Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. august 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010883
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112010883.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov
senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného W. M., stíhaného
pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
účinného do 31.12.2005 a iné, o odvolaniach prokurátora a poškodeného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 12.11.2015, sp.zn. 5T/82/2012, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave

dňa 23.8.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.11.2015, sp.zn. 5T/82/2012, bol obžalovaný W. M.
podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku („Tr.por.“) oslobodený spod obžaloby v bode 1 pre pokračujúci
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
31.12.2005 („Tr.zák. účinný do 31.12.2015“) a v bode 2 pre pokračujúci trestný čin sprenevery podľa §
248 ods. 1, ods. 3 Tr.zák. účinného do 31.12.2015, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

1. obžalovaný ako zamestnanec spoločnosti W. sanace, spol. s r.o., so sídlom B., Na L. č. XXX, J.
republika, ktorá v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vykonávala sanačné práce po požiari na
budovepopisnéhočíslaXXXvčeskejobciX.,priktorýchobžalovanývykonávalfunkciustavbyvedúceho,
sa v presne nezistenom čase v období pred dňom XX.XX.XXXX ústne dohodol s poškodeným R.. G.
O. na vykonaní sanačných prác na predmetnej vyhorenej budove nad pôvodný plánovaný rozsah a

rozpočet, spočívajúcich v dodávke a montáži sadrokartónu, okien B. a podlahovej konštrukcie, pričom
tieto práce navyše sa zaviazal poškodený G. O. uhradiť sám, nakoľko plánoval predmetnú vyhorenú
budovu odkúpiť od pôvodného vlastníka, obce X., na základe čoho 01.03.2005 v obci X. obžalovaný
prevzal od poškodeného G. O. zálohu na materiál vo výške 200.000 Kč (8.457,81 eur) na vykonanie
dohodnutých prác na viac, k čomu poškodenému odovzdal sfalšovaný príjmový pokladničný doklad
s hlavičkou spoločnosti W. sanace, s.r.o., ktorý opatril pečiatkou tejto spoločnosti a zároveň na ňom

sfalšoval podpis konateľa tejto spoločnosti, R.. L. G., nakoľko práce dohodnuté s poškodeným zahrnul
do pôvodného rozpočtu sanačných prác, ktorý bol hradený z poistky, ktorá bola vyplatená obci X. za
vyhorenú predmetnú budovu, následne 30.03.2005 v obci X. prevzal od poškodeného G. O. ďalšiu sumu
vo výške 262.374,50 Kč (11.287,17 eur), ktorá mala predstavovať ďalšiu úhradu prác dohodnutých s
poškodeným nad pôvodný plánovaný rozsah sanačných prác na vyhorenej budove v X., pričom opäť
poškodenému odovzdal sfalšovaný príjmový pokladničný doklad a taktiež sfalšovanú faktúru pod číslom

vfX s hlavičku u spoločnosti W. sanace, s.r.o., ktoré opatril pečiatkou tejto spoločnosti a zároveň
na nich sfalšoval podpis konateľa tejto spoločnosti, R.. L. G., nakoľko práce objednané poškodenýmopäť zahrnul do pôvodného rozpočtu sanačných prác, a teda aj tieto práce boli hradené z poistky,
ktorá bola vyplatená obci X. za vyhorenú predmetnú budovu, pričom finančné prostriedky prevzaté od
poškodenéhopoužilpreosobnúpotrebu,čímspôsobilpoškodenémuR..G.O.škoduvovýške19.744,98

eur,

2. obžalovaný ako zamestnanec spoločnosti W. sanace, s.r.o., so sídlom B., Na L. č. XXX, J. republika,
od XX.XX.XXXX pracujúci vo funkcii výkonného riaditeľa dcérskej spoločnosti W. sanácie, s.r.o., so
sídlom Z., B. ulica č. XX, v rámci výkonu svojej funkcie prevzal z pokladne spoločnosti W. sanácie, s.r.o.,

nachádzajúcej sa na B. ulici č. XX v Z. a od 01.06.2005 na J. ulici č. X v Z., finančné prostriedky ako
zálohy, ktoré mal použiť na obchodnú činnosť spoločnosti W. sanácie, s.r.o., a to
- XX.XX.XXXX zálohu vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur),
- 14.06.2005 zálohu vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur),
- 21.06.2005 zálohy vo výške 4.405,- Sk (146,22 eur) a 50.000,- Sk (1.659,70 eur),
- 15.07.2005 zálohu vo výške 60.000,- Sk (1.991,64 eur),

- 29.07.2005 zálohu vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 eur) a
- 09.08.2005 zálohu vo výške 54.094,- Sk (1.795,59 eur),
avšak tieto prevzaté finančné prostriedky nepoužil pre účely a činnosť spoločnosti W.., ale v presne
nezistenom čase a na presne nezistenom mieste pre svoju osobnú presne nezistenú potrebu, čím
spôsobil poškodenej spoločnosti W. sanácie, s.r.o., v súčasnej dobe so sídlom Z., J. ulica č. 3, škodu

vo výške X.XXX,XX eur.

Zároveň bolo prvostupňovým súdom rozhodnuté, že podľa § 287 ods. 3 Tr.por. sa poškodení R.. G. O.
a spoločnosť W. sanácie s.r.o. s nárokmi na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku podali odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr.por. priamo do zápisnice po
vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní jednak prokurátor, jednak prostredníctvom splnomocnenca
V.. F. K. poškodený W. sanácie s.r.o.

B. v písomnom odôvodnení odvolania (doručenom na prvostupňový súd dňa 9.2.2016) uviedol, že

odvolanie smeruje v neprospech obžalovaného. S rozhodnutím o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby nemôže súhlasiť, pretože nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd vykonané dôkazy
nesprávne vyhodnotil, okrem toho postupoval rozpore v ustanovením § 165 ods. 2 Tr.por. (v
rozsudku vyhlásenom a aj písomne vyhotovenom absentuje slovné vyjadrenie dôvodu oslobodenia) a
ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por.

Ohľadom bodu 1 rozsudku súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v podstate opísal záverečnú reč
obhajoby. Úplne odignoroval výpoveď svedka - poškodeného G. O., ako aj ním predložené listinné
dôkazy. Okrem toho súd (vzhľadom na to, že nekriticky prevzal záverečnú reč obhajoby ako svoje
odôvodenie rozsudku) celkom nesprávne interpretuje výpoveď svedka O., keď uvádza, že vypovedal,

že v čase vykonávania sanačných prác bolo rozhodnuté, že mu obec poškodený dom predá. Svedok
naopak vo svojej výpovedi (č.l. 81), na ktorú sa odvolal súd vo svojej zápisnici z hlavného pojednávania,
celkom jednoznačne uviedol, že o predaj domu požiadal 14 dní po požiari a sporné práce naviac si
objednal potom, ako požiadal o odkúpenie domu. Svedok tiež vypovedal, že práce naviac si objednal
a uhradil napriek tomu, že nebol vlastníkom nehnuteľnosti, z dôvodu, že zo stavebného hľadiska bolo

potrebné ich vykonať pri sanácii budovy po požiari. Zastupiteľstvo obce Doubice schválilo predaj budovy
R.. G. O. 25.3.2005. Úplne irelevantná z hľadiska posudzovania otázky viny obžalovaného je výška
kúpnej ceny, akú svedok O. obci X. zaplatil.

Čo sa týka pečiatky použitej na listinných dôkazoch, ktoré do spisu svedok O. založil a ktoré mu pri

preberaní peňazí za práce naviac odovzdal obžalovaný, prokurátor uvádza, že svedok J. O. uviedol
(vo výpovedi zo 17.06.2010, na ktorú sa súd v zápisnici z hlavného pojednávania odvolal), že videl
obžalovaného, ako používa jeho pečiatku číslo 3. Fakt, že v kritickom čase sa nachádzala v kancelárii,
ktorá sa neuzamykala, je úplne nepodstatný. Žiadna iná osoba okrem obžalovaného, ktorá sa k pečiatke
mala možnosť dostať, by totiž z jej použitia na sporných listinných dôkazoch nemala žiadny prospech.

Obžalovaný ku skutku nevypovedal, a preto nebol v priebehu hlavného pojednávania produkovaný
žiadny dôkaz, ktorý by vyvracal výpoveď svedka, poškodeného G. O. ako priameho usvedčujúceho
dôkazu.Ohľadom bodu 2 rozsudku súd opätovne nekriticky prevzal záverečnú reč obhajoby, pričom spochybňuje
hodnovernosť účtovníctva spoločnosti W. (na ktorej skutočnosti v podstate stavia svoj oslobodzujúci
verdikt), a to napriek jednoznačným záverom písomne podaného posudku R.. V., ktorého sa znalkyňa

pridržiavala aj pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Okrem toho poukazuje prokurátor na
výpoveď konateľa poškodenej spoločnosti, svedka L. G., svedkyne N. a zápis z jednania z 18.08.2005,
v ktorom sú uvedené nevyúčtované zálohy, pričom z neho vyplýva, že bola vykonaná fyzická inventúra
hotovosti v pokladni. Na tomto jednaní sa zúčastnil aj obžalovaný a výstupom z jednania bolo okamžité
zrušenie jeho pracovného pomeru. Ďalej sa poukazuje na výpoveď svedkyne T. z prípravného konania,

prečítanej na hlavnom pojednávaní, na ktorej svedkyňa zotrvala. Z tejto celkom jednoznačne vyplýva,
že suma nevyúčtovaných záloh obžalovaným, ktorú viedla ona sama, sedela s údajmi poskytnutými
účtovnou spoločnosťou Z..

Obžalovaný ani k tomuto skutku nevypovedal, preto nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru,
že obžalovaný tvrdil, že zálohy vyúčtoval a doklady o ich spotrebovaní odovzdal. Okrem toho súd celkom

svojvoľne v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že obžalovaný spáchanie skutku poprel a uviedol
že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Obžalovaný M. na žiadnom z vykonaných hlavných
pojednávaní nič podobné nevypovedal. Využil svoje právo a k veci sa vôbec nevyjadril. Urobil iba
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr.por. Ani v tomto prípade teda nebol produkovaný žiadny dôkaz,
ktorý svedčal v prospech obžalovaného, resp. ktorý by vyvracal vyššie označené dôkazy svedčiace

jednoznačne o jeho vine.

Podľa prokurátora teda rozhodnutie súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní a odvolaciemu súdu navrhol, aby na podklade odvolania smerujúceho proti
výroku o vine v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého

stupňa, aby ju znova prejednal a rozhodol.

Poškodený W. sanácie s.r.o. prostredníctvom splnomocnenca V.. F. K. v písomnom odôvodnení
odvolania (doručenom na prvostupňový súd dňa 20.11.2015) uviedol, že jeho odvolanie smeruje voči
bodu 2 napadnutého rozsudku. Poškodený môže napadnúť rozsudok odvolaním len pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody, avšak zároveň sa pripája k odvolaniu prokurátora. Okresný súd správne zistil
skutkový stav, avšak tento nesprávne právne posúdil, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Absolútne nechápe, ako mohol okresný súd takto rozhodnúť, keď na základe vykonaného rozsiahleho
dokazovania bola vina obžalovaného jednoznačne a náležite preukázaná. Svoje tvrdenia opiera
nielen o výsluchy a výpovede všetkých svedkov týkajúcich sa bodu 2 obžaloby, ale predovšetkým o

výsledky znaleckého dokazovania, ktoré jednoznačne a bez pochýb preukázalo, že nezúčtované zálohy
obžalovaným činia sumu minimálne vo výške 7.584,78 eur, pričom znalkyňa R.. V. aj napriek tomu,
že na hlavnom pojednávaní dňa 13.8.2014 uviedla, že, ak sa v účtovníctve spoločnosti nachádzajú
viaceré doklady prepisované bez podpisu toho, kto ich podpísal, nemožno považovať takéto účtovníctvo
za vierohodné, v plnom rozsahu trvá na písomne podanom znaleckom posudku, kde ako odpoveď

na otázku č. 3 znalkyňa jednoznačne uviedla, že celkom z poskytnutých záloh pánovi M. za obdobie
apríl až september 2005 nebolo zúčtovaných do pokladne spoločnosti W. sanácie, s.r.o. 229.575 Sk
(teda suma ešte väčšia než si uplatňuje poškodený v tomto trestnom konaní). To, že niektoré účtovné
doklady boli škrtané a prepisované (o čom znalkyňa mimochodom jednoznačne vedela už v čase
vypracovávania znaleckého posudku, nakoľko sa touto otázkou zaoberala v odpovedi na otázku č.

4 v znaleckom posudku) nijak neovplyvnilo závery znaleckého posudku č. 22/2009, čo jednoznačne
potvrdilaajznalkyňačiužvzáverochsvojhoposudku,akoajvosvojejvýpovedinahlavnompojednávaní,
keď znalkyňa v plnom rozsahu zotrvala na svojom písomne podanom znaleckom posudku, teda jej
spochybňovanie obhajobou obžalovaného je bezpredmetné a otázky obhajoby zavádzajúce a vedené
len v hypotetickej rovine týkajúce sa účtovníctva vo všeobecnosti.

Čo sa týka svedeckých výpovedí, poukazuje sa na výpoveď R.. G., na hlavnom pojednávaní dňa
13.8.2014. K nezaúčtovaným zálohám sa okrem iných na hlavnom pojednávaní zo dňa 13.8.2014
vyjadrili aj svedkyne N. a T. (rod. L.). O. na uvedené fakty a jednoznačné dôkazy, keďže obžalovaný bol
predmetným rozsudkom oslobodený podľa § 285 písm. c) Tr.por., kto iný sa mohol predmetnej trestnej

činnosti dopustiť a kto sa jej dopustil, keď z tohto paragrafového znenia a jeho výkladu vyplýva, že
sa podľa súdu skutok stal, len nebolo podľa súdu preukázané, že ho spáchal obžalovaný. V prospech
obžalovaného sa okrem nepodložených tvrdení a domnienok obhajkyne obžalovaného a irelevantnej
časti výpovede R.. V. (zaoberajúcej sa prepisovanými a opravovanými účtovnými dokladmi) v spisovommateriáli v podstate nenachádza jeden jediný dôkaz. Ďalej sa poukazuje na charakter obžalovaného,
ktorý už pri nástupe do zamestnania uviedol poškodeného do omylu tým, že v žiadosti o zamestnanie
ako aj vo svojom životopise, uviedol, že ukončil Stredné odborné učilište stavebné s maturitou v Nitre,

čo však bolo dokladmi jednoznačne vyvrátené.

Na základe uvádzaných skutočností poškodený navrhuje, aby odvolací súd po náležitom posúdení
skutkového a právneho stavu tomuto odvolaniu, resp. odvolaniu prokurátora vyhovel, napadnutý
rozsudok zrušil a v zmysle § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu poškodeného sa vyjadrila obhajkyňa obžalovaného V.. V. K. písomným podaním doručeným
na prvostupňový súd dňa 29.1.2016, v ktorom navrhla odvolanie poškodeného zamietnuť podľa § 316
ods. 1 Tr.por. ako odvolanie podané neoprávnenou osobou z dôvodu, že prvostupňový súd oslobodil
obžalovaného spod obžaloby a nemal v takom prípade inú možnosť ako poškodených odkázať s ich

nárokom na občianske súdne konanie. V tomto zmysle napadnutý rozsudok obsahuje výrok o náhrade
škody a nie je možné splnomocnencovi poškodeného priznať právo napadnúť rozsudok odvolaním.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril splnomocnenec poškodeného V.. F. K. písomným podaním
doručeným na tunajší súd dňa 31.5.2016, v ktorom navrhol odvolaniu prokurátora vyhovieť a napadnutý

rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom v ňom
uviedol dôvody, ktoré sú obsahovo zhodné s dôvodmi uvedenými v ním podanom odvolaní.

Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní tunajšiemu súdu dňa 3.5.2016.
Po jeho doručení tunajší súd zistil, že odvolanie prokurátora nebolo prvostupňovým súdom v zmysle

§ 314 Tr.por. zaslané na vyjadrenie všetkým dotknutým stranám a tak to vykonal odvolací súd.
Zároveň stranami zaslané vyjadrenia k odvolaniam boli odvolacím súdom zaslané na vedomie ostaným
dotknutým stranám.

Podľa § 2 ods. 18 Tr.por. konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie

riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva
stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.

Podľa § 2 ods. 19 Tr.por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na

chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť

vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednalarozhodol,lenvtedy,akbydoplneniekonaniaodvolacímsúdombolospojenésneprimeranými
ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.Odvolací súd na základe podaných odvolaní prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr.por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie (z pohľadu odvolania podaného prokurátorom)

nezistil, podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku,protiktorýmbolopodanéodvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorémupredchádzalo
s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Keďže z podaných odvolaní vyplýva, že odvolanie podal prokurátor ohľadom výroku, ktorým bol
obžalovaný oslobodený spod obžaloby, odvolací súd preskúmaval všetky výroky rozsudku a správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Uvedené
zistenie odvolacieho súdu vyplýva predovšetkým z tých skutočností, že prvostupňový súd nepostupoval
v súlade s Trestným poriadkom pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní. Na základe toho
musel odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr.por.

a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to jednak
pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutému výroku rozsudku predchádzali, jednak pre chyby
v napadnutých výrokoch rozsudku vzhľadom na nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení a
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, jednak vznikli
pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy

opakovať a vykonať ďalšie dôkazy. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku na základe odvolania
podaného prokurátorom, sa stalo bezpredmetným rozhodnúť o odvolaní poškodeného jeho zamietnutím
podľa § 316 ods. 1 Tr.por. (poškodený sa podľa ustálenej súdnej praxe nemôže odvolať proti výroku
oslobodzujúcehorozsudku,ktorýmbolodkázanýsuplatnenýmnárokomnanáhraduškodynaobčianske
súdne konanie, resp. od 1.7.2016 na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom).

Podľa spisového materiálu bola na Okresný súd Bratislava I podaná Okresnou prokuratúrou Bratislava
I dňa 30.10.2012 obžaloba č.k. 2Pv 362/06-92 na obžalovaného W. M. v bode 1 pre pokračujúci trestný
čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr.zák. účinného do 31.12.2015 a v bode 2 pre pokračujúci
trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr.zák. účinného do 31.12.2015 na skutkovom základe

v nej uvedenom, pričom bola prijatá pod sp.zn. 5T/82/2012. V tejto veci bol prvostupňovým súdom dňa
17.11.2012 vydaný trestný rozkaz sp.zn. 5T/82/2012, proti ktorému bol podaný obžalovaným odpor.
Následne bola podaná obžaloba prvostupňovým súdom prejednaná na hlavnom pojednávaní konanom
v dňoch 14.7.2014 (vypočutý obžalovaný, ktorý odmietol vypovedať), 13.8.2014 (vypočutí znalkyňa R..
F. V. a svedkovia L. G., W. N., J. O. a M. T.), 20.11.2014 (vypočutý svedok G. O.), 3.8.2015 (vypočutý

svedok G. O.) a 12.11.2015 (prečítané listinné dôkazy), kedy bolo po záverečných rečiach rozhodnuté
prvostupňovým súdom spôsobom uvedeným na začiatku tohto odôvodnenia.

Zo samotného priebehu hlavného pojednávania, a to zo spôsobu vykonávania dôkazných prostriedkov
na hlavnom pojednávaní vyplývajú tieto pochybenia prvostupňového súdu, ktoré mali za následok

nutnosť zrušenia napadnutého rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní dňa 14.7.2014 potom, ako odmietol obžalovaný vypovedať, bolo vyhlásené
uznesenie, že podľa § 258 ods. 4 Tr.por. súd číta výpoveď obžalovaného z prípravného konania z č.l.
34-49. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nevyplýva, že by návrh na čítanie tejto výpovede bol podaný

prokurátorom alebo obhajcom, ako to požaduje ustanovenie § 258 ods. 4 Tr.por.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13.8.2014
- bola vypočutá na návrh obhajkyne (návrh uplatnený na hlavnom pojednávaní dňa 14.7.2014) znalkyňa
R.. F. V. (v zápisnici aj v rozsudku je nesprávne priezvisko „V.“), pričom zo zápisnice o hlavnom

pojednávaní vyplýva, že znalkyňu najskôr vypočúval samosudca a až následne umožnil, aby znalkyni
položili otázky procesné strany, čo je v rozpore nielen s ustanoveniami § 268 ods. 2 Tr.por. s poukazom
na § 258 ods. 2 a 3 Tr.por., ale najmä so zásadou ústnosti ustanovenou v § 2 ods. 18 Tr.por.,
- pri výsluchu svedkyne M. T. odstraňoval rozpory s jej skoršou výpoveďou samosudca bez toho, aby to
navrhol prokurátor, obžalovaný alebo obhajca, čo je v rozpore s § 264 ods. 1 Tr.por.,

- z výsluchu svedka L. G. vyplýva, že tento mal vypovedať zhodne ako na č.l. 50-72, pričom však na
č.l. 50-72 je spolu 5 výpovedí tohto svedka, a to zo dňa 26.5.2006, 26.1.2007, 19.3.2008, 31.3.2009 a
3.11.2009, kde napríklad pri poslednej z nich bol svedok iba vyzvaný, aby sa dobrovoľne podrobil skúške
písma a napísal 25 kusov podpisov, ďalej pri výpovedi dňa 31.3.2009, ktorá trvala od 10.00 hod. do13.10 hod. (teda dlhšie ako celé hlavné pojednávanie vykonané dňa 13.8.2014, ktoré podľa zápisnice
trvalo od 10.00 hod. do 12.49 hod. a na ktorom boli vypočutí aj znalkyňa R.. V. a ďalší traja svedkovia
N., O. a T.) je väčšina výpovede založená na odpovediach svedka na položené otázky, rovnako tak pri

výsluchu dňa 19.3.2008, a teda v podstate nie je možné, aby svedok vypovedal po niekoľkých rokoch v
zhode so všetkými svojimi predošlými rozsiahlymi výpoveďami ohľadom všetkých pôvodne uvádzaných
skutočností a odvolací súd má za to, že prvostupňový súd si s najväčšou pravdepodobnosťou takýmto
spôsobom „zjednodušil“ protokoláciu výpovede svedka na hlavnom pojednávaní namiesto toho, aby
zaprotokoloval do zápisnice podstatný obsah výpovede svedka.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.11.2014 bol vypočutý svedok G. O.. V zápisnici o hlavnom pojednávaní
na č.l. 554 je uvedené, že svedok vypovedá zhodne ako na č.l. 82-86, kedy sa svedok v prípravnom
konaní vyjadril aj k finančným prostriedkom, ktoré mal odovzdať obžalovanému, pritom prvá následná
otázka zaznamenaná v zápisnici od samosudcu (v zápisnici je uvedené od predsedu senátu) sa týka
súm, ktoré dával svedok v hotovosti obžalovanému. Z ďalšej časti výpovede tohto svedka na č.l. 555

pritom vyplýva, že svedok mal vypovedať v rozpore s uvedenou výpoveďou z prípravného konania,
keďže bol pýtaný na rozpory so svojou výpoveďou z prípravného konania na č.l. 85, pričom zo zápisnice
nie je zrejmé, či a ktorá procesná strana odstraňovala rozpory a čoho konkrétne sa týkali. Z uvedeného
potom vyplýva, že pokiaľ sa svedok na hlavnom pojednávaní pri výsluchu odchýli od predošlej výpovede,
nie je možné do zápisnice zaprotokolovať, že vypovedá zhodne s predošlou výpoveďou, ale treba

zaprotokolovať podstatný obsah výpovede svedka, príp. je možné aj odkázať na predošlú výpoveď s
tým, že zároveň treba zaprotokolovať do zápisnice aj odchýlky alebo doplnenia predošlej výpovede v
zmysle § 58 ods. 4 Tr.por.

Na hlavnom pojednávaní dňa 3.8.2015 bol vypočutý svedok G. O. bez toho, aby zložil prísahu podľa §

265 ods. 1 Tr.por., pričom zo zápisnice o hlavnom pojednávaní na č.l. 577 vyplýva, že svedka vypočúval
najskôr samosudca až následne umožnil procesným stranám klásť svedkovi otázky - opäť ide o rozpor
so zásadou ústnosti (§ 2 ods. 18 Tr.por.) a s § 261 ods. 3 Tr.por.

Postup prvostupňového súdu, keď samotný samosudca najprv vypočúval svedka a znalkyňu a až potom

dal možnosť klásť otázky procesným stranám, resp. keď samosudca iniciatívne odstraňuje rozpory vo
výpovediach svedka, je v rozpore nielen s konkrétnym ustanovením upravujúcim výsluch svedka alebo
znalca na hlavnom pojednávaní (§ 261 ods. 3 a § 264 ods. 1 Tr.por. resp. § 268 ods. 2 Tr.por. s odkazom
na § 258 ods. 2 a 3 Tr.por.), ale najmä v rozpore so základnou zásadou trestného konania - zásadou
ústnostiustanovenouv§2ods.18Tr.por.,ktorejsúčasťoujeajvyjadreniespôsobuvykonávaniadôkazov

v konaní pred súdom a podľa ktorej súd dokazovanie iba riadi (posudzuje, či je výsluch vykonávaný
stranami trestného konania vedený v súlade so zákonom a či nie je vedený inak nevhodným spôsobom),
avšak výsluch obžalovaného, svedkov a znalcov nevykonáva, ale toto ponecháva stranám, najprv tej,
ktorá dôkaz navrhla či obstarala. Trestný poriadok síce umožňuje v § 261 ods. 4 Tr.por., aby predseda
senáturozhodol,ževýsluchsvedkavykonásám,aleidelenovýnimkuzuvedenejzásadyatietovýnimky

sa týkajú iba tzv. zraniteľných svedkov alebo prípadu uvedeného v § 261 ods. 3 Tr.por. t. j. ak o vykonaní
dôkazu rozhodol súd.

Uvedená zmena oproti predošlému Trestnému poriadku (zákonu č. 141/1961 Zb. účinnému do
31.12.2015, v prípade ktorého obžalovaného, svedkov a znalcov vypočúval v súdnom konaní predseda

senátu resp. samosudca) súvisí so zavedením kontradiktórnosti do Trestného poriadku, podľa ktorej je v
konaní pred súdom v zásade úlohou strán vykonávať jednotlivé dôkazy a predseda senátu (samosudca)
iba dohliada, aby boli dôkazy vykonané v súlade so zákonom a následne má senát (samosudca)
po posúdení dôkazov získaných z dôkazných prostriedkov vykonaných procesnými stranami vo veci
rozhodnúť.

Ďalej zo spisu vyplýva, že na hlavnom pojednávaní dňa 12.11.2015, kedy bol vyhlásený prvostupňovým
súdom rozsudok, boli oboznámené len tie listiny, ktoré podľa zápisnice vtedy predložil na hlavnom
pojednávanísplnomocnenecpoškodenéhoV..K.(ktorésatýkaliobžalovanéhoavzťahovalisakúdajom,
ktoré mal uviesť ako uchádzač o zamestnanie u poškodeného, keď tvrdil, že má maturitu, malo by ísť

o listiny na č.l. 590-600). Žiadne iné listinné dôkazy neboli na hlavnom pojednávaní dňa 12.11.2015
ani predtým podľa zápisníc založených v spise oboznámené. Z výsluchov niektorých svedkov síce
vyplýva, že im bola predložená k nahliadnutiu niektorá z listín založených v spise, avšak ani tieto
listinné dôkazy neboli na hlavnom pojednávaní vykonané spôsobom, ako to určuje ustanovenie § 269Tr.por., podľa ktorého sa predmetné listiny alebo ich časť, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti,
prečítajú a umožní sa do nich nazrieť stranám a až následne, ak je to potrebné, aj svedkovi alebo
znalcovi. Týmto zákonným spôsobom neboli teda podľa zápisníc o hlavnom pojednávaní vykonané

žiadne listinné dôkazy, ktoré sú založené v spise a týkajú sa dokazovaných skutočností (s výnimkou
dokladov založených splnomocnencom poškodeného V.. K. na hlavnom pojednávaní dňa 12.11.2015).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však vyplýva, že prvostupňový súd svoje zistenia opiera aj o
listinné dôkazy tvoriace súčasť spisu, ktorého súčasťou sú okrem iného ohľadom skutku v bode 1

rozsudku príjmové pokladničné doklady na sumu 200.000 Kč zo dňa 1.3.2005 a sumu 262.374,50
Kč zo dňa 30.3.2005 a k tomu sa vzťahujúca faktúra číslo vf0510156 zo dňa 30.3.2005, ktorá mala
byť sfalšovaná a ohľadom skutku v bode 2 rozsudku dohoda o hmotnej zodpovednosti a výdavkové
pokladničné doklady, podľa ktorých mal obžalovaný prevziať tam uvedené finančné prostriedky, ako aj
ďalšie súvisiace listiny.

Prvostupňový súd sa pritom výslovne odvoláva v rozsudku aj na plnú moc na č.l. 316, stavebný denník
na č.l. 329-343, zápis z 38. zasadnutia zastupiteľstva obce X. na č.l. 323-324, avšak tieto listiny neboli
na hlavnom pojednávaní ako listinné dôkazy oboznámené.

Rovnako na hlavnom pojednávaní neboli vypočutí znalci ani prečítané znalecké posudky a odborné

vyjadrenie, ktoré boli v tejto trestnej veci zabezpečené s výnimkou výsluchu znalkyne Ing. V., ktorej
výsluch však trpí podstatnou chybou z pohľadu porušenia zásady ústnosti ako bolo uvedené vyššie.
Pritom na obsah niektorých ďalších znaleckých posudkov sa napadnutý rozsudok opäť odvoláva.

Postupom prvostupňového súdu, ktorý sa odvoláva v rozsudku na listinné dôkazy a znalecké posudky,

ktoré avšak neboli vykonané v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní, došlo k porušeniu zásady
bezprostrednosti ustanovenej v § 2 ods. 19 Tr.por., podľa ktorej pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní
smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli aj na ňom vykonané (čo vyplýva aj z ustanovenia §
278 ods. 2 Tr.por.).

K náležitostiam napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že odhliadnuc od tej skutočnosti, že vo
výroku nie je uvedený dôvod oslobodenia slovným vyjadrením v zmysle § 65 ods. 2 Tr.por., rozsudok
nespĺňa zákonné náležitosti uvedené v § 168 ods. 1 Tr.por. z pohľadu obsahu odôvodnenia.

Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý rozsudok úvahami, ktoré aj s významovými, gramatickými a

štylistickými chybami prevzal z protokolácie záverečnej reči obhajkyne. V tejto súvislosti odvolací súd
ohľadom skutku v bode 1 rozsudku napríklad poukazuje, že zo zápisu z 38. zasadnutia zastupiteľstva
obce X. (č.l. 323-324) vyplýva, že proti predaju nehnuteľnosti bola pani M., a nie pani M. ako v záverečnej
reči uviedla obhajkyňa a prvostupňový súd v rozsudku. Tiež tvrdenie obhajkyne a prvostupňového súdu
v rozsudku, že až po 11.7.2005 bolo odsúhlasené, že pán O. môže dom odkúpiť, nie je vecne správne,

keďže z uvedeného zápisu (ako aj zo zápisu z 33.zasadnutia tohto zastupiteľstva zo dňa 23.3.2005 č.l.
320-321) vyplýva, že o predaji domu sa rozhodlo už na zastupiteľstve konanom dňa 23.3.2005 s tým,
že minimálna cena bude 500.000 Kč, ktorá sa mala určiť následne na základe znaleckého posudku
v súvislosti s vykonanou rekonštrukciou domu po požiari, pričom konečná cena sa určila práve na
zastupiteľstve dňa 11.7.2015 sumou 500.000 Kč.

Tiež konštatovanie v odôvodnení rozsudku (opäť prevzaté zo záverečnej reči obhajkyne), že znaleckým
skúmaním bolo zistené, že podpisy na dokladoch ohľadom skutku v bode 1 určite nie sú podpismi
konateľa poškodenej spoločnosti pána G., pričom znalec zároveň nedokázal určiť, že tieto podpisy
vyhotovil práve obžalovaný, je v porovnaní so záverom predmetného znaleckého posudku na č.l. 237

(ktorý nebol na hlavnom pojednávaní ako dôkazný prostriedok vykonaný ako je už uvedené vyššie)
minimálne sporným spôsobom interpretované tvrdenie, keďže znalec uviedol, že k porovnaniu sporných
podpisov s porovnávacími podpismi obžalovaného vôbec nepristúpil, keďže zistenie pisateľa takýchto
podpisov býva spravidla nemožné, pokiaľ pisateľ sám nechce ukázať, ako sporné podpisy vyhotovil. Z
odôvodneniarozsudkuniejepritomzrejmé,akýmiúvahamisaprvostupňovýsúdspravovalprihodnotení

vykonaných dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, čo je jedna z podstatných náležitostí odôvodnenia
rozsudku, najmä z pohľadu výpovedí svedkov G. O. a J. O. a dotknutých listinných dôkazov.Ohľadom skutku v bode 2 rozsudku sú úvahy prvostupňového súdu v odôvodnení rozsudku opäť
prevzaté, v podstate doslovne zo záverečnej reči obhajkyne. Prvostupňový súd v tejto súvislosti
oprel svoje rozhodnutie v podstate o to, že z výpovede znalkyne R.. V. vyplýva, že vzhľadom na

viaceré prepisované doklady a doklady bez podpisu, účtovníctvo poškodeného nemožno považovať
za vierohodné a tiež nebola vykonávaná inventúra poškodeným a sú pochybnosti o vzniku schodku
na strane obžalovaného. Súd sa však vôbec nezaoberal v rozsudku s ďalšími podstatnými závermi
znaleckého posudku z odboru ekonómia a manažment, z ktorých vyplýva, že z poskytnutých záloh
obžalovanému nebolo zúčtovaných do pokladne poškodeného 229.575 Sk a s ostatnými vykonanými

dôkazmi, najmä s výpoveďami svedkov L. G., W. N. a M. T. a dotknutými listinnými dôkazmi, teda z
odôvodnenia rozsudku opäť nie je zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový súd spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, čo je podľa zákona podstatná náležitosť odôvodnenia
rozsudku.

Na druhej strane z pohľadu obhajobných tvrdení obžalovaného odvolací súd uvádza, že obžalovaný

na hlavnom pojednávaní síce odmietol vypovedať, ale ku skutkom opakovane vypovedal v prípravnom
konaní v procesnom postavení obvineného a tieto jeho výpovede boli podľa zápisnice prečítané na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.7.2014. Prvostupňový súd však žiadnym spôsobom na tieto
výpovede obžalovaného z prípravného konania v odôvodnení rozsudku nereaguje a nie je z tohto
pohľadu zrejmé, ako sa s nimi pri hodnotení dokazovania vyrovnal.

Na základe uvedeného, keďže v konaní pred prvostupňovým súdom v rámci dokazovania došlo k
opakovanému porušeniu základných zásad trestného konania, musel odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, keďže
doplnenie konania odvolacím súdom by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť

k iným skutkovým záverom.

Po vrátení veci bude prvostupňový súd povinný vec opätovne prejednať na hlavnom pojednávaní od
začiatku v zmysle § 255 a nasl. Tr.por. vzhľadom na uvedené zásadné pochybenia pri vykonávaní
dokazovania na hlavnom pojednávaní s dôrazom na závažnosť a početnosť zistených pochybení,

pričom prvé z nich vzniklo už na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.7.2014. Prvostupňový súd bude
musieť postupovať tak, aby bol riadne dodržaný zákonom ustanovený procesný postup pre nariadenia
hlavného pojednávania a konanie na ňom s tým, aby sa vyvaroval uvedených pochybení pri vykonávaní
dokazovania.

Po vykonanom dokazovaní bude nutné, aby prvostupňový súd dôsledne a objektívne vyhodnotil dôkazy
získané a vykonané zákonným spôsobom v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por. t. j. podľa svojho vnútorného
presvedčenia,ktorévšakmusíbyťzaloženénalogickomúsudkuvyplývajúcomzostarostlivéhouváženia
všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrnne a nezávisle od toho, ktorá strana dôkazy obstarala
a následne vo veci podľa zákona a spravodlivo rozhodol, pričom meritórne rozhodnutie vrátane jeho

odôvodnenia bude musieť obsahovať všetky zákonom ustanovené náležitosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.