Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. október 2011

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/251/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409206720
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milena Fegyesová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2011:6409206720.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou Mgr. Milenou Fegyesovou v právnej veci
navrhovateľa v 1. rade T. Q., W.. XX.XX.XXXX a navrhovateľky v 2. rade K. Q., W.. X.X.XXXX, I. F. M.
Q. XXX, zastúpení JUDr. Jánom Reptišom, advokátom so sídlom Nám. Matice slovenskej 23, Žiar nad
Hronom proti odporcovi T. F., W.. XX.X.XXXX, M. F. R.Á. XXX, zastúpený Mgr. Martinou Bariakovou,
advokátkou so sídlom Gen. Svobodu 1999/68, Zvolen, o zaplatenie 9.839,11 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a v 2. rade 4.980,33 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 8.4.2008 až do zaplatenia, všetko v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Sud vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a v 2. rade trovy konania 2.705,66 € a zaplatiť ich

k rukám právneho zástupcu navrhovateľov JUDr. Jána Reptiša, advokáta so sídlom Námestie Matice
slovenskej 23, Žiar nad Hronom v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.7.2009 prostredníctvom
právneho zástupcu žiadali zaviazať odporcu platobným rozkazom na zaplatenie sumy 9.839,11 € s
príslušenstvom z titulu náhrady škody. Návrh odôvodnili tým, že odporca sa zaviazal pre nich zhotoviť
dielo a to vybudovať základy s platňou pre postavenie montovaného domu v cenovej relácii 230.000,-

Sk, pričom sa im zaručil za kvalitu práce, ako aj dodržanie projektovej dokumentácie, ktorá mu bola
pri spoločnom jednaní predložená. Pri zhotovení diela im oznámil, že náklady na jeho zhotovenie
sa zvýšili o 100.000,- Sk, s čím nakoniec súhlasili, pretože boli v časovej tiesni a tieto peniaze mu
vyplatili. Pred započatím montáže rodinného domu firma L. vyslala pracovníkov na ohliadku a zameranie
vyhotoveného diela - základov s platňou, ktorí pri tejto ohliadke zistili, že nebola absolútne dodržaná
projektová dokumentácia, že ide o vysoký stupeň nekvality prác a tolerancie uvedené výrobcom domu
nie sú dodržané a zároveň im uviedli, že rodinný dom sa formou montáže na takýchto základoch nedá

postaviť. Z uvedeného dôvodu vyhľadali odporcu a požiadali ho o odstránenie vadného stavu, čo on
odmietol a navrhol im zľavu z ceny diela vo výške 15.000,- Sk, s čím nesúhlasili. Firma L. im ponúkla, že
im pošle pracovníkov, ktorí základovú dosku s platňou opravia, pričom uvedenej firme zaplatili 150.000,-
Sk za opravu, ktorú previedla. Vzhľadom na náklady a škody, ktoré im odporca spôsobil, požiadali
súdneho znalca o vyhotovenie znaleckého posudku na určenie výšky škody spôsobenej odporcom, lebo
ešte predtým dňa 8.4.2008 zaslali na adresu odporcu doporučenú zásielku s reklamáciou a zároveň ho

vyzvali k vzájomnému urovnaniu vzniknutej situácie. Po vykonaní znaleckého úkonu im znalec vyčíslil
škodu spôsobenú odporcom v znaleckom posudku č. 99/2009 vo výške 9.839,11 € vrátane DPH, na
ktorú sumu žiadali odporcu v tomto konaní zaviazať.Okresný súd v Žiari nad Hronom rozhodol o tomto návrhu platobným rozkazom č.k.
5Ro 155/2009-34 zo dňa 13.10.2009, proti ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote

prostredníctvom právneho zástupcu odpor, kde namietal, že medzi ním a navrhovateľmi nebola uzavretá
žiadna zmluva o dielo a to ani ústna. Potvrdil, že navrhovatelia ho oslovili, aby im vypomohol pri
vybudovaní základov s platňou pre postavenie montovaného domu, avšak za túto pomoc mu celkovo
zaplatili len sumu 35.000,- Sk. Po dokončení výpomoci mu neboli nikdy vyčítané žiadne vady, ani kvalita
práce. Neobdržal od navrhovateľov ani žiadnu písomnú reklamáciu. Nakoľko medzi ním a navrhovateľmi

nebol žiadny zmluvný vzťah, nemožno z toho vyvodiť ani zodpovednosť za vady a z uvedeného dôvodu
žiadal návrh zamietnuť. V dôsledku podaného odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom
rozsahu a súd nariadil pojednávanie ( § 174 ods. 2 O.s.p. ).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, právnych zástupcov, výsluchom svedkov,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovatelia sa rozhodli, že si postavia rodinný dom, za ktorým účelom oslovili firmu L. L..C..I.. L.
L. Q., ktorá mala v ponuke rodinný dom X. X, ktorý si následne z ich ponuky vybrali. Na základe
prebehnutého jednania došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo č. 26/2007/NET/Sk (č. l. 128), ktorá zmluva
bola uzavretá dňa 17.9.2007 v Holíči. Z písomného oznámenia zo dňa 14.5.2008 od spoločnosti L.

(prílohová obálka) vyplynula povinnosť pre objednávateľa ( tu navrhovateľov v 1. a 2. rade ) vybudovať
základovú dosku pre samotnú výstavbu rodinného domu. Za týmto účelom navrhovatelia oslovili
niekoľko firiem, nakoniec im odporca, ktorého poznali z videnia a počuli, že takéto práce vykonáva,
prisľúbil zhotoviť dielo v cenovej relácii 230.000,- Sk, pričom im vysvetľoval, že ručí za kvalitu prác, ako aj
dodržanieprojektovejdokumentácie,ktorámubolaprispoločnomjednanípredložená.Žiadosťovydanie

stavebného povolenia podávali dňa 21.12.2007 na I. Ú. U. Trnavej v čase, keď už bola základová doska
vybudovaná. Rovnako stavebné povolenie bolo vydané v čase, keď základová doska bola vybudovaná
dňa 18.1.2008.

Navrhovateľ v 1. rade T. Q. vypovedal, že v októbri 2007 oslovil odporcu, ukázal mu ponuku od firmy C.,

ktorá im bola ochotná vyhotoviť základy za určitú finančnú čiastku. Sám odporca povedal, že je to veľa a
dal im ponuku 180.000,- Sk + 50.000,- Sk za práce. Táto ponuka sa mu zdala výhodná. Predmetom diela
bolo vykonať výkopové práce, vykopať základy, urobiť základovú dosku a platňu. Pri osobnom jednaní
požadoval navrhovateľ od odporcu nejaký písomný doklad. On mu však povedal, že či mu nedôveruje,
pretože túto činnosť už vykonáva dlhšie. Tento rozhovor sa uskutočnil doma u odporcu, v obývačke.

Pri tomto rozhovore nikto nebol prítomný, bola však doma manželka odporcu, ktorá bola v kuchyni.
Niekedyvoktóbri2007začalistýmitoprácamiaokremodporcupracovalisnímeštenejakízamestnanci,
jeden až traja, ktorí sa striedali na stavbe. Navrhovateľ ich osobne nepoznal. Spolu odporcovi vyplatili
sumu 330.000,- Sk, pretože z pôvodných 230.000,- Sk sa suma za vykonanie diela následne navýšili
o 100.000,- Sk. O tom, že odporcovi dali sumu 330.000,- Sk nemajú žiaden písomný doklad, pretože

tento im odmietol takýto doklad vydať, môžu to však preukázať svedeckými výpoveďami a výpismi z
účtu. V tejto sume už bola zahrnutý aj materiál, ktorý bol potrebný na urobenie základov, výkopové
práce a aj odmena pre odporcu. Peniaze dávali odporcovi postupne, tak ako potreboval na materiál.
Rovnako im odporca odmietol dať doklady o kúpe materiálu, pretože tento objednával a nakupoval sám,
onimudávalilenpeniaze,povedalim,žeichzahodil.Odporcadokončilzákladyniekedykoncomoktóbra.

Následne prišla firma L., ktorá kontrolovala vonkajšie rozmery, umiestnenie prestupov, kanalizácie a
rovnosť platne. Táto firma zistila, že na platni sú veľké nerovnosti. Základová doska mala len 6 cm,
napriek tomu, že mala mať 20 cm a nebolo možné do nej ukotviť rodinný dom, ktorý si objednali vo firme
L.. Z tohto dôvodu oslovili odporcu, aby dal platňu do poriadku, no tento im ponúkol, že im dá zľavu
15.000,- Sk a majú si to dať do poriadku sami. Keďže odporca im odmietol urobiť nápravu, ponúkla im

firma L., že im zabezpečí naliatie novej základovej platne.

Navrhovateľka v 2. rade, vypovedala, že pri osobnom jednaní s odporcom, keď sa dohadovali, čo bude
predmetom diela, nebola. Bola len pri odovzdávaní peňazí a to z toho dôvodu, že ich predtým vytiahli
z banky, a odporcovi ich pred svedkami odovzdali. Z banky sa vyťahovali trikrát po 100.000,- Sk a

potom ešte 40.000,- Sk, majú o tom výpisy z účtu. Zhotovenie celej stavby vrátane výkopových prác
trvalo zhruba týždeň. Doplnila, že firma L. prišla kontrolovať základovú dosku začiatkom marca 2008 a v
tom čase už im hrozila penalizácia, lebo bolo potrebné namontovať na základovú dosku rodinný dom a
táto doska nebola v poriadku. Obidvaja zhodne vypovedali, že pred podaním žaloby požiadali znalca ovypracovanieznaleckéhoposudku,pričompredmetomtohtoposudkuboloposúdeniekvalitystavebných
prác na realizáciu základovej dosky, ako aj vyčíslenie nákladov na vybudovanie novej dosky. Znalec to
vyčíslil vo výške 9.839,11 €, ktorú sumu si v tomto konaní uplatňovali od odporcu z titulu náhrady škody.

Na poslednom pojednávaní dňa 6.10.2010 navrhovatelia vyčíslili súdu, aj predložili súdu listinné dôkazy
preukazujúce, akú sumu zaplatili za opravu základovej dosky, pričom podľa vyjadrenia navrhovateľov
táto suma vrátane materiálu bola okolo 150.000,- Sk. Predložili listinné dôkazy pokladničné bloky od
spoločnosti S. na sumu 1.090,40 Sk za dosky, od spoločnosti Y. M. A. Ladomerskej na sumu 1.331,-
Sk, ďalej od stavebnín Y. M. L. L. Ž. W. Q., T. na sumu 99,- Sk, od Y. M. na sumu 10.352,- Sk, faktúru od

spoločnostiE.T.L.nasumu3.332,50,-Sk,záznamyoprevádzkevozidlaadovozubetónuodspoločnosti
L. L..C..I.. T. Ž. W. Q., kde brali betón, za sumu 23.690,- Sk a 45.205,- Sk, ďalšiu od spoločnosti 100
Priemyselná s.r.o. na sumu 9.820,- Sk a zároveň predložili dohodu o vykonaní prác s X. F. na sumu 56
000 Sk. Uviedli, že mali aj ďalšie náklady, ktoré nevedeli preukázať.

Z výpovede odporcu na pojednávaní dňa 23.3.2010 súd zistil, že s navrhovateľom v 1.rade sa stretol
niekedy v októbri 2007 u neho v obývačke. Oslovil ho z toho dôvodu, že chcel, aby mu pomohol pri
zhotovení platne, ktorú si budú robiť svojpomocne. Zdôraznil, že mal len pomáhať, o cene sa vôbec
nerozprávali. Tvrdil, že pri tomto rozhovore mu navrhovateľ neukázal ani projektovú dokumentáciu, na
základe čoho mala byť základová platňa vyhotovená. Sľúbil mu, že za vykonanú prácu mu dá 30.000,-

Sk, dodnes však mu nedoniesol ani jednu korunu. Pri týchto prácach mu pomáhal jeho kolega R. U., ako
aj rodinní príslušníci navrhovateľov. Uviedol, že objednával betón u jednej firmy vo Zvolene, vtedy mu
dal navrhovateľ 120.000,- Sk, avšak tieto peniaze použil za betón, ktorý objednal. Žiadne iné peniaze
od navrhovateľov nedostal. Vypovedal, že objednával aj tvárnice, štrk, za ktorý platil navrhovateľ. Za
prepravu mu prišla faktúra, ktorú zaplatil zo svojich peňazí a navrhovatelia mu ju dodnes nepreplatili.

Pokiaľ ide o materiál na bednenie, drevo, to dával zo svojho, navrhovatelia mu to tiež nepreplatili.
Nevedel si predstaviť, ako mohla vzniknúť škoda 9.000,- €, akú sumu požadujú navrhovatelia, keď celá
stavba od počiatku výkopových prác až do ukončenia základovej dosky mala hodnotu tých 9.000,- €.

Svedkyňa Q. F. ( manželka odporcu ) na pojednávaní dňa 13.5.2010 vypovedala, že na jeseň v roku

2007 prišiel k nim pán Q., chcel sa dohodnúť ohľadom nejakých prác, pretože si stavia svojpomocne
dom. Sedeli všetci traja v obývačke, ona a jej manžel, aj pán Q.. Vzhľadom na odstup času už si však
nepamätá,čobolopredmetomtohtorozhovoru,vedelauviesťlento,žepánQ.chcelstavaťsvojpomocne
dom a chcel, aby mu jej manžel ( tu odporca ) išiel na túto stavbu pomáhať. Uviedla, že o cene za prácu
sa pri tomto rozhovore nebavili. Doposiaľ nedostal jej manžel za túto pomoc žiadne peniaze, pretože

jej spomínal, že mali nejaké problémy s financovaním. Uviedla, že jej manžel nemal v živote nijakých
zamestnancov. Chodil mu pomáhať len pán U., pretože boli dobrí priatelia a ešte mu chodil pomáhať
aj ich syn. Uviedla, že na meno manžela prišli nejaké faktúry za výkopové práce, aj prepravu, ktoré
zaplatila ona sama, pretože Q. ich nezaplatili.

Svedok R. U. na pojednávaní dňa 13.5.2010 vypovedal, že bol pomôcť na stavbe pre navrhovateľov
murovať základy a platňu. Robil len pomocné práce, pretože živnosť nemá a pracuje ako zamestnanec
v štátnej mincovni. Potvrdil, že na tejto stavbe okrem neho bol pomôcť aj syn odporcu. Okrem nich robili
na stavbe ešte aj svokor a švagor pána Q.. Pokyny pri stavbe mu dával pán F.. Uviedol, že projektovú
dokumentáciu si počas výstavby základovej dosky odporca nepozeral, avšak pamätá si, že najprv to

malo byť základy v tvare L, nakoniec sa robila na pokyn navrhovateľa kocka. Z toho dôvodu tam išlo aj
viacej materiálu. Robili sa pre pána Q. aj iné práce, bágrovalo sa tam, pretože chcel zväčšiť dvor. Čo
má v konkrétny deň robiť, mu povedal vždy pán F. ( tu odporca ).

Svedkovia R. Y. ( L. W. ), Y. Y. ( Š. W. ) zhodne vypovedali, že pomáhali svojej dcére a zaťkovi pri stavbe

základov bez nároku na odmenu, vedúcim bol na stavbe pán F., ktorý im dával pokyny. Potvrdili, že na
tejtostavbepracovalajsvedokU.,taktiežpotvrdili,žeboliprítomníprirozhovorochmedzinavrhovateľom
a odporcom, keď mu navrhovateľ dával peniaze, išlo o väčšiu čiastku, bola v obálke, avšak nevedeli
povedať,oakúkonkrétnusumuišlo.Nevedeliuviesť,čitietopeniazemunavrhovateliadávalizamateriál,
alebo za prácu a podobne.

SvedokN.K.vypovedal,žerobilprenavrhovateľovprojektovéosadeniestavby.Zatotomunavrhovatelia
aj zaplatili. Naprojektoval im osadenie stavby. Osobne to aj vytýčil a vykolíkoval a urobil polohopisné a
výškové zameranie. Sám navrhovateľ mu hovoril, že základy mu bude robiť p. F., ktorý robil základy ajsusedovi J.. Bol osobne prítomný pri tom, keď prišla dodávateľská firma preberať základovú dosku. Išiel
sa pozrieť, čo je tam za problém, pretože videl, že sekali kanalizáciu a prekladali ju o nejaký meter nabok
a vtedy bolo vidieť, že na miesto 20 cm deky je tam len 5 až 7 cm a firma, ktorá preberala základovú

dosku zistila, že nemajú do čoho kotviť stavbu, pretože doska mala byť 20 cm, nakoľko kotvenie je 15
cm do základovej dosky. Uviedol, že základová doska pôvodná tam zostala a nový dodávateľ urobil len
došalovanie 20 cm a dodal ešte do šalungu tepelnú izoláciu, ktorá tam predtým nebola. Naliali novú
základovú dosku a tým sa práce prakticky skončili. Uviedol, že p. Q. mu povedal, že nová základová
doska ich bude stáť okolo 100.000,- Sk. Podľa neho, že pri ploche 100 m2, kde treba minimálne 20 m3

betónu a pri cene 1m3 za 2.800,- Sk, by to mohlo byť len za materiál 100.000,- Sk.

Z výpovede svedka U. C. L. A., Ž. Q. pomáhal pri stavbe domu v roku 2007. Vedúcim na tejto stavbe
bol p. F., nosil vždy so sebou projektovú dokumentáciu, ktorú mu dal p. Q.. Práce sa začínali vždy okolo
8.00 hod. Ráno tam chodil p. F. s dvomi až tromi ľuďmi, ktorí sa menili a zadával im práce, čo majú
robiť, objednával materiál. Osobne bol prítomný pri tom, keď navrhovateľ odovzdal dvakrát odporcovi

po 100.000,- Sk. Bolo pri jeho aute, p. F. vybral peniaze z obálky, prepočítal ich a potom p. Q. „je to v
poriadku“. Prítomní pri odovzdávaní týchto peňazí boli ešte aj otec K. a jej brat ( navrhovateľky v 2. rade ).

Právna zástupkyňa odporcu sa pridržiavala písomne podaného vyjadrenia k návrhu na začatie konania.
V záverečnej reči uviedla, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody, ktorú preukazuje znaleckým

posudkom, ktorý právna zástupkyňa spochybňovala, z dôvodu, že uplatňovaná náhrada škody a škoda
bola odstraňovaná tak, že bola základová doska dobudovaná doliatím určitého množstva m3 betónu
a nie vybudovaním novej základovej dosky, čo bolo predmetom znaleckého posudku. Namietala, že
nie je v konaní preukázané, že škoda skutočne vznikla a v akej výške. Uviedla, že v konaní nebolo
preukázané, že odporca svojím konaním, ktoré by malo charakter protiprávneho konania, túto škodu

spôsobil, pretože navrhovatelia sa sami rozhodli vytvoriť základovú dosku svojpomocne, keď odmietli,
aby to robila firma L. v zmysle stavebného povolenia, pričom poukázala na to, že z konania vyplynulo,
že odporca bol najatý len v pozícii šichník, alebo majster a to na tom základe, že je murár a vykonáva
murárske práce na základe živnostenského listu. Uviedla, že žiadnu zmluvu s navrhovateľmi neuzavrel.
V konaní nebolo preukázané, že by takáto zmluva o dielo vznikla, neexistuje o tom žiadny dokument.

Poukázala na to, že keď navrhovatelia robili stavbu svojpomocne, bolo ich povinnosťou zo zákona,
aby bol na stavbe stavebný dozor, ktorý by zodpovedal za kvalitu prác, z čoho následne vyvodila, že
v tomto spore o náhradu škody absentuje pasívna legitimácia na strane odporcu. Uviedla, že okrem
toho, že v konaní nebolo preukázané, že by odporca škodu spôsobil a v akej výške, absentuje aj
ďalší atribút, dôležitý pre priznanie náhrady škody a to príčinná súvislosť medzi zavineným konaním

odporcu a skutočne vzniknutou škodou v určitej výške, pretože okrem odporcu, ktorý tam chodil robiť na
požiadavku navrhovateľov, chodili na stavbu pomáhať aj ďalšie osoby, ktoré boli vypočutí ako svedkovia
a rodinní príbuzní navrhovateľov, z čoho jasne vyplýva, že stavba bola realizovaná svojpomocne a preto
si navrhovateľ aj sám zodpovedá, v akej kvalite je táto stavba vykonaná, prípadne stavebný dozor.
Uviedla, že ak vznikla navrhovateľom v dôsledku akéhokoľvek tvrdeného neodborného zásahu D. osôb

v počte možno desať, čo sa podieľali na tejto stavbe, nejaká škoda, môžu si za túto škodu zodpovedať
oni a je vylúčená akákoľvek zodpovednosť odporcu za takto vzniknutú škodu. Súdu naviac ozrejmila
skutočnosť, prečo bola predchádzajúcemu právnemu zástupcovi R.. R. T. odvolaná plná moc a to z
toho dôvodu, že v písomnom odpore uviedol, že navrhovatelia zaplatili odporcovi za pomoc celkovo
35.000,- Sk, čo sa nezakladalo na pravde a právny zástupca pochybil v tomto písomnom vyjadrení,

pretože odporca mu takúto informáciu neposkytol. Uviedol, že mu mali zaplatiť celkovo 35.000,- Sk,
pričom právny zástupca do tohto odporu napísal „zaplatili celkovo“.

Predmetom znaleckého posudku, ktorý doložili navrhovatelia ako listinný dôkaz, vypracovaného K.. H.
F. pod číslom 99/2009 zo dňa 24.7.2009 bolo posúdenie kvality stavebných prác na realizácii základovej

dosky rozostavanej stavbe rodinného domu na pozemku parcela č. 38/76 v k. ú. M. Q. a zároveň
vyčíslenie nákladov na opravu základovej dosky. Znalec vyčíslil náklady, potrebné na vybudovanie novej
základovej dosky vo výške 9.839,11 € vrátane DPH. Pokiaľ ide o posúdenie kvality stavebných prác,
znalecuviedol,žezákladovádoskanespĺňalapožiadavkyprojektustavbyoverenéhostavebnýmúradom
v stavebnom konaní, požiadavky na jej hrúbku a rovinnosť.

Podľa § 631 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten,
komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.Podľa § 633 ods. 1 OZ, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase.
Akjenavykonaniedielaustanovenázáväznátechnickánorma,musívykonaniezodpovedaťtejtonorme.

Podľa § 645 ods. 1 OZ, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí
objednávateľom,akoajzavady,ktorésavyskytnúpoprevzatívecivzáručnejdobe.Rovnakozodpovedá
za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

Podľa § 646 ods. 1 OZ, záručná doba je 24 mesiacov.

Podľa§646ods.3OZ,prizhotovenístavbyjezáručnádobatriroky.Vykonávacípredpismôžeustanoviť,
že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej však osemnásť mesiacov.

Podľa § 647 OZ, záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak objednávateľ prevzal vec až
po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa, keď mal túto povinnosť.

Podľa § 648 ods. 1. a 2. OZ, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať
bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu. Ak ide o
vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako
vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných

vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne
užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má
objednávateľ právo na primeranú zľavu.

Podľa § 649 OZ, práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe, inak

práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta.
Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní
opravy a čase jej trvania.

Podľa § 633 ods. 1 OZ, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase.

Akjenavykonaniedielaustanovenázáväznátechnickánorma,musívykonaniezodpovedaťtejtonorme.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. ).

Zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je vyhotovenie diela za odplatu. Zmluva
o dielo patrí do skupiny konsenzuálnych kontraktov, zakladá sinalagmatický záväzok, vykonať určité
dielo - zaplatiť zaň, pre ktorý nie je predpísaná písomná forma. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo podľa
zmluvy riadne a v dohodnutom čase, pričom zhotoviteľ musí pri vykonaní diela postupovať odborným
spôsobom tak, aby výsledok diela zodpovedal tomuto postupu. Pokiaľ sú na vykonaní diela stanovené

technické požiadavky, musí zhotoviteľ dbať na to, aby dielo tieto požiadavky spĺňalo.

Ak len jeden z účastníkov zmluvy je podnikateľom, nastupuje úprava podľa Občianskeho zákonníka.

Nakoľko navrhovatelia prevzali dielo s vadami, pretože v čase prevzatia diela im vadnosť diela nebola

zrejmá, nemohli si uplatňovať náhradu škody tak, ako to urobili vo svojom návrhu, ale v takom prípade si
mohli uplatňovať už len práva zo zodpovednosti za jeho vady, pretože obsah povinnosti odporcu riadne
vykonať dielo sa zmenil spôsobom zodpovedajúcim právam navrhovateľov, vyplývajúcim z vád plnenia.
Preto súd v danej veci posúdil nárok navrhovateľov z titulu zodpovednosti za jeho vady a nie ako nárok
z titulu náhrady škody.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá ústna
zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo vybudovanie základov a základovej dosky. Za týmto účelom sa
stretol navrhovateľ v 1. rade s odporcom u neho doma v obývačke, kde prejednali predmet diela aodmenu. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, odporca sa zaviazal vykonať dielo za 230.000,- Sk, z čoho
180.000,- Sk bolo za materiál a 50.000,- Sk za prácu, s čím navrhovateľ súhlasil, následne sa táto
suma navýšila o 100 000 Sk. I keď odporca skutočnosť, že došlo k uzavretiu zmluvy a dojednaniu

odmeny popieral, súd mu neuveril a považoval jeho výpoveď za účelovú, pretože nie je možné aby
robil základy s platňou bez projektovej dokumentácie a bez toho , aby vedel, čo je predmetom diela,
ako aj s poukazom na samotnú výpoveď odporcu, kde uviedol „sľúbil mi, že mi za to dá 30.000,- Sk,
dodnes mi však nedoniesol ani korunu“ dali mi len 120 000 Sk za betón. Rovnako popieral, že mu nebola
predloženáprojektovádokumentácia,ktorúvýpoveďodporcuvyvrátilsvedokY.Y.E.U.C.,ktorývosvojej

výpovedi uviedol, že p. F. ( tu odporca ) vždy nosil so sebou projektovú dokumentáciu, ktorú mu dal p.
Q.. Pokiaľ odporca tvrdil, že od Q. dostal peniaze len raz vo výške 120.000,- Sk, za ktoré objednal betón
a okrem toho iné finančné prostriedky od navrhovateľov nedostal, táto výpoveď odporcu bola vyvrátená
svedeckýmivýpoveďamiR.Y.,Y.Y.,E.E.U.C.,ktoríboliprítomnípriodovzdávanípeňazí,pričomsvedok
U. C. uviedol, že bol prítomný pri odovzdávaní peňazí dva krát, keď navrhovateľ vyplatil odporcovi 2 x
po 100.000,- Sk, pričom mu boli vyplatené v 1.000,- Sk bankovkách, ktoré si odporca pred svedkom

prepočítal a uviedol, že je to v poriadku. Rovnako navrhovatelia preukázali výpismi z účtu zo slovenskej
sporiteľne, že za týmto účelom urobili výbery v hotovosti dva krát po 100.000,- Sk, raz 50.000,- Sk a
raz 40.000,- Sk v období od 19.10.2007 do 4.11.2007. V konaní nebolo sporné, že na stavbe pracoval
odporcaspolusosvedkomU.,ktorýjejehopriateľomaktorýmunatejtostavbepomáhal,akoajsosvojim
synom, pričom nie je sporné, že na tejto stavbe pomáhali aj rodinní príslušníci navrhovateľov, ktorí však

boli v pozícii pomocnej sily (šichníkov), postupovali podľa pokynov odporcu a za tieto práce im nebola
vyplatená žiadna odmena. V konaní rovnako nebolo sporné, že vybudovanie základovej dosky, ako aj
základov si navrhovatelia objednali u odporcu a nie u firmy L., ktorá mala len následne na vyhotovenú
základovú dosku namontovať rodinný dom. Súd mal v konaní preukázané, že v mesiaci marec 2008
keď firma L. prišla preberať základovú dosku, vadnosť diela bola zrejmá, pretože nemali do čoho ukotviť

stavbu, nakoľko základová doska mal mať 20 cm a kotvenie malo byť 15 cm do základovej dosky, pričom
vyhotovená základová doska mala len cca 5 až 7 cm, čo potvrdil aj vypočutý svedok K. a vyplynulo to aj
zoznaleckéhoposudku,ktorýdoložilivkonanínavrhovatelia.Keďžeodporcomnebolaurobenánáprava,
napriek tomu, že ho navrhovatelia niekoľko krát k tejto náprave vyzývali, či už osobne, telefonicky, alebo
písomne, kde zároveň reklamovali vady diela a vzhľadom na povahu, určenie a funkčnosť budúceho

diela (základy pre stavbu rodinného domu) nedostatky pri jeho realizácii mali za následok, že ho nebolo
možné považovať za vykonané riadne, t.j. v obvyklej kvalite a bez vád. Aj napriek tomu, že navrhovatelia
prevzali takéto dielo s vadami, pretože v čase prevzatia diela im vadnosť diela nebola zrejmá, nemohli si
uplatňovať náhradu škody tak, ako to urobili vo svojom návrhu, ale v takom prípade si mohli uplatňovať
už len práva zo zodpovednosti za jeho vady, pretože obsah povinnosti odporcu riadne vykonať dielo sa

zmenil spôsobom zodpovedajúcim právam navrhovateľov, vyplývajúcim z vád plnenia. Preto súd v danej
veci posúdil nárok navrhovateľov z titulu zodpovednosti za jeho vady a nie ako nárok z titulu náhrady
škody. Nakoľko v prejednávanej veci odporca neodstránil vady ani v primerane dodatočnej lehote a
navrhovatelia boli v časovej tiesni viazaní tým, že do určitej lehoty museli postaviť základovú dosku, kde
následne mala firma L. montovať rodinný dom, dali si vady odstrániť tretej osobe, konkrétne pánovi F.,

pričom za opravu základovej dosky spolu aj s materiálom zaplatili podľa vyjadrenia navrhovateľky okolo
150.000,- Sk, čo preukázali aj listinnými dôkazmi na pojednávaní dňa 6.10.2011. Súd v konaní vyhovel
návrhu navrhovateľov vo výške 4.980,33 €, čo zodpovedá výške úhrady, ktorú navrhovatelia zaplatili
tretej osobe za opravu základovej dosky, pričom v svojej podstate ide o primeranú zľavu z diela, keďže
celú cenu diela zaplatili navrhovatelia odporcovi vopred. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Okrem istiny žiadal navrhovateľ priznať aj úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9 839,11
€ od 8.4.2008 až do zaplatenia. Vychádzajúc z ustanovenia § 517 ods.1 a 2 OZ a ustanovenia § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z priznal súd navrhovateľom úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 4 980,30 € od 8.4.2008 až do zaplatenia, nakoľko mal preukázané, že odporca sa dostal do

omeškania dňom, keď u neho navrhovatelia písomne reklamovali vady diela a úroky z omeškania boli
vyčíslené podľa s platných právnych predpisov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne

nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia. Súd preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom trovy konania spolu vo výške 2.705,66 €
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 590 € a trov právneho zastúpenia vo výške 2 115,66€, ktoré trovy je odporca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľov JUDr. Jána Reptiša
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku ( § 149 ods. 1 O.s.p. ).

Právnyzástupcanavrhovateľovvyčísliltrovyprávnehozastúpenia vpísomnompodanízodňa7.10.2011
spoluvovýške3.369,48€,za10úkonovprávnejpomoci+režijnýpaušál.Ztoho8úkonovprávnejslužby
po 273,58 €/ úkon ( prevzatie a príprava zastúpenia 27.7.2009, podanie návrhu na súd, vyjadrenie
zo dňa 21.8.2009, zastupovanie na pojednávaní dňa 8.12.2009, 26.1.2010, 23.3.2010, 9.9.2010 a
6.10.2011 ), 2 úkony právnej služby po 547,16 € za zastupovanie na pojednávaní dňa 13.5.2010 a dňa

18.1.2011, ktoré presiahlo dve hodiny a 12 x režijný paušál po 7,21 €.

Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľov trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 2 115,66 €,
a to za 4 úkony právnej služby po 273,58 €/ úkon (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu
na súd, vyjadrenie zo dňa 21.8.2009, zastupovanie na pojednávaní dňa 23.3.2010), 1 úkon právnej
služby vo výške 1/4 t.j. 68,39 € za účasť na pojednávaní dňa 8.12.2009, ktoré bolo odročené bez

prejednania veci, 2 úkony právnej služby po 170,97 € (za zastupovanie na pojednávaní dňa 9.9.2010 a
dňa 6.10.2011), za účasť na pojednávaní dňa 13.5.2010, ktoré presiahlo 2 hodiny priznal súd právnemu
zástupcovi navrhovateľov odmenu 547,16 €, za účasť na pojednávaní dňa 18.1.2011, ktoré presiahlo 2
hodiny priznal súd právnemu zástupcovi navrhovateľov odmenu 341,94 €, 4 x režijný paušál po 6,95 €
a 5 x režijný paušál po 7,21 €, všetko podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a/b/c/, § 14 ods.

5 písm. b/, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu + RP vo výške 280,79 € za zastupovanie
na pojednávaní dňa 26.1.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci a to na žiadosť právneho
zástupcu navrhovateľov a právny zástupca sa tohto pojednávania vôbec nezúčastnil. Pokiaľ ide o režijný
paušál za úkony v roku 2009 priznal súd právnemu zástupcovi RP vo výške 6,95 € a nie vo výške 7,21

€, ako si uplatnil. Za rok 2011 prislúchal právnemu zástupcovi RP vo výške 7,41 €, ale nakoľko si uplatnil
RP len vo výške 7,21 €, bol mu v tejto výške priznaný. Pokiaľ ide o zníženie základnej sadzby tarifnej
odmeny pri spoločných úkonoch pri zastupovaní dvoch osôb, ako to bolo v prejednávanej veci, tam
súd pri úkonoch za účasť na pojednávaní dňa 9.9.2010, 18.1.2011 a 6.10.2011 znížil základnú sadzbu
tarifnej odmeny o 50 % podľa novely účinnej od 1.6.2010.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici písomne, a to v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1a 2 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods.1 O.s.p.).