Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. august 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16C/546/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307217247
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2307217247.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou, v spore žalobcu:

BLUECUBE, spol. s r.o., so sídlom Karadžičova č. 10, 821 08 Bratislava, IČO: 44 079 583, v konaní
právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Karadžičova č. 10, 821 08
Bratislava, proti žalovanému: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Nábrežie za
hydrocentrálouč.4,94960Nitra,IČO:36550949,vkonaníprávnezastúpenýJUDr.AnnouPolónyovou,
advokátkou, so sídlom Chorvátska č. 12, 811 08 Bratislava, o náhradu majetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť AGRA - CAK, s.r.o., sa žalobou doručenou konajúcemu súdu
dňa 17.09.2007 a jej doplnením domáhal voči žalovanému nahradenia majetkovej ujmy pôvodne vo
výške1500000,-Sk(vzniknutázaobdobieod01.05.2004do31.12.2004)amajetkovejujmypôvodnevo
výške 1 000 000,- Sk (vzniknutá za obdobie od 01.01.2005 do 13.09.2007) spolu s úrokom z omeškania
vo výške 14,25 % ročne zo sumy 2 500 000,- Sk, a to od doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia.
Súčasne žiadal aj náhradu trov predmetného konania. Podanú žalobu oprel o ustanovenia starého (č.
183/1973 Zb., zrušený a nahradený č. 184/2002 Z.z.) a nového (č. 364/2004 Z.z.) zákona o vodách. Na

základe týchto zákonov oprávnený subjekt nemohol v plnom rozsahu využívať nehnuteľnosti, ktoré sa
nachádzali v ochrannom pásme vodného zdroja na poľnohospodársku výrobu, a teda z tohto dôvodu
vzniknutú ujmu, si v zmysle príslušných zákonov uplatnil k náhrade.

2. Právny predchodca žalobcu bol oprávneným nájomcom pozemkov, ktoré sa nachádzajú v ochranných
pásmach vyhlásených na základe rozhodnutia Západoslovenského krajského národného výboru v
Bratislave č: PLVH-4/ 2085/82-8 zo dňa 22.05.1985, Vodný zdroj Jelka - určenie pásiem hygienickej

ochrany.OchrannépásmasanachádzajúnapozemkochevidovanýchQ.Ú.A.,H.Q.,K.H.Ú.I.Ú.,J.Q.,
Z., J. Z. M. K. Ú.. Žalovaný, na plnenie svojich úloh, využíval od 01.05.2004 do 30.06.2004 vodárenský
zdroj v ochranných pásmach a súčasne od 01.07.2004 odoberá vodu, resp. žiada o povolenie
na odber vody z vodárenského zdroja v ochranných pásmach. V dôsledku vyhlásenia ochranných
pásiem vodárenského zdroja dochádzalo k obmedzenému hospodáreniu právneho predchodcu žalobcu
na pozemkoch, čím tento každoročne vykazoval znižovanie produkcie. Pre právneho predchodcu
žalobcu vyhlásenie ochranných pásiem vodárenského zdroja na ním obhospodarovaných pozemkoch

znamenalo vyvolanie každoročne viac nákladov a majetkovú ujmu, ktorá sa prejavila tak v rastlinnej
ako aj živočíšnej výrobe. V súvislosti s dodržiavaním obmedzujúceho režimu právnemu predchodcovi
žalobcovi vznikla majetková ujma, ktorá ujma predstavuje zníženie hospodárskeho výsledku a jeho
majetku ako poľnohospodárskeho subjektu hospodáriaceho na poľnohospodárskom pôdnom fonde.3. Právna zástupkyňa žalovaného sa k podanej žalobe vyjadrila v tom smere, že ju navrhuje zamietnuť,
nakoľko táto je neurčitá, nie je v nej preukázaná primeranosť a rozsah majetkovej

ujmy, a v neposlednom rade ani to, či je na strane právneho predchodcu žalobcu aktívna legitimácia.
Ďalej v podanom vyjadrení právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že právny predchodca žalobcu, pri
uplatňovaní svojho nároku, sa odvoláva na § 80 ods. 3 a § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách,
podľa ktorého za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských
zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu,

ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten kto žiada o povolenie
na odber vody z vodárenského zdroja. Majetkovú ujmu je možno uhradiť na základe dohody o určení
výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorázovej náhrade. Ak sa nedosiahne
dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku. Predložená žaloba neobsahuje
náležitosti vyžadujúce zákonom, neobsahuje rozhodujúce skutočnosti, neoznačuje dôkazy. Právny
predchodca žalobcu sa neobrátil písomne ani ústne na žalovaného, ktorý odoberá vodu z predmetného

vodného zdroja so žiadosťou o zaplatenie majetkovej ujmy, t.j. nepokúsil sa vec riešiť dohodou, ako to
ukladá vodný zákon. O jeho nepreukázateľnom a neurčenom nároku sa žalovaný dozvedel až zo žaloby.

4. Dňa 26.05.2008 bol súdu doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu, nakoľko medzi
právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou OOS, spol. s.r.o. a následne dňa 9.5.2008 medzi

spoločnosťou OOS, spol. s.r.o. a žalobcom došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom
predmetom postúpenia bola aj pohľadávka uplatnená v predmetnom konaní. Postúpenie pohľadávky
bolo v obidvoch prípadoch žalovanému riadne oznámené. O podanom návrhu súd rozhodol uznesením
č.k. 16C/546/2007-64 zo dňa 15.01.2009, právoplatné dňa 12.02.2009. Na strane žalobcu tak vystupuje
už spoločnosť BLUECUBE, spol. s r.o.

5. Na pojednávaní v danej veci konanom dňa 28.09.2009 predstúpil pred súd právny zástupca žalobcu,
ktorý sa pridržiaval doteraz už urobených písomných vyjadrení. Ďalej uviedol, že žalobca, resp. pôvodný
žalobca mal uzavretých viac ako 700 nájomných zmlúv, pričom súdu predložil zoznam vlastníkov a
ukážku zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov s náhodne vybratými prenajímateľmi. Súdu

bol predložený aj zoznam pozemkov vo vlastníctve pôvodného žalobcu spolu s príslušným výpisom
z LV, ktoré sa tak isto nachádzajú v ochranných pásmach vodného zdroja. Právny zástupca žalobcu
uviedol, že pre uplatnenie majetkovej ujmy nebolo potrebné podanie žiadosti v zmysle Nariadenia
vlády č. 184/2003, resp. č. 438/2005 Z.z., keďže tieto boli vydané vyslovene na základe blanketového
ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Vodné zákony, na základe ktorých si

žalobca uplatňuje majetkovú ujmu odkazujú na uvedené nariadenia výlučne len v súvislosti s vyčíslením
majetkovej ujmy na základe znaleckého posudku. Konkrétne na základe nového vodného zákona je
konštituovaný legislatívny odkaz č. 46, ktorý však odkazuje výlučne len na § 2-4 a prílohy č. 1-3
Nariadenia vlády č. 184/2003 Z.z. Ak žalovaný tvrdí, že pred podaním prípadnej žaloby na súd bolo
potrebné si uplatniť predmetnú majetkovú ujmu u žalovaného, poukázal na to, že v starom a rovnakom

ani v novom vodnom zákone nie je podmienkou uplatnenia nároku na súde vykonanie nejakého
dohodovacieho konania. Považuje za nesporné pre toto konanie, že žalovaný je odberateľom vody z
vodných zdrojov, pre ochranu ktorých boli vyhlásené ochranné pásma a na dôkaz tohto tvrdenia predložil
súdu potvrdenie Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý potvrdzuje túto skutočnosť. Zároveň
predložil súdu súdne rozhodnutia o úhrade majetkových újm v obdobnej veci. V prípade, že žalovaný

bude namietať samotný právny základ uplatneného nároku, navrhuje v záujme rýchlosti a hospodárnosti
konania vyriešiť najprv otázku právneho základu podanej žaloby, a to vo forme medzitímneho rozsudku,
ktorým by súd rozhodol najprv o právnom základe prejednávanej žaloby a po jeho právoplatnosti by
následne mohlo byť rozhodnuté o výške majetkovej ujmy. Žalobca do dnešného dňa súdu znalecký
posudok na vyčíslenie majetkovej ujmy nepredložil, a to z dôvodu, že predmetný dokument by bol

iba listinným dôkazom, nie znaleckým posudkom, keďže jeho vypracovanie by nenariadil súdu, ale
objednal by si ho samotný žalobca. Žiaden zákon nevylučuje postúpenie tejto majetkovej ujmy na iný
subjekt. Pre samotné vyčíslenie majetkovej ujmy navrhuje, aby súd priamo nariadil a určil znalca, ktorý
vypracuje znalecký posudok, jednak na špecifikáciu rozsahu užívanej pôdy v ochrannom pásme a
jednak na samotné vyčíslenie majetkovej ujmy. Zastáva názor, že predmetom postúpenia môže byť

aj pohľadávka, ktorá nie je vyčíslená resp. je sporná, ak je na druhej strane dostatočným spôsobom
objektívne určiteľná a špecifikovaná. V tomto prípade je táto pohľadávka špecifikovaná jednak povinnou
osobounazaplatenie,jednakprávnydôvodomjejvzniku.Každopádnepoukázalnato,žepodanážaloba
bola doplnená, a obsahom doplnenia bolo vyčíslenie požadovanej majetkovej ujmy.6. Právna zástupkyňa žalovaného na predmetnom pojednávaní, pred súdom uviedla, že zotrváva na
svojom písomnom vyjadrení a poukázala na to, že žalobca do dnešného dňa nepreukázal ani výšku

škodyvminimálnomrozsahu,akáškodabymohlavzniknúť,arovnakotakdodnešnéhodňanepreukázal
o akú výmeru pozemkov sa jedná, či si uplatňuje náhradu za 1 313 ha, alebo za inú výmeru. Taktiež je
potrebné v žalobe vyšpecifikovať, či sa jedná o vlastníka, nájomcu alebo správcu, s tým, že podľa ich
názoru žalobca tieto skutočnosti nepreukázal. Je zásadne proti tomu, aby súd rozhodoval medzitímnym
rozsudkom z toho dôvodu, že i keby bolo preukázané, že na akej výmere vykonával poľnohospodársku

činnosť právny predchodca žalobcu, nie je stále preukázaná výška škody na týchto pozemkoch, ktorá
obmedzením hospodárenia mala vzniknúť. Trvá teda na tom, aby súd žalobu zamietol a v prípade
úspechu si uplatňuje náhradu trov konania. Súčasne poukázal na to, že žalobu je treba posudzovať z
hľadiska, že predchádzajúci vlastník (spoločnosť AGRA-CAK, s.r.o.) sa nikdy neobrátil na žalovaného o
náhradu škody a je toho názoru, že žalobca ani dnešnými dokladmi nepreukázal, že by jeho právnemu
predchodcovi vznikla majetková ujma, pretože je presvedčený, že pokiaľ by škoda vznikla, už by bola

predmetom riešenia dotknutých strán.

7. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 16C/546/2007-252 zo dňa 16.05.2011 bola pripustená zmena
žalobného petitu, a to tak, že predmetom konania sa stala majetková ujma za obdobie 01.05.2004 do
12.05.2010 vo výške 338 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania 14,25 % ročne od doručenia žaloby

žalovanému do zaplatenia. Predmetné uznesenie právoplatnosť nadobudlo dňa 30.05.2011.

8. Po pripustení zmeny žalobného petitu ostala stále nepreukázaná výmera pozemkov spadajúcich pod
ochranné pásmo vodárenského zdroja Z., identifikácia parciel stavu CKN, podľa stavu E evidovaného
na mape určeného operátu, ostalo nepreukázané, že žalobca má právny vzťah k pozemkom a že tieto

obhospodaruje. Súdu boli predložené len snímky z ortofotomapy, z ktorých nie j zrejmá ani výmera, ani
určenie, ku ktorým pozemkom má mať žalobca právny vzťah.

9. Uznesením č.k. 16C/546/2007-287 zo dňa 23.06.2011 súd vyzval žalobcu na odstránenie vád podanej
žaloby, v ktorom uznesení podrobne uviedol, ako doplnenie žiada vykonať. Predmetné uznesenie

právoplatnosť nadobudlo dňa 30.06.2011.

10. Dňa 13.07.2011 boli zo strany právneho zástupcu žalobcu na základe vyššie uvedeného uznesenia
doručené nasledovné dokumenty - vzorové nájomné zmluvy s náhodne vybratými prenajímateľmi,
a to za účelom preukázania, že právny predchodca žalobcu bol oprávneným nájomcom, zoznam

užívaných pozemkov, čestné vyhlásenia, platobné výmery a ostatné tam uvedené dokumenty (čl.
291-292 spisu), náklady a výnosy za rok 2005-2009. Právny zástupca žalobcu v podaní uviedol, že
spôsob výpočtu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na poľnohospodárskom pozemku
je upravený a stanovený na základe ustanovenia § 2 Nariadenia vlády č. 438/2005 Z.z. Podľa tohto
ustanovenia náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania na poľnohospodárskom pozemku

v dôsledku zníženia produkcie je rozdiel medzi priemernou produkciou v danej výrobnej oblasti a
dosiahnutou produkciou v tom istom roku, vyjadrený v peňažných prostriedkoch v slovenskej mene.
Čo sa týka žalovanej sumy má za to, že táto je vyčíslená jednoznačne. Rozsah obmedzenia užívania
poľnohospodárskych pozemkov stanovujú jednotlivé vodohospodárske rozhodnutia, príslušné zákony,
nariadenia a príslušné vykonávacie predpisy, ktoré pôvodnému žalobcovi zakazovali, alebo prikazovali

spôsoby obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov a používanie jednotlivých chemických,
alebo biologických prípravkov. Ohľadne špecifikácie pozemkov, na ktorých pôvodný žalobca hospodáril,
a ktoré sa nachádzajú v pásme ochrany vodného zdroja a zoznamu listín preukazujúcich nájomný vzťah
k obhospodarovaným pozemkom právny zástupca žalobcu uviedol, že všetky nájomné zmluvy spolu s
ich dodatkami a prílohami sú k dispozícii u pôvodného žalobcu, a pokiaľ súd ustanoví znalca na určenie

presnej výšky majetkovej ujmy na užívaných pozemkoch v ochrannom pásme vodného zdroja, budú
mu k dispozícii. Pokiaľ by tieto aj boli súdu predložené, tieto nepreukazujú veľkosť obhospodarovanej
plochy v ochrannom pásme a uvedenú skutočnosť je spôsobilé určiť len znalecké dokazovanie.

11. Prípisom zo dňa 21.03.2018 boli strany konania cestou svojich právnych zástupcov vyzvaný, aby

súdu oznámili, či trvajú na znaleckom dokazovaní navrhnutom na pojednávaní konanom v danej veci
ešte dňa 23.01.2012.12. Právny zástupca žalobcu vo svojej odpovedi doručenej súdu dňa 05.04.2018, na vyššie uvedenú
výzvuuviedol,ženanariadeníznaleckéhodokazovaniazostranysúdunetrvá.Ďalejuviedol,ževzmysle
§ 209 C.s.p. si nechá vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorý následne predloží súdu.

13. Právna zástupkyňa žalovaného odpoveďou doručenou súdu dňa 05.04.2018 na výzvu súdu
oznámila, že žalovaný s návrhom žalobcu, prednesenom na pojednávaní dňa 23.01.2012, na nariadenie
znaleckého dokazovania súdom za účelom preukázania existencie a výšky majetkovej ujmy, nesúhlasí.
Žalobca nepreukázal tvrdenie o existencii majetkovej ujmy, ani tvrdenia nepodložil dôkazmi. Žalovaný

súdu ďalej uviedol a preukázal, že proti žalovanému sú vedené ďalšie súdne spory toho istého žalobcu
BLUECUBE spol. s r.o., ktorými sa tiež domáhal zaplatenia majetkovej ujmy za obmedzenie užívania
pozemkov v tom istom ochrannom pásme vodárenského zdroja Jelka, na tom istom právnom základe.
Žalobcajepretovtomtosúdnomsporepovinnýpreukázaťvýmerupozemkov,ktorépreukázateľneužíval
pôvodný žalobca v tomto ochrannom pásme v jednotlivých rokoch 2004 až 2010, ich identifikáciou,
listami vlastníctva a zmluvami zároveň preukázať právny vzťah k týmto pozemkom a následne

preukázať, aká majetková ujma mu vznikla z titulu dodržiavania opatrení nariadených rozhodnutím
vodohospodárskehoorgánu.Rovnakoakovtomtosúdenomspore,anivďalšíchdvochsúdnychsporoch
vedených na iných súdoch prvej inštancie, žalobca nepreukázal žalovaný nárok, preto bol v konaniach
neúspešný.

14. Na pojednávaní konanom v danej veci dňa 17.4.2019 vo vzťahu k navrhovanému súkromnému
znaleckému posudku právny zástupca žalobcu uviedol, že pre preťaženosť znaleckého ústavu sa do
dňa pojednávania znalecký posudok zabezpečiť nepodarilo.

15. Na predmetnom pojednávaní bolo stranám konania dané aj predbežné právne posúdenie veci,

v ktorom súd uviedol, že uplatnený nárok stále nie je dostatočne odôvodnený, nie je preukázané na
základe akého výpočtu dospel žalobca, resp. jeho právny predchodca k výške požadovanej majetkovej
ujmy, v čom obmedzenie obhospodarovania pozemkov spočívalo a aká je výmera týchto pozemkov,
majúcich sa nachádzať v určených ochranných pásmach.

16. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že právna problematika majetkovej ujmy, ktorej
náhrady sa žalobca domáha v prebiehajúcom súdnom konaní od žalovaného bola legislatívne upravená
v období:

- od 01.05.2004 do 30.06.2004 v zákone č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (vodný zákon) v príslušnom znení (ďalej len „Starý vodný zákon“);
a
- od 01.07.2004 do 12.05.2010 v zákone č. 364/2004 Z.z. o vodách v príslušnom znení (ďalej len „Vodný
zákon“).

17. Na základe ustanovenia § 26 ods. 2 starého vodného zákona (teda ešte pred ustanovením § 28
ods. 6 starého vodného zákona) bola konštituovaná legislatívna skratka, v zmysle ktorej
sa za vlastníka považuje nielen vlastník pozemkov, ale aj ich správca alebo nájomca. V ustanovení §
30 ods. 2 vodného zákona (teda ešte pred ustanovením § 32 ods. 6 vodného zákona) bola rovnako
konštituovanálegislatívnaskratka,vzmyslektorejsazavlastníkapozemkovpovažujenielenichvlastník,

ale aj ich správca alebo nájomca. Pôvodný žalobca (AGRA-CAK, s.r.o.) si v prebiehajúcom súdnom
konaní neuplatnil náhradu v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny (ZoOPK), ale náhradu majetkovej
ujmy si uplatnil v zmysle starého vodného zákona a vodného zákona, z dôvodu vyhlásenia ochranných
pásiem na základe špecifikovaných správnych rozhodnutí. ZoOPK pritom stanovoval výrazne odlišné
podmienky nielen vzniku náhrady podľa ustanovenia § 61 ods. 1 ZoOPK (náhrada patrí len vlastníkovi

pozemku), spôsobu jej uplatnenia (nárok uplatňuje oprávnená osoba písomnou žiadosťou), rozhodovaní
o nej (o nároku na náhradu rozhoduje povinný orgán, súd rozhoduje len o opravnom prostriedku
proti rozhodnutiu o nároku na náhradu), ale aj určenia povinných subjektov na jej úhradu v porovnaní
so starým vodným zákonom, resp. vodným zákonom. Keďže znenie ustanovenia § 32 ods. 6 tretia
veta vodného zákona neodkazovalo na celé Nariadenie vlády č. 184/2003 Z.z., ale výlučne len na

ustanovenia § 2 až 4 a prílohy č. 1 až 3 Nariadenia vlády č. 438/2005 Z.z., považuje závery žalovaného
o nesplnení povinností, ktoré vyplývajú z ustanovení § 1 nariadenia č. 184/2003 Z.z., resp. č. 438/2005
Z.z. za zjavne nesprávne. Uvedené považuje aj za zjavne irelevantné, keďže uvedené ustanovenia sa
nevzťahovali na úhradu majetkovej ujmy uplatňovanej podľa starého vodného zákona a ani vodnéhozákona v znení platnom do 31.05.2010. Odkaz na ustanovenie § 1 nariadenia č. 438/2005 Z.z. bol
zavedený až zjavne účelovou novelou vodného zákona, konkrétne zákonom č. 134/2010 Z.z., ktorý
nadobudol účinnosť až dňa 01.06.2010, teda po vzniku majetkových újm uplatnených v danom konaní.

Vzhľadom na účinnosť tejto Novely vodného zákona až od 01.06.2010, nie je táto aplikovateľná pre
posudzovanie prejednávanej veci. Novela vodného zákona totiž neobsahuje ustanovenie, v zmysle
ktorého by ju bolo možné aplikovať aj na skutočnosti, ktoré vznikli pred jej účinnosťou, t.j. nie je v nej
deklarovaná retroaktivita. Ustanovenia § 2 až 4 a prílohy č. 1 až 3 nariadenia č. 184/2003 Z.z., resp.
ustanovenia § 2 až 4 a prílohy č. 1 až 3 nariadenia č. 438/2005 Z.z. upravovali výlučne spôsob výpočtu

náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov, čo bolo vzhľadom na situovanie odkazu
pri ustanovení § 32 ods. 6 tretia veta vodného zákona (upravujúcom určenie výšky majetkovej ujmy na
základe znaleckého posudku) logické. Starý vodný zákon a ani vodný zákon nezakotvovali samotné
podanie žiadosti ako podmienku sine qua non podania žaloby. Závery o údajnom nepreukázaní, ktorých
pozemkov a v akej výmere sa uplatnený nárok týka a v akej výmere sa tieto pozemky nachádzajú v
ochranných pásmach je zjavne nepravdivý a nesprávny. Žalobca totiž súdu predložil Odborné posudky

Výskumnéhoústavupôdoznalectvaaochranypôdyorozsahupôvodnýmžalobcomobhospodarovaných
výmer v ochranných pásmach vodárenských zdrojov počas jednotlivých žalovaných rokov spolu so
špecifikáciou pozemkov na základe kultúrnych dielov. Opätovne je potrebné poznamenať, že vyhlásené
ochrannépásmanebolizaznamenanédokatastrálnychmáp,alelendovodohospodárskychmáp.Vtejto
súvislosti je potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že ochranné pásma neboli špecifikované v správnom

rozhodnutí číslami parciel, ale len popisným spôsobom terénneho označenia.

18. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči uviedla, že žalobný návrh v danej veci bol
odôvodnený ustanovením § 32 ods. 6 vodného zákona. Ďalej uviedla, že žalobca svoj nárok odôvodňuje
tým, že žalované pohľadávky nadobudol na základe zmlúv o postúpení pohľadávok od spoločnosti OOS

spol. s r.o., ktorá ich nadobudla od pôvodného žalobcu AGRA - CAK, s.r.o., ktorý bol v žalovanom
období od 01.05.2004 do 12.05.2010 nájomcom pozemkov v katastrálnom území I. Ú., K. Ú., Z.,
J. Z., J. Q., na ktorých boli rozhodnutím bývalého ZsKNV v Bratislave č. PLVH-4/2085/82-8 zo
dňa 22.05.1985 určené ochranné pásma na ochranu vodárenského zdroja Z. s obmedzeniami. Svoj
nárok odvodzuje od ustanovení dvoch právnych noriem vzťahujúcich sa na ním uplatnené nároky v

rôznych časových obdobiach (starý vodný zákon a vodný zákon). Podľa obidvoch vodných zákonov,
náhrada majetkovej ujmy patrí vlastníkovi pozemkov nachádzajúcich sa v OP VZ Z.. Tým, že pôvodný
žalobca sa majetkovej ujmy domáhal ako nájomca (aj keď ani toto právo nepreukázal), ktorému toto
právo neprináleží, nevznikla mu pohľadávka voči žalovanému, preto neexistujúcu pohľadávku nemohol
postupovať na ďalšie právne subjekty, t.j. spoločnosť OOS, spol. s r.o. ani na žalobcu spoločnosť

BLUECUBE s.r.o. Žalovaný preto poprel tvrdenie žalobcu, že nárok na majetkovú ujmu podľa starého
vodného zákona a aj podľa vodného zákona patrí aj nájomcov pozemkov. Žalobca svoju aktívnu vecnú
legitimáciu na podaní žaloby odôvodnil od nájomného vzťahu (ktorého existenciu aj tak nedeklaroval ani
nepreukázal), ktorý je dočasným vzťahom, pritom nepreukázal, že vlastníci pozemkov nachádzajúcich
sa v ochrannom pásme vodárenského zdroja mu toto právo na náhradu majetkovej ujmy počas doby

nájmu poskytli. Ustanovenie § 30 ods. 2 vodného zákona upravuje všeobecné povinnosti na
ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov, ktoré sú povinné plniť všetky subjekty vykonávajúce
činnosti ohrozujúce vodné pomery, nielen vlastníci pozemkov. Bez konkrétnej právnej úpravy nie je
možné vyvodiť, že na majetkovú ujmu z titulu obmedzenia užívania pozemkov v ochrannom pásme
vodárenských zdrojov má právo okrem vlastníka aj nájomca pozemkov. Pri takomto výklade by si

majetkovú ujmu mohli za tie isté pozemky uplatňovať súčasne vlastníci aj nájomcovia pozemkov,
resp. obhospodarovatelia pozemkov bez existencie právneho vzťahu k pozemkom. Podľa § 32
ods. 6 vodného zákona vyplýva a potvrdzuje to aj ustálená rozhodovacia prax súdov, že náhrada
majetkovej ujmy za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme vodárenských
zdrojov patrí len vlastníkom pozemkov. Žalobca, ani jeho právni predchodca, v konaní nepreukázal

vlastnícke právo k pozemkom v OP VZ Z., ani oprávnenie domáhať sa prípadnej majetkovej ujmy v mene
vlastníkov pozemkov, preto nie je aktívne vecne legitimovaní na podanie tejto žaloby. Druhou právnou
otázkou je otázka, či podaniu žaloby zo strany žalobcu malo predchádzať uplatnenie si majetkovej
ujmy osobitnou žiadosťou u žalovaného a až následne, ak by nedošlo k dohode, mohol sa domáhať
rozhodnutia súdu v zmysle § 32 ods. 8 vodného zákona. Žalovaný v priebehu súdneho konania

namietal, že pôvodný žalobca, ani súčasný žalobca pred podaním žaloby majetkovú ujmu neuplatnili
u žalovaného, ktorý sa o nárokoch žalobcu a jeho právneho predchodcu dozvedel až po doručení
žaloby. Pritom v doslovnom znení § 32 ods. 6 vodného zákona je zakotvená táto zákonná podmienka.
Žalobca ani jeho právni predchodca v konaní nepreukázal splnenie tejto zákonnej povinnosti, ktorá jehmotnoprávnoupodmienkounapodanietejtožaloby,pretožalobcoviprávonapodaniežalobynevzniklo,
a preto podľa názoru žalovaného, žalobca nie je v predmetnom spore aktívne vecne legitimovaný.
Základnou skutočnosťou pre výpočet majetkovej ujmy je určenie výmery pozemkov nachádzajúcich sa

vo vnútornom a vo vonkajšom OP VZ Z. zodpovedným geodetom v jednotlivých rokoch, na ktorých boli
rozhodnutím o určení ochranných pásiem určené obmedzenia bežného obhospodarovania. Tým, že
v tomto OP VZ Z. sa až štyri právne subjekty domáhali náhrady majetkovej ujmy z titulu ich užívania
od 01.05.2004 do 12.05.2010, bolo nevyhnutné preukázať, na ktorých pozemkoch (parcelné čísla,
druh pozemkov, výmery), v jednotlivých rokoch hospodáril žalobca, či sa nachádzali vo vnútornom

alebo vonkajšom OP VZ Z. a aký mal k nim žalobca právny vzťah. Pre preukázanie právneho vzťahu
k pozemkom v OP VZ Z. bolo potrebné zodpovednou osobou vykonať ich identifikáciu (porovnať
užívací stav so stavom právnym) za účelom zistenia skutočných vlastníkov pozemkov v jednotlivých
rokoch a následne (zmluvami) preukázať oprávnenie žalobcu užívať tieto pozemky. Žalobca v žalobe
tvrdí, že jeho právny predchodca bol nájomcom pozemkov nachádzajúcich sa v OP VZ Z.. Žalobca
však toto svoje tvrdenie (že bol oprávneným nájomcom pozemkov v uvádzanej výmere, ktoré sa mali

nachádzať sa v OP VZ Z. (bez určenie jeho bližšieho stupňa), nepreukázal. Základným predpokladom
pre určenie majetkovej ujmy je označenie a identifikovanie pozemkov, ktoré sa mali v OP VZ Z.
nachádzať, a to v rozlíšení, či sa nachádzali v druhom vnútornom OP alebo v druhom vonkajšom
OP, pre ktoré sú určené osobitné režimy opatrení. Pre určenie majetkovej ujmy v zmysle ustanovení
nariadenia vlády o spôsobe výpočtu náhrady je rozhodujúcim údajom skutočná výmera pozemkov

nachádzajúcich sa v tom ktorom ochrannom pásme určená geodetickým zameraním a identifikácia
pozemkov vykonaná nezávislým geodetom a verifikovaná katastrálnym úradom. Tieto skutočnosti
žalobca počas dlhotrvajúceho súdneho konania nepreukázal. Rovnako tak nepreukázal ani to, či tie
pozemky v jednotlivých rokoch uplatňovaného nároku skutočne pôvodný žalobca obhospodaroval, akú
činnosť na nich vykonával, aké opatrenia dodržiaval a aké naviac náklady mu dodržiavaním týchto

opatrení vznikli. Žalobca nepreukázal, že mu vôbec nejaká majetková ujma vznikla. Súdu predložil nikým
neverifikovaný údaj, že za obdobie rokov 2004 až 2010 mu vznikla majetková ujma v celkovej sume
338 000,- Eur. Žalobcom predložené dôkazy sa nevzťahovali na jeho tvrdenia (napr. neúplné nájomné
zmluvy, dodatočne vyhotovované nájomné zmluvy od fyzických osôb, nájomné zmluvy uzatvorené
so SPF bez konkrétneho predmetu bez dokladovania práva nakladať s týmito pozemkami, zoznamy

vlastníkov pozemkov bez výpovednej schopnosti, výpisy z listov vlastníctva bez identifikácie, kde sa tieto
pozemky nachádzajú, obrazové identifikácie nevyhotovené oprávneným geodetom a neverifikované
katastrálnym úradom, výpisy z listov vlastníctva nepreukazujúce vlastnícky vzťah v rozhodnom období).
Akbyprávnemupredchodcovižalobcuskutočnevzniklamajetkováujmatým,žedodržiavalobmedzenia,
viedol by si predpísanú evidenciu o používaní hnojív a ochranných prostriedkov rastlín a sledoval by

si svoje zvýšené náklady a dosiahnuté výnosy, po skončení každého hospodárskeho roku by tak vedel
majetkovú ujmu, ak by mu takto vznikla, vyčísliť a preukázať.

19. Súd si vypočul prednesy právnych zástupcov strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa
s písomnými dokladmi žalobcu doručené súdu dňa 13.7.2011, výpismi z listov

vlastníctvadotknutýchpozemkovjednakvovlastníctveprávnehopredchodcužalobcu,jednakpozemkov
obrábaných na základe zmlúv o nájme pozemkov od fyzických osôb, zoznamom vlastníkov dotknutých
pozemkov, mapami ochranného pásma vodného zdroja Z., podaním zo dňa 20.01.2012 ktorým žalobca
doplnil sumarizáciu majetkovej ujmy jeho právnym predchodcom za rok 2004 až 2010, odborným
posudkom výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy zo dňa 30.11.2011, zmluvami o postúpení

pohľadávky medzi AGRA-CAK, s.r.o., a OOS, spol. s r.o., zo dňa 07.05.2008, medzi OOS, spol. s r.o.,
a BLUECUBE s.r.o. zo dňa 09.05.2008, ako aj s ostatnými spisovým materiálom a zistil nasledujúci
právny a skutkový stav:

20. Pôvodný žalobca AGRA-CAK, s.r.o v predmetnom konaní žiadal vyplatiť majetkovú ujmu za obdobie

od 01.05.2004 do 13.09.2007 vo výške 338 000,- Eur s príslušenstvom z toho dôvodu, že dodržiaval
obmedzujúci režim v ochranných pásmach vodárenského zdroja. Majetková ujma predstavuje zníženie
hospodárskeho výsledku a majetku žalobcu ako poľnohospodárskeho subjektu hospodáriaceho na
pôdnom fonde.

21. Majetkovú ujmu s príslušenstvom si žalobca uplatnil z titulu postúpených pohľadávok od pôvodného
žalobcu, ktorý žalobu odôvodňoval tým, že Rozhodnutím bývalého Západoslovenského krajského
národného výboru v roku 1985 boli určené ochranné pásma vodného zdroja Z.. V týchto pásmach
boli preto stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia. Podľa zákona o vodáchpatrí vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi týchto pozemkov náhrada majetkovej ujmy za obmedzenie
hospodárenianapozemkochochrannéhopásmavodárenskýchzdrojov.Ujmuznášaten,ktovodárenský
zdroj využíva na plnenie úloh, t.j. v danom prípade žalovaný. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe

dohody o určení výšky za ročné, príp. dlhšie obdobie, alebo jednorazovou náhradou. Ak sa nedosiahne
dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku. Žalobca v konaní tvrdil, že je
oprávneným nájomcom pozemkov v katastrálnom území I. Ú., J. Q., Z.J., J. Z., K. Ú., ktoré pozemky
však bližšie nešpecifikoval a uvádzal, že nemôže riadne hospodáriť práve pre ochranné pásma na týchto
pozemkoch a vykazuje znižovanie úžitkovosti, výroby, kvality mlieka a mäsa, tzn. že ide o špecifický

nárok, ktorý musí súd posúdiť podľa jeho charakteru.

22. Výška majetkovej ujmy, ako aj spôsob jej určenia neboli súdu žiadnym spôsobom hodnoverne
preukázané.

23. Rovnako tak súd nemal žiadnym spôsobom preukázané skutočné hospodárenie pôvodného žalobcu

na pozemkoch (poľnohospodárskej pôde), ktoré neboli dostatočne špecifikované a identifikované.
Nebolo preukázané ani rešpektovanie obmedzení na tom ktorom pozemku s výmerou patriacou do
ochranného pásma. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že znalecké dokazovanie, ktorého sa
žalobca sústavne v priebehu konania domáhal, by tu nemalo opodstatnenie, nakoľko neboli predložené
dôkazy preukazujúce skutočnosti, ktoré mali byť východiskom pre vypracovanie posudku. Ani znalec

nemôže vypočítať majetkovú ujmu bez toho, aby v žalobe boli riadne konkretizované a lokalizované
pozemky (t.j. listy vlastníctva, katastrálne územie, výmera, druh pozemkov, bonita a hlavne, či spadajú
do pásma ochrany vodárenského zdroja). Žalobca takto nemôže svoju zákonnú procesnú povinnosť
prenášať na súd. Bez skutkových tvrdení a dôkazov, ktoré žalobca nepreukázal, by nebolo možné
znaleckým posudkom určiť vznik majetkovej ujmy, a preto ani jej výšku.

24. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách (starý vodný zákon), vlastník, správca
alebo nájomca (ďalej len "vlastník") poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný
ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj
napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových

pomerov,splavovaniupôdyadbaťoudržiavaniepôdnejvodyaozlepšenieretenčnejschopnostiúzemia.

25. Podľa § 28 ods. 6 cit. zákona, za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach
vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Postup úhrady majetkovej
ujmy ustanovuje osobitný predpis.

26. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (nový vodný zákon), vlastník, správca alebo
nájomca poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým
spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie
vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu

pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

27. Podľa § 32 ods. 6 cit. zákona, za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom
a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť 45a) ten, kto odoberá vodu,

alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník
alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu
možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o
jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého
posudku podľa osobitného predpisu. 46) Pri určovaní výšky majetkovej ujmy dohodou alebo znaleckým

posudkom sa musí táto náhrada vlastníkovi poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov znížiť
o podiel nákladov, ktoré súvisia s obhospodarovaním týchto pozemkov podľa § 30 ods. 2 a 3. Pozemky
v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.

28. Podľa § 32 ods. 8 cit. zákona, v sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov spojených

s technickými úpravami rozhoduje súd.29. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z.z., o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a spôsobe výpočtu náhrady, žiadosť o
úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania obsahuje

a) identifikačné údaje o osobe oprávnenej na uplatnenie nároku na náhradu:
1. meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov, obchodné meno podnikateľa a právnickej osoby, 1)
2. dátum narodenia fyzickej osoby alebo identifikačné číslo podnikateľa a právnickej osoby,
3. adresu trvalého bydliska fyzickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce,
poštové smerovacie číslo, názov okresu]; u cudzinca adresa prechodného pobytu, 2) ak je na území

Slovenskej republiky,
4. adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa a právnickej osoby [názov ulice, orientačné
(súpisné) číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu]; u cudzinca oprávneného
na podnikanie adresu prechodného pobytu, 2) ak je na území Slovenskej republiky,
b) druh pozemku podľa § 2, 3 alebo 4,
c) výšku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania,

d) odôvodnenie žiadosti.

30. Podľa § 1 ods. 2 cit. nariadenia, prílohu žiadosti tvorí
a) doklad o vlastníctve pozemku nie starší ako tri mesiace,
b) písomné splnomocnenie spoluvlastníkov pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu

oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu,
c) kópia katastrálnej mapy, porastovej mapy alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu pozemku v teréne,
d) kópie dokladov potvrdzujúcich obmedzenie bežného obhospodarovania, najmä rozhodnutie orgánu
štátnej správy ochrany prírody a krajiny, z ktorého obmedzenie bežného obhospodarovania vyplynulo,
e) znalecký posudok o výpočte náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania vrátane podkladov,

na základe ktorých bol znalecký posudok vypracovaný, ak nie sú predložené podľa písmena d), a
dokladu o výške nákladov za jeho vypracovanie,
f) čestné vyhlásenie o majetkovej ujme alebo inej náhrade uhradenej podľa osobitných predpisov 3) do
termínu podania žiadosti, ak ide o obmedzenie výkonu činnosti na základe požiadavky orgánu ochrany
prírody,

g) čestné vyhlásenie o výške dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu
zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu do termínu
podania žiadosti,
h) čestné vyhlásenie, že poľnohospodársky pozemok bol bežne obhospodarovaný dva roky pred
podaním žiadosti, 4)

i)výpočetnáhradynákladovnavyhotoveniezmenenéhopredpisulesnéhohospodárskehoplánuvrátane
dokladov potvrdzujúcich správnosť výpočtu, 5)
j)dokladopovoleníčinnostipodľaosobitnýchpredpisov;6)dokladsanevyžaduje,aksažiadosťvzťahuje
na poľnohospodárske a lesné pozemky.

31. Podľa § 1 ods. 3 cit. nariadenia, prílohou žiadosti podľa odseku 1 môžu byť aj iné písomné doklady
preukazujúce splnenie podmienok na úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania.

32. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z.z., o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a spôsobe výpočtu náhrady, žiadosť o

úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania obsahuje
a) identifikačné údaje o osobe oprávnenej na uplatnenie nároku na náhradu, a to
1. meno a priezvisko fyzickej osoby, dátum narodenia fyzickej osoby, adresu trvalého pobytu fyzickej
osoby (názov ulice, orientačné alebo súpisné číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov
okresu); u cudzinca adresa prechodného pobytu, 1) ak je na území Slovenskej republiky,

2. obchodné meno fyzickej osoby - podnikateľa 2) alebo názov právnickej osoby, identifikačné číslo
fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, sídlo alebo miesto podnikania fyzickej osoby -
podnikateľa alebo právnickej osoby (názov ulice, orientačné alebo súpisné číslo domu, názov obce,
poštové smerovacie číslo, názov okresu); u cudzinca oprávneného na podnikanie adresu prechodného
pobytu, 1) ak je na území Slovenskej republiky,

b) druhy pozemkov, ktorých sa náhrada týka (ďalej len „dotknutý pozemok“), v členení podľa osobitného
predpisu 3) a ich výmeru,
c) výšku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania,
d) odôvodnenie žiadosti.30. Podľa ods. 2 cit. nariadenia prílohu žiadosti tvorí
a) doklad o vlastníctve pozemku 4) nie starší ako tri mesiace,

b) identifikácia parciel údajmi podľa osobitného predpisu, 5) ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je
zapísané na liste vlastníctva,
c) doklad oprávňujúci žiadateľa na podanie žiadosti, najmä písomné splnomocnenie spoluvlastníkov
pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu,
d) kópia katastrálnej mapy, na lesných pozemkoch aj lesníckej mapy podľa osobitného predpisu 6) alebo

iný doklad umožňujúci identifikáciu pozemku v teréne, najmä geometrický plán,
e) plochová tabuľka 7) lesného hospodárskeho plánu 8) vyhotovená oprávnenou osobou v prípade,
ak ide o obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch, alebo aj grafický prienik
stavu katastra nehnuteľností s dielcami tvoriacimi predmet náhrady, ak plochová tabuľka dostatočne
nepreukazuje vlastnícky vzťah k dotknutým pozemkom,
f) kópie dokladov potvrdzujúcich obmedzenie bežného obhospodarovania, najmä právoplatné

rozhodnutie orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, z ktorého obmedzenie bežného
obhospodarovania vyplýva,
g) výpis z popisu porastov a návrhu hospodárskych opatrení podľa lesného hospodárskeho plánu 8)
pre dielce zodpovedajúci bežnému obhospodarovaniu pozemku, ktorý vychádza zo skutočného stavu
porastu, zohľadňuje modely bežného hospodárenia a je vypracovaný a potvrdený odborne spôsobilou

osobou na vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov alebo iné podklady s obmedzujúcimi
požiadavkami orgánov ochrany prírody zapracované do lesného hospodárskeho plánu, ak ide o
porastovú plochu lesných pozemkov,

h) vyúčtovanie nákladov na vyhotovenie zmeneného predpisu lesného hospodárskeho plánu overeného

odborne spôsobilou osobou na vyhotovenie lesných hospodárskych plánov vrátane dokladov
potvrdzujúcich správnosť výpočtu, 9)
i) znalecký posudok o výpočte náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania vrátane podkladov,
na ktorých základe bol znalecký posudok vypracovaný, ak nie sú predložené podľa písmen a) až h), a
dokladu o vyúčtovaní nákladov za jeho vypracovanie,

j) čestné vyhlásenie o majetkovej ujme alebo inej náhrade vzťahujúcej sa na dotknutý pozemok s
uvedením obdobia, za ktoré bola uhradená do termínu podania žiadosti, ak ide o obmedzenie výkonu
činnosti na základe požiadavky orgánu ochrany prírody,
k) čestné vyhlásenie o výške dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu
zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu do termínu

podania žiadosti,
l) čestné vyhlásenie, že poľnohospodársky pozemok bol bežne obhospodarovaný v súlade s osobitným
predpisom, 10)
m) výpočet výšky dane z nehnuteľností na dotknutých pozemkoch, ktoré sú predmetom náhrady za
obmedzenie bežného obhospodarovania o ktorú bol žiadateľ oslobodený, 11) za obdobie, na ktoré si

uplatňuje náhradu ujmy,
n) doklad o rozhodnutí o využití územia, prípadne o povolení činnosti podľa osobitných predpisov;
12) doklad sa nevyžaduje, ak sa žiadosť vzťahuje na uplatnenie náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania pri poľnohospodárskej a lesníckej činnosti podľa § 2 a 3.

33. Podľa ods. 3 cit. nariadenia, žiadateľ môže na podporu svojej žiadosti podľa odseku 1 priložiť aj
iné písomné doklady preukazujúce splnenie podmienok na úhradu náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania.

34. Po vyhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal súd za

preukázané, že žalobca, resp. jeho právny predchodca si neuplatnil pohľadávku voči žalovanému tým,
že nesplnil riadne povinnosti, ktoré vyplývajú z ustanovení § 1 Nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z.z.
a § 1 Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z.z., t.z. neuplatnil si svoj nárok kvalifikovanou žiadosťou.
Podľa § 32 ods. 6 nového vodného zákona vyplýva, že náhrada majetkovej ujmy bola viazaná na
podanie žiadosti bez toho, aby bolo bližšie špecifikované, aké náležitosti má žiadosť obsahovať,

keďže až súčinnosťou od 01.06.2010 poznámka odkazovala na Nariadenie vlády č. 438/2005 Z.z.
a náhrada majetkovej ujmy sa poskytuje na základe žiadosti podľa § 1 ods. 1,2 cit. nariadenia,
teda kvalifikovanej žiadosti ako hmotnoprávnej podmienky spĺňajúcej všetky náležitosti v nariadení
vymedzené. Nakoľko nový vodný zákon v znení platnom do 31.05.2010 nemal výslovný odkaz naustanovenie vlády upravujúci podrobnosti obsahu žiadosti, žiadateľ nebol povinný mať žiadosť so
všetkými náležitosťami, ale bol povinný podať žiadosť. Napriek doplneniu niektorých príloh a dokladov
neboli preukázané všetky skutočnosti potrebné pre to, aby súd žalobe vyhovel. Neboli dostatočne

špecifikované a vymedzené konkrétne výmery poľnohospodárskej pôdy, ktorá patrí do ochranného
pásma vodného zdroja. Mechanické rozpočítanie majetkovej ujmy za obmedzenie poľnohospodárskeho
užívania pozemkov nie je dostatočným a jasným uplatnením náhrady škody za obdobie jednotlivých
rokov. Žalobca súdu nepreukázal zákonným spôsobom, za ktoré pozemky a v akej výmere si uplatňuje
náhradu majetkovej ujmy, a ani to, že tieto pozemky sa skutočne nachádzajú v ochranných pásmach

vodných zdrojov, a že žalobca, resp. jeho právny predchodca tieto pozemky aj skutočne v rozhodnom
období užíval, resp. na nich hospodáril.

35. Žalobca nepreukázal svoj nárok, keďže nepredložil listiny a doklady v zmysle ustanovení § 1
Nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z.z. a § 1 Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z.z., a to
najmä geometrický plán, prípadne nezávislým geodetom a katastrálnym úradom verifikovanú grafickú

identifikáciu pozemkov, ktorá by preukazovala aj presnú výmeru pozemkov v ochranných pásmach.
Žalobca nepreukázal akých konkrétnych pozemkov (parciel) súčasne spĺňajúcich podmienku, že sa
nachádzajú v ochrannom pásme a boli skutočne obhospodarované pôvodným žalobcom, sa nároky
týkajú, aká činnosť na nich bola konkrétne vykonávaná počas rozhodného obdobia a či vôbec nejaká
ujma vznikla a na základe čoho bol požadovaný nárok vyčíslený.

36. Samotné sporové civilné konanie je konanie dôkazné, ktoré zaťažuje stranu sporu povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou navrhnúť a predložiť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce ich pravdivosť.
Od podania žaloby žalobca ani jeho právny predchodca nepreukázali svoj uplatnený nárok. V žalobe
absentujú základné skutkové okolnosti, ktoré sú podstatnou náležitosťou každej žaloby. Rovnako

absentujúajlistinnédôkazy,ktorémajúpreukázaťhodnovernosťtvrdeniažalobcu.Žalobcaanineoznačil
dôkazy tak, aby z nich jeho skutkové tvrdenia logickým spôsobom vyplývali.

37. Právo na majetkovú ujmu má vlastník pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme
vodárenského zdroja len vtedy, ak túto ujmu preukáže. Vydanie samotného rozhodnutia správneho

orgánu obsahujúce obmedzenia užívania pozemkov v OP VZ Z. ešte samo osebe neznamená vznik
majetkovej ujmy. Žalobca bol povinný preukázať skutočnosti, ktoré by preukazovali vznik majetkovej
ujmy. Uvedené však nebolo preukázané. Výmera pozemkov nebola určená zodpovedným geodetom,
pozemky neboli identifikované zápisom a zákresom vykonaným podľa katastrálneho zákona, nebol
preukázaný tvrdený právny vzťah k pozemkom, spätne za uplatnené roky 2004 až 2010, a rovnako tak

bolo nepreukázané hospodárenie na nich v jednotlivých rokoch hospodáril.

38. K otázke znaleckého dokazovania súd záverom k už uvedenému (bod 20. odôvodnenia) uvádza,
že účelom znaleckého dokazovania je posúdenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti.
Avšak znalecké dokazovanie nemá opodstatnenie tam, kde neboli predložené dôkazy preukazujúce

skutočnosti,ktorémajúbyťvýchodiskomprevypracovanieposudku(t.j.ktorýchpozemkovaakejvýmere
sa uplatnený nárok týka, aká činnosť na nich bola vykonávaná, či a v akej výmere sa nachádzajú v
ochranných pásmach).

39.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdrozhodoltakakojeuvedenévovýrokovejčastidanéhorozhodnutia

a žalobu v celom rozsahu zamietol, ako žalobu podanú nedôvodne.

40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu
trov vznikol žalovanému ako plne úspešnej strane sporu, pričom súd tak žalovanému priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti uvedeného

rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Okresnom súde Galanta, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).