Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115202177
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115202177.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
E. Y., X.. XX.X.XXXX, L. P. XXXX/X, Ž., právne zastúpený JUDr. Petrom Rybárom, advokátom, so sídlom
A. Kmeťa č. 11, Žilina, proti žalovaným v rade X/ X. G., X.. X.X.XXXX, L. R. XX, XXX XX X. B., právne
zastúpený JUDr. Vladimírom Lamačkom, advokátom so sídlom Hlavné námestie č. 7, 940 52 Nové
Zámky, v rade 2/ T.P.D. Transport, s.r.o., so sídlom Považská 2, 940 67 Nové Zámky, IČO: 36 532 771,

právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Ernestova bašta
2, 940 01 Nové Zámky, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33.000,- €, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie proti žalovanému v rade 1/ z a s t a v u j e .

Súd priznáva žalovanému v rade 1/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Žalovaný v rade 2/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,- € a to do 3 dní po právoplatnosti

tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu voči žalovanému v rade 2/ z a m i e t a .
Žalobca a žalovaný v rade 2/ nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 29.1.2015 proti v žalobe označeným žalovaným v
rade 1/ a 2/ domáhal súdneho výroku, ktorým by súd označených žalovaných zaviazal k povinnosti

zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 33.000,- € a to titulom náhrady nemajetkovej ujmy za
zásah do jeho súkromného a rodinného života.
2. Svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že žalovaný v rade 1/ ako vodič motorového vozidla zavinil
dňa 4.1.2014 dopravnú nehodu, pri ktorej jeho manželka C. Y. utrpela zranenia nezlučiteľné so životom,
na následky ktorých na mieste nehody podľahla. Žalovaný v rade 1/ bol rozhodnutím Okresného súdu
Žilina, spis. zn. 3T 181/2014 zo dňa 13.1.2015 uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa

ust. § 149 ods. 1 Trestného zákona. Žalovaný v rade 2/ bol ku dňu vzniku dopravnej nehody vlastníkom
predmetného nákladného motorového vozidla a žalovaný v rade 1/ mal byť zamestnancom žalovaného
v rade 2/. Z obsahu spisového materiálu vedeného v trestnej veci pred Okresným súdom Žilina, ani
z ostatného spisového materiálu, ktorý má žalobca k dispozícií nie je však nepochybne ustálené, že
žalovaný v rade 1/ ako zamestnanec vykonával predmetnú činnosť v danom čase pre žalovaného v rade
2/ ako zamestnávateľa a teda bol použitý žalovaným v rade 2/ na realizáciu jeho činnosti. S poukazom

na vyššie uvedené, teda aktuálnu dôkaznú situáciu a zákonom stanovenú dĺžku a počiatok plynutia lehôt
a právne následky ich márneho uplynutia žalobca z opatrnosti označil v žalobnom návrhu na strane
žalovaného aj vodiča predmetného nákladného vozidla ako žalovaného v rade 1/. Žalobca poukazoval
na to, že protiprávnym konaním došlo k úmrtiu jeho manželky a teda týmto došlo aj k porušeniu
jeho práva na súkromie (súkromný a rodinný život). Žalobca žil so svojou manželkou v spoločnej
domácnosti, denne sa stretávali, spoločne hospodárili, teda možno nepochybne ustáliť, že sociálne,

morálne, kultúrne a citové väzby boli medzi nimi silno vybudované, intenzívne a stratu manželky pociťuje
v značnej miere. Bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti žalobcu bol žalovaný v rade 1/, ktorýv dôsledku porušenia zákonom stanovenej povinnosti spôsobil uvedený následok, za čo bol aj trestnými
orgánmi právoplatne odsúdený a postihnutý. Po ustálení dôkaznej situácie, najmä určenia existencie
miestneho časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti žalovaného v rade 2/ žalovaným v

rade 1/, teda po preukázaní skutočností, že žalovaný v rade 1/ bol použitý žalovaným v rade 2/ na
realizáciu činnosti žalovaného v rade 2/, potom v zmysle ustálenej súdnej praxe sa takýto zásah
považujezazásahspôsobenýpriamožalovanýmvrade2/,zaktorýtentozodpovedáakoprevádzkovateľ
motorovéhovozidlavzmysle§853Obč.zákonníkaa§427Obč.zák.Pokiaľsatýkanárokunaprimerané
zadosťučinenievzmysleust.§13uviedol,ževzhľadomnaokolnostiprípadu,byžiadnaformamorálneho

zadosťučinenia podľa ust. § 13 ods. 1 OZ nepostačovala k tomu, aby bola primerane vyvážená a
zmiernená nemajetková ujma žalobcu - poškodeného. V tomto smere je potrebné vziať do úvahy
vysokúintenzitunepriaznivéhonásledkuvpodobeobmedzeniarodinnéhoasúkromnéhoživotažalobcu.
Táto intenzita je daná predovšetkým nereparovateľnosťou následku zásahu do práv a mierou akou sa
premietol do psychiky života žalobcu. Významná je v tomto smere značná (časovo bližšie neurčiteľná)
doba pôsobenia nepriaznivých následkov tohto zásahu do osobnostných práv žalobcu. Za daných

okolnosti možno teda konštatovať, že túto nemajetkovú ujmu vzhľadom k intenzite a dobe pôsobenia
nepriaznivéhonásledku,ktorýspočívavobmedzenísúkromnéhoarodinnéhoživotaosobybypociťovala
ako závažnú každá osoba, ktorá by bola v postavení poškodeného. Z tohto dôvodu je teda splnený
zákonný predpoklad pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13
ods.2OZ.Pokiaľsajednáourčenievýškynárokunaprimeranézadosťučinenievpeniazochpoukázalna

to, že v občiansky zákonník žiadnu maximálnu ani minimálnu hranicu výšky zadosťučinenia v peniazoch
neustanovuje, stanovuje len, že zadosťučinenie má byť primerané. Poukázal na to, že určenie výšky
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri tejto úvahe musí riadiť
dvoma v zákona taxatívne stanovenými kritériami a to závažnosť vzniknutej ujmy (nereparovateľnosť)
a okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo - nebohá nemohla nehode zabrániť. V tejto súvislosti

poukázal na rozhodnutie NS SR z 18.2.2010 spis. značka 3Cdo 137/2008 kde bolo uvedené, že
v prípade zásahu do práva na súkromie nie je zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v
značnej miere jedinou právne relevantnou formou prejavu závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe
na chránených právach. Žalobca tvoril s nebohou manželkou fungujúce rodinné spoločenstvo s dobre
vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. V dôsledku nečakanej smrti prežíva pocity nervozity, úzkosti,

smútku, stratil možnosť viesť s ňou súkromný život. Takýmto protiprávnym konaním došlo k nezvratnej
deštrukcii týchto medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcu. Vzniknutá
trauma je zo života žalobcu fakticky neodstrániteľná.
3. Žalobca v žalobe označil na strane žalovaného v rade 2/ ako vedľajšieho účastníka v súčasnej dobe
ako intervenienta Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s. s poukázaním na tú skutočnosť, že ako poisťovateľ

uzatvorila so žalovaným v rade 2/ ako poistníkom dňa 19.12.2012 písomnú flotilovú poistnú zmluvu pre
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa
prílohy k predmetnej poistnej zmluve, táto sa vzťahovala aj na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená
predmetná dopravná nehoda. Na podklade písomnej výzvy žalobcu zo dňa 8.12.2014 adresovanej
poisťovni, ako aj žalovanému v rade 2/ v písomnej odpovedi zo dňa 15.12.2014 žalovaný v rade 2/

uviedol, že je potrebné sa v predmetnej veci obrátiť na poisťovňu a to s poukazom na existenciu vyššie
označenej poistnej zmluvy. Poisťovňa vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 10.12.2014 vyslovila
právny názor, že predmetná poistná zmluva ako povinné zmluvné poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa na uplatnený nárok žalobcu nevzťahuje. S poukazom na
uvedené odlišné stanoviská poisťovne, ako aj poistníka k otázke zodpovednosti za vzniknutý následok,

žalovaný teda označil ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v rade 2/ aj poisťovňu, pričom
poukázal na rozsudok vo veci Haasová C-22/12, ktorý vydal Súdny dvor EÚ dňa 24.10.2013 a z ktorého
možnoustáliť,žepovinnépoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
má pokrývať aj náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode.

4. Žalovaný v rade 1/ sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 5.3.2015 v
ktorom uviedol, že v prvom rade rovnako ako bezprostredne po inkriminovanej dopravnej nehode, ako aj
v priebehu celého trestného konania vyslovuje úprimnú ľútosť nielen nad celou dopravnou nehodou, ale
predovšetkým nad jej následkom v podobe smrti pani C. Y.. Pokiaľ sa jedná o meritórny návrh žalobcu,
na jednej strane chápe osobné motívy žalobcu, ale ako laik má za to a to aj s poukazom na to čo

v nedávnom čase odznelo v médiách aj v rámci odborných článkov zverejnených na internete, že v
takýchto prípadoch sa Najvyšší súd, resp. Ústavný súd vyslovil v tom smere, že náhrada nemajetkovej
ujmy pozostalej osobe nepatrí podľa § 11 Obč. zákonníka, preto je toho názoru, že takto konštruovaný
žalobný návrh nie je správny a navrhuje ho zamietnuť a to aj z dôvodu, že bol vyslaný zamestnávateľomna pracovnú cestu a teda nemôže byť pasívne legitimovaným účastníkom tohto konania, možno by
mohol mať postavenie vedľajšieho účastníka, ale aj to je podľa jeho názoru sporné.
5. Žalovaný v rade 2/ sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 5.3.2015

v ktorom uviedol, že uvedenej nešťastnej udalosti je im úprimne ľúto a mrzí ich, že k tejto nešťastnej
udalosti prišlo. Je veľmi smutné, že žalovaný v rade 1/ svojou jazdou spôsobil spomínanú dopravnú
nehodu s tak smutným koncom a je im to veľmi ľúto, avšak podľa ich názoru, by sa mal žalobca
so svojím nárokom na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch obrátiť na poisťovňu Allianz
Slovenská poisťovňa, ktorú vo svojom návrhu označil ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného

v rade 2/, v ktorej bolo motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda poistené. Podľa
odbornej právnickej literatúry je potrebné nemajetkovú ujmu v širšom ponímaní považovať za škodu
na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/ Zák. č. 381/2001 Z.z., má poistený z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody na zdraví a nákladoch pri usmrtení. Takáto náhrada teda spadá do rozsahu povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Taktiež poukázal na

rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová C-22/12 zo dňa 24.10.2013 z ktorého vyplýva, že
ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu
utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla.
Z uvedeného dôvodu má za to, že vedľajší účastník na strane žalovaného v rade 2/, teda Allianz
Slovenská poisťovňa má povinnosť uhradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch. Z uvedených

dôvodov navrhol, aby súd žalobu žalobcu voči nemu v celom rozsahu zamietol.
6. K vyjadreniu žalovaných v rade 1/ a 2/ sa žalobca vyjadril písomne podaním doručeným súdu
dňa 5.4.2017, v ktorej zotrval na skutkovej a právnej argumentácií k podanej žalobe, ktorú vo svojom
rozsiahlom 5-stránkovom vyjadrení zopakoval a poukázal na ním citované rozhodnutia Najvyššieho
súdu.Vzhľadomnatotožnosťargumentáciežalobcusúdnepovažovalzapotrebnétútoopätovnecitovať.

7. Súd vyzval Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s. ako označeného vedľajšieho účastníka - intervenienta
na strane žalovaného v rade 2/, aby sa k podanej žalobe písomne vyjadril. Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.5.2017 uviedla, že nemala a nemá v predmetnom
sporezáujemvystupovaťakointervenientnastranežalovanéhovrade2/,nakoľkonemajetkováujmanie
je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidlaatedaneexistuježiadnapovinnosť(zákonnáanizmluvná)plniťzpovinnéhozmluvnéhopoistenia
zodpovednosti za škodu titulom nemajetkovej ujmy.
8. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný v rade 1/ vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 18.5.2017,
v ktorom celom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení, ktoré doručil súdu dňa 5.3.2015. Poukázal na to,
že v inkriminovaný deň bol vyslaný žalovaným v rade 2/ ako jeho zamestnanec na služobnú cestu,

nekonal v rozpore s pokynmi zamestnávateľa, teda s pokynmi žalovaného v rade 2/. Na jeho strane sa
nejednalo o úmyselný exces v súvislosti s porušením dopravných predpisov a je na mieste, aby skutočne
intervenient na strane žalovaného v rade 2/ bol pasívne legitimovaný v tomto súdnom spore.
9. Žalovaný v rade 2/ sa k podanému vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa
18.5.2017 v ktorom sa taktiež pridržiaval svojho vyjadrenia zo dňa 2.3.2015. Zastával názor, že je

potrebné aby sa žalobca so svojím nárokom na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch
obrátil na poisťovňu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá je v jeho žalobe označená ako vedľajší
intervenient na strane žalovaného v rade 2/, nakoľko u vedľajšieho intervenienta na strane žalovaného v
rade 2/ bolo poistené motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda. Tak ako už aj uviedol,
je potrebné nemajetkovú ujmu v širšom ponímaní považovať za škodu na zdraví a podľa § 4 ods. 2,

písm. a/ a Zák. č. 381/2001 Z.z., má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení. Takáto náhrad teda spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Extenzívnym výkladom pojmu škoda možno
prísť jednoznačne k záveru, že uvedený pojem v sebe zahŕňa aj pojem ujma a pod pojem ujma patrí

akákoľvek ujma, teda aj nemajetková. Vedľajší intervenient na strane žalovaného v rade 2/ sa teda
nemôže vyhýbať svojej zodpovednosti ktorá je daná priamo zákonom. Na podporu uvedenej skutočnosti
opätovne poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová C-22/12 zo dňa 24.10.2013.
Stotožnil sa s vyjadrením žalobcu zo dňa 3.4.2017, že extenzívnu interpretáciu pojmu škoda pre účely
povinného zmluvného poistenia treba vykladať tak, že doň patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy za

zásah do osobnostných práv pozostalých a teda, že aj táto náhrada je predmetom poistného krytia.
Rovnako má za to, že sú splnené všetky predpoklady na subsumovanie nemajetkovej ujmy pod poistné
krytie, nakoľko nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vznikol v dôsledku dopravnej nehody a preto má
občianskoprávnu povahu a vyplýva z § 11 až 13 Obč. zákonníka, vzťahuje sa naň teda právna úpravazodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z uvedeného dôvodu má za to,
že vedľajší intervenient na strane žalovaného v rade 2/, teda spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s, má povinnosť uhradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch. Z uvedených dôvodov navrhol, aby

súd žalobu voči nemu ako žalovanému v rade 2/ zamietol.
10. Spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. na opätovnú výzvu súdu podaním doručeným súdu
dňa 22.8.2017 poukázala na svoje vyjadrenie zo dňa 12.5.2017, ktorým oznámila súdu, že nemala a
nemá v predmetnom spore záujem vystupovať ako intervenient na strane žalovaného v rade 2/, nakoľko
nemajetková ujma nie je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a teda v celom rozsahu trvá na tomto vyjadrení.
11. Je potrebné uviesť, že podľa príslušných ustanovení OSP účinných do 31.6.2016, vedľajší účastník
mohol do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy, alebo iniciatívy účastníka konania. Ak účastník
konania, v danom prípade žalobca navrhol, aby určitý subjekt, teda spoločnosť Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., vstúpila do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámil s uvedenou žalobou tento
subjekt a vyzval ho, aby sa k tomu vyjadril. Pokiaľ označený subjekt urobil procesný úkon a teda

neprejavil vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícií vedľajšieho účastníka, nevzniklo jeho vedľajšie
účastníctvo, nikoho nemožno nútiť aby sa stal vedľajším účastníkom konania. To isté platí aj po účinnosti
CSP, ktorý v ust. § 82 upravuje vstup do konania intervenienta, ktorým je ten, kto sa zúčastňuje
na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. Allianz -
Slovenskápoisťovňa,a.s.súduoznámila,ženemázáujemvsporevystupovaťakointervenientnastrane

žalovaného v rade 2/ a teda neprejavila vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícií intervenienta. Túto
skutočnosť oznámil súd sporovým stranám pred otvorením pojednávania dňa 30.10.2017.
12. Pred otvorením pojednávania žalobca zobral žalobu voči označenému žalovanému v rade 1/ späť
a to vzhľadom na vyjadrenie zástupcu žalovaného v rade 2/, že žalovaný v rade 1/ v uvedený deň keď
došlo k dopravnej nehode riadil motorové vozidlo ako jeho zamestnanec.

13. Súd na základe vyššie uvedeného dispozitívneho úkonu žalobcu a pri aplikácii ust. § 145 CSP
konanie proti žalovanému v rade 1 zastavil.
14. Na pojednávaní sporové strany zotrvali na písomných vyjadreniach.
15. Žalobcom popísaný skutkový stav v podanej žalobe a zodpovednosť žalovaného v rade 2/ za
neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život žalobcu neboli medzi sporovými stranami

sporné. Žalovaný v rade 2/ poukazoval na to, že v danom prípade má za to, že náhradu je povinná
uhradiť poisťovňa Allianz, v ktorej bol žalovaný v rade 2/ poistený. Spornou zostala výška požadovanej
náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú žalovaný v rade 2/ považoval za neprimerane vysokú.
16. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom súd zistil skutkový stav tak ako ho vo
svojej žalobe preukazoval žalobca.

17. Žalovaný v rade 1/ bol rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 3T 181/2014-238 zo dňa 13.1.2015,
ktorým súd schválil dohodu o vine a treste zo dňa 10.11.2014 uzatvorenú medzi prokurátorom OP
Žilina a obvineným - v danom prípade žalovaným uznaný vinným, že dňa 4.1.2014 v čase o 6.10
hod. riadil nákladné motorové vozidlo zn. Scania, Ev.č. X.-XXX G. s pripojeným návesom zn. Humbaur
Evič.č. X.-XXX T. po ceste I/11 v smere zo Žiliny do Čadce, kde v kilometri 436,70 na rovnom úseku

cesty neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, povahe a stavu vozovky, na ktorej sa v tom
čase nachádzala zľadovatelá vrstva a vyjazdené koľaje, v dôsledku čoho stratil kontrolu nad smerovou
stabilitou návesu, pričom náves nekontrolovateľne prešiel do protismernej časti vozovky na stredovú
čiaru, kde ľavou zadnou časťou narazil do ľavej časti oproti prichádzajúceho osobného motorového
vozidla zn. Peugeot 207 Combi, U..Č.. F.-XXX C., ktoré viedla C. Y., ktorá utrpela zranenie nezlučiteľné

so životom, na následky ktorých na mieste nehody zomrela, pričom vodič X. G. svojím konaním porušil
ust. § 16 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím
spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. Za to bol odsúdený k trestu odňatia
slobody vo výšme 1 rok s odkladom na skúšobnú dobu 1 rok, zároveň mu bol uložený trest zákazu
činnosti vodiča, t.j. viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 1 rok. Súd poškodeného E. Y. s nárokom

na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
18. Žalobca bol manželom C. Y., ktorá pri vyššie uvedenej nehode utrpela zranenia, na následky ktorých
na mieste nehody zomrela.
19. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že predmetné motorové vozidlo, ktoré riadil žalovaný v
rade 1/ riadil ako zamestnanec žalovaného v rade 2/, ktorý bol zároveň prevádzkovateľom tohto vozidla.

20. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že so svojou manželkou sa zoznámil v roku
2005, manželstvo uzatvorili v roku 2007 a pred uzatvorením manželstva už spolu aj žili v spoločnej
domácnosti.Smanželkounemalispoločnédeti,manželkamaladvedetizpredchádzajúcehomanželstva
aonzpredchádzajúcehomanželstvatrideti.Bývalispoluvspoločnombyteajsdeťmi,neskôrsajejstaršísyn oženil a odsťahoval a zostali bývať s jedným synom a to až do jej smrti spoločne žili v tomto byte.
Manželské spolužitie fungovalo úplne bez problémov, udržiavali vzťahy aj s dospelým synom manželky,
ktorý bol už ženatý, chodili spoločne s deťmi na dovolenky do Štúrova každý rok. Od staršieho syna sa

potom narodila aj prvá vnučka, tak sa jej spoločne venovali, nemali medzi sebou žiadne problémy, mali
jeden spoločný účet, z ktorého financovali všetky náklady. Až do dňa nehody boli spolu sedem rokov.
Plánovali spoločný dôchodok, za tým účelom prerábali na chalupe, ktorú manželka zdedila , tešili sa na
to, že budú za nimi chodiť ich deti, že s nimi budú tráviť spoločne víkendy. Na túto chatu chodili aj počas
trvania manželstva každý víkendy. Mali určité zaužívané činnosti ktoré vykonávali spoločne, chodievali

spoločne na nákupy, boli na seba naviazaní, robili spoločné činnosti, ktoré už teraz robiť nemôže. teraz
keď príde domov sa cíti úplne prázdno. Po dopravnej nehode a v dôsledku jej smrti sa to prejavilo
v celom ich ďalšom živote. V podstate aj rodina sa určitým spôsobom rozpadla a vývojom postupne
prišlo k tomu, že určité veci sa podelili. Jej smrťou došlo k podstatnej zmene aj v jeho živote, napriek
tomu, že je profesionálny záchranár, teda pracuje v hasičskom zbore a určitým spôsobom je aj školený
prekonávať záťažové situácie, avšak v prípade, že sa to človeka takto osobne dotkne a ide o veľmi blízku

osobu, tak to znáša aj on veľmi ťažko a aj po tejto dopravnej nehode sa rozprával s ich psychológom,
ktorý mu aj poradil, aby sa zamestnal nejakými inými činnosťami a aktivitami. Doteraz však pokiaľ aj ide
okolo miesta nehody, tak to vyvoláva v ňom silné emócie a aj keď sa snaží zamestnať nejakými svojimi
záujmovými činnosťami, toto mu moc nepomáha a stále na ňu myslí.
21. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.
22. Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

23. Podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
24.Podľaust.§13ods.3Občianskehozákonníkavýškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

25. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
26. Na základe toho ako a čím bola žaloba žalobcu skutkovo vymedzená je zrejmé, že v predmetnej

veci sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do jeho osobnostných práv,
súkromného a rodinného života, ku ktorému došlo v dôsledku dopravnej nehody dňa 4.1.2014, na
následky ktorej jeho manželka zomrela.
27. Občiansky zákonník v ust. § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a

prejavov osobnej povahy. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život,
ktoré v sebe zahrňuje tiež právo fyzickej osoby na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi
rodiny. Zákon nedefinuje pojem zásah, ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými
môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne
správanie ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu

a jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na chránené osobné práva fyzickej osoby. Medzi
neoprávneným zásahom a poškodením (ohrozením) niektorého z osobnostných práv musí byť vzťah
príčinnej súvislosti. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných
práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej
bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Obč. zák.). Fyzická alebo právnická osoba môže

byť zodpovedná za nemajetkovú ujmu na osobnosti inej fyzickej osoby iba vtedy, ak neoprávnený zásah
spočívajúci v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby skutočne vyvolala.
28. V konaní nebolo medzi sporovými stranami sporné a zároveň mal súd za preukázané, že žalovaný v
rade 1/ dňa 4.1.2014 pri prevádzke motorového vozidla ako vodič zavinil dopravnú nehodu, na následky
ktorej manželka žalobcu zomrela. Tým došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu konkrétne jeho

súkromia a rodinného života. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný v rade 1/ v čase
keď spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zomrela manželka žalobcu, bol zamestnancom žalovaného v
rade 2/ a dopravnú nehodu spôsobil pri výkone jeho práce vodiča pre žalovaného v rade 2/, keď viedol
vozidlo, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný v rade 2/.29. Pri riešení otázky kto nesie zodpovednosť za tento zásah, resp. kto je pasívne vecne legitimovaný
súd vzal na zreteľ, že z hľadiska obsahu a účelu sú zodpovednostným vzťahom vzniknutým v dôsledku
zásahu do osobnostných práv najbližšie zodpovednostné vzťahy, na ktoré dopadajú ust. § 420 a nasl.

30. Analogické použitie ust. § 420 ods. 2 a § 427 Obč.zák. vo vzťahu k ust. § 11 a nasl.z Obč.zák.
prichádza do úvahy pri určení zodpovednej osoby za nemajetkovú ujmu. Analogicky § 853 Obč.zák. v
spojení s § 420 ods. 2 Obč.zák. pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby
spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby,
považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou, pre posúdenie, či išlo o takúto

činnosť je určujúca existencia miestneho časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti. Ústavný
súd SR v uznesení z 23.8.2007 spis. zn. 1US 137/07 uviedol, že: „Podľa všeobecných ustanovení
občianskehohmotnéhoprávajeotázkazodpovednostizaškodu(vrátanezodpovednostizanemajetkovú
ujmu) konštituovaná tak, že za škodu, resp. za ujmu zodpovedá ten, kto ju spôsobil, pričom v prípade
škody, resp. ujmy spôsobenej právnickou osobou ide o činnosť tých fyzických osôb, ktoré právnická
osoba na takúto činnosť použila (420 ako aj § 11 a nasl. Obč.zák.)“. Žalovaný v rade 1/ ako vodič

motorového vozidla bol v čase dopravnej nehody zamestnancom žalovaného v rade 2/ a k nehode
došlo počas jazdy vykonávanej v rámci plnenia jeho pracovných povinností. Pôvodcom zásahu do
osobnostných práv žalobcu je preto žalovaný v rade 2/ ako zamestnávateľ vodiča a prevádzkovateľ
motorového vozidla. Žalovaný v rade 2/ nesie zodpovednosť za zásah analogicky aj v zmysle ust. §
427 OZ. V danom prípade ide o zodpovednosť za zásah do osobnostných práv žalobcu, ku ktorému

došlo v súvislosti s dopravnou nehodou (prevádzkou dopravného prostriedku) vedúcou k usmrteniu
jemu blízkej osoby. Tak ako v prípade škody (majetkovej ujmy) spôsobenou touto osobitnou prevádzkou,
zodpovedáprevádzkovateľvozidla,trebaanalogickyvyvodiťjehozodpovednosťajvprípadespôsobenia
nemajetkovej ujmy na osobnostných právach.
31. V prípade zásahu do práva na ochranu jej osobnosti má fyzická osoba v zmysle cit. ust. § 13 ods. 1

OZ právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti,
aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. V danom
prípade zásahu do práva na súkromie žalobcu možno s istotou konštatovať, že neoprávnený zásah
do čiastkového práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti je zásahom, ktorý je nereparovateľný, teda
ktorého následky už nemožno akýmkoľvek spôsobom odstrániť. Nie je totižto možné navrátiť život C. Y.

ako osobe, ktorej smrťou došlo k nezvratnému narušeniu rodinného života žalobcu a teda k nezvratnému
pretrhnutiu všetkých ich väzieb s manželkou. Preto v úvahu nepripadá použitie nasledovných v cit. ust.
§ 13 ods. 1 OZ uvedených prostriedkov ochrany proti neoprávnenému zásahu do práva na ochranu
osobnosti, a to možnosti žalobcu domáhať sa aby sa upustilo od neoprávneného zásahu do práva
na ochranu jeho osobnosti a aby sa odstránili následky tohto zásahu. V danom prípade tak žalobca

disponoval zásadne jediným prostriedkom ochrany práva na ochranu jeho osobnosti, a to právom na
poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakcie). Tento prostriedok právnej ochrany aj žalobca v
prejednávanej veci využil a žalobou si uplatňoval nárok na priznanie primeraného zadosťučinenia v
peniazoch.
32.Jemožnébeznajmenšíchpochybnostíkonštatovať,žežalobcautrpelnemajetkovúujmuprejavujúcu

sa v jeho pocitoch šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s jednou z
okruhu ich najbližších osôb, manželky.
33. Predpokladom pre prisúdenie primeraného zadosťučinenia v peňažnej forme je nedostatočnosť
morálneho zadosťučinenia a vznik nemajetkovej ujmy. Ako už súd konštatoval v predchádzajúcich
odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku, žalobca v danom prípade v príčinnej súvislosti so zásahom

do jeho práva na súkromie utrpel, a to v príčinnej súvislosti s usmrtením jeho manželky, nemajetkovú
ujmu. V danom prípade sa súčasne javila súdu možnosť priznania primeraného zadosťučinenia len v
morálnej, nepeňažnej forme, ako zjavne nedostatočná, a to najmä vo vzťahu k nenahraditeľnosti straty
jednej z najbližších osôb žalobcu, pričom ujmu týmto vzniknutú nemožno plne nahradiť ani peňažnou
satisfakciou, ktorú za daných okolností možno vnímať len ako prostriedok slúžiaci k zmierneniu

závažného dosahu protiprávneho konania žalovaného, keďže finančný ekvivalent za ľudský život nie
je možné určiť.
34. Súd tak vzhľadom k vyššie uvedenému dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na náhradu
nemajetkovej ujmy v peňažnej forme je čo do základu daný a zaoberal sa tak v ďalšom posúdením
otázky primeranosti výšky peňažného zadosťučinenia.

35. Súd pri určení výšky primeraného zadosťučinenia vychádzal z dvoch stanovených kritérií § 13 ods. 3
Obč.zák., a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých neoprávnenému zásahu
do osobnosti fyzickej osoby došlo.36. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej sankcie) je vždy
v závislosti od individuálnych okolnosti daného prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu
treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo,

intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie
je rozhodujúce jej subjektívne pocity ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v
danom mieste a čase (v tej istej situácií, príp. v spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná
fyzická osoba. Samotná závažnosť vzniknutej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie
konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch, výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdy,

pričom súd musí prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a to jednak vo vzťahu
k postihnutej osobe a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aby tam bola
zabezpečená požiadavka účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako
aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Nečakaným,
šokujúcim úmrtím najbližšieho príbuzného žalobcu, jeho manželky, došlo k závažnému zásahu do
jeho osobnostných práv, pričom následok zásahu je nereparovateľný. Trvalým narušením doterajších

rodinných vzťahov žalobcu, úmrtím jeho manželky, stratil žalobca možnosť realizovať emocionálne a
citové väzby k osobe, ktorá v jeho dovtedajšom živote bola človekom, s ktorým tvoril fungujúcu rodinu
a navždy bol ochudobnený o možnosť rozvíjania ďalšieho vzťahu s ňou. Tragická strata spôsobená jej
úmrtím nie je však nahraditeľná. Inštitút peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy je preto potrebné vnímať
len ako prostriedok slúžiaci k zmierneniu závažného dosahu protiprávneho konania. Je všeobecne

známou skutočnosťou, že každá tragédia v živote človeka negatívnym spôsobom ovplyvňuje jeho
zdravotný stav, najmä psychické zdravie. Pri hodnotení okolností, za ktorých došlo k neoprávnenému
zásahu súd na strane žalovaného prihliadal ako na významnú skutočnosť, že v danom prípade išlo na
strane jeho zamestnaca - vodiča o nedbanlivostné (neúmyselné) konanie Súd preto popri posudzovaní
okolnosti neoprávneného zásahu prihliadal na okolnosti na obidvoch procesných stranách, ako aj na

tú skutočnosť, že náhrada nemajetkovej ujmy slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy tak,
aby bol dosiahnutý účel tohto kompenzačného konania a žalobca nebol považovaný naďalej ako obeť
porušenia Dohovoru o ľudských právach (čl. 8 ods. 1) ako i Listiny základných práv a slobôd (Ústav.zák.
č. 23/1991 Zb. čl. 10 ods. 2 ako i poručenia čl. 19 ods. 2 Ústavy SR).
37. Napokon súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že pri stanovení peňažného zadosťučinenia platí v

európskom deliktuálnom práve zásada, že v prípade objektívne podobných újm, by sa mali priznávať
porovnateľné sumy, keďže priznanie diametrálne odlišných výšok odškodnenia v skutkovo a právne
podobných prípadoch je nielen prejavom sudcovskej svojvôle, ale i porušením práva poškodeného (príp.
škodcu) na spravodlivý súdny proces. V kontexte s tejto zásady si súd dovolí poukázať na niektoré
rozhodnutia súdov, ktorými bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým smrťou

blízkej osoby pri dopravnej nehode.
38. Krajský súd v Žiline rozsudkom spis. zn. 7Co/578/2014 zo dňa 09.09.2015 priznal žalobcovi ako
pozostalému, ktorý navždy stratil pri autonehode zavinenej nedbanlivostným protiprávnym konaním inej
osoby manželku a dve maloleté deti, celkovo peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 45.000,- eur.
Svoje rozhodnutie Krajský súd v Žiline odôvodnil tak, že vzal za základ svojich úvah verdikt Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“) v prípade Kontrová proti Slovenskej republike. V predmetnom
rozhodnutí ESĽP priznal sťažovateľke nemajetkovú ujmu v sume 25.000,- eur, pričom neoprávneným
zásahom (nekonaním štátnych orgánov, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k nezabráneniu trestnému
činu) do osobnostných práv sťažovateľky bolo zasiahnuté usmrtením jej oboch maloletých detí (vo
veku 5 a 1 rok). Krajský súd v Žiline zvolil dotknuté rozhodnutie za východisko aj z toho titulu, že

v kategóriách nemajetkovej ujmy v rodinných, emocionálnych vzťahoch je prakticky nedosiahnuteľné
bližšie vymedzenie všeobecnejších kritérií. Takmer každá (aj maximálne) racionálna a logická úvaha
totiž môže byť interpretovaná rozlične, možno až protichodne, resp. opačne. Napríklad nedá sa
nič namietať proti konštatovaniu, že hodnota usporiadaného rodinného života, resp. hodnota žiaľu,
smútku a bolesti pri narušení rodinných vzťahov úmrtím/usmrtením blízkej osoby je nevyčísliteľná

v peniazoch. Uvedené konštatovanie však automaticky neznamená, že súvisiaca výška náhrady za
nemajetkovú ujmu je prakticky z hľadiska hornej hranice neobmedzená. Rovnako možno z daného
konštatovania dedukovať, že nevyčísliteľnosť vedie k záveru o „nulovom“ základnom východisku.
Náhrada nemajetkovej ujmy priznaná ESĽP v prípade Kontrová proti Slovenskej republike za zásah do
práva na súkromie, zahŕňajúce právo na rodinný život, činila 25.000,- eur. Išlo pritom o zásah spočívajúci

vabsolútnomrozvráteníadeštrukciirodinnéhoživotamenovanej,nakoľkodošloksúčasnémuusmrteniu
oboch (jediných) jej detí; deti boli zastrelené ich otcom, manželom sťažovateľky, ktorý následne spáchal
samovraždu. Použitím hraničného zjednodušenia Krajský súd v Žiline konštatoval, že vo vzťahu k
jednému dieťaťu by sa jednalo o čiastku 12.500,- eur. Krajský súd v Žiline ďalej v pomerovaní sokolnosťami súdenej veci zohľadnil, že pri dopravnej nehode došlo okrem usmrtenia oboch detí žalobcu
aj k usmrteniu jeho manželky, teda došlo k úplnému znemožneniu naďalej napĺňať vzťah ako rodiča
a dieťaťa, tak aj vzťah manžela. Vzhľadom na vykonané dokazovanie Krajský súd v Žiline ustálil, že

vzťahy v rodine žalobcu boli intenzívne.
39. Krajský súd v Žiline rozsudkom spis. zn. 8Co/264/2013 zo dňa 28.10.2013 potvrdil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/256/2011-184 zo dňa 29.01.2013, ktorým bola
priznaná peňažná náhrada nemajetkovej ujmy žalobkyni I. ako pozostalej manželke, maloletej žalobkyni
II. ako pozostalej dcére, žalobcom III. a IV. ako pozostalým rodičom, ktorý navždy stratili v osobe

usmrteného manžela, otca a syna, a to pri autonehode spôsobenej žalovaným vedúcim osobné
motorové vozidlo po požití alkoholu, ktorý neprispôsobil jazdu vozidla situácii v cestnej premávke a
svojim schopnostiam, pred križovatkou cez odbočovací pruh predchádzal pred ním jazdiace vozidlo vo
vzdialenosti, ktorá nebola dostatočná na dokončenie predchádzania, rýchlosťou 105 km/hod., prešiel
do protismeru a na prechode pre chodcov pravou časťou vozidla narazil do chodca - príbuzného
žalobcov. Súd prvej inštancie ďalej svoje odvolacím súdom potvrdené rozhodnutie odôvodnil skutkovými

zisteniami, že strata manžela u žalobkyne I. v čase vysokého štádia tehotnosti (pozn. čakajúc narodenie
žalobkyne II.) predstavovala mimoriadne šokujúce osamotenie bez pomoci najbližšieho člena rodiny,
na ktorého sa viazala silná dôvera a istota pomoci v akejkoľvek životnej situácii, o to viac v uvedenom
stave. Žalobkyňa II. definitívne stratila možnosť vykonávať svoje práva k otcovi ako plnohodnotnému
rodičovi vo všetkých oblastiach, v ktorých uvedený rodinný vzťah plní svoje funkcie. Žalobcovia III. a

IV. prišli o svojho najstaršieho syna, s ktorým ich spájal silný emocionálny vzťah a takmer každodenná
pomoc, napriek založeniu vlastnej rodiny. Žalobcovia so zomrelým príbuzným tvorili fungujúcu rodinu,
ktorá predstavovala pre ich všetkých pevné rodinné zázemie, ukotvené v nebohom, vzhľadom na
jeho zručnosti, schopnosti a charakterové vlastnosti. V predmetnej veci tak bolo priznané peňažné
zadosťučinenie žalobkyni I. v sume 20.000,- eur, žalobkyni II. v sume 23.000,- eur a žalobcom II. a III.

v sume 10.000,- eur.
40. Najvyšší súd SR rozsudkom spis. zn. 4 Cdo/139/2011 zo dňa 30.10.2012, ktorým zamietol dovolanie
proti rozsudku Krajského súdu v Trnave spis. zn. 11Co/90/2010 zo dňa 16.03.2011, ktorým bola
žalobcom I. a II., ako pozostalým rodičom po ich dcére, ktorá bola usmrtená pri dopravnej nehode
spôsobenej nedbanlivostným protiprávnym konaním vodiča motorového vozidla, ktorý sa nevenoval

plne vedeniu vozidla a náležite nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho si nevšimol
chodkyňu dcéru žalobcov I. a II., prechádzajúcu po prechode pre chodcov a ľavou prednou stranou
vozidla do nej narazil, následkom čoho na následky zranení z tejto dopravnej nehody zomrela, priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy každému vo výške 15.000,- eur. Krajský súd v Trnave pri svojom rozhodnutí
vychádzal z toho, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že usmrtená dcéra žila v spoločnej

domácnosti so svojimi rodičmi (žalobcami I. a II.), o týchto sa starala, bola hybnou silou ich domácnosti.
Rodičia po tom, ako bola zranená pri dopravnej nehode ju pravidelne takmer dennodenne navštevovali
v nemocnici, s jej smrťou podľa ich vlastných vyjadrení a vyjadrení svedkyne sa doposiaľ nevyrovnali,
stále im chýba a keďže sa jednalo o ich dcéru, na ktorú boli najviac citovo naviazaní, keďže s nimi žila v
spoločnej domácnosti a poskytovala im potrebnú starostlivosť, na ktorú sa spoliehali aj do budúcnosti.

Smrťoudcérybolanarušenácelistvosťichrodiny,bolozasiahnutédoichsúkromnéhoarodinnéhoživota,
pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné. V dôsledku tragickej smrti dcéry pri dopravnej nehode
došlo k nesmierne závažnej ujme, spočívajúcej v strate milovaného dieťaťa, čím sú žalobcovia I. a II.
ochudobnení aj do budúcna o rodinný život, táto spočíva aj v citovej strate, keď smrťou dcéry stratili jej
lásku a radosť s ňou prežívanú.

41. Súd tak vychádzajúc z vyššie uvedených všeobecných zásad určovania výšky relutárnej
náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj vyššie konštatovaných individuálnych okolností prejednávanej veci,
prihliadajúc na vyššie uvedenú prax súdov v otázke určovania tejto výšky, najmä, avšak nie len, z
označeného rozsudku Krajského súdu v Žiline spis. zn. 7Co/578/2014 zo dňa 09.09.2015, berúc rovnako
ako Krajský súd v Žiline v tomto rozhodnutí ako určité referenčné vodítko sumu priznanej náhrady

nemajetkovej ujmy v prípade Kontrová proti Slovenskej republike považoval za primerané, priznať
žalobcovi relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 Eur a v ostatnom rozsahu žalobu
v zamietol. Súd tak v danom prípade považoval žalobcom uplatňovanú výšku relutárnej náhrady za
zjavne neopodstatnene vysokú, a to aj s poukazom rozsudkom ESĽP priznanú náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 25.000,- eur v prípade Kontrová proti Slovenskej republike, v ktorom došlo k zásahu do

osobnostných práv sťažovateľky v takej miere, ktorá zodpovedala absolútnemu rozvráteniu a deštrukcii
jej rodinného života, nakoľko došlo k súčasnému usmrteniu oboch (jediných) jej detí; deti boli zastrelené
ich otcom, manželom sťažovateľky, ktorý následne spáchal samovraždu. V prejednávanom prípade k
takejto absolútnej deštrukcii rodinného života žalobcu zjavne nedošlo.42. Na margo argumentácie strán sporu ohľadom rozsahu krytia žalobcom žalovaného nároku povinným
zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, súd považuje
zapotrebnéuviesťlentoľko,žetátootázkanebolapredmetomsporu,keďžesažalobcažalobouvkonaní

nedomáhalpriamehonárokuvzmysleust.§15zákonač.381/2001Z.z.,aplnenia, ktorébysiuplatňoval
voči poisťovni , a preto táto otázka bola pri rozhodovaní súdu irelevantná, nakoľko v danom prípade je
podstatná len vo vnútornom (zmluvnom) právnom vzťahu medzi žalovaným a poisťovňou a nemá vo
vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v rade 2/ v prejednávanej veci žiadny právny význam.
Nad rozsah uvedeného tak súd nepovažoval za potrebné sa posúdeniu tejto otázky pre nadbytočnosť

viac venovať.
43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods.2 v spojení. s § 262 CSP.
Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 33.000,- €, bola mu priznaná suma 15.000,- €. Úspech
žalobcu a žalovaného v rade 2/ tak v percentuálnom vyjadrení je v zásade rovnaký, preto súd rozhodol
tak, že žalobca a žalovaný v rade 2/ nemajú na náhradu trov konania právo. Vo vzťahu k označenému
žalovanému v rade 1/ o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 256 ods. 1 CSP,

žalobca z procesného hľadiska zvinil zastavenie konania proti žalovanému v rade 1/, preto súd priznal
žalovanému v rade 1/nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu. O výške tejto
náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku I. odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania

podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. [§ 356 písm. b) CSP]
Podľa ust. 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

Podľa ust. 277 ods. 3 veta pred bodkočiarkou CSP, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať
do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
Proti tomuto rozsudku vo zvyšných častiach jeho výroku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).