Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. august 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010250
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3519010250.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci

obžalovaného U. T., U.. XX.XX.XXXX H. G., trestne stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon")
dňa 13. augusta 2019 na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: U. T. O. M. Z. R., U.. XX.XX.XXXX H. G.,
F. R. G., R. XXX/X, F.. Č.. H. H. H. H. Ú.H. B.,

j e v i n n ý, ž e

v čase približne o 00.30 hod. dňa 27.04.2019 v G. v blízkosti herne „M. H.“ na premostení potoka v
blízkosti autobusovej stanice najprv zvolal na poškodeného N. G., aby zastavil a potom k nemu podišiel
a povedal mu: „Daj mi dve eurá!“, čo ale poškodený odmietol urobiť, a tak ho obžalovaný udrel päsťou
do oblasti ľavého oka, na čo poškodený N. G. zo strachu a obavy pred obžalovaným vytiahol svoju
peňaženku zo zadného vrecka nohavíc a ako ju držal v rukách, obžalovaný mu ju vytrhol so slovami:
„Ukáž to sem!“, potom peňaženku otvoril a bez dovolenia poškodeného z nej vybral peniaze v sume 70,-

Eur, z ktorých 5,- Eur na požiadanie poškodeného vrátil, čím uvedeným konaním spôsobil poškodenému
N. G. škodu vo výške 65,- Eur,

t e d a

- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á ch a l

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, § 34 ods. 6 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona,

§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analógiám a
§ 49 ods. 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný z a r a ď u j e pre výkon trestu do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému N.

G., U.. XX.XX.XXXX H. O.. K.. C.. R., F. R. E.. T. H. (V.. E.) C.. R., D. R. G., Q.. Q. XXXX/X, škodu vo
výške 65,- Eur. o d ô v o d n e n i e :

Proti obžalovanému je vedené trestné konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/48/2019 pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe zo dňa

28.06.2019 Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 283/19/3304 - 37, ktorá bola doručená
súdu dňa 01.07.2019.
Voveciboldňa09.07.2019vydanýtrestnýrozkaz,proti,ktorémupodalobžalovaný,obhajcaaprokurátor
v zákonnej lehote odpor bezprostredne po doručení trestného rozkazu dňa 09.07.2019. V nadväznosti
na podané odpory súd nariadil na deň 13.08.2019 hlavné pojednávanie.
Po otvorení hlavného pojednávania predseda senátu zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným

nedošlo k zhode v otázke konania o dohode o vine a treste.

Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a v
intenciách § 257 Trestného poriadku vyhlásil obžalovaný, že je vinný zo spáchania skutku. Následne
súd prečítal obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku,

pričom na všetky položené otázky odpovedal obžalovaný zhodne áno. Následne samosudca zistil
stanovisko prokurátora a poškodeného. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Poškodený
sa nevyjadril. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a
jeho vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, súd prijal jeho vyhlásenie a
dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznal nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o

treste,náhradeškodyaochrannéhoopatrenia.Súdnazákladeprijatéhovyhláseniaobžalovanéhoovine
(pravdivosti vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce dôkazy z prípravného konania, čiastočne
výpoveď obžalovaného v procesnej pozícii obvineného, ale najmä usvedčujúca výpoveď poškodeného
N. G., E. C. L. K. Ľ.K. C. K. M. E. U.Y.G. E. D. G., z ktorej vyplýva, že poškodený bol jednorazovo
ošetrený dňa 27.04.2019 o 02.18 hod., po tom, čo prišiel v sprievode polície a uviedol, že bol napadnutý

inou osobou, dostal jeden úder do hlavy nad ľavým okom s diagnózou - pomliaždenie mihalnice a okolia
oka) uznal obžalovaného za vinného po skutkovej ako aj právnej stránke v zmysle podanej obžaloby.
Po právnej stránke konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, pretože proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa
cudzej veci.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa 15 písm. a)
Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle, t. j. dolus directus, teda chcel spôsobom
uvedenýmvtomtozákoneporušiť,aleboohroziťzáujemchránenýtýmtozákonom,pričommalvedomosť
o tom, že z jeho strany ide o protiprávne konanie, ktorým porušuje záujem spoločnosti na ochrane

osobnej slobody a majetku.

Následne bolo vykonané dokazovanie k výroku o treste. K výroku o náhrade škody dokazovanie nebolo
vykonané, nakoľko obžalovaný čo do základu a výšky náhradu škody uznal, poškodený si nárok na
náhradu škody uplatnil do skončenia vyšetrovania, na hlavnom pojednávaní na ňom zotrval a o nároku

poškodeného neboli pochybnosti.

Podľa správy o povesti mesta G. a správy o priestupku G. D. G. na obžalovaného (č. l. spisu 153 a 154)
má obžalovaný trvalý pobyt G., R. XXX/X, na uvedenej adrese sa nezdržiava, od konca roka 2018 do
začiatku roka 2019 sa nezdržiaval v G., je slobodný, bezdetný, G. D. G. eviduje spáchanie priestupku

zo dňa 11.04.2018 podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a VZN o zbere a zneškodňovaní
drobného komunálneho odpadu a bol riešený v blokovom konaní.

PodľatrestnéhorozkazuOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomsp.zn.0T/1/2019zodňa 08.01.2019,
právoplatný dňa 08.01.2019, (č. l. spisu 115-117) bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 12 mesiacov s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov.

Podľa evidenčnej karty vodiča z ODI Nové Mesto nad Váhom (č. l. spisu 215) obžalovaný nie je držiteľom

žiadneho vodičského oprávnenia a nemá žiadne záznamy.Podľa Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. spisu 223-225) má obžalovaný
evidované dva priestupky. Priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d),

písm. e) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 15.09.2018, za ktorý mu bola uložená
pokuta v správnom konaní vo výške 20,- Eur. Priestupok zo dňa 17.07.2018 pre porušenie § 7 ods. 1
písm. f) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, ktorý bol riešený
Mestskou políciou Pezinok napomenutím.

Podľa odpisu z registra trestov (č. l. spisu 226) bol obžalovaný doposiaľ 1 krát súdne trestaný a to
trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 0T/1/2019 zo dňa 08.01.2019,
právoplatný dňa 08.01.2019, pre § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) , písm. c), Trestného zákona k § 20
Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s
odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené i ďalšie listinné dôkazy uvedené v zápisnici z hlavného
pojednávania dňa 13.08.2019.

* * * * *
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,

mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného
činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd identifikoval jednu poľahčujúcu
okolnosť. Obžalovaný sa ku skutku priznal a svoje konanie oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona].
Vzhľadom na pozitívne záznamy v registri trestov, registri priestupkov a v meste G., podľa ktorých
má celkovo evidované 1 odsúdenie a tri priestupky, súd poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j)

Trestného zákona - vedenie riadneho života, nepriznal. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného súd
nezistil. Súd v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017 súd prihliadol na vyhlásenie obžalovaného o vine ako na okolnosť
odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per
analógiám, teda tak ako v prípade konania o dohode o vine a treste. Súd teda znížil obžalovanému

dolnú hranicu trestu odňatia slobody uvedenú v § 188 ods. 1 Trestného zákona (trestná sadzba 3 roky
až 8 rokov trestu odňatia slobody) o jednu tretinu z troch rokov na dva roky trestu odňatia slobody.
Vzal pri tom do úvahy, že obžalovaný už v prípravnom konaní popísal svoje konanie. Na svoju obranu
tvrdil, že motívom jeho konania bolo, že poškodený mu dlžil peniaze a dal mu facku po tom ako mu
poškodený odmietol dlh vrátiť. Fyzické napadnutie však nepoprel a už v prípravnom konaní žiadal

dvakrát o začatie konania o dohode o vine a treste, ku ktorému však nedošlo. Napokon v konaní
pred súdom obžalovaný vyhlásil vinu k žalovanému skutku a svoje konanie oľutoval. Pri úvahách o
druhu, výmere trestu a spôsobe jeho výkonu súd dospel k záveru, že u obžalovaného je zákonné
a dôvodné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody z nasledovných dôvodov. Obžalovaný
spáchal žalovaný skutok, právne kvalifikovaný ako úmyselný trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1

Trestného zákona, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu trestným rozkazom
OkresnéhosúduNovéMestonadVáhomzodňa08.01.2019,sp.zn.0T/1/2019.Vprípadeobžalovaného
ide o recidívu, keďže sa dopustil ďalšej trestnej činnosti po právoplatnosti citovaného trestného rozkazu.
Ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona obsahuje zákaz ukladania tzv. podmienky na podmienku.
Teda výslovne stanovuje zákaz podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody u páchateľa,

ktorý sa dopustí úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre iný trestný
čin. To je i prípad obžalovaného. Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona, ak horná hranica trestu odňatia
slobody prevyšuje 5 rokov, súd musí uložiť páchateľovi trest odňatia slobody. V prejednávanej veci je
obžalovaný trestne stíhaný za trestný čin lúpeže, za ktorý Trestný zákon v odseku 1 § 188 ustanovuje
trest odňatia slobody vo výmere 3 až 8 rokov, teda horná hranica prevyšuje hornú hranicu 5 rokov

uvedenú v § 34 ods. 6 Trestného zákona. Z uvedených dôvodov súd neukladal ďalší podmienečný
trest odňatia slobody ako navrhuje obhajoba v záverečnej reči, neukladal ani alternatívny trest, ktorý
neprichádza do úvahy vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ukladal obžalovanému trest odňatia
slobody ako nepodmienečný. Súčasne súd zaradil obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon
trestu s minimálnym, stupňom stráženia, pretože nebol v posledných desiatich rokoch vôbec vo výkone

trestu odňatia slobody.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jej doterajší
život a prostredie, v ktorom žije, motív jej konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle§ 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti
viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj

individuálnej prevencie.

Súd obžalovaného zaviazal na náhradu škody, ktorú poškodený včas a riadne uplatnil, obžalovaný nárok
poškodeného čo do základu a výšky uznal na hlavnom pojednávaní a o škode nie sú žiadne pochybnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.

b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.

2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného

poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /

§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.