Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Brišková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/243/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119206242
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2119206242.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: LMK Reality s.r.o.,
Šelpice 156, IČO: 47 211 393, zastúpenej advokátom: JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, Trnava, Sladovnícka
22/22, proti žalovanému: T. V., narodený XX. T. XXXX, trvalý pobyt: X. XX, zastúpeného advokátom:
Mgr. Pavel Gavorník, Trnava, Námestie SNP 3, o nariadenie predaja bytu, o nariadení neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 2. augusta 2019 č. k.
21C/31/2019-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ruší a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému nenakladať s nehnuteľnosťou - bytom,
vrátane zákazu prenajímať nehnuteľnosť - byt č. X, nachádzajúci sa na prvom poschodí bytového
domu súpisné č. XXX postavenom na pozemku parcelné č. 140, k. ú. O., zapísanom na LV č. XXX,
pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný spolu so žalobou vo veci samej o
nariadenie predaja bytu, vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, ako i spoluvlastníckeho podielu k pozemku, vo výlučnom vlastníctve
žalovaného. Žalobkyňa je vlastníkom viacerých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné
č. XXX. Byt č. X dlhodobo užíva konateľka žalobkyne Ľubica Križanová so svojím partnerom, byt č.
X užívajú rodinní príslušníci konateľky (dcéra T. W. a maloletá vnučka Q. W. vo veku štyroch rokov).
Žalobkyňa v žalobe svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzovala od vlastníctva označených bytov,
v zmysle § 11 ods. 5 ZoVB (zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov), pričom žalovaný ako vlastník bytu č. X je podľa tohto ustanovenia
pasívne vecne legitimovaný. V januári 2019 žalovaný prenajal byt nájomcovi Y. O., ktorý okrem neho
užívajú aj družka I., štyri maloleté deti, kamaráti nájomcu a podivní ľudia z ulice, ktorí sa začali v
ňom zdržiavať, prespávať, robiť hlučné párty. Správanie uvedených osôb okrem hlučného a vulgárneho
kriku, vzájomného nadávania, postupne prerástlo do obťažovania ostatných vlastníkov a obyvateľov
bytového domu (vyzváňaním na zvončeky do bytov ostatných vlastníkov, búchaním na okná bytu,
osočovaním, braním cudzích vecí ostatných obyvateľov bytového domu zo záhrady za bytovým domov).
Celé neprispôsobivé správanie sa začalo stupňovaním hlučnej reprodukovanej hudby, aj v nočných
hodinách, zhromažďovaním sa čudných ľudí pred bytovým domom, ktorí boli pod vplyvom omamných
a psychotropných látok. Na vážne narušenie pokojného bývania v bytovom dome, dobrých mravov,
bol žalovaný opakovane upozornený aj prostredníctvom správcu bytového domu MEZON Services
Slovakia, s.r.o. Opakovane musela byť privolávaná mestská polícia (11. mája 2019 o 4:10 hod., 20.
mája 2019 o 1:16 hod., 15. júna 2019 o 1:12 hod. a iné). Porušovanie občianskeho spolunažívania bolo
riešené voči nájomcovi na mestskej polícii pod sp. zn. 8822/2019 (priestupok z 15. júna 2019). Situácia
zasiahla aj obyvateľov susedných nehnuteľností, ktorí sa opakovane sťažujú žalobkyni na neúnosnú

situáciu. Žalovaný predmetnú situáciu vyostruje a napomáha nasťahovaniu ďalších neprispôsobivých
nájomníkov, pričom na odstránenie vzniknutej pretrvávajúcej nepriaznivej situácie v bytovom dome
nerobí žiadne opatrenia. Nájomca J. O. spísal svedeckú výpoveď pred notárom SR, v ktorej uviedol,
že žalovaný mu ponúkol v januári 2019 možnosť bývania v jeho byte pod podmienkou, že bude
pravidelne hlasito púšťať v denných i nočných hodinách hudbu zo zariadení, ktoré do bytu priniesol
žalovaný, prizývať do bytu tretie osoby, správať sa úmyselne hlučne, rušiť nočný pokoj za účelom
šikanovania a vytvorenia atmosféry prostredia nevhodného na bývanie v bytovom dome (Ľubice
Križanovej a ostatných príslušníkov jej rodiny, s ktorou má žalovaný dlhodobé spory). Situácia sa
vystupňovala v júli 2019, kedy skupina ľudí zhromažďujúcich sa pred bytovým domom bránila vo vstupe
do bytového domu, čoho bolo svedkom aj maloleté dieťa. Neznámy muž vytlačil okno spoločných
priestorov bytového domu, po vlámaní sa dovnútra sa zasekol v okne (vyhrážal sa zabitím Ľ. Križanovej
a ostatným obyvateľom), ktorý páchateľ bol bratom družky nájomcu, ktorý bol uznaný vinným zo
spáchania uvedeného trestného činu, keďže sa skupine obyvateľov vyhrážal smrťou a tento čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - vlámaním (trestný rozkaz Okresného súdu Trnava zo dňa 14. júla
2019 č. k. 0T/178/2019). Po prepustení z cely predbežného zadržania sa odsúdený opätovne pohybuje v
okolí bytového domu, ako aj v ňom, pričom došlo k ďalšiemu incidentu. V byte žalovaného sa nachádza
viac ľudí ako v minulosti. Pred bytový dom začalo chodiť neznáme auto, ktoré trúbi a vykrikujú z
neho. Po bytovom dome sú rozvlečené smeti. V bytovom dome sa zvyšuje obava o život. Žalobkyňa
predložila psychologické správy, podľa ktorých maloletá vnučka Ľ. Križanovej zle znáša situáciu
v bytovom dome, pričom konateľke žalobkyne bola zistená úzkostno-depresívna symptomatológia
vplyvom vonkajších nadmerných stresov, vyžadujúca psychoterapeutickú liečbu. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia bol podaný vzhľadom na možný špekulatívny zámer žalovaného prevodom
bytu na tretie osoby, čím by zmaril budúcu exekúciu. Za účelom predchádzania vzniku ďalšieho
súdneho konania o neplatnosť scudzovacieho právneho úkonu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej, žalobkyňa požiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, bez ktorého by mohla vzniknúť
škoda na majetku ako aj ujma na zdraví zo strany neprispôsobivých a vulgárnych nájomcov bytu vo
vlastníctve žalovaného. Ochranu je potrebné poskytnúť vlastníckemu právu žalobkyne, ako i tomu
zodpovedajúcemu užívaciemu právu ostatných obyvateľov bytového domu. Zamietavé rozhodnutie súd
prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2,
§ 329 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), § 11 ods.
1, § 123, § 124, § 126 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
§ 11 ods. 1 ZoVB. Vecne zdôvodnil neosvedčením splnenia zákonných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia žalobkyňou, a to neosvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, ktorým je v danom prípade ochrana života a zdravia konateľky žalobkyne,
jej maloletej vnučky a ostatných rodinných príslušníkov bývajúcich v bytovom dome. Žalobkyňa síce
osvedčila, že je vlastníkom bytov, ako i nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome, avšak
žalobkyňa je právnickou osobou, ktorej Občiansky zákonník, ako ani iný všeobecne záväzný právny
predpis právo na ochranu života a zdravia nepriznáva. Domáhať sa ochrany života a zdravia v zmysle
§ 11 O. z. môžu len fyzické osoby, preto nebola osvedčená dôvodnosť trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie súčasne konštatoval neosvedčenie potreby úpravy pomerov
medzi stranami sporu, keďže neodkladné opatrenie by sa vzťahovalo na právne úkony vykonané
žalovaným po doručení neodkladného opatrenia, teda do budúcnosti, nie však na právne úkony už
vykonané. Preto na zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej súčasní nájomcovia byt vo vlastníctve
žalovaného užívajú, by neodkladné opatrenie vplyv nemalo. K úprave aktuálnych pomerov by vydaním
navrhovaného neodkladného opatrenia nedošlo. Nebolo by ani záväzné pre ďalšie osoby zdržujúce
sa v byte, na základe súhlasu doterajšieho nájomcu. Žalobkyňa podľa názoru súdu prvej inštancie
nezdôvodnila ani svoju obavu z predaja bytu žalovaným, keďže sa vo veci samej domáha nariadenia
predaja bytu a zároveň neodkladným opatrením tomu žiada zabrániť, čo je vo vzájomnom rozpore.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, alternatívne jeho zrušením a vrátením veci na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Z nepochopiteľných dôvodov sa súd zameral na osobu Ľ. Križanovej a jej rodinných príslušníkov,
pričom opomenul osobu žalobkyne a jej vlastnícke právo, vrátane práv s ním spojených. Žalobkyňa
si s predmetnou situáciou v bytovom dome nevie poradiť, jej vlastnícke právo, vrátane užívacieho
práva, ako i práva prenajímať nehnuteľnosti, sú znemožnené. Ide o hrubý zásah do jej vlastníckych
práv, keďže neprispôsobiví nájomcovia žalovaného vlastníka ohrozujú a poškodzujú majetok žalobkyne

(vlámanie, rozbitie sklených políc, kvetináča). Ohrozujú a priamo útočia na obyvateľov bytového
domu ako i susedných nehnuteľností. Ustanovenie § 11 ods. 5 ZoVB nerozlišuje, či ide o ochranu
vlastníckeho práva fyzických osôb alebo právnických osôb. Žalovaný ako fyzická osoba môže naplno
využívať svoje vlastnícke práva, vrátane prenajímania svojho bytu, na rozdiel od žalobkyne, ktorej
je to znemožňované. V bytovom dome je neustále púšťaná reprodukovaná hudba, pohyb viacerých
skupín ľudí. Dochádza k zhromažďovaniu vulgárnych a podivných ľudí pred bytovým domom, počuť
nadávanie, krik, hádky, v denných a nočných hodinách (podozrenie z predávania drog nájomcami
bytu vo vlastníctve žalovaného preukazuje výpoveď W. V.). Žalobkyňa osvedčila dôvodnosť podanej
žaloby na nariadenie predaja bytu, keďže ide o ohrozenie výkonu vlastníckeho práva iného vlastníka,
sústavne dlhodobým zasahovaním. Žalobkyňa namietala záver, že vydané neodkladné opatrenie by
sa nevzťahovalo na terajších nájomcov, prípadne budúcich, keďže nariadením neodkladného opatrenia
je žalovaný vlastník povinný okamžite ukončiť nájomné vzťahy. Navrhovaný predaj nehnuteľností
na základe súdneho rozhodnutia sa realizuje núteným výkonom práva - formou exekúcie. Preto
nedochádza k rozporu zákazu disponovania nehnuteľnosťou žalovaným a nariadenou povinnosťou
predaja, pretože tento predaj nie je dispozičným prejavom žalovaného. Zmyslom neodkladného
opatrenia je zabrániť, aby žalovaný ako vlastník nepreviedol na iného svoj nehnuteľný majetok, aby ho
nenadobudla tretia osoba, pretože význam a zmysel ustanovenia § 11 ods. 5 ZoVB bol by neúčinný a
popretý. Žalovaný v predmetnom byte nebýva, nepodniká. Priestory využíva len na prenájom ľuďom,
ktorí majú znepríjemňovať bývanie ostatným vlastníkom bytov. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/206/2017, podľa záverov ktorého účelom neodkladného opatrenia
je rýchla dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho,
alebo očakávaného exekučného titulu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8Cdo/129/2017 k nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sa tvrdené skutočnosti javia ako
pravdepodobné a primerane osvedčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie,
pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou. Je pravdepodobné, že žalovaný využije možnosť
prevodu vlastníctva bytu na tretiu osobu, ktorá bude byt ďalej prenajímať a pokračovať v úmyselnom
konaní. Hmotnoprávnym podkladom žaloby je ustanovenie § 11 ods. 5 ZoVB poskytujúce ochranu
vlastníkovi, ktorý má možnosť požiadať súd o nariadenie predaja bytu vlastníkovi, ktorý sa dopúšťa
porušovania a zásahov. Na vlastníkov bytov a nebytových priestorov je kladená väčšia zodpovednosť a
väčší rozsah povinností. Označené zákonné ustanovenie upravuje čoho sa má vlastník vyvarovať, inak
je uzrozumený so sankciou predaja bytu. Žalobkyňa dostatočne osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, ako i nebezpečenstvo bezprostrednej a reálnej obavy, že exekúcia by mohla
byť ohrozená. Preventívny účinok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku situácie, kedy by pomery
účastníka boli ďalej porušované.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu označil žalobu za nedôvodnú, vykonštruovanú, účelom
ktorej je jeho šikana. Žalobkyňa, presnejšie konateľka a jediná spoločníčka žalobkyne, ako majoritnej
vlastníčky bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné č. XXX, s počtom hlasov na schôdzi
presahujúcom 3/5, vedie dlhoročné spory proti žalovanému a má záujem na pozbavení vlastníckeho
práva žalovaného k predmetnému bytu. Dňa 12. apríla 2018 sa v bytovom dome konala schôdza
vyvolaná žalobkyňou, majúca za cieľ odsúhlasenie rozsiahlej rekonštrukcie bytového domu a určenie
nového usporiadania spoločných priestorov, ktoré bolo autoritatívne a jednostranne, výlučne podľa
predstáv žalobkyne, odsúhlasené, s čím žalovaný ako minoritný vlastník nesúhlasil, pričom uznesenia
plynúce z tejto schôdze boli napadnuté žalobou o určenie neplatnosti uznesení schôdze vlastníkov bytov
a nebytových priestorov (konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 38C/38/2018). Žalobkyňa
pristúpila k cieleným úkonom, ktoré vyústili do pokusu o dražbu bytu žalovaného. Na schôdzi 19. októbra
2018 si žalobkyňa jednostranne odsúhlasila navýšenie preddavkov do fondu opráv, čo predstavuje
v percentuálnom vyjadrení o viac ako 1.100 % v prípade bytov (o viac než 500 % pri nebytových
priestoroch). V peňažnom vyjadrení ide o výšku preddavkov 575,11 eur pre byt žalovaného, čo pre
neho bolo neakceptovateľné a neúnosné. Žalovaný preto podal žalobu o úpravu výšky preddavkov do
fondu prevádzky, údržby a opráv a návrh na dočasné pozastavenie účinnosti rozhodnutia vlastníkov
bytov a nebytových priestorov prijatých na schôdzi vlastníkov bytov (konanie vedené na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 12C/77/2018). Na ďalšej schôdzi dňa 2. júla 2019 došlo „k schváleniu spoločnosti
DUPOS dražobná, spol. s r. o. na vymoženie pohľadávky vlastníkov bytov dražbu v bytovom dome voči
žalovanému“, ktorý však uhradil všetky evidované nedoplatky, navzdory tomu, že zvýšenie preddavkov
napadol žalobou na súde. Žalovaný napadol i zmluvu o výkone správy, žalobou o určenie absolútnej
neplatnosti (konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19C/30/19) z dôvodu, že svojím účelom

odporuje zákonu, obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Konanie žalobkyne má jasný cieľ,
smerujúci k pozbaveniu vlastníckeho práva žalovaného, nie k ochrane obyvateľov bytového domu, pod
ktorým sa má mať na mysli výhradne rodina konateľky žalobkyne, pretože nik iný v bytovom dome
tohto času nebýva. Ide teda o zneužitie práva a šikanózny výkon práva zo strany žalobkyne na úkor
žalovaného, ktorého žalobkyňa čoraz viac „vyčleňuje“ z bytového domu. Žalobkyňa neosvedčila ani
len formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný zdôraznil, že dotknutý byt
neužíva v súčasnosti žiadna tretia osoba, vrátane žalovaného. K nariadeniu neodkladného opatrenia nie
je preto daný žiaden dôvod. Žalovaný poskytol byt do užívania len jednej osobe, J. O., ktorý ho užíval
v trvaní niekoľkých mesiacov a byt vypratal v priebehu júla 2019 na podnet žalovaného. Iným osobám
do užívania byt poskytnutý nebol. Žalovaný poukázala na článok 20 Ústavy Slovenskej republiky, ako
aj ústavný princíp nedotknuteľnosti vlastníckeho práva, čo znamená, že nikto nemôže byť zbavený
svojho vlastníckeho práva k majetku. Právnickú osobu nemožno považovať za blízku osobu v zmysle
§ 116 O. z., vo vzťahu ku konateľke žalobkyne a jej rodinným príslušníkom konateľky, ako to uvádza
žalobkyňa v odvolaní. Navrhované neodkladné opatrenie by ani teoreticky neposkytlo dočasnú právnu
ochranu žalobkyni, pretože by nezabezpečilo úpravu (stabilizáciu) pomerov. Žalovaný namietal súvis
nakladania žalovaného s bytom, s údajne neprispôsobivým konaním užívateľov bytu. Zákaz prenajímať
byť rovnako tak nesmeruje k dočasnej úprave a stabilizácii pomerov vo vzťahu k eventuálnym užívateľom
bytu, pretože z návrhu nevyplývajú pre užívateľov bytu povinnosti niečo konať, niečoho sa zdržať
alebo niečo strpieť. Neodkladné opatrenie by však neprimerane a nenáležite obmedzilo vlastníka bytu.
Žalobkyňa mala zvoliť miernejšiu formu opatrenia, smerujúceho priamo voči samotným porušovateľom
- iným osobám než žalovaný. Je potrebné vziať do úvahy, že nariadenie neodkladného opatrenia v
navrhovanom znení by pre žalovaného vytvorilo právne neakceptovateľnú situáciu, kedy by žalovaný
na jednej strane bol zaviazaný k platbe neúnosne vysokých preddavkov do fondu opráv, bez možnosti
nakladania s bytom, teda bez možnosti predaja bytu tretím osobám (v snahe o zbavenie sa ťarchy
v podobe enormne vysokej nákladovosti spojenej s vlastníctvom bytu). Bol by nútený platiť enormne
vysoké preddavky proti svojej vôli, bez možnosti o vymanenie sa spod tejto povinnosti. Z celkového
pohľadu, predmetné incidenty sa mali stať v období od 11. mája do 10. júla 2019, teda ide o krátky časový
úsek, ktorý objektívne nie je spôsobilý privodiť predaj bytu žalovaného, už vôbec nie v prípade, kedy
sám žalovaný zjavne neprispôsobivý nie je. Žalobkyňa netvrdila o osobe žalovaného ako vlastníka, že
by sám ohrozoval iných vlastníkov, prípadne narušoval ich pokojné bývanie. Žalobkyňa hoci disponuje
absolútnou väčšinou hlasov v rámci schôdze vlastníkov bytov, nevyvolala ani jednu schôdzu, ktorú
by venovala riešeniu otázok neprispôsobivých obyvateľov, na ktorých poukazuje v žalobe. Nezaslala
žalovanému predžalobnú výzvu na nápravu. Žalovaný vystupuje v spore ako slabšia strana, keďže
žalobkyňa disponuje v rámci bytového domu absolútnou väčšinou hlasov na schôdzi vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, s právom odsúhlasiť akékoľvek úkony v súvislosti s nakladaním s bytom.
Žalovaný užívateľa bytu J. O. poučil ohľadom dodržiavaní všetkých susedských práv a domového
poriadku bytového domu, o čom informoval aj žalobkyňu, v rámci písomnej odpovede, nebol teda
pasívny. Žalovaný namietal tvrdenia žalobkyne, že by napomáhal opísanému stavu v bytovom dome.
Vo vzťahu k svedeckej výpovedi J. O. z 1. júla 2019, ktorú žalobkyňa použila ako dôkaz v konaní proti
žalovanému, žalovaný poukázal na svedeckú výpoveď - čestné vyhlásenie J. O., potvrdené I. J. z 29.
júla 2019. Y. O. okrem iného vyhlásil, že pán Y. a pani Križanová ho mali navádzať pod prísľubom
peňažného prospechu, aby ako svedok krivo svedčil proti žalovanému a podpísal vyhlásenie, ktorého
obsah sa nezakladá na pravde. Uvedené osoby tiež mali žiadať, aby ako užívateľ bytu vyhlásil, že
žalovaný ho mal navádzať na výtržnosti a útoky voči obyvateľom bytového domu, pričom konateľka
mala zasahovať aj do výpovede pána O. na mestskej polícii. V čestnom vyhlásení pán O. uviedol,
že žalovaný ho nikdy nenavádzal na akékoľvek protiprávne konanie voči obyvateľom bytového domu.
Viackrát ho poučil o riadnom dodržiavaní korektných susedských vzťahov, vrátane dodržiavania nočného
pokoja a domového poriadku. Žalovaný má dôvodné pochybnosti o vierohodnosti listinného dôkazu
žalobkyne označeného ako svedecká výpoveď z 1. júla 2019 a tiež podanie vyhlásenia nájomcu z 9.
júla 2019, pretože totožnosť osoby pána O. mali pred notárom dosvedčiť dvaja bližšie neidentifikovaní
svedkovia, totožnosť teda nebola hodnoverne overená. Žalovaný nepozná osobu Q. O., nejde o nájomcu
bytu, nikdy nedal povolenie k užívaniu bytu zo strany uvedenej osoby. Pokiaľ ide o ďalšie svedectvá
osôb, s označenými osobami sa žalovaný nikdy osobne nerozprával o uvedených záležitostiach, ani
ho uvedené osoby nevyhľadali za účelom podania akéhokoľvek vysvetlenia. Ide o skreslené informácie
podané zo strany žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi psychickým stavom
konateľky žalobkyne, jej vnučky, a tvrdeniami o porušovaní susedských práv a príslušných udalostiach
v bytovom dome. Vzhľadom na odlišné adresy pobytu konateľky žalobkyne, ako aj vnučky konateľky
žalobkyne (P. XX, O.) je spochybnené tvrdenie žalobkyne, že ide o obyvateľov bytového domu. Žalovaný

preto navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a žalobu ako
zjavne nedôvodnú zamietnuť. K odvolaniu žalovanej pripojil čestné vyhlásenie Y. O., obsahom ktorého
bolo vyhlásenie, že žalovaný ho nikdy nenavádzal na akékoľvek protiprávne konanie voči obyvateľom
bytového domu, náležite ho poučil o riadnom dodržiavaní korektných susedských vzťahov, vrátane
dodržiavania nočného pokoja, domového poriadku i základných pravidiel slušnosti. Pani Ľ. Križanová s
pánom V. Y. ho opakovane 10. júla 2019 navádzali ako užívateľa bytu, ktorého vlastníkom je žalovaný,
pod prísľubom peňažného prospechu, aby ako svedok krivo svedčil proti žalovanému a podpísal im
písomné vyhlásenie s obsahom, ktoré sa nezakladá na pravde. Z elektronickej správy žalovaného
adresovanej Ľubici Križanovej vyplývalo, že došlo k okamžitému ukončeniu zmluvy s nájomníkom, tak
ako sa spolu dohodli na doriešení celej situácie ohľadom nehnuteľnosti, čím plní ich dohodu, ku ktorej
došlo pri spoločnom telefonickom rozhovore ohľadom zabezpečenia pokoja v bytovom dome.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
sú dané dôvody na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby
využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.

6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí tak nevyhnutne obsahovať okrem všeobecných
náležitostí žaloby (§ 132 CSP) aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§
326 CSP), a to opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Rovnako nevyhnutnou je aj ďalšia osobitná obsahová
náležitosť, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.

7. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.
Beck, 2016).

8. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda
nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016).

9. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru, že
miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej
zamietnutia. Je treba však zdôrazniť, že dokazovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní.

10. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval neosvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hoci žalobkyňa osvedčila podľa záveru súdu prvej inštancie výpisom

z listu vlastníctva, že je vlastníčkou bytov v predmetnom bytovom dome, žalobkyňa je právnickou
osobou, ktorej Občiansky zákonník a ani iný všeobecne záväzný právny predpis, právo na ochranu života
a zdravia nepriznáva (domáhať sa ochrany života a zdravia môžu v zmysle § 11 O. z. len fyzické osoby).
Rovnako tak žalobkyňa podľa záveru súdu prvej inštancie neosvedčila potrebu úpravy pomerov medzi
stranami sporu, keďže aj v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vzťahovalo
by sa na právne úkony vykonané žalovaným po doručení neodkladného opatrenia, teda do budúcnosti
(nie spätne na právne úkony už vykonané). Preto na zmluvu o nájme bytu vo vlastníctve žalovaného, na
základe ktorej súčasní nájomcovia byt žalovaného užívajú, by neodkladné opatrenie podľa názoru súdu
prvej inštancie vplyv nemalo. K úprave aktuálnych pomerov by vydaním navrhovaného neodkladného
opatrenia nedošlo.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáhala nariadenia predaja bytu
(vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako i k
pozemku), podľa ustanovenia § 11 ods. 5 ZoVB, predstavujúceho sankciu za sústavné narušovanie
pokojného bývania, ohrozovanie bezpečnosti a porušovanie dobrých mravov v bytovom dome, zo
strany nájomcu bytu vo vlastníctve žalovaného a ďalších osôb zdržiavajúcich sa v uvedenom byte. Súd
prvej inštancie sa týmto tvrdeným hmotnoprávnym nárokom, ktorému sa neodkladným opatrením mala
poskytnúť i procesná ochrana vo forme neodkladného opatrenia, žiadnym spôsobom nezaoberal. V
odôvodnení napadnutého uznesenia preto absentoval argumentačný základ posúdenia a vyhodnotenia
skutočností, ktoré mali osvedčovať dôvodnosť a trvanie vyššie uvedeného hmotnoprávneho nároku (§
11 ods. 5 ZoVB), vo vzťahu ku ktorému sa navrhovala procesná ochrana, v dôsledku čoho odvolací súd
chýbajúci argumentačný základ nemohol preskúmať.

12. Posúdenie hodnoverného osvedčenia nároku vo veci samej sa má vzťahovať k navrhovaným
výrokom súdneho rozhodnutia vo veci samej. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie
posudzoval dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, vo vzťahu k právu
na ochranu života a zdravia (ktoré hodnoty sa mohli týkať neodkladnosti úpravy pomerov), keďže
navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia sa týkal predaja bytu v súvislosti s tvrdeným neoprávneným
zásahom do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne ako vlastníčky bytu, ktorú skutočnosť mal súd prvej
inštancie za osvedčenú. Odvolacia námietka žalobkyne poukazujúca na skutočnosť, že sa žalobou a
neodkladným opatrením domáhala poskytnutia ochrany svojmu vlastníckemu právu, ktorým sa súd prvej
inštancie nezaoberal, bola dôvodná.

13. O nepreskúmateľné rozhodnutie ide i vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej (ako tomu bolo v danom prípade), vzhľadom na chýbajúcu argumentáciu ohľadom
osobitnej obsahovej náležitosti neodkladného opatrenia, a to osvedčenia dôvodnosti meritórneho
nároku. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať, aké zistenia z konkrétnych dôkazov boli
vyvodené a aký majú význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite
vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal
právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 226/03).

14. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam
z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho
súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedá vyššie uvedeným
požiadavkám, kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postráda argumentačný základ k
posúdeniu hodnoverného osvedčenia nároku vo veci samej, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

16. Súd prvej inštancie považoval za neosvedčenú aj potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu
(spôsobom navrhovaným žalobkyňou nariadením neodkladného opatrenia), ktorá predstavuje ďalšiu z
osobitných obsahových náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Predovšetkým nie je
zrejmé, z akého osvedčeného skutkového stavu súd prvej inštancie pri uvedenom závere vychádzal, keď

konštatoval, že na zmluvu o nájme predmetného bytu by sa nariadené neodkladné opatrenie spätne už
vzťahovať nemohlo. Uložením povinnosti nenakladať s nehnuteľnosťou prevodom bytu tretím osobám,
sa v uvedenom smere ani nezaoberal (povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou sa pritom podľa názoru
súdu vzťahovala len na právne úkony vykonané po doručení neodkladného opatrenia). Žalobkyňa
poukazovala na dôvodnosť obavy z prevodu vlastníckeho práva žalovaného na inú osobu, k čomu aj
došlo, prevodom nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 (výpis z LV č. XXX).

17. Z listinného dôkazu (výpoveď svedka J. O. zo dňa 1.7.2019) priloženého k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (č. l. 24), vyplývala tiež skutočnosť vysťahovania nájomcu Y. O. z predmetného
bytu žalovaným, čomu zodpovedal potom obsah elektronickej správy žalovaného zo dňa 17. júna 2019,
adresovaný Ľ. Križanovej (priložený k vyjadreniu k odvolaniu), ako aj tvrdenia žalovaného, že v byte
nájomca, ako ani žalovaný, prípadne tretie osoby, nebývajú (byt neužíva žiadna osoba ani žalovaný).

18. Nesprávne bol konštatovaný v napadnutom rozhodnutí i vzájomný rozpor medzi nárokom vo veci
samej, ktorým sa žalobkyňa domáhala nariadenia predaja bytu žalovaného a neodkladným opatrením,
ktorým žiadala prevodu bytu zabrániť. Žalobkyňa sa vo veci samej domáha nariadenia predaja bytu
ako sankcie žalovaného za porušovanie jeho povinností podľa § 11 ods. 5 ZoVB, pričom sa nejedná
o zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ale o autoritatívne rozhodnutie a postup štátneho orgánu v
súvislosti s prevodom bytu. Zákazom nakladania s nehnuteľnosťami neodkladným opatrením sa sleduje
obmedzenie dispozičného práva vlastníka bytu previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretie
osoby, čím sa sleduje ochrana využitím procesných mechanizmov do doby rozhodnutia vo veci samej
tak, aby sa žalujúcej strane oplatilo domáhať ochrany svojho nároku do definitívneho skončenia sporu.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách pokynov odvolacieho
súdu, predovšetkým posúdiť a uviesť argumentačný základ zdôvodňujúci vyhodnotenie hodnoverného
osvedčenia nároku vo veci samej, uplatňovaného žalobou, už i s prihliadnutím na nové právne
skutočnosti, vrátane prevodu predmetného bytu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, žalovaným
ako predávajúcim, tretej osobe (ktorá skutočnosť vyplývala z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č.
XXX).

21. Potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie, ako ďalšia zo zákonom
stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, bude súdom prvej inštancie posúdená
a zdôvodnená tak, aby právnym úvahám zodpovedali skutkové zistenia, osvedčené účastníkmi konania,
a to predovšetkým otázka trvania alebo zániku nájmu, vrátane vyhodnotenia potrebnosti neodkladnej
úpravy pomerov alebo vážnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená.

22. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol.

23. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06,
III. ÚS 198/07).

24. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za osvedčené a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

25. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.