Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Gazdagová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 19P/345/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515219232
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7515219232.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu

o maloletého V. Z., nar.XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, dieťaťa rodičov matky A. Z., nar.XX.X.XXXX, bytom G. Y. XX,
zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom na Čajakovej 5 v Košiciach a otca Mgr.
M. Z., nar.X.X.XXXX, bytom G. Y. XX, zastúpeného AK Juhász & Partners, s.r.o., so sídlom na Palackého
2 v Košiciach, v konaní o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

PredmetomkonaniajenávrhmatkymaloletéhoV.Z.,nar.XX.X.XXXXnazvýšenievyživovacejpovinnosti
otca na maloleté dieťa.

Navrhovateľka, matka maloletého V. podala dňa 30.9.2015 návrh na zvýšenie výživného, ktorý
odôvodnila tým, od poslednej úpravy výživného pre maloletého V., určeného rozhodnutím súdu, ktorým
v rozvodovom konaní rodičia maloletého dieťaťa uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol
maloletý V. zverený na čas po rozvode rodičov do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bola

určená vyživovacia povinnosť v sume 100,-Eur mesačne, sa zmenili pomery u maloletého dieťaťa.
Navrhla, aby

19P/345/2015
- 2 -

súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletého V. zo sumy 100,-Eur mesačne na sumu 300,-Eur
mesačne, počnúc podaním návrhu matky.

Otec maloletého dieťaťa sa k podanému návrhu vyjadril písomne, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že
s podaným návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Uviedol, že nie je v jeho finančných možnostiach
a schopnostiach prispievať na výživu maloletého V. vyššou sumou. Uviedol, že od doby posledného

určenia vyživovacej povinnosti do podania návrhu matky prešlo 7 mesiacov, pričom nemohlo dôjsť k tak
podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného. Okrem výživného, ktorým
prispieva otec na výživu maloletého v sume 100,-Eur mesačne sa podieľa na jeho výžive, uhrádza mu
náklady na zubného lekára, zabezpečil mu kontaktné šošovky, dáva mu vreckové, vzal ho na letnúdovolenku. Okrem toho sa u otca zmenili pomery v tom smere, že mu pribudla vyživovacia povinnosť,
narodil sa mu syn Q..

Zástupca kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, navrhol súdu zvýšiť
výživné zo strany otca primerane potrebám maloletého dieťaťa, ak sa preukáže, že je v možnostiach a
schopnostiach otca prispievať na jeho výživu vyššou sumou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správou o prešetrení rodinných pomerov, listinnými

dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, so spisom tunajšieho súdu 9P/322/2014, 14C/1106/2015 a zistil
tento stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č. konania 9P/322/2014 zo dňa 16.1.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť 11.3.2015 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého V. Z., nar.XX.X.XXXX a súčasne
schválil dohodu o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tak, že maloleté deti C. Z.,

nar.XX.X.XXXX a V. Z., nar.XX.X.XXXX, zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, rodičia
sa dohodli na výške výživného pre maloletého C. v sume 100,-Eur mesačne a maloletého V. v sume
100,-Eur mesačne, vždy do 20.dňa v mesiaci, vopred do rúk matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Matka maloletého dieťaťa žije na adrese trvalého bydliska, v rodinnom dome, ktorý je v BSM matky a

otca maloletého dieťaťa, v samostatnej bytovej jednotke spolu s maloletým V. a plnoletým synom C..
PracujeakosamostatnýinšpektornaOkresnomriaditeľstveHasičskéhozáchrannéhozboruvKošiciach,
kde má uzavretý štátnozamestnanecký pomer na neurčito, príjem z práce uviedla v sume približne 750,-
Eur mesačne. Poberá rodinné prídavky na dve deti. Iný príjem nemá. Uhrádza náklady na bývanie,
za každý tretí mesiac, čo činí mesačne 84,-Eur. Platí polovicu hypotekárneho úveru vo výške 236,-Eur

mesačne. Do práce cestuje autobusom, cestovné náklady uviedla v sume 80,-Eur mesačne. Na stravu
do domácnosti matka vynakladá približne 300,-Eur mesačne. Platí si spotrebný úver vo výške 109,-Eur
mesačne, mobilný telefón v sume 36,-Eur mesačne, náklady na lieky v sume 20,-Eur mesačne.

Maloletý V. je žiakom 8.ročníka na ZŠ v Bohdanovciach. Do školy cestuje autobusom, cestovné náklady

má matka v sume 20,-Eur mesačne. Stravuje sa aj škole,
19P/345/2015
- 3 -

náklady na školskú jedáleň matka uviedla v sume 25,-Eur mesačne. Navštevuje bezplatné krúžky v
rámci školy. Vzhľadom k tomu, že maloletý V. je alergik, berie dlhodobo lieky a vakcíny, náklady na
lieky matka uviedla v sume 20,-Eur mesačne. Maloletý je krátkozraký, nosí kontaktné šošovky, ktoré je
potrebné dokupovať polročne, náklady na ich zabezpečenie činia 20,-Eur, na roztok na šošovky v sume
20,-Eur. Maloletý má výdaje na zabezpečenie školských potrieb, pomôcok do školy v sume približne 30,-

Eur mesačne. Na zabezpečenie ošatenia, obuvi matka vynakladá mesačne približne 80,-Eur.

Matka má vyživovaciu povinnosť aj plnoletému synovi C., ktorý je teraz žiakom 4.ročníka na strednej
škole, v súvislosti s čím mala matka v poslednom období zvýšené výdaje najmä na jeho stužkovú
slávnosť, čo činilo približne 500,-Eur, ktoré uhradila sama ako aj ďalšie výdaje pre už plnoletého syna

C.. Matka uviedla, že na tunajšom súde prebieha konanie o zvýšenie výživného pre plnoletého C. zo
strany otca, ktoré nie je doposiaľ skončené, pod číslom konania 14C/1106/2015.

Matka uviedla, že okrem súdom určenej vyživovacej povinnosti otca sa otec na výžive maloletého
podieľa tak, že mu uhrádza náklady na mobilný telefón, maloletý bol naposledy s otcom na letnej

dovolenke v Bulharsku.

Otec maloletého dieťaťa žije na adrese trvalého bydliska, v spoločnej domácnosti so svojou matkou,
Q. Z.. Okrem maloletého V. a plnoletého syna C. má vyživovaciu povinnosť k maloletému Q. Z.,
nar.XX.X.XXXX. Pracuje na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach, ako druhý zástupca riaditeľa,

priemerný mesačný príjem uviedol vo výške približne 1.200,-Eur mesačne v čistom. Iný príjem nemá.
Matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, je starobnou dôchodkyňou, jej príjem otec uviedol vo výške
približne 300,-Eur mesačne. Uhrádza náklady na bývanie vo výške 251,-Eur mesačne, s tým, že každý
tretí mesiac tieto náklady hradí matka maloletého dieťaťa, tak, ako to uviedla vo svojom vyjadrení.Uhrádza polovicu hypotekárneho úveru vo výške 236,-Eur mesačne. Platí poistku za rodinný dom v
sume 10,-Eur mesačne, domovú daň v sume 81,-Eur ročne. Platí mobilné telefóny pre seba, maloletého
V. a plnoletého C. úhrnne v sume 60,-Eur mesačne. Cestuje do práce autom, náklady na cestovanie

uviedol v sume 100,-Eur mesačne. Na stravu do domácnosti uviedol výdaje v sume približne 200,- Eur
mesačne. Platí si úrazové poistenie v sume 16,-Eur mesačne. Na maloletého syna Q. prispieva sumou
80,-Eur mesačne, po dohode s matkou maloletého.

Otec uviedol, že maloletému nad rámec výživného zakúpil v zimnom období flisovú súpravu, tenisovú

raketu, navštívil s ním niekoľkokrát stomatológa, príležitostne mu dáva vreckové.

Z opisu mzdových listov od zamestnávateľa matky vyplýva, že za obdobie 11/2014 - 10/2015 bol matkin
čistý priemerný mesačný príjem 760,-Eur.

Z opisu mzdových listov od zamestnávateľa otca vyplýva, že otcov čistý priemerný mesačný príjem za

obdobie od 2/2015 - 1/2016 bol 1.374,-Eur.

19P/345/2015
- 4 -

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predpokladomzmenyprávoplatnéhorozhodnutiaovýživnommôžebyťibazávažnejšiazmenapomerov.
Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné nie je primerané, išlo by o neprípustnú reparáciu
právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov sa má na mysli výrazná zmena tých okolností, či

už na strane oprávnenej osoby, alebo povinnej osoby, ktoré boli podkladom predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu vo veci mal súd za preukázané, že od
predchádzajúcej právnej úpravy, kedy bola naposledy určená vyživovacia povinnosť u maloletého V.

Z., nedošlo k výraznejšej zmene pomerov u matky a u otca maloletého dieťaťa, čo sa týka výšky ich
príjmov. U otca maloletého dieťaťa sa zmenili pomery v tom smere, že mu pribudla nová vyživovacia
povinnosť k maloletému Q. Z..

Neobstojí ani tvrdenie matky maloletého dieťaťa, navrhovateľky v tomto konaní, poukazujúce na to, že

v rozvodovom konaní bola pod tlakom a dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu podpísala v situácii, kedy bola citovo skľúčená a neverila odporcovi, že s rozvodom bude
súhlasiť. Bola v predmetnom konaní navrhovateľkou a mala oprávnenie s celým návrhom aj disponovať.

Súd poukazuje na to, že od doby právoplatnosti rozvodového konania a poslednej úpravy rodičovských

práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (11.3.2015) do podania návrhu matky (30.9.2015) prešla
doba necelých 7 mesiacov, kedy sa podstatne nezmenili ani pomery na strane maloletého dieťaťa.

Súd poukazuje na to, že výška výživného sa odvodzuje aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.
Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú

reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby maloletého dieťaťa, ktoré
nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti
rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,
ale sú prospešné pre všestranný vývoj a rozvoj dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19P/345/2015
- 5 -

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch
rodičov, prihliadol na to, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará, ako aj z
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

Súd je toho názoru, že výživné, ktoré v poslednom konaní súd určil, je zodpovedajúce možnostiam
a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti uplynula doba jedného kalendárneho roka, rodičia sa na výške vyživovacej povinnosti zo
strany otca dohodli.

Nakoľko v tomto konaní neboli preukázané také majetkové pomery otca, ktoré by odôvodňovali a
umožňovali záver, že by bol otec schopný prispievať na výživu maloletého dieťaťa zvýšeným výživným,
súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh matky ako nedôvodný zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého

žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa
začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice -
okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O.

s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
19P/345/2015

- 6 -dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.