Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/128/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113226977
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3113226977.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcov: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Z., V. XXXX/XX, 2/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., V. XXXX/XX, právne zastúpenej U.. U. V.,
advokátkou so sídlom Z., F. XXXX/XX, proti žalovaným: 5/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., V. XXXX/
XX, 6/ U.. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., V. XXXX/XX, žalovaní X/, 6/ právne zastúpení R. kancelária
L.. U. V. a L.. F. V. so sídlom Z., P. č. XXXX, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaní 5/ a 6/ majú proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/, 2/ sa pôvodnou žalobou proti žalovaným 1/ L. I., 2/ L. I. ml., 3/ D. B., 4/ U. M., a
žalovaným X/, 6/ domáhali , aby súd v prospech žalobcov a členov ich domácnosti zriadil bezodplatne

vecné bremeno spočívajúce v práve cesty žalobcov a členov ich domácnosti cez priľahlý pozemok
parc. č. XX ostatné plochy o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. Z. V. za účelom príchodu
alebo odchodu žalobcov a členov ich domácnosti do rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na
parc. č. XX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Z. V.. V žalobe uviedli, že žalobcovia sú od roku XXXX
bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XX k.ú. Z. V.
na základe kúpnej zmluvy. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XX k.ú. Z. V.. P. parc.
č. XX je priľahlým pozemok k stavbe domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XX a prístup k

tomuto rodinnému domu bol od počiatku jeho vzniku realizovaný cez pozemok parc. č. XX. Iný prístup
k rodinnému domu nie je možný. Prístup spočíva v prechode pešou chôdzou, pričom ide o nepatrný
zásah do vlastníckeho práva žalovaných. Y. X.X.XXXX bol žalobcom doručený list žalovaných, v ktorom
žalobcom žalovaný 5/ oznámil, že si nepraje, aby žalobcovia používali parc. č. XX ako prístupovú cestu
k ich domu, bránku uzavrie a vchod do domu si majú žalobcovia zaviesť z parc. č. XX/X, čo však nie
je možné, pretože sú tam iní vlastníci zapísaný na LV č. XXXX k.ú. Z. V.. Y. X.X.XXXX žalovaný 5/
bránku uzavrel, čím žalobcom zabránil v prístupu k ich domu, do ktorého sa dostali až po príchode

privolanej hliadky polície. O pár týždňov sa situácia zopakovala, na čo žalobcovia reagovali podaním
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému Okresný súd Trenčín vyhovel uznesením č.k.
XXCXXX/XXXX-XXzodňaXX.X.XXXX,ktorýmuložilžalovanýmpovinnosťumožniťžalobcomačlenom
ich domácnosti prechod po parcele č. XX za účelom vstupu do domu žalobcov. Žalobcovia ako vlastníci
stavby nie sú zároveň vlastníkmi priľahlého pozemku cez ktorý vedie dlhodobo užívaná prístupová cesta
k stavbe a prístup vlastníkov nie je možné zabezpečiť inak. Sú teda splnené zákonné podmienky na
zriadenie vecného bremena podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

2.Kžalobesavyjadriližalovaní1/až6/vpísomnompodanízodňaXX.X.XXXX.P.,žesúspoluvlastníkmi
parc. č. XX k.ú. Z. V., po ktorej chcú žalobcovia chodiť k ich domu. Spor medzi stranami vznikol
po tom, keď sa v roku XXXX stali žalovaní X/, 6/ podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XX.Predchádzajúci spoluvlastník nezakazoval žalobcom chodiť cez pozemok do ich domu. Žalovaní sa
spolu dohodli, že budú brániť svoje vlastnícke práva právnou cestou v zmysle zákona, a zaslali žalobcov
výzvy zo dňa XX.X.XXXX a X.X.XXXX, ktorými žalobcom zakázali chodiť cez pozemok žalovaných.

Keďže žalobcovia napriek výzvam chodili po parcele žalovaných, dňa X.X.XXXX uzamkli žalovaní X/, 6/
bránu na parc. č. XX. Na pokyn polície žalovaní X/, 6/ bránu otvorili. So žalobou žalovaní nesúhlasia. K.
boli ešte v roku XXXX pri kúpe domu upozornení U. B., že budú neoprávnene užívať prechod cez cudzí
pozemok, t.j. parc. č. XX, ak dom kúpia. Žalobcovia sa môžu dostať do svojho domu aj inak, a to z ulice
J., t.j. parc. č. XX/X, ktorá by mala byť aj uvedená ako adresa pobytu žalobcov. Žalobcovia by si zhotovili

nový vchod do domu z ulice J.. Na LV č. XXXX k.ú. Z. V. je ako spôsob využitia parc. č. XX/X uvedené, že
ide o cestu, chodník, inžinierske a líniové stavby. I keď vlastníkmi tejto cesty sú súkromné osoby, nemôžu
zakázať iným osobám vstup a prechod cez parc. č. XX/X, ktorá je ako cesta verejným priestranstvom. Z
ulice J. sa je možné dostať na ulici V. ako aj na ulici L.. Poukázali na to, že v zmysle ustálenej judikatúry
súd môže vlastníkovi domu nariadiť vybudovať nový vchod do domu ak je to technicky možné a nebude
to príliš finančne náročné. Prístup do domu žalobcov je možné zabezpečiť aj tak, žeby vlastníčka pani

B. X. odpredala žalobcom X metre široký pás jej pozemku parc. č. XX/X, ktorý je vedľa domu žalobcov,
čím by nemuseli žalobcovia budovať ani nový vchod v dome, lebo by sa tak dostali zo svojho terajšieho
vchodu v dome cez odkúpený pás pozemku ulicu J. na parc. č. XX/X. Prípadne je možné zriadiť vecné
bremeno - právo prechodu cez parc. č. XX/X a parc. č. XX/X za náhradu v prospech vlastníka týchto
pozemkov. V podaní zo dňa X.X.XXXX žalovaní poukázali na závery rozsudku Okresného súdu Trenčín

č.k. 10C 829/2000-393 zo dňa 16.4.2015, v zmysle ktorých je parc. č. XX/X k.ú. Z. V. fakticky miestna
komunikácia a v zmysle § 6 ods. X Cestného zákona smie každý užívať miestne komunikácie obvyklým
spôsobom na účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie).

3. V podaní zo dňa XX.X.XXXX žalovaní X/, 6/ oznámili, že odkúpili podiel ostatných spoluvlastníkov

v parc. č. XX, a majú záujem na tejto parcele umiestniť prenosnú garáž na odkladanie náradia,
bicyklov, záhradných potrieb a pod a majú zámer o pokojné a plnohodnotné užívanie nadobudnutého
nehnuteľného majetku. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX a podaním zo dňa XX.X.XXXX vzali žalobcovia
žalobu späť proti žalovaným 1/ až 4/ z dôvodu, že títo žalovaní previedli spoluvlastnícke podiely k
pozemku parc. č. XX na žalovaných X/, X/. K. 1/ v priebehu konania zomrel a podľa uznesenia sp. zn.

XXD XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX dedičkou jeho podielu k predmetnému pozemku sa stala žalovaná
X/. P. súd uzneseniami č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX a č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo
dňa XX.X.XXXX konanie proti žalovaným 1/ až 4/ zastavil a nepriznal žalobcom náhradu trov konania
vo vzťahu k týmto žalovaným.

4. V podaní zo dňa X.XX.XXXX žalovaní X/, 6/ uviedli, že dom žalobcov sa nenachádza presne na hranici
ulice J. parc. č. XX/X k.ú. Z. V., ale je tam vzdialenosť cca XX cm medzi stavbou domu žalobcov a J.
ulicou. U. uviedli, že dňa XX.X.XXXX vnikol žalobca 1/ aj so psom na verandu domu žalovaných X/, X/,
napriek tomu, že má povolené chodiť len cez pozemok parc. č. XX a ide zrejme o schválnosť zo strany
žalobcu X/, keďže to nevysvetlil. V podaní zo dňa X.X.XXXX žalovaní X/, 6/ uviedli, že v roku XXXX

kúpili parcelu č. XX, na ktorej bol rodinný domček, ktorý zbúrali a postavili si nový a v tom istom roku
kúpili aj parc. č. XX. K. 5/ , 6/ nadobudli prvý podiel k pozemku parc. č. XX darom od P. X. a X. X. v roku
XXXX, pred tým ako bolo predbežným opatrením súdu žalovaným uložená povinnosť umožniť žalobcom
prechod cez pozemok parc. č. XX. V roku XXXX sa stali žalovaní X/, 6/ jedinými spoluvlastníkmi parc.
č. XX. K. ako spoluvlastníci mali predkupné právo kúpiť od D. B. v roku XXXX spoluvlastnícky podiel

k parcele č. XX ako prví, čo aj využili, aby mali zabezpečený prístup k ich záhradke pozemku parc. č.
XX a parc. č. XX. N. ulicu J. môžu chodiť žalobcovia a nemusia byť jej vlastníkmi , pretože každý je
oprávnený ju užívať , keďže ide o miestnu komunikáciu.

5. P. zo dňa XX.X.XXXX žalovaní X/, 6/ vzájomnou žalobou navrhli , aby súd zriadil vecné bremeno

spočívajúce v práve prechodu k pozemku parcele č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
mX zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Z. V. v prospech žalobcov proti žalovaným 1/ R. I., 2/ L. I., 3/ C. B., 4/
D. B., 5/ Oľge B., 6/ tomášovi šedivému. F. uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX
vylúčil túto vzájomnú žalobu na samostatné konanie.

6. K. 2/ podaním zo dňa XX.X.XXXX poukázala na odpoveď U. Z. , z ktorej vyplýva, že J. ulica nie je
zaradená do siete miestnych komunikácií, nie je vedená ako pozemná komunikácia, nakoľko nespĺňa
technické parametre na to, aby bola miestnou alebo účelovou komunikáciou, nenachádza sa tu cestné
teleso ani jeho súčasti, U. Z. nemá vedomosť o kolaudácii inžinierskej stavby na uvedených pozemkoch,J. ulica nie je komunikáciou, ktorej vlastníkom a správcom bolo U. Z.. O. je teda pravdivé tvrdenie
žalovaných X/, X/, že v prípade J. ulice sa jedná o miestnu komunikáciu. X. na kód XX uvedený pri
poznámke spôsobu využitia parc. č. XX/X J. ulice na liste vlastníctva sa môže jednať len o chodník. K

rozsudku D. súdu Z. sp. zn. XXC/XXX/XXXX, na ktorý sa žalovaní vo svojich vyjadreniach odvolávajú,
žalobkyňa 2/ uviedla, že v danom prípade súd meritórne nerozhodoval o charaktere J. ulice, ale jednalo
saozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvastránsporukpôvodnejparceleč.XXaotázke,
či je potrebné zriaďovať vecné bremeno k novovzniknutým parcelám. V odôvodnení rozhodnutia súd
uvádza, že podľa názoru súdu sa na uvedených parcelách nachádza miestna komunikácia, čo vyplýva z

miestnejobhliadky,zlistinnýchdôkazov,pričomtátoskutočnosťnebolamedzistranamisporná.Vdanom
prípade sa jedná o rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorého právnym názorom súd nie je viazaný,
pričom strany sporu v uvedenom konaní (na rozdiel od tohto konania) zhodne tvrdili, že sa o miestnu
komunikáciu jedná a súd nemal dôvod sa v konaní touto otázkou hlbšie zaoberať. Tvrdenie žalovaných
o tom, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ nesprávne uvádzajú svoju adresu ako ulica V. a nie J. a že si nechali
zapísať trvalý pobyt do občianskych preukazov ako ulica V. a nie J. s návrhom, aby súd zmenil trvalý

pobyt žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ považuje žalobkyňa 2/ za absurdné a nesúvisiace s prebiehajúcim
konaním,pričomsanejednáootázku,ktorúbysúdmoholvôbecrozhodovať,nakoľkovzmyslerelevatnej
legislatívy je na rozhodnutie o pridelení súpisného a orientačného čísla stavbe a zápis stavby do registra
adriesvždypríslušnáobecresp.mesto,vktorejkatastrisastavbanachádzaastavebníktotorozhodnutie
obce nemôže ovplyvniť. Žalobcovia uvedenú stavbu rodinného domu nekolaudovali, ale kupovali ju roky

po jej kolaudácií a používajú adresu tak ako bola príslušným orgánom určená. Žalobkyňa 2/ namietla
dôkazy predložené žalovanými, a to Vyjadrenie odbornej stavebnej práce zo dňa XX.XX.XXXX ako aj X.
Z. V. zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko sa nejedná o statické posúdenia stavby osobou na to oprávnenou
resp. osobou s príslušnou špecializáciou v odbore (t.j. vyjadrenie odborne spôsobilej osoby v zmysle
§ 206 Civilného sporového poriadku), čo vyplýva aj z predloženého živnostenského oprávnenia Z. V.

(obkladačské práce, zatepľovanie budov, montáž sadrokartónov, pokladanie zámkovej dlažby, montáž
okienadverí,prípravnéstavebnéprácevrozsahuvoľnýchživností).Uvedenéosobysúmožnospôsobilé
taképrácevykonať(t.j.osadiťdvere),nemajúvšakodbornéznalostinaposúdenie,čijevykonanietakých
prác zo statického hľadiska vôbec možné, pričom ani jeden z nich si nemal možnosť budovu obhliadnuť
aj z vnútra, ako ani nedisponuje žiadnymi informáciami o stavbe, jej veku a pod. Žalobkyňa poukázala na

nesúhlas vlastníkov parcely č. XX/X podpísaný p. R. I., C. B., D. B. a Z. X. (p. D. B. odmietla bez uvedenia
dôvodu prehlásenie žalobcom podpísať) ako dôkaz o tom, že vlastníci parcely č. XX/X si neprajú, aby
rodina žalobcov chodila po uvedenej parcele a nesúhlasia takisto s tým, aby v nej žalobcovia nadobudli
vlastnícky podiel. O. uviedla, že ak tretie osoby - nevlastníci prechádzajú po parcelách XX/X, XX/X, XX/
X, XX/X, nezakladá to právo žalobcov po uvedenej parcele takisto prechádzať, nakoľko k jej užívaniu

nemajú žiadny právny titul. K. oslovili v minulosti U. Z. s požiadavkou na zavedenie plynu a kanalizácie v
J. ulici, na ktorú by sa mohli pripojiť, avšak U. Z. im odpovedalo, že z dôvodu nesúhlasu spoluvlastníkov
tejto parcely uvedené nie je možné uskutočniť.

7. V priebehu konania žalobcovia navrhli zmenu žaloby tak, aby súd zriadil vecné bremeno v prospech

vlastníka stavby rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parc. M. č. XX k.ú. Z. V. zapísaného
na LV č. XXXX spočívajúceho v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami (právo cesty)
cez pozemok parc. W. č. XX ostatné plochy o výmere XXX mX k.ú. Z. V. zapísaného na LV č. XXXX v
rozsahu podľa geometrického plánu vyhotoveného za týmto účelom a to za náhradu určenú znaleckým
posudkom vyhotoveným za týmto účelom. Z. súd uznesením na pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX za

prítomnosti strán sporu navrhnutú zmenu žaloby pripustil.

8. F. vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu X/, žalobkyne X/, žalovaných X/, X/, svedkov U. B., L. M.,
D. B., R. I., C.. L. P., C.. U. V., ohliadkou na mieste samom, oboznámením vyjadrenia žalovaných 1/ až
6/ zo dňa XX.X.XXXX, výpisov z LV č. XXXX k.ú. Z. V. zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX,

X.X.XXXX, XX.X.XXXX rozhodnutia F. katastra Z. V XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, darovacej zmluvy
zo dňa XX.X.XXXX, predložených fotografií, listu žalovaných 1/ až 6/ zo dňa XX.X.XXXX, podacieho
lístka zo dňa X.X.XXXX, listu žalovaných X/, 6/ zo dňa X.X.XXXX, obsahu spisu D. súdu Z. sp. zn.
XXC XXX/XXXX, najmä návrhu žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa X.X.XXXX,
uznesenia č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, výpisov z LV č. XXXX k.ú. Z. V. zo dňa

XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, fotokópií z katastrálnych máp, výpisu z LV č. XXXX
Z. V. zo dňa XX.X.XXXX, rozsudku D. súdu Z. č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, podaní
žalovaných X/, 6/ zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.XX.XXXX, X.X.XXXX, informácie
U. Z. zo dňa XX.X.XXXX, notárskej zápisnice N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, O. XXXX/XXXX zo dňaXX.X.XXXX, geometrického plánu zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrenia E. M. k odbornej stavebnej práci
zo dňa XX.X.XXXX, osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, vyjadrenia
žalobkyne 2/ zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, žiadosti o vybudovanie cesty

zo dňa X.X.XXXX, záznamu o podaní oznámenia podľa zákona o priestupkoch zo dňa XX.X.XXXX,
správy D. úradu Z. katastrálny odbor zo dňa XX.X.XXXX, kópií katastrálnej mapy, výpisu z LV č. XXXX
k.ú. Z. V. zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrenia Z. V. zo dňa XX.X.XXXX, živnostenského listu ohľadom
Z. V., výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z. V. zo dňa XX.X.XXXX, žiadosti právnej zástupkyne žalobkyne
2/ zo dňa XX.X.XXXX, odpovede U. Z. zo dňa XX.X.XXXX, nesúhlasu vlastníkov parcely č. XX/X,

žiadosti o zavedenie plynovodu a kanalizácie zo dňa XX.X.XXXX, stanoviska U. Z. zo dňa X.X.XXXX,
listu U. Z. zo dňa XX.X.XXXX, správ o pomeroch žalobcov, podania C.. U. Y. zo dna XX.XX.XXXX,
odborného posudku C.. L. P. č. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, statického posudku stavby C.. U. V. č. B XX/
XXXX zo dňa XX.X.XXXX, katastrálnych máp z zbigs.skgeodesy.sk, odpovede U. Z. zo dňa X.X.XXXX,
vytyčovacieho náčrtu spol. T. Z. s.r.o. zo dňa XX.X.XXXX, protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa
XX.X.XXXX, odpovede D. dopravného inšpektorátu v Z. zo dňa XX.X.XXXX, a zvyšného obsahu spisu.

9. Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z. V. zo dňa XX.X.XXXX bolo zistené, že spoluvlastníkmi pozemku reg.
„E“ parc. č. XX ostatné plochy o výmere XXX mX sú žalovaní X/, X/. Na základe darovacej zmluvy zo
dňa XX.X.XXXX nadobudli žalovaný 5/ aj žalovaná 6/ podiely každý po X/X, a na základe kúpnej zmluvy
spísanej formou notárskej zápisnice L.. R. P. N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, O. XXXX/XXXX zo dňa

XX.X.XXXX nadobudli žalovaní X/, 6/ do ich bezpodielového spoluvlastníctva podiel XX/XX.

XX. Zo zhodných tvrdení strán ako aj výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z. V. bolo zistené, že bezpodielovými
spoluvlastníkmi pozemku reg. „C“ parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a
rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XX sú žalobcovia X/, X/. O. nadobudli do

vlastníctva v roku XXXX na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V XXX/XX.

XX. P. výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z. V. zo dňa XX.X.XXXX sú ako vlastníci pozemku parc. č. XX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX vedení R. I. s podielom X/XX, L. I. s podielom X/XX,
C. B. s podielom X/XX, Z. X. s podielom X/XX, D. B. s podielom X/XX. R. spôsob využitia pozemku je

uvedený kód XX s vysvetľujúcou poznámkou, že ide o pozemok , na ktorom je postavená inžinierska
stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekruté parkovisko
a ich súčasti.

XX. Z fotokópií katastrálnych máp, predloženej fotodokumentácie ako aj ohliadky na mieste samom súd

zistil, že z miestnej komunikácie ulice V. je možné prechodom po parcele č. XX sa dostať k oplotenému
dvoru a tadiaľ cez bránku v plote k vchodovým dverám domu žalobcov súp. č. XXXX. P. č. XX sa
nachádza vedľa parcele č. XX, na ktorej majú žalovaní X/, 6/ postavený dom súp. č. XXXX. F. zistil, že
na parcelu č. XX/X označenú ako J. ulica je tiež prístup z V. ulice a dá sa po nej prejsť k zadnej stene
domu žalobcov. J. ulica je čiastočne vysypaná štrkom. Na druhom konci J. ulice bolo zistené, že z J.

ulice je možné voľne sa dostať na ďalšiu pozemnú komunikáciu na L. ulicu s tým, že vjazd je označený
dopravnou značkou.

XX. K. 1/ až 6/ listom zo dňa XX.X.XXXX oznámili žalobcom, že si neprajú, aby žalobcovia používali
parc. č. XX ako prístupovú cestu k domu žalobcov, a navrhli žalobcom, aby si najneskôr do XX.X.XXXX

vchod do domu zabezpečili vybudovaním nového vchodu z J. ulice z parc. č. XX/X s tým, že po tomto
termíne uzavrú prístupovú bránu na pozemok parc. č. XX, keďže ide o neoprávnené užívanie pozemku
žalovaných.

XX. Z obsahu spisu D. súdu Z. sp. zn. XXC XXX/XXXX súd zistil, že na návrh žalobcov súd uznesením

č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovaným 1/ až 6/
uložil povinnosť umožniť žalobcom X/,X/ a členom ich domácnosti vstup na E KN parc. č. XX ostatné
plochy s výmerou XXX mX zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. Z. V. cez bránu oddeľujúcu túto parcelu
od verejnej komunikácie a umožniť im prechod cez túto E KN parc. č. XX do ich rodinného domu
súp. č. XXXX, postavenom na C KN parc. č. XX, zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. Z. V. a to do

právoplatného skončenia vo veci samej a zároveň žalobcom uložil aby v lehote XX dní od doručenia
tohto uznesenia podali na súde návrh na začatie konania vo veci samej.XX. K. predložili odborný posudok odborne spôsobilého inžiniera vo výstavbe C.. L. P. č. XX/XXXX zo
dňa X.X.XXXX. P. vypracoval na základe ohliadky domu žalobcov zvnútra aj zvonku, zamerania, listín, a
použitia príslušných predpisov, vrátane F. č. XX XXXX v znení jej zmeny F. XX XXXX/ZX projektovanie

miestnych komunikácií. Y. k záveru, že pri vytvorení nového vchodu do domu žalobcov nie je možné
dodržať bezpečnostné kritérium pri vychádzaní z domu, pretože jestvujúce múry nedovoľujú potrebný
rozhľad z budovy na obe strany. K. nového vstupu by sa zmenšila obytná plocha miestnosti, a to o X,X
m2. P. parkovaní auta vedľa nového vchodu do domu žalobcov by bola blokovaná J. ulica, dochádzalo
by ku kolíznym situáciám. X. domy na J. ulici (okrem domu žalobcov) majú dostatočný odstup od hranice

pozemku, majú rozhľad, majú možnosť skryť vozidlá na svoje pozemky. F. projektovanie miestnych
komunikácií vyžaduje pre miestnu komunikáciu minimálnu šírku X,XX m, ktorý rozmer v prípade J. ulice
dodržaný nie je. O. je možné medzi domom žalobcov a komunikáciou zriadiť chodník - krajnicu, na
ktorý by sa mohlo z domu vystúpiť. F. C.. L. P. na pojednávaní trval na svojom posudku. H., že pri jeho
vypracovaní hodnotil aj stav, ktorý tam bol predtým, keďže pozná dané miesto, ostatné domy v lokalite,
prístupy, ktoré tam boli vybudované slúžili pre prístup kravských povozov a koní. D. susedný dom pre

účely dedičského konania. P. k tomuto domu bol rovnako riešený ako v prípade manželov F.. O. o prvý
dom od V. ulice, ale v poradí druhý alebo tretí. P. č. XX/X je využívaná verejnosťou, je priechodná z oboch
strán, a preto je tam vyšší pohyb áut než na parcele č. XX, ktorá je v podstate slepou ulicou. P. parcela
č. XX/X nespĺňa požiadavky na bezpečný východ z domu žalobcov, na vstup do domu žalobcov, pretože
je široká 3m XXcm a nie je zaistená bezpečnosť chodcov, čo je v rozpore so slovenskou technickou

normou, ako to uviedol v posudku. P. by žalobcovia museli vybudovať nový vchod do ich domu, prišli
by o takmer 1/ X plochy z miestnosti v ich dome.

XX. C.. U. V., autorizovaný stavebný inžinier z odboru statika stavieb vypracoval dňa XX.X.XXXX
na požiadanie žalovaných X/, 6/ statický posudok stavby na posúdenie možnosti vytvorenia otvoru v

obvodovej stene rodinného domu žalobcov na prízemí stavby. Na základe ohliadky domu žalobcov
z exteriéru z oboch strán, za použitia F. XX XXXX a XX XXXX dospel k záveru, že vybúranie
otvoru na prízemí stavby v nosnej obvodovej stene neovplyvní statické pôsobenie stavby. F. nosných
konštrukcií domu hodnotil ako stabilizovaný, s dostatočnou únosnosťou a po realizácii stavebných
úprav v obvodovej stene môžu byť priestory domu užívané. L. a navrhnuté konštrukcie budú stabilné a

bezpečné. V rámci svojej svedeckej výpovede C.. U. V. na pojednávaní uviedol, že prax statika vykonáva
XX rokov. Dom žalobcov zvnútra neohliadol. Mal za to, že to nie je potrebné. Sondy do obvodovej steny
domu žalobcu nerobil, pretože na to je potrebný súhlas vlastníka domu. Z vonkajšej ohliadky však vedel
posúdiť, že čo obsahujú takéto stavby. V rámci svoje praxe posudzoval aj statiku ohľadom vytvorenia
nových vchodov do stavieb, ktoré boli zhotovené aj z nepálenej tehly a z hľadiska technického je možné

vytvoriť nový vchod aj z takéhoto materiálu. V posudku navrhol spôsob vybudovania nového vchodu,
pričom náklady na to odhadol na sumu 1.500 Eur a zahŕňali by osadenie oceľových nosníkov, vyrezanie
otvoru, vymurovanie bočných stien, zádveria, osadenie dverí.

17. Mesto Trenčín v stanovisku zo dňa XX.X.XXXX k J. ulici, ktorá je situovaná na parc. č. XX/X, XX/

X, XX/X, XX/X k.ú. Z. V. uviedlo, že J. ulica nie je zaradená rozhodnutím príslušného orgánu do siete
miestnych komunikácií, nie je vedená ako pozemná komunikácia, nakoľko nespĺňa technické parametre
na to, aby bola miestnou alebo účelovou komunikáciou, nenachádza sa tu cestné teleso ani jeho
súčasti, U. Z. nemá vedomosť o kolaudácii inžinierskej stavby na uvedených pozemkoch, J. ulica nie je
komunikáciou, ktorej vlastníkom a správcom by bolo U. Z..

XX. U. Z. v odpovedi zo dňa X.X.XXXX súdu oznámilo, že v prípade vybudovania nového vchodu do
domu žalobcov by bolo potrebné stavebné povolenie (nestačilo by len ohlásenie stavebnej úpravy).
Na otázku, či by stavebný úrad vydal stavebné povolenie z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky a bezpečného užívania domu, na ktoré hľadiska poukázal C.. L. P. vo svojom posudku č. XX/

XXXX U. Z. odpovedalo, že vzhľadom k tomu, žeby sa jednalo vytvorenie otvoru vo fasáde za účelom
osadenia dverí smerovaných do súkromnej účelovej komunikácie stavebný úrad by s poukazom na ust.
§ 7 ods. 2, § 8 ods. X vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. v stavebnom konaní vyžadoval posúdenie projektovej
dokumentácie cestným správnym orgánom pre miestne a účelové komunikácie a D. riaditeľstvom PZ ,
D. v Z.. Na otázku, či by bol pre povolenie stavebnej úpravy potrebný súhlas vlastníkov parcely č. XX/

X U. Z. uviedlo, že stavebný úrad by vyžadoval preukázanie vlastníckeho alebo iného práva k pozemku
parc. č. XX/X. Na otázku, či by stavebný úrad povolil vybudovanie nového vchodu do domu žalobcu
aj bez súhlasu vlastníkov parc. č. XX/X U. Z. odpovedalo, že stavebný úrad by v stavebnom povolení
určil záväzné podmienky pre uskutočnenie a užívanie stavby a rozhodol by o námietkach účastníkovkonania. F. úrad by vybudovanie nového vchodu povolil najmä za predpokladu dodržania všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržania
požiadaviek určených dotknutými orgánmi štátnej správy. F. úrad by vyžadoval preukázať zabezpečenie

prístupu k stavbe žalobcov v zmysle ust. § 7 ods. 2, § 8 ods. X vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z..

XX. D. riaditeľstvo PZ, D. v Z. súdu na otázku súdu, či by pri uvažovanom vytvorení nového vchodu z
parc.č.XX/Xdodomusúp.č.XXXX/XXvk.ú.Z.V.vrámcikonaniaostavebnompovolenívydalD.kladné
stanovisko k vytvoreniu tohto nového vchodu do rodinného domu žalobcov doručilo súdu odpoveď zo

dňa XX.X.J.. V nej ODI oznámil, že dopravný inšpektorát sa vyjadruje v stavebnom konaní k napojeniam
stavieb na jestvujúce komunikácie, či už miestne alebo účelové, ktoré musia byť komunikáciou v zmysle
zákona č. XXX/XXXX Zb. o pozemných komunikáciách, t.j. komunikácia musí byť evidovaná v passporte
komunikácií, musí byť v správe a majetku mesta alebo riadne skolaudovaná, čo sa nedá povedať o
ul. J. na parc. č. XX/X. Y. inšpektorát posudzuje vo vzťahu k stavbe šírkové parametre komunikácie a
napojenia, polomery oblúka v napojení, rozhľadové pomery a statickú dopravu v zmysle platných F..

P. dokumentácia musí byť vypracovaná projektantom z odboru doprava. P. dopravnému inšpektorátu
neprináleží sa posudzovať, či by bolo možné vytvoriť vstup pre peších z rodinného domu žalobcov na
parc. č. XX/X.

XX. K. 2/ v podaní zo dňa XX.X.XXXX spochybnila správnosť statického posudku C.. U. V. v celom jeho

rozsahu a navrhla súdu, aby naň vôbec neprihliadal, nakoľko statik nevykonal obhliadku domu žalobcov
zvnútra, pričom z vonkajšieho pohľadu je stena obitá drevenými D. doskami a nie je ju vôbec vidno. F.
nemal pri vypracovávaní posudku žiadnu vedomosť o hrúbke, materiálovom zložení, veku a vnútornej
dispozícií stavby. P. na to, že dom žalobcov nie je postavený iba z jedného druhu materiálu - a teda ani
posudzovaná stena. P. posudzovaní bezpečnosti osôb pri vychádzaní z domu žalobcov na parcelu č.

XX/X treba brať do úvahy, že motorové vozidlá prechádzajúce po úzkej ulici sa po nej pohybujú v celej
jej šírke bez ohľadu na skutočnú hranicu parcely č. XX/X k susedným parcelám. V uvedenom sporovom
konaní je potrebné posudzovať bezpečnosť vychádzania na parcelu č. XX/X vo vzťahu ku skutočnej
šírke prejazdu (od hranice domu žalobcov po plot oproti) a normovanej požiadavke podľa príslušnej F..
C.. L. P. na str. X D. posudku č. XX/XXXX sám uviedol, že samotné rozmery parcely (XX/X) v tomto

prípade nie sú rozhodujúce, pretože šírka komunikácie nezabezpečuje vytvorenie bezpečnej zóny na
výstup z domu priamo na parcelu - komunikáciu. C.. L. P. pri vypracovávaní posudku priamo na mieste
nameral šírku vzdialenosti medzi domom žalobcov na hranici parcely č. XX/X a plotom priamo oproti
oddeľujúcim parcelu č. XX/X od parcely č. XX/X resp. parcely č. XX, kde zistil, že táto vzdialenosť je v
závislosti od meraného bodu X,XX m, X,XX m, X,XX m. P. najmenší možný rozmer pre komunikáciu v

zmysle F. je X,XX m. E. skutočnosť, že po parcele č. XX/X prechádzajú motorové vozidlá, príslušná F.
požaduje z hľadiska bezpečnosti pre krajnicu z každej strany šírku aspoň X,XX m, čo v danom prípade
nie je možné dodržať. P. žalovanými tvrdenej vzdialenosti domu žalobcov XX cm a XX cm od hranice
parcely č. XX/X by bola táto vzdialenosť podľa F. aj tak nedostačujúca, nakoľko táto požaduje šírku
pre krajnicu aspoň XX cm. P. prejazde motorových vozidiel treba uvažovať takisto s prejazdom vozidiel

väčších rozmerov a vozidiel zásahových zložiek (sanitiek, hasičských áut a pod.), kde napr. v zmysle
vyhlášky U. č. XX/XXXX Z.z., ktorou sa stanovujú technické požiadavku na protipožiarnu bezpečnosť
pri výstavbe a pri užívaní stavieb je v zmysle § 82 ods. X požiadavka, aby mala prístupová komunikácia
trvalé voľnú šírku najmenej X metre.

XX. K. 1/ na pojednávaní trval na podanej žalobe. H., že v uvedenom rodinnom dome býva od roku
XXXX. V. tam najskôr v prenájme, potom ho od pána U. v roku XXXX odkúpil. Y. bol postavený v roku
XXXX. L. sa o nepálenú tehlu a z tohto dôvodu sa tam ani nedá urobiť vchod, to by statik ani nedovolil.
M. sa žalovaní prisťahovali, vychádzali s nimi žalobcovia normálne. R. potom začali žalovaní skupovať
jednotlivé podiely na parcele č. XX. Už od dávna iná prístupová cesta k domu ako cez parcelu č. XX

nebola. Vo vzťahu k J. ulici uviedol, že táto je v súkromnom vlastníctve a preto si tam nemôže žalobca
urobiť dvere, lebo mu to nedovolia podieloví spoluvlastníci tejto J. ulice. C. možnosť, ako sa dostať do
domu žalobcov nie je. P. spoluvlastníci parcely č. XX žalobcov nevyzývali, aby túto parcelu neužívali.
K. asi pred dvoma rokmi rokoval s pánom X. o odkúpení časti jeho pozemku, ale v súčasnosti už časť
pozemku predať nechce, má to tam zabetónované. K. rokoval aj so spoluvlastníkmi J. ulice o odkúpení

podielu na tejto J. ulici, no nechceli žalobcovi žiaden podiel predať. P. by mali vychádzať žalobcovia z
ich domu priamo na J. ulicu, ak otvoria dvere, je možná kolízia s autom tadiaľ prechádzajúcim, pretože
tam chýba chodník.XX. K. 2/ na pojednávaní uviedla, že žalobcovia podali žalobu z dôvodu, že chcú chodiť po ceste na
pozemku parc. č. XX, po ktorej žalobcovia chodili od začiatku odkedy bývajú v dome súp. č. XXXX/
XX. V dome bývali žalobcovia od roku XXXX najprv v podnájme, následne dom od bratanca žalobcu 1/

kúpili a neriešili prístupovú cestu, keďže im nikto nebránil v chodení po ceste, ktorá vedie cez pozemok
žalovaných. P. sa nasťahovali do vedľajšieho domu žalovaní X/, X/, ktorí žalobcom následne napísali
v roku XXXX list, že si neželajú, aby chodili cez ich pozemok. Na tento list žalobcovia neodpovedali,
pretože nebol napísaný advokátom. P. tým raz žalovaný 5/ žalobcom povedal, že chodia po ceste, ktorá
je súkromná parcela. M. si žalovaní postavili bránu na pozemku, tým žalobcom zamedzili prístup k ich

domu, a museli chodiť k domu z boku a museli sa obrátiť na súd. J. ulicu žalobcovia ako prístupovú
cestu k ich domu nepoužívali, pretože tam majú múr domu a nemali sa ako dostať tadiaľ do domu. P.
rokom XXXX žalobcom nikto nezakazoval, aby chodili po ceste, ktorá je na parcele č. XX. K. ešte pred
rokom XXXX oslovili pána L. I., aby žalobcom predal jeho podiel k parcele č. XX. O. im však podiel
predať. P., že mu majú dať pokoj. R. pred mesiacom pred výsluchom žalobkyňa 2/ oslovila pani R. I.,
ktorá je spoluvlastníčkou parcely č. XX/X s tým, aby žalobcom predala svoj podiel k tejto parcele, aby

mali žalobcovia po tejto parcele zabezpečený prístup do ich domu zo zadnej strany s tým, že by bol
vybúraný vchod do ich domu, ktorý by musel byť väčší, musela by tam byť železná konštrukcia, aby
dom nepadol, keďže ide o starý dom a náklady na to by predstavovali asi XXXX W., avšak pani I. nebola
ochotná žalobcom predať podiel z dôvodu, že do domu, v ktorom žalobcovia bývajú sa dlhodobo chodí
po parcele č. XX.

XX. K. 5/ na pojednávaní uviedol, že pozemok parc. č. XX/X a dom na parc. č. XX bol jeden majetok,
ktorý bol rozpredaný v dražbe. Y. nadobudol jeden vlastník a dom sa predal osve, čím stratil vchod. P.
vlastník chodil do domu cez pozemok XX/X. Na tomto dvore XX/X nový majiteľ, pán X., už postavil aj
dom, ktorý má vchod do ulice J.. K. pri kúpe pozemku XX vedeli o tom, že dom na pozemku č. XX nemá

vstup. K. ich o tom upovedomili, ale asi to nevzali na vedomie. V roku XXXX žalobcovia tvrdili, že si
vytvoria nový vchod. K. 5/ bol aj u nich doma, bavili sa o tom. K. 5/ nesúhlasil s tým, aby žalobcovia
chodili cez ich pozemok.

XX. K. 6/ na pojednávaní uviedla, že si neželá, aby bolo zriadené právo prechodu cez parcelu č. XX

z dôvodu, že pokiaľ by tadiaľ chodili žalobcovia a členovia ich domácnosti, narúšali by žalovaným X/,
6/ ich súkromie. X. im to aj teraz, nemôžu mať psa na dvore. P. by utiekol. M. od bránky žalovaní dali
žalobcov, ktorí bránku nezamykajú. K. X/, 6/ sa do svojho domu nasťahovali asi v roku XXXX. V čase,
keď sa žalovaní do ich domu nasťahovali, vedeli, že žalobcovia užívajú parcelu č. XX ako prístupovú
cestu k ich domu, ale žalovaný 5/ bol asi v roku XXXX za žalobcami a povedal im, že si majú poriešiť

prístupovú cestu a žalobcovia uviedli, že novú prístupovú cestu si poriešia.

25. Právna zástupkyňa žalobkyne 2/ žiadala na pojednávaní žalobe vyhovieť. Z ustanovenia 153o ods.
3 Občianskeho zákonníka vyplýva za akých podmienok môže súd zriadiť vecné bremeno za účelom
práva cesty. Je nutné, aby boli splnené dve podmienky: vlastník stavby nebude zároveň vlastníkom

priľahlého pozemku a prístup vlastníka nemožno zabezpečiť inak. Predmetné ustanovenie zákona
umožňuje zásah do súkromných práva a povinností vlastníka priľahlého pozemku. Zákonodarca týmto
ustanovením sledoval i verejný záujem na tom, aby vlastnícke právo vlastníka stavby mohlo byť riadne
vykonávané,vrátaneverejnéhozáujmunaúdržbestavby.Vkonaníbolopreukázané,žeprvápodmienka
na zriadenie vecného bremena splnená bola, lebo spoluvlastníci stavby, t.j. žalobcovia nie sú vlastníkmi,

či spoluvlastníkmi žiadneho z priľahlých pozemkov. Námietka žalovaných o tom, že parcela č. XX . nie
je bezprostredne susediacim pozemkom je nedôvodná. V zmysle judikatúry sa za priľahlý pozemok
rozumie nie len pozemok bezprostredne priľahlý (priamo susediaci), ale všetky pozemky, cez ktoré vedie
alebo môže viesť prístupová cesta k pozemku, na ktorom sa nachádza stavba. V konaní bolo takisto
preukázané, že J. ulica na parc. č. XX/X nie je verejnou pozemnou komunikáciou, pričom najbližšou

prístupnou verejnou komunikáciou k stavbe žalobcov je V. ulica na parcele č. XXX/X. V konaní bolo
výpoveďami účastníkov preukázané, že na prístup k nehnuteľnosti žalobcov bola vždy používaná parc.
č. XX, ktorú v súčasnosti vlastnia žalovaní. K argumentu žalovaných o neprimeranom zasahovaní do
ich vlastníckeho práva uviedla, že parcela č. XX je v súčasnosti využívaná nie len ako prístupová
komunikácia k parcele č. XX, ktorú vlastnia žalobcovia, ale aj ako prístupová komunikácia k parcele

žalovaných č. XX. P. č. XX vzhľadom na svoju šírku nemá charakter stavebného pozemku a jej iné
využitie ako komunikácie je z uvedeného dôvodu prakticky vylúčené. Na hranici medzi parcelou č. XX
žalobcov a parcelou č. XX žalovaných sa nachádza vedenie elektrickej siete a je tu takisto osadený
stĺp elektrického vedenia. P. č. XX z uvedeného dôvodu preto musí zostať prístupná aj z dôvodu údržbyuvedeného elektrického vedenia podľa § 11 zákona o energetike. K. nemajú smerom k parcele č. XX/X
žiaden vchod. K. predložili súdu ako dôkaz o nemožnosti vybudovania vchodu odborný posudok znalca
C..P.,ktorýuviedol,ževybudovanievchodujeneprípustnézbezpečnostnéhohľadiskaprenedostatočnú

šírku parcely č. XX/X vzhľadom na pohyb motorových vozidiel po tejto parcele. Nemožnosť vybudovania
vchodu je v konaní preukázaná aj stanoviskom U. Z. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je uvedené, že by
sa v stavebnom konaní vyžadovalo preukázanie vlastníckeho práva alebo iného práva k pozemku parc.
č. XX/X zo strany žalobcov v súlade s § X39 ods. 1 stavebného zákona (nakoľko sa v prípade parcely
č. XX/X jedná o súkromnú účelovú komunikáciu). V konaní bolo preukázané výpoveďami väčšinových

spoluvlastníkov parcely č. XX/X, že spoluvlastníci parcely č. XX/X si neprajú predať ani časť parcely
č. XX/X žalobcom a neprajú si, aby si tadiaľ zriadili vchod. Ak by súd zamietol žalobu ako nedôvodnú
a uviedol, že sa majú žalobcovia pokúsiť o zabezpečenie prístupu k nehnuteľnosti cez parcelu XX/X,
nič by sa nezmenilo na ich súčasnej situácii, nakoľko bez súhlasu týchto spoluvlastníkov nie je možné
ani uvažovať o zriadení vchodu do ich stavby. P. priľahlým pozemkom v danom prípade by mal byť
uvažovaný pozemok, cez ktorý sa môže vlastník stavby reálne dostať a to je pozemok parc. č. XX.

Poukázala na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C/104/2012, kde súd posudzoval obdobnú
skutkovú situáciu. Bolo teda preukázané, že prístup žalobcov k ich stavbe nemožno zabezpečiť inak a
navrhovala, aby súd vykonal navrhnuté znalecké dokazovanie na zistenie rozsahu práva prechodu a
stanovenie primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

26. Právny zástupca žalovaných 5/, 6/ na pojednávaní uviedol, že žalobcovia sa domáhajú nie bežnej
veci, ale veci výnimočnej, ktorou sa zásadným spôsobom zasahuje do ústavných práv žalovaných
garantových v článku XX J. SR. D. vlastníckeho práva síce nie je v právnom poriadku SR absolútna,
ale je veľmi vážna a každý jej zásah musí byť veľmi citlivo zvažovaný z pohľadu rozsahu obmedzenia
vlastníka a z pohľadu nevyhnutnosti takéhoto zásahu. K. sú jednoznačne toho názoru, že žaloba

žalobcov nie je výkonom práva, ale je šikanózna a takáto nemôže požívať právo na ochranu a toho čoho
sa žalobcovia domáhajú takto podanou žalobou je výsledkom konania v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 3 D. zákonníka. Podaná žaloba nespĺňa ani náležitosti § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka,
nakoľko prístup žalobcov k ich stavbe je dosť dobre možné zabezpečiť iným spôsobom, ktorý bol na
pojednávaní preukázaný. Bolo preukázané, že žalovaní nesúhlasia so zriadením vecného bremena po

parcele, ktorá tvorí ich dvor. Žalobca mal možnosť kúpiť podiel k tejto parcele a zabezpečiť si tak užívacie
právo,napriektomutakneurobiladomáhalsapôvodnoužalobouzriadeniabezplatnéhoprístupu.Stakto
podaného konania žalobcov šikanózny charakter žaloby jasne vyplýva. Porovnaním možnosti prístupu
cez parcelu XX. vo vlastníctve žalovaných a možnosti prístupu cez parcelu XX/X, jednoznačne vyplýva,
že prístup cez parcelu č. XX/X je vhodnejší, účelnejší, prakticky nikoho nezaťažujúci a aj žalobcami

využívaný. Bolo preukázané, že parcelu XX/X žalobcovia využívajú na ťahanie vodovodnej prípojky,
zároveň táto parcela je osvetlená a je tam umiestnený aj telefónny kábel. Z výpovede svedkov R. I. a D.
B. ako spoluvlastníkov parcely č. XX/X jasne vyplýva, že tieto nikomu nezakazujú túto parcelu využívať
na prechod. Bolo preukázané, že za účelom vyprázdňovania žúmp využívajú túto parcelu aj žalobcovia.
Ani druhá spoluvlastníčka D. B. nebráni v užívaní tejto cesty nikomu a pokiaľ ju žalobcovia požiadajú

o súhlas, aby mohli cestu využiť na vyprázdňovania žumpy, tak im súhlas udelí. Výpoveďami svedkov
tak jasne bolo preukázané, že žalobcovia majú prístup k svojej parcele zabezpečený prechodom cez
parcelu č. XX/X, v ktorom prechode im nikto nebráni a to, že z pohľadu stavebnotechnického sa za
súčasnej situácie nemôžu pohodlne dostať do svojho domu nie je pre rozhodovanie súdu v tomto
prípade rozhodujúce. Bolo preukázané, že žalobcovia majú časť svojho pozemku za svojím domom

smerom na J. ulicu umiestnenú v tejto J. ulici, a teda ľudia ako aj ostatní spoluvlastníci prechádzajúci
cez J. ulicu čiastočne využívajú aj pozemok žalobcov. Žalobcovia však túto okolnosť žiadnym spôsobom
nezohľadňujú, v prechode nikomu nebránia, čo však za danej situácie poukazuje na to, že žalobcovia
sa môžu dostať na svoj pozemok a zároveň, že časť svojho pozemku môžu použiť ako prístupovú
cestu. Z vytyčovacieho náčrtu vykonaného C.. I. U. vyplýva, že po hranicu pozemku žalobcov od H. J.

je XX,XX m. Aj z tohto pohľadu sa teda jedná o najkratšiu možnú vzdialenosť medzi najbližšou verejnou
komunikáciou na H. V. a hranicou pozemku žalobcov. P. účely ustanovenia § 151o ods. X D.
zákonníka nie je rozhodujúce to, či prístup žalobcov po parcele žalovaných je pohodlnejší ako prístup
po parcele č. XX/X. Nie je možné argumentovať tým, že v prípade zriadenia prístupu cez parcelu č.
XX/X je potrebné vynaložiť zo strany žalobcov dodatočné náklady. V danom prípade je predmetom

konania zásah do ústavného práva, ktorý zásah je možné urobiť len v nevyhnutnom rozsahu. Nie je
možné pristúpiť na takú argumentáciu, podľa ktorej by vlastník panujúcej stavby nebol povinný urobiť
všetky možné opatrenia hoci aj nákladné na to, aby nebolo nevyhnutné zasiahnuť do práva tretích osôb.
O správaní žalobcov opäť svedčí fakt, že hoci žalobcovia kupovali svoj rodinný dom za situácie kedyvedeli o okolitých pomeroch, napriek tomu neurobili nič preto, aby si zabezpečili vlastný prístup k domu.
Dokonca žalobca nevyužil ani možnosť nadobudnutia spoluvlastníckeho práva k niektorej časti pozemku
či už parc. č. XX alebo parc. č. XX/X, a preto za danej situácie je podanie žaloby voči žalovaným na

umožnenie prechodu cez ich dvor zneužívaním práva, ktoré občiansky zákonník priznáva len v skutočne
výnimočných prípadoch z pohľadu § 151o ods. X v kontexte článku XX ústavy SR. Zároveň je úplne
nelogické, aby sa duplicitne zo strany žalobcov využívali pre účely ich stavby oba pozemky parc. č. XX/
X aj parc. č. XX, pokiaľ už parc. č. XX/X sa na napojenie niektorých sietí využíva. Zo všetkých týchto
dôvodov žiadajú žalovaní žalobu žalobcov zamietnuť, pretože nie sú splnené podmienky §151o ods.

3 na zriadenie vecného bremena po parcele č. XX, keďže z výpovede svedkov vyplýva, že v prístupe
žalobcom nebránia a zároveň zriadenie vecného bremena v hodnotení celej situácie je výkonom práva
v rozpore s dobrými mravmi, kedy bez logického opodstatnenia by žalobcovia využívali dva pozemky
pre účely svojej nehnuteľnosti na miesto toho, aby využívali ten pozemok, ktorý aj v súčasnej dobe
na ťahanie vodovodu a vyprázdňovanie žumpy využívajú vzhľadom za situácie kedy časť ich vlastného
pozemku je umiestnená v H. J..

27. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení zákona č. 106/2018 Z.z.
účinného od 20.5.2018 (ďalej len „zákon č. 135/1961 Zb.“) premávku na pozemných komunikáciách
upravujú osobitné predpisy; v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým
spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len "všeobecné užívanie"). Užívateľ sa musí prispôsobiť
stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo

znečisťovať.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných
závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné.
Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú
komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

28. Žalobcovia sa po pripustenej zmene žaloby domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v
práve prechodu pešo a práve prejazdu motorovými vozidlami, teda v práve cesty cez pozemok parc. č.
XX k.ú. Z. V., ktorý je vo vlastníctve žalovaných. H. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje
zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu za splnenia dvoch podmienok a to, ak vlastník stavby nie je
zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Citované

zákonné ustanovenie rieši konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku. Návrh na
zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, čo v danom prípade sú žalobcovia ako vlastníci
domu súp. č. XXXX, a je daná ich aktívna vecná legitimácia v konaní. Pasívne vecne legitimovaným sú
vlastníci pozemku, ktorý navrhuje vlastník stavby zaťažiť právom zodpovedajúcim vecnému bremenu.
Bolo preukázané z výpisu z listu vlastníctva, že vlastníkom pozemku parc. č. XX, ku ktorému navrhujú

žalobcovia zriadiť právo cesty sú žalovaní X/, 6/ a je tým daná ich pasívna vecná legitimácia v konaní.
Za priľahlý pozemok je treba považovať pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku verejne
prístupnej komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku verejne prístupnej
komunikácii.

XX. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP)
ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi občianske súdne konanie, je postavený na zásade
kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten
spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať
dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť

za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich
tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať
potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie orozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia
podmienok ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zaťažovalo teda žalobcov.

30. Súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že neboli splnené podmienky ust. § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka pre zriadenie práva cesty cez pozemok žalovaných X/, 6/ v zmysle žaloby. P.
zriaďovaní práva cesty je treba dbať o to, aby právo vlastníka bolo obmedzené čo najmenej. Jedná sa
o nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ku ktorému treba pristúpiť len v nevyhnutných prípadoch, a
to vtedy, ak prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

31. Prístup z verejnej komunikácie, t.j. z ulice V. cez ulicu J. k domu žalobcov si žalobcovia nemôžu
zabezpečiť cez pozemok parc. č. XX/X, ako tento prístup navrhovali žalovaní X/, 6/ vo svojich prvotných
vyjadreniach. Z kópie katastrálnej mapy vyplýva, že pozemok parc. č. XX/X je susedným pozemkom
k pozemku parc. č. XX/X ako aj k pozemku žalobcov č. XX, na ktorom majú postavený rodinný dom
žalobcovia. F. L. M. sused sporových strán vo svojej výpovedi uviedol, že cez tento pozemok parc. č.

XX/X si zvykli žalobcovia skracovať cestu k ich domu keď robili obloženie stien domu drevom, a keď bol
vtedy pozemok parc. č. XX/X neoplotený. P. parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
mX je v súčasnosti už oplotený, čo súd zistil z výsluchu svedka L. M., žalobcu X/, ako aj na ohliadke na
mieste samom, tento pozemok je vo výlučnom vlastníctve pána Z. X. (predtým bola vlastníčkou B. X.),
čo vyplýva zo zhodných tvrdení strán ako aj výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z. V. a žalobcovia nemajú žiadne

právo tento pozemok užívať na prechod a prejazd k ich domu.

32. V danom prípade bolo preukázané, že žalobcovia majú možnosť prístupu k ich domu cez pozemok
parc. č. XX/X k.ú. Z. V., ktoré spolu s parc. č. XX/X, XX/X, XX/X k.ú. Z. V. tvoria verejne prístupnú J.
ulicu. Na ohliadke bolo zistené, že J. ulica je spojnicou dvoch miestnych komunikácií, a to na jednom

konci ulice V. a na druhom konci ulice L.. Z odborného posudku statika C.. U. V. zo dňa XX.X.XXXX bolo
preukázané, že z hľadiska technického je možné vybudovať nový vchod do zadnej steny domu žalobcov,
ktorý by vyúsťoval na J. ulicu za domom žalobcov. F. síce dom neobhliadol zvnútra, sondy do steny
nerobil, ale obhliadol ho zo všetkých strán zvonku, a preto vzhľadom na jeho XX ročnú prax statika vedel
zaujať odborné stanovisko, že tento vchod je možné vybudovať aj do obvodovej steny domu žalobcov,

ktorá je z nepálenej tehly. K. posudok C.. U. V. spochybňovali, no nepredložili súdu dôkaz osoby odborne
spôsobilej v statike stavieb, ktorým by bolo preukázané, že z technického hľadiska nie je možné nový
vchod do domu vytvoriť. Aj živnostník Z. V., ktorý má živnostenské oprávnenie na zatepľovanie budov,
montáž okien a dverí, prípravné stavebné práce v rozsahu voľných živností a iné, vo svojom stanovisku
zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že už osádzal dvere aj do domu z hlinenej tehly a je možné osadiť dvere aj

do domu žalobcov, ktorý bol obhliadnuť. Podnikateľ s predmetom podnikania stavebné práce E. M. vo
vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX vyčíslil náklady práce na vybudovanie nového vchodu do domu žalobcov
z J. ulice na sumu XXX W. s odchýlkou XX%. F. C.. U. V. celkové náklady odhadol na X.XXX Eur, a
zahŕňali by zahŕňali by osadenie oceľových nosníkov, vyrezanie otvoru, vymurovanie bočných stien,
zádveria, osadenie dverí. Žalobkyňa 2/ v rámci výpovede uviedla, že náklady na vybudovanie nového

vchodu do domu žalobcov by predstavovali cca X.XXX W., išlo o jej laický odhad. O. zo strany žalobcov
tvrdená konkrétna suma nákladov na vybudovanie nového vchodu do ich rodinného, ktorá by bola
niekoľkonásobne vyššia.

33. Súdy už riešili obdobné situácie a žalobu o zriadenie vecného bremena práva cesty cez pozemok

žalovaného zamietli, keď prístup do domu bolo možné zabezpečiť vybudovaním nového vchodu do
domu.Napr.KrajskýsúdvKošiciachvrozsudkusp.zn.4Co70/2014zodňa27.11.2014uzavrel,žeprávo
vecného bremena nemožno zriadiť v prípade ak vlastník stavby má možnosť zriadiť si prístup k stavbe
bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, napríklad zriadením nového vchodu smerom k priľahlej
verejnej komunikácií. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo 1897/2004 zo dňa 20.7.2005 tiež

konštatoval, že ak vlastník stavby má možnosť zabezpečiť prístup ku stavbe bez obmedzenia vlastníka
priľahlého pozemku, napr. zriadením nového vchodu k priľahlej verejnej komunikácii, nie je možné zriadiť
vecné bremeno spočívajúce v práve cesty. V prípade, že zabezpečenie nového prístupu vlastníkom
stavby bude nákladné, ide len o súkromný majetkový záujem vlastníka stavby, ktorý nemožno uspokojiť
na úkor iného vlastníka pozemku zriadením práva cesty. Prístup nemožno zabezpečiť inak aj v prípade,

keď zriadenie takéhoto prístupu bude technicky možné, ale vytvorenie iného prístupu (napr. nového
vchodu do budovy) by nedovoľoval všeobecne záväzný právny predpis, resp. rozhodnutie oprávneného
orgánu.34. Na žalobcami predloženej nedatovanej listine je vyjadrený nesúhlas štyroch podielových
spoluvlastníkov parc. č. XX/X s tým, aby žalobcovia si urobili vchod z parcely č. XX/X z dôvodu, že sú
majiteľmi tejto parcely a nesúhlasia ani s predajom tejto parcely žalobcom. F. D. B. a R. I., podielové

spoluvlastníčky parc. č. XX/X v rámci svojej svedeckej výpovede uviedli, že nesúhlasia s tým, aby
si žalobcovia vytvorili nový vstupný vchod do ich domu z J. ulice. F. poukazuje na to, že nesúhlas
vlastníkov pozemku parc. č. XX/X, na ktorej sa nachádza účelová komunikácia by posudzoval stavebný
úrad v rámci rozhodovania o námietkach, no U. Trenčín ako stavebný úrad vo svojej správe zo dňa
X.X.XXXX neuviedlo, žeby námietkam vyhovelo a stavebné povolenie na vybudovanie nového vchodu

by nevydalo. Zo správy U. Z. zo dňa X.X.XXXX a zo správy D. Z. zo dňa XX.X.XXXX nevyplynulo, žeby
na vybudovanie tohto nového vchodu do domu žalobcov nebolo v rámci stavebného konania udelené
stavebné povolenie a ani to, žeby vybudovanie tohto nového vchodu bolo v rozpore s príslušnými
právnymi predpismi.

35. Na ohliadke bolo zistené, že J. ulica je neohradená, voľne prístupná, a to tak na jednom konci z ulice

V., ako aj na druhom konci z ulice L.. F. R. I. a D. B. uviedli, že J. ulica musí byť priechodná vzhľadom
na bezpečnostné dôvody a potreby pristavenia sanitky, dovozu dreva, za účelom vyprázdňovania žúmp,
pričom svedkyne nikdy nebránili nikomu v užívaní tejto J. ulice na prechod pešo, prejazd motorovými
vozidlami, a to ani pánovi C.. U. Y. a pánovi L. Y., ktorí vlastnia nehnuteľnosti (C.. U. Y. vlastní podľa jeho
vyjadrenia v liste zo dňa XX.XX.XXXX garáž so záhradkou) na ľavo od J. ulici, no nie sú spoluvlastníkmi

parcely č. XX/X, na ktorej sa nachádza J. ulica. U. z výsluchu týchto svedkýň vyplynulo, že v J. ulici
je vodovod, po J. ulici chodí poštárka, ktorá roznáša obyvateľom ulice poštu. Z výsluchov uvedených
svedkýň mal súd za preukázané, že vlastníci domov, ktoré sa nachádzajú na J. ulici sa po ich postavení
pred cca XX rokmi rozhodli, že ich pozemok (pôvodná parc. č. XX), na ktorom je J. ulica bude využívaný
na prístup do domov nachádzajúcich sa na danej ulici a takýmto spôsobom je až doteraz užívaný. P.

vyjadrenia svedkyne R. I. sa takto mala J. ulica využívať ako prístup k domom postaveným smerom na
ľavo od J. ulice (pri pohľade z V. ulice), a z výsluchu svedkýň R. I. a D. B. bolo preukázané, že postupne
začali J. ulicu ako prístupovú cestu užívať aj vlastníci domov, resp. pozemkov na pravej strane J. ulice,
vrátane svedkyne D. B. bývajúcej v dome súp. č. XXXX, resp. Z. X., ktorý je vlastníkom pozemku parc. č.
XX/X. Na pravo od J. ulice sa nachádza aj pozemok a dom žalobcov. Z. svedok L. M. uviedol, že J. ulica

je priechodzia ulica, chodievajú tade osobné motorové vozidla vlastníkov rodinných domov postavených
na tejto ulici, a na prechod ju využíva aj tento svedok.

XX. F. dospel k záveru, že v prípade parcely č. XX/X sa jedná o verejne prístupnú pozemnú komunikáciu,
ktorá slúži ako prístupová cesta k rodinným domom a pozemkom nachádzajúcim sa na J. ulici. K

rovnakému záveru o charaktere J. ulice ako verejnej pozemnej komunikácie dospel D. súd Trenčín už
v rozsudku sp. zn. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX. F. v uvedenom rozsudku konštatoval, že
sa v prípade J. ulice jedná o miestnu komunikáciu. X. na dokazovanie, ktoré nebolo vykonané v konaní
vedenom pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, a bolo vykonané v tomto konaní nemohol súd konštatovať, že
sa jedná o miestnu komunikáciu. K. č. 13X/XXXX Zb. rozlišuje v ustanovení § 1 ods. 2 tieto druhy

pozemných komunikácií: a/ diaľnice, b/ cesty/, miestne komunikácie, d/ účelové komunikácie. Je zrejmé,
že komunikácia v J. ulici nespadá do kategórie diaľnic, ciest, a žiadna zo strán takú skutočnosť ani
netvrdila. Z. žalovaných X/, 6/ o tom, že sa jedná o miestnu komunikáciu neboli preukázané. C.. L. P.
v odbornom posudku č. XX/XXXX uvádzal, ktoré parametre (minimálna šírka a iné) J. ulica nespĺňa
podľa F. technickej normy č. XX XXXX, F. č. XX XXXX/ZX projektovanie miestnych komunikácií. Okrem

technických požiadaviek absentujú aj ďalšie zákonné podmienky, potrebné pre ustálenie charakteru tejto
komunikácie ako miestnej komunikácie, pretože miestne komunikácie sú v zákone č. 135/1961 Zb. v
ust. § 4b ods. 1 definované ako všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí
a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
Podľa správy Mesta Z. zo dňa XX.X.XXXX na pozemkoch, na ktorých sa J. ulica nachádza nevlastní U.

Trenčín žiadnu pozemnú komunikáciu, a J. ulica nie je zaradená ani do siete miestnych komunikácií. H.
podmienky nemusia byť splnené pre to, aby bolo možné pozemnú komunikáciu považovať za účelovú
komunikáciu.Podľa§3dods.4zákonač.135/1961Zb.opozemnýchkomunikáciáchvlastníkmiúčelovej
komunikácie môže byť štát alebo iné právnické alebo aj fyzické osoby, a teda účelovú komunikáciu
môžu vlastniť aj občania. Účelové komunikácie nemusia byť zaradené do siete miestnych komunikácií

vedenej obcou. Z výpovedí svedkýň D. B. a R. I. vyplynulo, že vlastníci pozemku parc. č. XX/X sa
starajú o J. ulicu, vysypali ju na svoje náklady štrkom, aby bola prejazdná a mohli sa po nej dostať k
ich domom. H. je osvetlená troma pouličnými lampami, ktoré sú umiestnené v záhradách, lebo inak by
neprešlo cez ulicu auto. Z výsluchu svedka U. B. vyplynulo, že J. ulica je dlhodobo užívaná chodcami achodia tadiaľ motorové vozidlá aj sanitka. F. L. M. uviedol, že cez J. ulicu chodievali aj nákladné autá,
keď sa tam stavalo. F. auto však cez J. ulicu podľa vyjadrenia svedkyne D. B. neprejde, a preto sa
smeti vyvážajú na ulicu V. a L.. Z odpovede U. Z. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že nemá vedomosť o

tom, či prebehla kolaudácia pozemnej komunikácie na pozemku parc. č. XX/X, čo však neznamená,
že pozemná komunikácia na uvedenej parcele neexistuje, keďže bolo preukázané z výsluchu svedkov,
že je na prechod k domom a pozemkom na J. ulici využívaná viac rokov. F. využitia parcely č. XX/X
ako pozemnej komunikácie je zrejmý aj z kódu XX na LV č. XXXX k.ú. Z. V.. X. na to, akým spôsobom
je J. ulica dlhé roky využívaná, je zrejmé, že sa jedná o fakticky existujúcu účelovú komunikáciu v

zmysle § 22 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., pretože táto ulica slúži spojeniu jednotlivých pozemkov
a domov na J. ulici s ostatnými pozemnými komunikáciami, teda s ulicou V. a L., a tento účel využitia
pozemnej komunikácie akceptoval aj príslušný cestný správny orgán, keďže na konci J. ulice pri výjazde
na ulicu L. osadil dopravnú značku Y. prednosť v jazde, a táto značka bola osadená pred viacerými
rokmi ako vyplynulo aj z výsluchu svedkyne R. I.. Y. pozemok (parcela č. XX/X) spĺňa znaky vyžadované
zákonným ustanovením § 22 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. pre účelovú komunikáciu. Túto pozemnú

komunikáciu v neuzavretom priestore zriadili vlastníci pozemku, na ktorej sa J. nachádza za tým
účelom, aby bola využívaná práve ako komunikácia. Pozemok, ktorý spĺňa kritéria stanovené zákonom
pre účelovú komunikáciu sa tak stal účelovou komunikáciou priamo zo zákona bez potreby vydania
správneho rozhodnutia. Zákon č. 135/1961 Zb. takúto situáciu nevylučuje. Podľa § 22 ods. 3 veta prvá
zákona č. 135/1961 Zb. sa účelové komunikácie členia na verejné a neverejné. V danom prípade bolo

ohliadkou na mieste samom ako aj výsluchom svedkov U. B., D. B., R. I., ktorí J. ulicu užívajú na prístup
ich domom, pozemkom, preukázané, že J. ulica nie je ohradená, ale je voľne prístupná (zo strany V.
ulice nebola J. ulica nikdy ohradená). Nenachádza sa v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Ide
potom o verejne prístupnú účelovú komunikáciu, teda o druh pozemnej komunikácie v zmysle zákona
č. 135/1961 Zb.. Pozemná komunikácia má zväčša ako stavba charakter samostatnej veci v zmysle

§ 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedené však neplatí bezvýnimočne a v prípade komunikácie
bez cestného telesa, napr. komunikácie s nespevneným povrchom vysypaným trebárs len štrkom (ako
tomu je v prípade posudzovanej J. ulice) sa nejedná o samostatnú vec, ale o súčasť pozemku. X. tejto
pozemnej komunikácie ako súčasti pozemku sú teda spoluvlastníci pozemku, na ktorej sa pozemná
komunikácia nachádza. Keďže predmetná komunikácia na J. ulici nie je stavbou, nebolo potrebné ani

vydať stavebné povolenie, resp. kolaudačné rozhodnutie. P. názoru súdu je potom nutné vychádzať z
ustanovenia § 6 zákona č. 135/1961 Zb. v znení zákona č. 106/2018 Z.z. účinného od XX.X.XXXX,
podľa ktorého môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú
určené (ďalej len "všeobecné užívanie"). Súkromné práva vlastníka pozemku sú v takomto prípade
obmedzené verejnoprávnym inštitútom všeobecného užívania pozemnej komunikácie. Každý je teda

oprávnený účelovú komunikáciu na J. ulici užívať obvyklým spôsobom na účely na ktoré je určená,
t.j. na prístup k domom postaveným na J. ulici. Z. zodpovedá oprávnenie žalobcov užívať J. ulicu na
prístup k ich domu (po vybudovaní nového vchodu v zadnej časti ich domu) ako aj povinnosť vlastníkov
pozemku parc. č. XX/X umožniť žalobcom takéto užívanie. Do účinnosti zákona č. 106/2018 Z.z. bol v
ustanovení § 6 zákona č. 135/1961 Zb. režim všeobecného užívania pozemných komunikácií viazaný

výslovne len na diaľnice, cesty a miestne komunikácie. Aj do účinnosti tohto zákona však bolo možné
analogicky uzavrieť, že inštitút všeobecného užívania sa vzťahuje aj na daný pozemok vzhľadom na
jeho dlhoročné užívanie ako účelovej komunikácie. Uvedenou novelou zákona bol inštitút všeobecného
užívania jednoznačne zadefinovaný tak, že dopadá na všetky druhy pozemných komunikácii, vrátane
účelových komunikácií, aby v praxi nedochádzalo k výkladovým nezrovnalostiam. Ako už bolo uvedené

táto verejná účelová komunikácia bola v minulosti zriadená v súlade s vôľou vlastníkov pozemku parc. č.
XX/X a preto spoluvlastníci tohto pozemku nemôžu jednostranným vyhlásením zamedziť všeobecnému
užívaniu tejto účelovej komunikácie, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 6 zákona č. XXX/XXXX Zb..
K rovnakému záveru dospel v obdobnej právnej veci aj O. súd ČR v rozsudku sp. zn. XXCdo XXXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vykladal inštitút všeobecného užívania upravený v ustanovení §

19 zák. č. XX/XXXX Sb. o pozemních komunikacích, v ktorom je tento inštitút čo do obsahu práv a
povinností z neho vyplývajúcich ako aj okruhu druhov pozemných komunikácií na ktoré sa vzťahuje
upravený rovnako ako v ustanovení § 6 zákona č. XXX/XXXX Zb. Nemôže mať potom právnu relevanciu
nesúhlas spoluvlastníkov pozemku parc. č. XX/X na ktorej je predmetná verejná účelová komunikácia s
vybudovaním nového vchodu v zadnej stene domu žalobcov a ani ich nesúhlas s tým, aby komunikáciu

žalobcovia takto užívali na prístup k ich domu. Pre zmenu verejnej účelovej komunikácie na neverejnú
by bola potrebná ingerencia obce v zmysle § 22 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb., ktorá by pred vyhlásením
verejnej účelovej komunikácie za neverejnú na návrh vlastníkov J. ulice musela posudzovať trvanie a
intenzitu komunikačnej potreby J. ulice, a teda či je potrebné, aby bola naďalej voľne prístupná aj preosoby, ktoré nie sú vlastníkmi pozemku, na ktorej sa J. ulica nachádza. K. č. XXX/XXXX Z.z. účinný
od XX.X.XXXX nemá prechodné ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že právne pomery komunikácií
zriadených za platnosti doterajších predpisov treba posúdiť podľa doterajších predpisov, a preto súd

posúdil predbežnú otázku, či predmetný pozemok je pozemnou komunikáciou a akého druhu podľa
právnych predpisov platných a účinných ku dňu jeho rozhodovania.

37. Zároveň bolo z vytyčovacieho náčrtu spol. T. Z. s.r.o. zo dňa XX.X.XXXX a z kópie katastrálnej
mapy preukázané, že medzi parcelou č. XX/X a domom žalobcov sa nachádza pás pozemku žalobcov

parc. č. XX na jednej strane XX cm široký na druhej strane XX cm široký, a teda žalobcovia po
vytvorení nového vchodu v zadnej stene domu by vychádzali z ich domu na ich parcelu č. XX a mali by
zabezpečený rozhľad pri výstupe z domu, čo nasvedčuje tomu, že je dodržaná požiadavka bezpečného
užívania stavby v zmysle § 7 ods. 2 vyhl. Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

podľa ktorého pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a
spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že s možnosťou ešte menšieho rozhľadu na J. ulicu vychádza zo svojej brány aj sused
C.. U. Y., ktorý má na J. ulici záhradu s garážou (na parc. č. XX ako vyplýva z kópie katastrálnej mapy)
oproti domu žalobcov, a z brány, ktorá vzhľadom na jej výšku neumožňuje rozhľad, vystupuje priamo

na J. ulicu, o čom predložili žalovaní X/, 6/ fotografie, a tieto tvrdenia žalobcovia nerozporovali. J. ulica
spĺňa aj požiadavky ust. § 82 ods. 1, X vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z.z., ktorou sa
stanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, pretože
podľa meraní C.. L. P. zachytených v jeho odbornom posudku na str. X J. ulica má v najužšej časti šírku
X,XX m, a je teda dodržaná vyhláškou stanovená minimálna šírka X metrov a je splnená aj požiadavka

vzdialenosti max XX metrov od prístupovej komunikácie k vchodu v zadnej stene domu žalobcov, v
prípade jeho vytvorenia. Vzhľadom na šírku J. ulice nemôžu sa na nej obchádzať vozidlá, a teda
užívatelia J. ulice nemôžu na nej nechať vozidlá natrvalo zaparkované. F., že žalobcovia nebudú mať
možnosť pri užívaní nového vchodu cez J. ulicu odstaviť svoje vozidlo vo svojom dvore je riešiteľná tým,
že svoje vozidlo by mohli žalobcovia parkovať na neďalekej ulici V., ktorá podľa vytyčovacieho náčrtu T.

Z. s.r.o. zo dňa XX.X.XXXX je od domu žalobcov vzdialená XX,XX metrov (a od vzdialenejšieho konca
domu žalobcov je to XX,XX m + XX,XX m) a ktorá má dostatočnú šírku aj na parkovanie vozidiel. C..
L. P. sa vo svojom odbornom posudku č. XX/XXXX vyjadroval k bezpečnosti užívania takéhoto nového
vchodu vzhľadom na jeho napojenie na J. ulicu ako aj možným kolíznym situáciám v doprave, no jeho
odborná spôsobilosť v odvetví pozemné stavby a odvetví odhad hodnoty stavebných prác nepokrýva

posudzovanie napojenia stavby na pozemnú komunikáciu z tohto hľadiska. Z odpovede U. Z. zo dňa
X.X.XXXX, z odpovede D. dopravného inšpektorátu Z. zo dňa XX.X.XXXX, vyplýva, že pre záver o
tom, že užívanie takéhoto nového vchodu domu by nespĺňalo príslušné požiadavky a bezpečnostné
kritéria je potrebné vyjadrenie osoby odborne spôsobilej v odbore doprava. Z. odbornú spôsobilosť
C.. L. P. nemá a preto súd na jeho závery v odbornom posudku v tomto smere nemohol prihliadať.

Pokiaľ ide o námietku žalobcov ohľadom nedostatočnej šírky J. ulice, tak ani parcela č. XX, ktorú
navrhujú žalobcovia zaťažiť vecným bremenom nie je širšia (čo je zrejmé aj z bežného pohľadu na
kópiu katastrálnej mapy) a preto ani podmienky užívania parcely č. XX ako prístupovej cesty k domu
žalobcov by neboli lepšie. V parcele č. XX/X je umiestnený vodovod. Z. parcela žalobcom slúži pre
účely užívania ich domu aj pri vyprázdňovaní žumpy, čo potvrdil aj žalobca X/. C.. L. P. sa v posudku

v rámci svojho odborného zamerania vyjadril, že nový vchod do domu žalobcov je možné z hľadiska
stavebnotechnického vybudovať a v nákrese na str. XX posudku zakreslil, že schody by boli vnútri domu,
a z toho teda vyplýva, že schody nutné na vybudovanie vchodu, keďže dom je posadený vyššie oproti
úzkej ulici, nebudú musieť byť vybudované mimo domu smerom do J. ulice, ale môžu byť vybudované
vnútri domu a teda nebude znemožnený prechod vozidlami po J. ulici.

38. Ako už bolo uvedené z vytyčovacieho náčrtu spol. T. Z. s.r.o. zo dňa XX.X.XXXX a z kópie
katastrálnejmapymalsúdzapreukázané,žeceznovovytvorenývchodvzadnejstenedomužalobcovby
žalobcovia vychádzali na ich vlastný pozemok parc. č. XX, ktorý je priamo napojený na voľne prístupnú
J. ulicu, a odtiaľ na miestne komunikácie (ulicu V. a ulicu L.). K. sú teda vlastníkmi pozemku, cez ktorý

sa ako vlastníci stavby môžu dostať k verejne prístupnej komunikácii, a nie je teda naplnená ani táto
zákonná podmienka na zriadenia práva cesty.39. Z výsluchu svedkov R. I., U. B. bolo preukázané, že k domu žalobcov bola dlhé roky používaná na
prístup parcela č. XX patriaca teraz žalovaným. Z. skutočnosť by bola relevantná najmä pri posudzovaní
žaloby o vydržanie práva prechodu a prejazdu, čo nie je tento prípad, keďže žalobcovia sa domáhajú

iného nároku, a súd nemohol žalobe vyhovieť len z tohto dôvodu, že predtým bola parc. č. XX užívaná
na prístup k domu žalobcov, pretože bolo preukázané, že žalobcovia si môžu zabezpečiť prístup z
verejnejkomunikáciedoichdomuvybudovanímnovéhovchoduvichdome.ZvýsluchusvedkaL.M.ako
aj výsluchu žalobkyne 2/ bolo preukázané, že keď žalobcovia kupovali rodinný dom, prístupovú cestu
k nemu neriešili, a vedeli, že do svojho vlastníctva nenadobudnú aj parcelu, ktorá slúžila ako prístup

do kupovaného domu. Žalobcovia sa nesprávali v súlade so zásadou práva patria bdelým (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí svoje oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. Je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva uplatňovali,
bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva. Žalobcovia teda
konali nepredvídavo a právo prechodu sa snažili zabezpečiť si oneskorene, keďže ich následná snaha
o kúpu podielu v parcele č. XX (oslovením vtedajšieho spoluvlastníka L. I. pred rokom XXXX) neviedla

k úspechu. Z tohto dôvodu možno konštatovať aj to, že zníženie komfortu bývania žalobcov a úbytok
podlahovej plochy domu žalobcov, ako ho vypočítal C.. L. P. v dôsledku vytvorenia nového vchodu v
ich dome musia znášať žalobcovia, ktorí si pri kúpe domu bez prístupovej cesty nepočínali s náležitou
opatrnosťou a pozornosťou.

40. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žalobcovia majú možnosť zriadiť si
prístup k stavbe vybudovaním nového vchodu v dome k priľahlej verejnej komunikácii. Žalobcovia, na
ktorých spočívalo dôkazné bremeno neprodukovali v konaní také dôkazy, z ktorých by bolo preukázané,
že vybudovanie nového vchodu v zadnej stene ich domu je nemožné z hľadiska technického alebo z
hľadiska právneho a netvrdili a nepreukázali, žeby náklady na zriadenie nového vchodu v zadnej časti

ich domu by boli natoľko vysoké, žeby ich vynaloženie nebolo možné od nich spravodlivo požadovať.

41. Z uvedených dôvodov súd po zhodnotení vykonaného dokazovania žalobu výrokom I. v celom
rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

42. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných X/, X/, že žaloba žalobcov je šikanózna, že je zneužitím
práva, teda že ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. X Občianskeho
zákonníka. Nie je vylúčené, že aj taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť považovaný
za rozporný s dobrými mravmi, a že mu preto bude súdom odopretá právna ochrana. Takýto postup
súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má však miesto len vo výnimočných situáciách, keď

k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov ako je dosiahnutie hospodárskych
cieľov či uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel
poškodiť,čiznevýhodniťinúosobu(tzv.šikanóznyvýkonpráva),prípadne,keďjezrejmé,ževýkonpráva
vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi tak na postavení
niektorého z nich navonok. Súd zohľadnil všetky relevantné individuálne okolnosti daného prípadu a

dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcov na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť , že žalobcovia pri
kupovaní ich domu neriešili zabezpečenie prístupovej cesty k nemu po právnej stránke vypovedá o
ich zníženej obozretnosti. Konali tak však preto, lebo sa spoliehali, že im nebude bránené chodiť cez
parcelu č. XX, ktorú užívali na prístup k domu jeho predchádzajúci vlastníci, následne aj žalobcovia

v období, keď užívali dom ako nájomcovia. Nemožno však z tohto správania žalobcov ako ani zo
skutočnosti, že na vývoz žumpy využívajú parcelu č. XX/X so súhlasom jej spoluvlastníkov (resp.
väčšinovejspoluvlastníčkypaniR.I.akovyplynuloajzjejvýsluchu),vyvodiť,žebyžalobcoviauplatnením
nároku na súde konali s úmyslom neprimerane poškodiť žalovaných. Žalobu a pred ňou návrh na
nariadenie predbežného opatrenia žalobcovia na súd podať museli, pretože po predchádzajúcej výzve

žalovaných a uplynutí v nej stanovenej lehoty, žalovaní X/, 6/ uzamkli vstupnú bránu na parc. č. XX, čím
znemožnili žalobcom prístup k ich domu. Skutočnosť, že žalobcovia pôvodnou žalobou žiadali zriadiť
vecné bremeno bezodplatne treba pripísať tomu, že nemajú právnické vzdelanie, pričom následne
prostredníctvom právnej zástupkyne žalobkyne 2/ žalobu zmenili a navrhovali zriadiť právo cesty za
odplatu. Úmysel žalobcov privodiť neprimeranú ujmu žalovaným zriadením vecného bremena nemožno

vyvodiťanizosprávaniasažalobcov,ktoríneodkúpilivrokuXXXXodD.B.podielX/Xkparceleč.XX,ale
tentopodielkúpiliodmenovanejžalovaníX/,X/,atoztohodôvodu,žepredávajúcasvojespoluvlastnícke
podiely musela titulom zákonného predkupného práva najprv ponúknuť na kúpu žalovaným X/, 6/ akopodielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku, a žalovaní X/, 6/ predkupné právo aj využili a stali
sa jedinými vlastníkmi predmetného pozemku.

XX. K. X/, 6/ napokon už netrvali na výsluchu nimi navrhnutých svedkov C.. U. Y. a L. Y., preto súd tieto
dôkazy nevykonal. M. mal súd za preukázané, že žalobcovia majú možnosť zabezpečiť si prístup do
domu inak než cez parc. č. XX, súd vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania nenariadil v zmysle
ich návrhu znalecké dokazovanie na stanovenie rozsahu práva cesty cez parc. č. XX a znalecké
dokazovanie na stanovenie výšky primeranej náhrady za zriadenie tohto vecného bremena.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. Preto za použitia zásady úspechu žalovaným X/, 6/ vzniklo
podľa ust. § 255 ods. X CSP právo na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/. Preto súd výrokom II.
priznal žalovaným 5/, 6/ proti žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady

trovkonaniasúdrozhodnepodľa§262ods.2CSPpoprávoplatnostirozsudkusamostatnýmuznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 4 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.