Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/156/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107207079
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4107207079.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, so sídlom
Nitra, Nám. Jána Pavla II 7, IČO: 35 593 008, zastúpený JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom
Advokátskej kancelárie v Nitre, Kupecká 18, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik,sosídlomBanskáBystrica,NámestieSNP8,IČO:36038351,zastúpenýAdvokátskakancelária
JAKUBČO, spol. s r. o., so sídlom Banská Bystrica, Mladých budovateľov 2, o vydanie nehnuteľných
vecí, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 22. februára 2018, č. k.
25C/100/2007-1165, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vyhovujúceho výroku vo veci samej m
e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

V časti výroku o náhrade trov konania štátu a výroku o náhrade trov konania strán sporu m e n í
napadnutý rozsudok tak, že žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra náhradu trov
konania štátu v sume 452,36 eura, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra, ako súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22.02.2018, č. k. 25C/100/2007-1165
pri právnom posúdení podľa § 9 ods. 1, § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 až 3, § 6 zák. č.
161/2005 Z. z., o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam
a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, § 3 ods. 1, § 7 písm. b/ zák. č. 162/1995 Z. z.,
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, § 182 ods. 6 zák. č.
182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 121 ods. 1 Obč. zák., uložil žalovanému

povinnosť vydať žalobcovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku prac. č. X/X o výmere XXX
m2 - zastavané plochy, parc. č. X/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a parc. č. X/X o výmere XXX
m2 zastavané plochy vytvorené geometrickým plánom T.. T. A. číslo 25C/100/2017 zo dňa 23.10.2017,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

2. Žalobcovi a žalovanému (každému z nich) uložil povinnosť na účet OS Nitra zaplatiť sumu 226,18
eura podľa § 259 CSP z titulu náhrady nákladov za vypracovaný znalecký posudok.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 265 CSP (zrejme § 255 CSP) s tým, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalobe bolo vyhovené iba čiastočne.4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd vzhľadom na právny záver obsiahnutý v
zrušujúcom uznesení KS v Nitre zo dňa 20.11.2013, č. k. 5Co/31/2013-904 mal za preukázanú aktívnu
legitimáciu žalobcu na podanie návrhu ohľadne vydať sa majúcich nehnuteľností a to aj napriek tomu, že

výzva na vydanie nehnuteľností neobsahovala konkrétne parcely podľa stavu v katastri nehnuteľností.

5. Pôvodný dom s dvorom a záhrada podľa názoru súdu spadajú pod režim § 2 ods. 1 zák. č. 161/2005
Z. z., ako zákona reštitučného. Pôda v záhrade je pôdou poľnohospodárskou, pričom právo na vrátenie
hospodárskych budov upravoval predmetný reštitučný zákon. V zmysle špecifikácie nehnuteľností v

spise sa nachádzajúcej (č. l. 915 až 916) pôvodný dom slúžil ako lesný úrad na veľkostatku. Na dvore
boli hospodárske budovy a nezastavaná plocha, t. j. pôda. Aj s prihliadnutím na túto špecifikáciu išlo o
hospodársku usadlosť slúžiacu k správe lesného hospodárstva. Za tej skutkovej situácie, že pôvodné
budovy zanikli, avšak pôda pod nimi spĺňala náležitosti potupu podľa zák. č. 161/2005 Z. z. (reštitučného
zákona), žalobca má potom oprávnený nárok domáhať sa vydania tejto pôdy. Zákon však v tomto smere
určoval, ktorá pôda sa nevydáva. Žalovaný v tejto súvislosti namietal, že parcela je zastavaná plocha.

Súd prvej inštancie túto skutočnosť uviedol ako jeden zo svojich dôvodov pre zamietnutie žaloby (v
rozsudku zo dňa 06.12.2012, č. k. 25C/100/2007-880, ktorý bol zrušený uznesením KS v Nitre zo dňa
20.11.2013, č. k. 5Co/31/2013-904). Ak by mal odvolací súd rovnaký názor, bol to dôvod k zamietnutiu
žaloby, čo však odvolací súd neurobil. S poukazom na takýto záver odvolacieho súdu, už súd prvej
inštancie nemohol konštatovať, že celá parcela nie je spôsobilá na vydanie podľa § 6b reštitučného

zákona. V geometrickom pláne, ktorý dal súd prvej inštancie vyhotoviť, jeho autorka znalkyňa z odboru
geodézia a kartografia - odvetvie geodézia Ing. T. A. vytvorila tri nové parcely č. X/X, X/X a X/X, ktoré aj
keď sú označené ako zastavaná plocha, podľa reálneho stavu ide o záhradu, ako voľnú pôdu spadajúcu
pod režim § 2 zák. č. 161/2005 Z.z.
6. S poukazom na tieto dôvody, uvedené novovytvorené parcely špecifikované v rámci výroku

napadnutého rozsudku súd vydal žalobcovi a vo zvyšku podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Parc.
č. X/X je zjavne aj podľa obhliadky a fotografií zastavanou plochou (príjazdové cesty a parkové plochy
z betónu a asfaltu vytvorené po prevzatí do vlastníctva štátu), ktoré v čase odôvodnenia neexistovali a
preto ide o pôdu z vyňatia podľa § 6 písm. b/ zák. č. 161/2005 Z. z., vylúčenú. Zámerom reštitučného
zákona (č. 161/2005 Z. z.) nebolo vôbec spôsobovať spory v užívaní nehnuteľností. Žalobcovi súd

nevydal parcely č. X/X, č. X/X a č. X/X, ktoré sú síce pôdou, ale je v nich vedená, resp. umiestnená
voda a elektrika (inžinierske siete) ako nevyhnutná súčasť postavenej administratívnej budovy. Takisto
v nevyhnutnom rozsahu je parc. č. X/X prístupom žalovaného k parc. č. X/X, ktorá nebola predmetom
tohto konania, pretože je vlastníctvom žalovaného.

7. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti výroku a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov
konania a náhrade trov konania štátu podal včas odvolanie žalovaný, žiadajúc KS v Nitre, aby postupom
podľa § 388 CSP zmenil rozsudok OS Nitra sp. zn. 25C/100/2007 zo dňa 22.02.2018 tak, že žalobu
v plnom rozsahu zamietne a žalovanému prizná plnú náhradu trov konania s tým, že žalobcovi bude
zároveňuloženápovinnosťzaplatiťnaúčetOSNitrasumu452,36eura.Podaniepredmetnéhoodvolania

odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/, ako odvolacími dôvodmi.

8. Odvolateľ poukázal na obsah ust. § 6 písm. b/ zák. č. 161/2005 Z. z.., a to na časť jeho prvej vety pred
bodkočiarkou,podľaktorejvlastníctvosanenavraciakpozemku,ktorýbolpoprechodealeboprevodedo
vlastníctva štátu zastavaný a zároveň aj na obsah ust. § 121 ods. 1 Obč. zák., pokiaľ ide o príslušenstvo

veci a na obsah ust. § 2 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z., pokiaľ ide o spoločné časti a príslušenstvo domu.

9. Okresný súd Nitra po vyslovení právneho záveru KS v Nitre obsiahnutého v jeho zrušujúcom uznesení
zo dňa 20.11.2013 č. k. 5Co/31/2013-904 v tom smere, že vydať sa majúca parc. č. X/X o výmere XXXX
m2 nemôže predstavovať príslušenstvo administratívno - bytovej budovy, pretože tomu bráni obsah

ust. § 121 ods. 1 Obč. zák., a § 2 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z., postupoval nesprávne, keď pristúpil k
rozdeleniupôvodnejparc.č.X/Xnačastizastavanéačastinezastavané.Takýtopostupprvoinštančného
súdu nie je správny ani s poukazom na účel reštitučného zákona.

10. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolacieho súdu obsah uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo/33/2016

zo dňa 23.03.2016, podľa ktorého, ak by aj vydať sa majúce pozemky neboli zastavané v celej svojej
výmere, tak tieto následne tvoria jeden ucelený celok, v ktorom sa nachádzajú stavby vo vlastníctve
spoločnosti B. s.r.o., a preto ich nie je možné vydať. Aj napriek tomu, že v čase odňatia nehnuteľností
ich pôvodnému vlastníkovi boli tieto druhovo určené ako roľa pri posudzovaní splnenia zákonomstanovených reštitučných podmienok je potrebné vychádzať z tej skutočnosti, že v súčasnosti sú
pozemky zastavané.

XX. Okresný súd Nitra si nevyložil záväzný právny názor odvolacieho súdu správne, pričom jeho závery
nie je možné považovať za akceptovateľné s ohľadom na zmysel a účel obmedzení, tak ako je zachytený
v ust. § 6 písm. b/ zák. č. 161/2005 Z. z. Hlavným dôvodom, pre ktorý sa nenavracia vlastníctvo k
pozemku, ktorý bol po prechode do vlastníctva štátu zastavaný je zamedzenie vzniku sporov medzi
vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Takéto spory vznikajú za situácie, kedy sú vlastníkom stavby

a vlastníkom pozemku dva navzájom odlišné subjekty. Reštitučný zákon totiž neumožňuje delenie
zastavaného pozemku na časť reálne zastavanú a časť ostatnú, ale hovorí o pozemkoch zastavaných
stavbou, bez ohľadu na ich výmeru a mieru zastavanosti a o pozemkoch priľahlých, pričom priľahlé, t.
j. nezastavané nie je možné v zákonom určených prípadoch vydať.

12. Žalobca sa k podanému odvolaniu zo strany žalovaného písomne nevyjadril.

13.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejiba„CSP“)preskúmal
odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok OS Nitra zo dňa 22.02.2018, č. k. 25C/100/2007-1165 vo
vyhovujúcej časti výroku a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania a náhrade trov konania štátu,
zvoliac pritom procesný postup podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania(§385ods.1acontrario).Následneodvolacísúdpodanéodvolaniežalovanéhovyhodnotil
zadôvodné,pretoženevzhliadolpodmienkyprepotvrdenieaaniprezrušenieprvoinštančnéhorozsudku
v odvolaním napadnutých výrokoch a z procesného hľadiska pri aplikácii ust. § 388 CSP rozhodol o
podanom odvolaní tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Odvolací súd v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti v poradí druhého odvolania žalovaného proti
zamietajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj v súvisiacich výrokoch o náhrade

trov konania strán sporu o náhrade trov konania štátu, napadnutý rozsudok OS Nitra zo dňa 22.02.2018,
č.k.25C/100/2007-1165procesnýmpostupompodľa§388CSPzmeniltak,akojeuvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku, pretože nevzhliadol splnenie procesných podmienok pre zrušenie eventuálne
potvrdenie napadnutého rozsudku.

16. Dôvodom pre odvolací súd k aplikácii tohto procesného ustanovenia bolo nesprávne právne
posúdenie veci vo vzťahu k vydať sa majúcim parcelám č. X/X o výmere XXX m2, č. X/X o výmere XXX
m2 a č. X/X o výmere XXX m2, všetky tri parcely svojim charakterom zastavené plochy, nachádzajúce sa
v kat. úz. U. G.. O. parcely C-KN č. X/X je v zmysle katastra nehnuteľností evidovaný druhom pozemku -
zastavaná plocha a nádvoria. Z dokazovania vykonaného doposiaľ v prejednávanej veci je zrejmé, že na

predmetnom pozemku sa nachádza chodník a pod jeho úrovňou sú vedené inžinierske siete, ako voda,
elektrina, ostatné vedenia a je tu vybudovaná aj vodovodná šachta. Uvedené skonštatovala v podanom
znaleckom posudku pre potreby tohto konania aj znalkyňa T.. T. A. z odboru geodézie (znalecký
posudok č. X/XXXX zo dňa 23.10.2017). Predmetný pozemok tvoriaci plochu parcely č. X/X je označený
kódom č. XX, čo znamená, že spôsob užívania tohto pozemku je daný tým, že ide o pozemok, na

ktorom sa nachádza dvor. Aj napriek tomu, že uvedené pozemky nie sú zastavané v celej svojej výmere,
je možno na druhej strane konštatovať, že tvoria jednotný a ucelený celok, na ktorom sa nachádzajú
stavby vo vlastníctve Lesov Slovenskej republiky š. p. postavené na tejto parcele po prechode na štát.17. V tomto smere je potrebné uviesť, že súčasne platný zák. č. 161/2005 Z. z., ako zákon reštitučný,
nevychádza z delenia zastavaného pozemku tak, že diferencuje medzi časťou reálne zastavanou a
časťou ostatnou. V ust. § 6 písm. b/ predmetný zákon spomína iba pozemky stavbou zastavané a

pozemky priľahlé. Taktiež v určitých prípadoch (určených týmto zákonom) nie je možné ani priľahlé, t.
j. nezastavané pozemky vydať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že všetky parcely, ktorých vydania
sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáha, t. j. parc. č. X/X, č. X/X, č. X/X, č. X/X, č. X/X, č. X/X,
č. X/X a č. X/X podľa ZP zo dňa 23.10.2017 sú svojim charakterom zastavanou plochou a teda nie
sú poľnohospodárskou pôdou, ku ktorej je možné podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 161/2005 Z. z.,

vrátiť vlastnícke právo. Zákon č. 220/2004 Z. z., o ochrane a užívaní poľnohospodárskej pôdy vo svojom
ust. § 2 písm. b/ vymedzuje poľnohospodársku pôdu ako produkčne potencionálnu pôdu, ktorá je
evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako orná pôda, chmelnice, vinice a ovocné sady, záhrady a trvalé
porasty. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že by vydať sa majúce pozemky neboli reálne
zastavané v celej svojej výmere. Aj keby tieto pozemky neboli reálne zastavané v celej svojej výmere, čo
je aj daný prípad, odvolací súd zdieľa ten záver, že tieto pozemky vzhľadom k tomu, že tvoria jednotný a

ucelený celok vo vlastníctve Lesov Slovenskej republiky š. p. nie je možné vydať. Vydaniu predmetných
nehnuteľností žalobcovi bráni aj to, že ku dňu účinnosti zák. č. 161/2005 Z. z., t. j. 01.05.2005 boli
v katastri nehnuteľností zapísané iba parcely č. X, č. X/X a X/X, pričom všetky boli po prechode do
vlastníctva štátu zastavané na vyčlenených parcelách č. X/X a č. X/X. Stav nehnuteľností požadovaných
na vrátenie sa má posudzovať ku dňu účinnosti reštitučného zákona, t. j. 01.05.2005 a to ako celok,

a nie posudzovať tak, ako nesprávne v napadnutom rozsudku zrealizoval prvoinštančný súd, keď určil
žalovanému povinnosť vydať žalobcovi tri parcely, (č. X/X, č. X/X a X/X) nakoľko bol toho názoru, že
tieto nie sú zastavané a tvoria voľnú pôdu patriacu pod režim § 2 reštitučného zákona. Vo zvyšnej časti
vydať sa majúcich parciel (č. X/X, č. X/X, č. X/X, č. X/X) súd podanú žalobu práve kvôli zastavanosti
týchto parciel, ako nedôvodnú zamietol. V zamietajúcej časti výroku žalobca odvolanie nepodal. Jedným

z hlavných dôvodov, prečo sa podľa zák. č. 161/2005 Z. z., nevracia reštituentovi aj vlastníctvo pozemku,
ktorý bol po prechode do vlastníctva štátu zastavaný, je snaha o zamedzenie (elimináciu) vzniku sporov
medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi stavieb.

18. Na margo zaujatého právneho záveru odvolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa

20.11.2013 č. k. 5Co/31/2013-904, ktorým došlo po prvýkrát k zrušeniu prvoinštančného - zamietajúceho
rozhodnutia č. k. 25C/100/2007-880, odvolací súd uvádza, že primárnym a hlavným dôvodom tohto
procesného postupu bolo to, že súd prvej inštancie nepovažoval výzvu žalobcu na vydanie nehnuteľnosti
za spĺňajúcu všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 34 a nasl. Obč. zák., ako aj náležitosti
podľa § 2 ods. 2 a § 3 zák. č. 161/2005 Z. z. V podstate druhým dôvodom zrušenia prvého rozsudku vo

veci samej bol nesúhlas odvolacieho súdu s konštatovaním súdu prvej inštancie v tom smere, že vydať
sa majúca parcela č. X/X . mala jednoznačne plniť úlohu príslušenstva vo vzťahu k administratívno -
bytovej a hospodárskej budove postavenej žalovaným, pričom má ísť o priľahlý pozemok, s ktorým nie
je možné samostatne nakladať. Odvolací súd v prípade druhého dôvodu zamietnutia ako pridruženého
dôvodu k prvému dôvodu zamietnutia podanej žaloby uviedol, že ho považuje za vyslovený v rozpore

s ust. § 121 ods. 1 Obč. zák., ako aj § 2 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z., a takisto aj nadbytočný,
pretože súd podanú žalobu žalobcu zamietol z prvého a dá sa povedať aj z hlavného dôvodu, ktorým
bolo nespĺňanie zákonných náležitostí reštitučnej výzvy vyhotovenej žalobcom. Odvolací súd v rámci
odôvodnenia zrušujúceho uznesenia vôbec explicitným spôsobom neuviedol to, že ust. § 6 písm. b/
zák. č. 161/2005 Z. z., sa má vzťahovať na sporné nehnuteľnosti, resp. či tieto nie je možné vydať

práve s poukazom na tu uvedený dôvod. Svoje stanovisko k veľmi stručne odôvodnenému „bodu
dva“ zamietnutia podanej žaloby v celom rozsahu odôvodnil odvolací súd konštatovaním, že spornú
nehnuteľnosť nie je možné považovať za príslušenstvo administratívno-bytovej hospodárskej budovy,
nakoľko to nevyplýva z príslušného ust. Obč. zák., a ani zák. č. 187/1993 Z. z.

19. S poukazom na vzájomný kontext uvedených dôvodov (§ 191 ods. 1 CSP) odvolací súd o podanom
odvolaní žalovaného, ako o dôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. O náhrade trov prvoinštančného a zároveň aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s
poukazom na plný úspech žalovaného v obidvoch stupňoch konania tak, že žalovanému voči žalobcovi s

poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 a 2 CSP priznal náhradu prvoinštančného a aj odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
podľa § 262 ods. 1 CSP vyšší súdny úradník na prvoinštančnom súde.21. O náhrade trov konania štátu rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 a čl.
4 ods. 1, 2 CSP tak, že neúspešnému žalobcovi v tomto konaní uložil povinnosť zaplatiť náhradu
týchto trov v sume 452,36 eura na účet OS Nitra v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Náhrada trov konania štátu v sume 452,36 eura vznikla preddavkovým vyplatením nákladov spojených
s vypracovaním znaleckého posudku znalkyni z odboru geodézie Ing. Ivete Strhanovej.

22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).