Mestom Košice nájomcovi - Správe majetku mesta Košice s.r.o., jeho rozhodnutie
nemožno považovať za správne.

31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo vyhovujúcej časti o zaplatenie 6.027,62
a v zamietajúcej časti o 105.917,78 eur vrátane výroku o trovách konania v zmysle § 389 ods. 1 písm.
c/ C.s.p. a v súlade s § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

32. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu na náhradu škody titulom ušlého
nájomného s tým, že pri posudzovaní tohto nároku bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho
súdu vysloveného v tomto uznesení.

33. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 C.s.p.).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).