Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10C/323/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513210969
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Zimányi

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2513210969.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnom spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.09.2012 (došlou Okresnému súdu Skalica dňa 27.09. 2012)
domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady majetkovej škody sumu

175,- eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 387,24 eura; zároveň sa domáhala priznania náhrady trov
konania.

2. Žalobu vecne odôvodnila tým, že ako oprávnená v exekučnom konaní (vedenom proti povinnej E.
T., nar. XX.XX.XXXX) na vymoženie pohľadávky jej priznanej spísala dňa 9/2/2010 návrh na zmenu
súdneho exekútora a podala ho exekučnému súdu; o tomto návrhu oprávnenej mal exekučný súd (podľa
ust.§44ods.7zákonač.233/1995Zb.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)

[ďalej aj "EP"] v znení platnom od 01.09.2005, resp. § 48 ods. 8 EP v znení platnom od 01.12.2006)
rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia návrhu oprávnenej na zmenu exekútora. Tvrdila, že exekučný
súd postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi, k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora
pristúpil až po veľmi dlhej dobe, pričom vec a/ nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a b/ ani si
nevyžadovala spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá spolupráca by mohla mať vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu. V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu vznikla žalobcovi majetková
škoda predstavujúca vynaložené náklady v celkovej sume 175,- eur (70,- eur titulom nákladov na správu

pohľadávky, 40,- eur titulom nákladov na udržiavanie a správu informačného systému, 15,- eur titulom
výdavkov na administratívne spracovanie textov urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje a 50,-
eur titulom výdavkov na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom). Tvrdila
tiež, že neskorým vydaním rozhodnutia došlo k následným rizikám: a/ riziko zániku povinného, b/ riziko
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, c/ riziko insolvencie povinného.

3. K náhrade nemajetkovej ujmy poukázala na Ústavu Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mala za to, že vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.
Dodala, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej
právnej normy. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatnil s poukazom na doktrínu prijatúÚstavným súdom Slovenskej republiky (ďalej aj "ÚS"), podľa ktorej je spravodlivé, ak sa za každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk, t. j. 663,88 eur (= 55,32 eura/mesiac),
čo v danom prípade pri omeškaní exekučného súdu o 223 dní predstavuje práve alikvótnu sumu 387,24

eura.

4. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že vzhľadom na jej skutkovú a právnu argumentáciu je nutné: a/ deklarovať
porušenie práva žalobkyne na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušení jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a práva na prejednanie
veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (správne malo byť "Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd", ktorý
bol zverejnený v Zbierke zákonov ako Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky č. 209/1992 Zb., ďalej len "Dohovor"); b/ deklarovať porušenie práva
žalobkyne na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces zaručeného

čl. 6 Dohovoru; c/ deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu (Okresný súd Skalica), konkrétne princípu legality, princípu ochrany legitímnych
očakávaní, princípu ochrany dôvery v právo, princípu právnej istoty; d/ nahradiť žalobkyni nemajetkovú
ujmu a majetkovú škodu, ktorá jej bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s porušením práv
uvedených pod písm. a/, b/ a princípov právneho štátu uvedených pod písm. b/ (zrejme malo byť pod

písm. c/). Žiadala tiež, aby súd medzitýmnym rozsudkom (podľa ust. § 152 ods. 2 OSP, teda zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bil účinný do 30.06.2016) rozhodol o základe veci
tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, vzniknutú žalobkyni zhora uvedeným nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Skalica.

5. Žalobkyňa v podanej žalobe vzniesla námietku zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Skalica.

6. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 19.06.2013 (došlým súdu dňa 24.06.2013).
Poukázala -okrem iného- na nejasný titul nároku na náhradu škody, nakoľko nie je zrejmé, či sa namieta
nesprávny úradný postup v podobe prieťahov v konaní alebo sa žalobkyňa domáha nároku z dôvodu

rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ako nezákonného rozhodnutia. Poukázala na to,
že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu,
lebo túto právomoc má iba predseda súdu alebo ÚS. Návrh považovala za predčasne podaný, keďže
v zmysle ust. § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj "ZoZŠŠ") od doručenia žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynulo 6 mesiacov. Poukázala na rozhodnutie
ÚS, sp. zn. I. ÚS 16/02, v ktorom ÚS konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalobkyňa podľa názoru žalovanej nepreukázala podanie
sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať len ÚS, preto nie je

preukázaný ani nesprávny úradný postup. Namietala aj vyčíslenie materiálnej škody s odôvodnením,
že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. V konaní je potrebné preukázať skutočnú škodu
listinnými dôkazmi. Pokiaľ ide o ne-majetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu, keďže prieťahy v konaní môže posudzovať len ÚS.
V závere vzniesla námietku premlčania a navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

7. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10NcC/26/2012-23 zo dňa 19.11.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Skalica sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí sp. zn. 2C/218/2012 a vec
prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Piešťany, ktorému vec napadla dňa 29.11.2012
pod sp. zn. 10C/369/2012. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2013.

8. Uznesením č. k. 10C/369/2012-61 zo dňa 16.09.2013 (právoplatným dňom 18.09.2013) súd žaloby
(pôvodnevedenénaOkresnomsúdeSkalicapodsp.zn.2C/218/2012až2C/331/2012a2C/333/2012až
2C/377/2012) vylúčil na samostatné konania, ktoré sú vedené pod spisovými značkami 10C/369/2012,
10C/232/2013 až 10C/389/2013.

9. Podľa ust. § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (účinný od 01.07. 2016, ďalej len
"CSP"), zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zákonov.10. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. [§ 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP]

11. Súd nariadil pojednávanie vo veci samej na termín 14.08.2019. Riadne a včas predvolané sporové
strany svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní včas ospravedlnili, odročenie pojednávania nežiadali.
Súd postupom podľa ust. § 180 CSP vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti sporových strán.

12. Žalobkyňa v rámci ospravedlnenia jej neúčasti na pojednávaní uviedla, že si nechala znaleckým
ústavom Ekonomická univerzita v Bratislave vyhotoviť znalecký posudok (č. 1/2014, založený v
Spr. 284/14 tun. súdu), preukazujúci výšku majetkovej škody, ktorá jej bola spôsobená v dôsledku
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu.

13. Žalovaná v podaní, ktorým ospravedlnila jej neúčasti na pojednávaní, poukázala na čl. 2 ods. 2 CSP,

ktorý ako základný princíp zakotvuje princíp právnej istoty a v tejto súvislosti poukázala na doterajšiu
rozhodovaciu prax tun. súdu vo veciach žalobkyne, a to s legitímnym očakávaním rozhodovania
tak ako doposiaľ (zamietnutia žalôb v celom rozsahu, rozsudkami Okresného súdu Piešťany sp.
zn.: 14C/232/2013, 9C/237/2013, 9C/238/2013, 10C/262/2013, ktoré boli potvrdené rozhodnutiami
krajského súdu sp. zn.: 25Co/398/2014, 10Co/580/2014, 23Co/81/2014 a 10Co/360/ 2015).

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, s listinnými dôkaznými prostriedkami
založenýmivspise,podaniamisporovýchstrán,podstatnýmobsahomspisuOkresnéhosúduSkalicasp.
zn. 3Er/3463/2008, so žiadosťou o udelenie poverenia, s návrhom na vykonanie exekúcie, s poverením
exekučného súdu, s návrhom na zmenu súdneho exekútora, s uznesením č. k. 3Er/3463/2008-15 zo

dňa 18.04.2011 a zistil tento skutkový a právny stav:

15. Žalobkyňa ako oprávnená podala dňa 30.04.2002 návrh na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke
D.. J. E. (ďalej aj "exekútorka"); exekútorka dňa 06.05.2002 podala na Okresný súd Skalica žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej E.

T., E.. F. XXXX/XX, U., na vymoženie istiny 12 150,- Sk s príslušenstvom (exekučným titulom v danej
veci bol platobný rozkaz Okresného súdu Skalica č. k. 7Ro/763/01 zo dňa 02.01.2002). Poverenie na
vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 21.05.2002.

16. Podaním zo dňa 02.09.2010 (v žalobe dátum uvedený v tvare: 9/2/2010) žalobkyňa ako oprávnená

podala návrh na zmenu súdneho exekútora.

17. Podaním zo dňa 13.12.2010 (došlým Okresnému súdu Skalica dňa 16.12.2010) exekúciou poverená
exekútorka navrhla zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej.

18. Uznesením č. k. 3Er/3463/2008-15 zo dňa 18.04.2011 (právoplatným dňom 13.08. 2011) Okresný
súd Skalica návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie proti
povinnému poveril súdneho exekútora D.. S. P..

19. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12. 2012 (ďalej aj "zákon č.
514/2003 Z.z." alebo "ZoZŠŠ"), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/

nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

20. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda. [§ 9 ods. 1 a 2 ZoZŠŠ]21. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. [§ 15 ods. 1 ZoZŠŠ]

22. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti

na súde. (2) Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná
v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
[§ 16 ods. 1 a 2 ZoZŠŠ]

23. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej
došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. [§ 17 ods. 1 až 3 ZoZŠŠ]

24. Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. [čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy]

25. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch (...). [čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru]

26. Konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005,

ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods.
3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1.
septembrom 2005. [§ 238 ods. 1 a 2 EP]

27. Ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného

vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. [§ 44 ods. 6 (pôv.
ods. 5) EP, v znení účinnom do 31.08.2005]

28. Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb. [čl. 17 CSP]

29. Súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. [§ 157 ods. 1 CSP]

30. Nakoľko žalovaná namietala, že žaloba bola podaná predčasne, súd prvej inštancie sa najprv
vyporiadal s touto námietkou.

31. V súdenej veci žalobkyňa tvrdila, že žiadosť o predbežné prejednanie nároku bola Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj "MS SR") doručená a je založená v spise Okresného súdu
Skalica vo veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Q. P., nar. XX.XX.XXXX (avšak toto
konanie sa týka exekučného konania vedeného proti povinnému D. E., nar. XX.XX.XXXX).

32. Podľa ust. § 79 ods. 1 vety prvá a druhá a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(v znení účinnom ku dňu 27.09.2012, t. j. ku dňu podania žaloby; od 01.07.2016 nahradený zákonom
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných
náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľdomáha.(2)Navrhovateľjepovinný knávrhupripojiťlistinnédôkazy,naktorésaodvoláva,

okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

33. Žalobkyňa vo veci ňou označeného dôkazu odkazuje na spisy MS SR a Okresného súdu Skalica
(aj to bez uvedenia spisovej značky), pričom neuviedla žiadny dôvod (objektívnu prekážku), pre ktorý
nesplnila povinnosť podľa ust. § 79 ods. 2 OSP, teda povinnosť pripojiť listinný dôkaz, na ktorý sa

odvoláva (obdobne ust. § 132 ods. 3 CSP: Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.). Súd potom konštatuje, že žalobkyňa svoje tvrdenie
nepreukázala, teda neuniesla dôkazné bremeno čo do podania žiadosti o predbežné prejednanie
nároku. Ak teda žalobkyňa nepreukázala, že podala žiadosť o predbežné prejednanie nároku, potom je
namieste záver, že žaloba o náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. bola podaná predčasne.

34. Súd len dopĺňa, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postu-pom, alebo
nezákonným rozhodnutím, teda zodpovednosť podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou, objektívnou
zodpovednosťou (teda zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku
tejto zodpovednosti musia byť splne-né kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky
zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu

nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím sú nesprávny úradný postup alebo nezákonné
rozhodnutie, vznik a existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom (alebo
nezákonným rozhodnutím) a škodou.

35. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj
nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,
ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009).

36. Z exekučného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 1Er/4328/2008 je zrejmé, že podaním zo dňa
02.09.2010 žalobkyňa ako oprávnená podala návrh na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom k tomu, že
predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 22.04. 2002, je potrebné aplikovať ust. § 44 ods. 6 (pôvodne
ods. 5) EP v znení účinnom do 31.08.2005. Citované ust. EP neustanovovalo povinnosť exekučného

súdu rozhodnúť o návrhu oprávnenej na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávnenej na
zmenu exekútora; k ustanoveniu 30 dňovej lehoty došlo až s účinnosťou od 01.09. 2005. S poukazom na
ust. § 238 ods. 1 EP, konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005,
ak ods. 2 neustanovuje inak; v tomto prípade zákon (ods. 2) inak neustanovoval.

37. Čo sa týka žalobkyňou tvrdených prieťahov v konaní, otázku či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy
je kompetentný preskúmať len ÚS, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (viď napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je

kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale
len ÚS, a to na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko
orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska
vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného
súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, že všeobecné súdy

by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom
stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajské súdy, Najvyšší
súd (porovnaj napr. dôvodová správa k zákonu č. 412/2012 Z.z.). Rozhodnutie ústavného súdu žalobca

nepredložil a na toto sa vo svojej žalobe ani neodvolával.

38. Takýto výklad vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.05.2013, sp. zn.
IV. ÚS 471/2012, v zmysle ktorého v nadväznosti na vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľkypodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu) sa
otvára priestor na to, aby sťažovateľka podala v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov žalobu o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o ktorej sú
oprávnené a aj povinné rozhodnúť vecne a miestne príslušné všeobecné súdy (pozn. súdu: jednalo sa
najmä o exekúcie z toho istého obdobia ako v danom prípade). Ústavný súd tu teda vyslovil názor, že
až po konštatovaní porušenia základných práv garantovaných čl. 48 ods. 2 Ústavy sa otvára možnosť
podať predmetnú žalobu. Navyše, ako aj z judikatúry ÚS vyplýva, nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy SR (viď napr. II. US 57/01, I. US 46/01).

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v konaní
nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Keďže všetky podmienky pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím

musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu bolo nadbytočné a nehospodárne
dokazovať splnenie ďalších podmienok. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v danej veci je aj v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou totožného žalobcu v obdobných veciach, na ktoré poukazovala aj
žalovaná v písomnom podaní pred pojednávaním.

40. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd prvej inštancie uvádza
nasledovné. Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Preto, keď
súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa
taktiež už nezaoberal.

41.Súdprvejinštancieďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkou
strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (k tomu viď napr.: Ruiz Torija c. Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro
Balani c. Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.05.1997; Higgins

c. Francúzsko z 19.02.1998).

42. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyňa v podanej žalobe žiadala najprv o veci rozhodnúť
medzitýmnym rozsudkom. Tu je potrebné uviesť, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre rozhodnutie
medzitýmnym rozsudkom, môže takýto rozsudok vydať aj bez návrhu strán sporu; ak súd návrhu strany

sporu na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom osobitné rozhodnutie a s týmto
návrhom strany sporu sa ani nemusí vyporiadavať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

43. K znaleckému posudku č. 1/2014, vypracovanému znaleckou organizáciou (Ekonomická univerzita
v Bratislave), súd prvej inštancie dokazovanie týmto znaleckým posudkom nevykonal, nakoľko by

išlo o nadbytočné dokazovanie, nakoľko nebola splnená ani len prvá z troch podmienok pre vznik
zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup. Akékoľvek ďalšie dokazovanie o príčinnej
súvislosti, ako aj o výške škody by tak bolo nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 CSP v spojení s ust. § 157 ods. 1 CSP).

44. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. [§ 255 ods. 1 CSP]

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. [§ 266 ods. 1 a 2 CSP]

46. Nakoľko súd žalobu zamietol, plný (100%-ný) úspech v spore mala žalovaná a v tomto rozsahu by
jej patril nárok na náhradu trov konania. Zo spisu je však zrejmé, že žalovanej v konaní žiadne trovy
nevznikli, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é o d v o l a n i e. (§ 356 CSP a contrario, § 357
písm. m/ CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]

O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP]
(tu: Krajský súd v Trnave)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]

Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä (...), odvolanie, (...). [§ 123 CSP]

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP]

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému súdu je určené,
b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. [§ 364 CSP]

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa
týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnu-
tie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

[§ 367 ods. 1 CSP]

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho
podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]