Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Slovinská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/199/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717213734
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717213734.1
Uznesenie
KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.
Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Q. Q., H.. XX.X.XXXX, C. N. X. Č.. XX, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie
neplatnosti zmluvných odplát a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce, č. k. 14Csp/222/2017-74 zo dňa 17.1.2019 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal určenia, že zmluvné odplaty dohodnuté medzi žalovaným a žalobcom v zmluvách č.
901702352 a č. 900303884 sú neplatné a že žalobca je povinný uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a
bez poplatkov, teda len sumu, ktorá mu bola na základe uvedených zmlúv poskytnutá.
2.Uznesenímzodňa20.2.2018sp.zn.14Csp/222/2017-20súdnávrhžalobcunaobstaraniedôkazovzo
zmlúv zamietol a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.3.2018. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť,
pretože je toho názoru, že žalobca na určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie úveru za
bezúročné a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP. Súd prvej
inštancie posúdil žalobu, zistil, že žalobca nepredložil súdu ani jednu zmluvu ani výpisy z účtov ani
žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia.
3. Následne súd vec posúdil podľa ust. § 137 CSP a po preskúmaní žaloby dospel k záveru, že takáto
žaloba je neprípustná. Žalobca sa domáhal žalobou určenia právnej skutočnosti, t. j. neplatnosti zmlúv o
úvereaichbezúročnostiabezpoplatkovosti,čovzhľadomnaust.§137písm.d)CSP jeprípustné,lenak
to vyplýva z osobitného predpisu. Keďže žaloba o určenia neplatnosti bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úverových zmlúv z osobitného predpisu nevyplýva, súd žalobu ako neprípustnú zamietol.
4. O trovách rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže mal žalovaný vo vzťahu k žalobcovi plný
úspech, priznal mu proti nemu aj plnú náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške
rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
5. Len proti výroku rozsudku o trovách konania podal žalobca odvolania z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. h) a písm. f) CSP. Uviedol, že považuje rozsudok v jeho časti o trovách konania a
povinnosti ich náhrady za nesprávny voči úžerníckemu žalovanému - veriteľovi. Poukázal ďalej na ust.
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že vďaka podvodnému konaniu žalovaného bol pripravený o
majetok, napriek tomu mu súd priznal aj náhradu trov konania, čím porušil zásadu dôstojnosti súdneho
konania v rozpore s § 257 CSP. Súdne konanie v predmetnej veci vo vzťahu k nemu ako spotrebiteľovi
bolo zanedbané, čoho dôsledkom je, že nemá si za čo kúpiť ani najpodstatnejšie potraviny a ani siuspokojovať základné životné potreby nielen on, ale ako aj jeho rodina a v tejto konkrétnej veci sa
prejavuje právnické barbarstvo a hyenizmus proti spotrebiteľovi, preto rozhodnutie sudcu o povinnosti
platiť súdny poplatok je pre neho absurdné a nepochopiteľné a vníma ho ako nezáujem o spravodlivé
konanie a šikanózne konanie zo strany sudcu s finančnými dôsledkami v jeho neprospech. Podľa neho
malsúdprirozhodovaníotrováchkonaniapoužiťust.§257CSP,ktoréumožňujesúduzmierniťdôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva.
Poukázal na judikatúru všeobecných súdov, ktorá konštatovala, že ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil jeho povinnosť platiť akékoľvek trovy úžerníckemu žalovanému - veriteľovi. V závere
uviedol, že nie je povinný trpieť procesné chyby súdu, sudcov, právnikov a ochrancov úžerníkov, preto
zdôraznil, že na spravodlivé prejednanie veci na príslušnom súde Slovenskej republiky má právo ako ja
na spravodlivé rozhodnutie v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom.
6. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok v napadnutom výroku
o trovách konania, aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods.
1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
8. Žalobca použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Podstata odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej
inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho, že súd berie do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov. Dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav, a o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
9. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní v zmysle ust. § 255 CSP, ale i zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia
konania. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd
dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné aj náležite odôvodniť.
Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci.
Ustanovenie § 257 CSP v zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého
je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie
NS SR z 28.1.2010 sp.zn. 2MCdo/17/2009).
10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
11. Účelom ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života,
právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti
a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana
sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiťlen s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu
preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn.
II. ÚS 563/2001-14 po prispôsobení novej úprave). Ustanovenie § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu
majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé,
aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal
náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu sa preto musí spravodlivo
javiť predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so
správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. (uznesenie NS SR
z 18.1.2012 sp.zn. 6MCdo/5/2011).
12. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého výroku uznesenia o náhrade trov konania vôbec nevyplýva
(aj keď jednoznačne ide o spor spotrebiteľský), že by sa súd prvej inštancie čo len okrajovo zaoberal
možnosťou aplikácie ustanovenia § 257 CSP, preto z tohto hľadiska nie je jeho rozhodnutie odvolacím
súdom preskúmateľné. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil napadnutý
výrok uznesenia o nároku na náhradu trov konania, lebo pre nedostatok odôvodnenia nie je možné
posúdiť, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania použil správny právny predpis.
13.Úlohousúduprvejinštancie povrátenívecivrozsahuzrušeniabudezaoberaťsamožnosťoupoužitia
§ 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na vyššie uvedené kritéria
ako aj argumenty, uvedené v odvolaní žalobcu, opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodniť.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.