Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. august 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8T/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519010002
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2519010002.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného M. M.

pre prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.
augusta 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
M. M., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale P., X. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu v inej veci v ÚVV a ÚVTOS
Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase asi o 10.40 hod. v katastrálnom území P. na potoku s názvom Y., revír číslo
2-0400-1-1, patriaceho do rybárskeho revíru Slovenského rybárskeho zväzu, Mestskej organizácie P.,
z brehu lovil bez rybárskeho lístka a povolenia na rybolov na tzv. stavačku - sieťka na chytanie rýb ryby,
kde v sieťke v podberáku na brehu sa nachádzal ulovený Jalec hlavatý (Leuciscus cephalus) o dĺžke 40
cm, pričom bol kontrolovaný hliadkou Mestskej polície P., čím Slovenskému rybárskemu zväzu, Mestskej
organizácie P., G. XX/XX spôsobil ulovením ryby škodu vo výške 15 eur,

t e d a

neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby,

č í m s p á ch a l

prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a m u
u k l a d á

Podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona,
§ 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere

9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí a to:
1 ks teleskopický podberák s dĺžkou tyče 133 cm, 1 ks rybársky bič o dĺžke 2,90 m čiernej farby, 1 ks

rybárska udica o dĺžke 2,40 m modro čiernej farby s navijakom značky Carp Runner 5000 čiernej farby,
1 ks plastové vedro bielej farby, 1 ks stavačka - sieťka o rozmeroch 1m x 1m s obalom čiernej farby, 1ks batoh čierno- modrej farby zn. Track Field s rôznym rybárskym náčiním a pomôckami, s nožnicami
a uvoľňovačom háčikov.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný uhradiť poškodenému Slovenskému
rybárskemu zväzu - Mestskej organizácii P., so sídlom G. XX/XX, XXX XX P. škodu vo výške 15 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod Pv 341/18/2204 -19 na Okresný súd Piešťany dňa

9.1.2019 obžalobu na M. M. pre prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vo veci dňa 25.1.2019 vydal trestný rozkaz, ktorý bol obžalovaného doručený dňa 17.6.2019, a voči
ktorému si obžalovaný podal odpor.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.8.2019 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu
obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany Pv 341/18/2204 zo dňa 9.1.2019.
V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný,

súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c),
d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257
odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného
prijať.
Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie

obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako mu je kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku.
V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci
dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Poškodený si uplatnil náhradu škody vo výške 15 eur za ulovenú rybu jalca hlavatého podľa cenníka rýb.

Oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil nasledovné:

V registri trestov má obžalovaný záznamy o 3 odsúdeniach, dvoch za drogovú trestnú činnosť,
z ktorých jedno je zahladené a jednom za krádež. Naposledy bol obžalovaný z výkonu trestu

prepustený 21.7.2017. Aktuálne obžalovaný vykonáva trest odňatia slobody vo veci Okresného
súdu Piešťany 8T/18/2017, v ktorej veci bol dňa 11.6.2019 odvolacím súdom vzatý do väzby, a v
ktorej veci odvolací súd dňa 16.7.2019 odvolanie obžalovaného zamietol, a nariadil mu výkon trestu
odňatia slobody, čím nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/18/2017
vyhlásený dňa 20.12.2017 v prítomnosti obžalovaného, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z

prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa 171 odsek 1 Trestného zákona, z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona ako aj z prečinu pytliactva podľa § 310
odsek 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil dňa 21.10.2016, za čo mu bol uložený úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a

trest prepadnutia rybárskeho náčinia. Výkon trestu vo veci 8T/18/2017 obžalovanému končí 11.2.2021.
Obžalovaný bol postihnutý za 4 priestupky, z čoho boli 2 priestupky v roku 2014 a 2015 proti majetku,
jeden priestupok v roku 2016 bol proti občianskemu spolunažívaniu a jeden v roku 2018 proti všeobecne
záväznému nariadeniu mesta.
Zo správy z miesta bydliska vyplýva, že obžalovaný je slobodný a na adrese trvalého bydliska na

niekoľko mesiacov nezdržuje.

Obhajca v záverečnej reči navrhol u obžalovaného upustiť od ďalšieho trestu, resp. ukladať nižší trest
o jednu tretinu, keďže obžalovaný urobil vyhlásenie o vine.Podľa 310 odsek 1 Trestného zákona, kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo
do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v
čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na

iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.
Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k

spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom,
Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ už bol za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá
na spáchanie trestného činu.

Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o
vine, ktoré súd prijal.

Vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10
odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (lovenie rýb bez povolenia s kompletným
rybárskym náčiním) a najmä jeho následku (ulovenie jalca hlavatého o dĺžke 40 cm), ale aj okolností,
za ktorých bol spáchaný (k loveniu mal k dispozícii kompletné rybárske náčinie) a miere zavinenia
obžalovaného (konanie v priamom úmysle), po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne

zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného
zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iný druh trestu by mu
nezabránil v opätovnom páchaní pytliactva, za ktoré už bol v čase spáchania skutku (8.7.2018)
neprávoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody (rozsudok vo veci 8T/18/2017 bol
vyhlásený v prítomnosti obžalovaného dňa 20.12.2017). Teda ani vyhlásený rozsudok s uloženým

20 mesačným nepodmienečným trestom odňatia slobody obžalovanému nezabránil, aby sa opätovne
nedopustil rovnakej trestnej činnosti.
Prípad, keď páchateľ po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, ale ešte pred
nadobudnutím jeho právoplatnosti, spácha ďalší trestný čin, nie je súbehom ani recidívou. Hovoríme tu o
mnohosti sui generis alebo tiež recidíve nepravej. Táto forma mnohosti má bližšie k pravej recidíve ako k

súbehu, pretože páchateľ bol, hoci ešte nie právoplatným (ale už vyhláseným) rozsudkom varovaný, aké
trestnoprávne následky má jeho predchádzajúca trestná činnosť, ale ani týmto varovaním sa nedosiahla
náprava páchateľa. Nepraná recidíva kladie dôraz na výchovnú silu rozsudku bez pohľadu na jeho
právoplatnosť. Vychádzajúc z toho, že ak ten istý subjekt spácha po takomto spoločenskom zákroku
ďalší trestný čin, zasluhuje si, aby bol považovaný za recidivistu.

Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l) Trestného
zákona, nakoľko sa obžalovaný ku skutku priznal a tento oľutoval a v § 36 písmeno n) Trestného
zákona, nakoľko obžalovaný v prípravnom konaní opísal okolnosti skutku a na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie o vine, čím napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd u
obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, a to, že už

bol za trestný čin odsúdený (odsúdenie Okresným súdom Bratislava 2 vo veci sp. zn. 3T/123/2013 z
19.9.2013, právoplatné 6.6.2014 a odsúdenie Okresným súdom Piešťany vo veci sp. zn. 2T/37/2015 z
20.8.2015, právoplatné 29.8.2015).S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami ako aj
mieru ich závažnosti sa zákonom stanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 310 odsek 1 Trestného
zákona v trvaní až 2 roky menila tak, že sa znižovala horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, a

súd tak ukladal trest v sadzbe do 16 mesiacov.
S ohľadom na skutočnosť, že u obžalovaného ide o tzv. nepravú recidívu vo vzťahu k trestnému
činu pytliactva, pričom predchádzajúce uložené nepodmienečné odsúdenie, hoci v tom čase ešte
neprávoplatné, nemalo na neho žiadny výchovný vplyv a ani ho neodradilo, aby sa opätovne takéhoto
konania nedopustil, súd obžalovanému uložil trest zohľadňujúc aj mieru závažnosti skutku a následky,

tesne nad polovicou upravenej trestnej sadzby vo výmere 9 mesiacov. Súd má za to, že trest kratšieho
trvania by neviedol k náprave obžalovaného, nakoľko rovnakej trestnej činnosti vo forme pytliactva sa
dopustil už v minulosti, za tento skutok bol neprávoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia
slobody a ani to ho neodradilo sa rovnakého konania dopustiť len 6 mesiacov po vyhlásení rozsudku
vo veci 8T/18/2017. Pre obžalovaného tak ani vyhlásený nepodmienečný trest nebol dostatočnou
výstrahou na to, aby sa rovnakého konania opätovne nedopustil, preto kratší trest v tejto veci, by nemal

na obžalovaného náležitý výchovný efekt a dostatočne by nezabezpečil ani ochranu spoločnosti. K
tomuto treba podotknúť, že už v rozsudku 8T/18/2017 bol obžalovanému ukladaný trest prepadnutia
rybárskeho náčinia, ktoré bolo zaistené, pričom obžalovaný si pred spáchaním skutku v danej veci
obstaral kompletné rybárske náčinie, z čoho je zrejmý absolútne ľahostajný postoj obžalovaného k tomu,
že loví ryby bez rybárskeho lístka.

Takýto trest súd považoval za potrebný na prevýchovu a nápravu obžalovaného, zohľadniac tak
generálnu, ako aj individuálnu prevenciu.

K návrhu obhajcu na upustenie od uloženia ďalšieho trestu treba uviesť, že súd nepovažuje trest
uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/18/2017 vo výmere 20 mesiacov

nepodmienečne za dostatočný vo vzťahu k ochrane spoločnosti ani k náprave páchateľa. V prvom
rade treba uviesť, že uložený 20 mesačný trest bol úhrnný a vzťahoval sa k trom skutkom a k trom
trestným činom, teda nie len k prečinu pytliactva, ale aj k prečinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi a k prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia, teda súd zohľadňoval spáchanie viacerých skutkov a viacerých trestných

činov. V danej trestnej veci obžalovaný síce spáchal len jeden skutok vo forme prečinu pytliactva, avšak
tento spáchal len pol roka po tom, čo súd vyhlásil rozsudok vo veci 8T/18/2017, ktorý v tom čase nebol
ešte právoplatný, teda obžalovaný sa dopustil tzv. nepravej recidívy. Súd má za to, že keďže ani hrozba
nepodmienečného trestu odňatia slobody okrem iného aj za pytliactvo neviedla obžalovaného k tomu,
aby sa opätovne toho istého konania nedopustil, pričom skutok v danej veci spáchal len 6 mesiacov po

vyhlásení rozsudku vo veci 8T/18/2017, nepostačuje na ochranu spoločnosti ani nápravu obžalovaného
upustenie od uloženia ďalšieho trestu.
K vyjadreniu obhajcu, že v praxi sa znižujú tresty o jednu tretinu v prípade vyhlásenia viny obžalovaným,
súd uvádza, že súd okolnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a v prípravnom konaní opísal
okolnosti skutku, zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona. Okrem

toho treba podotknúť, že v danom prípade súd nemohol ukladať trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby,
nakoľko pre prečin podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona možno uložiť trest až na dva roky, teda pod
dolnú hranicu sa ani nedalo ísť.

Obžalovaného súd zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia

slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin (prepustený z výkonu trestu 21.7.2017 vo veci Okresného súdu Bratislava 2,
sp. zn. 2T/123/2013 za prečin podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona).

Obžalovanému, ktorý sa ku skutku priznal a uviedol, že rybárskym náčiním lovil ryby, a toto bolo zaistené
pri obhliadke miesta činu, súd uložil aj trest prepadnutia vecí, ktoré boli použité na spáchanie trestného
činu. Týmito vecami boli:1 ks teleskopický podberák s dĺžkou tyče 133 cm, 1 ks rybársky bič o dĺžke
2,90 m čiernej farby, 1 ks rybárska udica o dĺžke 2,40 m modro čiernej farby s navijakom značky Carp
Runner 5000 čiernej farby, 1 ks plastové vedro bielej farby, 1 ks stavačka - sieťka o rozmeroch 1m x 1m

s obalom čiernej farby, 1 ks batoh čierno- modrej farby zn. Track Field s rôznym rybárskym náčiním a
pomôckami, s nožnicami a uvoľňovačom háčikov.Uloženie trestu prepadnutia veci obžalovanému umocňoval aj fakt, že opakovane lovil ryby vybavený
kompletným rybárskym náčiním, napriek tomu, že nemá rybársky lístok a za rovnaký skutok už bol
odsúdený, dokonca mu bol ukladaný aj trest prepadnutia rybárskeho náčinia.

Obžalovaný spôsobil trestným činom Slovenskému rybárskemu zväzu, Mestskej organizácii P. škodu
ulovením ryby - jalca hlavatého o dĺžke 40 cm, na ktorú nárok si poškodený riadne a včas uplatnil, preto
súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému zväzu vo výške 15 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania

podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste a o náhrade škody možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306
odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie

rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a
to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh
(pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308
odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného
poriadku),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307

odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného
poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za
právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.