Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515219232
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515219232.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
V. Z. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice so sídlom na Staničnom námestí č. 9 v Košiciach dieťaťa rodičov A. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej
v G. Y. č. X zastúpenej advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou so sídlom na Čajakovej ulici č. 5 v

Košiciach a M.. M. Z. nar. 5.X.XXXX bývajúceho v G. Y. č. XX zastúpeného Advokátskou kanceláriou J&J
Partners, s.r.o. so sídlom na Palackého ulici č. 2 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 23.3.2016 č.k. 19P 345/2015-193 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zvýšenie výživného s

odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného uplynulo necelých sedem mesiacov, počas ktorých
nedošlo k tak podstatnej zmene pomerov, že by si vyžadovala zmenu rozhodnutia o výživnom. O trovách
účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s odôvodnením, že konajúci

súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nakoľko dôsledne neskúmal schopnosti, možnosti a
majetkové pomery otca a obmedzil sa iba na všeobecné konštatovanie, že vzhľadom na krátkosť času,
ktorý uplynul od poslednej úpravy výživného nedošlo k zmene pomerov u otca ani maloletého. Postupom
súdu prvej inštancie došlo k odignorovaniu jej argumentácie, pretože podľa nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. III ÚS 44/2011 nestačí, aby konajúci súd na argument účastníka konania reagoval iba formálne,
ale musí sa s ním vysporiadať dostatočne a v prípade, ak tento argument odmietne, musí dostatočným

spôsobom uviesť, prečo ho považoval za irelevantný. Poukázala na to, že otec maloletého bol v práci
povýšený, s čím súvisí aj zvýšenie jeho príjmu. Vzhľadom na to, že k tejto skutočnosti došlo od 1.6.2016,
jedná sa o novú skutočnosť, ktorá z objektívnych dôvodov nebola predmetom konania na súde prvej
inštancie. Vytkla súdu tiež, že pri rozhodovaní o podanom návrhu prihliadol na dohodu o výživnom, v
zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu svojho nemanželského syna Q. 80 Eur mesačne
napriek tomu, že táto dohoda nebola schválená súdom.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a
tvrdenia matky ohľadom nedostatočne zisteného skutočného stavu označil za nepravdivé. Funkčným
postupom v práci nedošlo k takej zmene jeho pomerov, ktorá by podľa jeho názoru odôvodňovala
zvýšenie doposiaľ určeného výživného, pretože síce jeho funkčný plat vzrástol o 75,50 Eur, ale jeho
príplatok za riadenie mu bol znížený o 69 Eur, v dôsledku čoho sa jeho mesačný príjem zvýšil iba o

6 Eur. K odvolacím námietkam ohľadom uzavretej dohody o výživnom k maloletému Q. konštatoval,
že samotná skutočnosť, že nedošlo k schváleniu napadnutej dohody súdom nič nemení na tom, že kmaloletému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá bez ohľadu na rozhodnutie súdu. Z týchto
dôvodov v závere vyjadrenia vyslovil presvedčenie, že od poslednej úpravy nedošlo k tak závažnej
zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zvýšenie doposiaľ určeného výživného.

4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že trvá na tom, že pomery otca sa od poslednej úpravy
výživného zmenili natoľko, že táto zmena odôvodňuje zvýšenie výživného bez ohľadu na dobu, ktorá
uplynulaodposlednejsúdnejúpravyvýživného.Naďalejnesúhlasila,žedohodaovyživovacejpovinnosti
kmaloletémuQ.bolaplatneuzavretá.Vyjadrilanázor,žejenespravodlivé,abyotecnavýživumaloletého

Q., ktorý je podstatne mladší ako maloletý V., platil výživné len o 20 Eur menej ako na 14 ročného V..

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že naďalej trvá na svojich predošlých vyjadreniach a
navrhuje napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

6.Matkavovyjadreníkvyjadreniuotcauviedla,žepodľamzdovýchlistínotcasajehopríjemodposlednej

súdnej úpravy výživného zvýšil o 135 Eur a od júna 2017 mu zanikla vyživovacia povinnosť k synovi C.,
na ktorého výživu mesačne prispieval 150 Eur. Zdôraznila, že od poslednej úpravy výživného došlo k
výraznej zmene aj na strane maloletého V., ktorý začal študovať na strednej škole, konkrétne na W. na
Z. ulici v C., v dôsledku čoho sa jeho odôvodnené potreby podstatne zvýšili. Navrhla, aby odvolací súd
zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zvýši výživné pre maloletého V. zo 100 Eur na 300 Eur mesačne,

eventuálne aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

8. Podľa § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz neustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

13. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho

konania dospel k záveru, že od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nastali nové
skutočnosti priamo súvisiace s rozhodnutím o zmene výživného, ktoré môžu mať za následok iné
rozhodnutie vo veci. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na schopnosti,možnosti a majetkové pomery povinného. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery tak u maloletého dieťaťa, ako aj u jeho rodiča. Pri zmene pomerov sa vždy
prihliadne na vývoj životných nákladov. Rozsudky odsudzujúce na plnenie v budúcnosti splatných dávok

sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd
určil rozsah plnenia) a prostredníctvom tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res judicata na
základe preukázanej zmeny pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného
alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ale aj objektívne
skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a tiež celkových majetkových pomerov.

V praxi sa vo všeobecnosti najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody: zmena potrieb dieťaťa z dôvodu
začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, ďalej
zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej
povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti
samostatne sa živiť, uzavretie manželstva (oprávneným pri príspevku na výživu rozvedeného manžela),
strata schopností, možností poskytovať výživné (tak ako vyživovacia povinnosť vzniká zo zákona, môže

zo zákona aj zaniknúť; v prípade súdnej úpravy vyživovacej povinnosti sa však spravidla účastníci z
dôvodu právnej istoty dožadujú vyslovenia zrušenia vyživovacej povinnosti). V odvolacom konaní vyšlo
najavo, že maloletý bol v čase poslednej úpravy žiakom základnej školy a od septembra 2017 nastúpil
do prvého ročníka gymnázia. Z ustálenej súdnej praxe nepochybne vyplýva, že s nástupom maloletého
dieťaťa na vyšší stupeň vzdelávania sú spojené zvýšené výdavky a zmena jeho odôvodnených potrieb

v takom rozsahu, že odôvodňuje zvýšenie určeného výživného. Z vyjadrení otca a matky odvolací súd
zistil, že od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia nastala zmena pomerov aj na strane otca, spočívajúca
v jeho pracovnom postupe na lepšie platenú pozíciu, ako aj v zániku jeho vyživovacej povinnosti k synovi
C.. Všetky tieto skutočnosti preukazujú podstatnú zmenu pomerov, odôvodňujúcu zmenu určeného
výživného. Vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré vyšli za odvolacieho konania najavo, odvolací súd

dospel k záveru, že nie je možné rozhodnúť o podanom odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu,
pretože je nevyhnutné, aby konajúci súd rozhodol o podanom návrhu so zreteľom na zmenu pomerov,
ktorá nastala po vyhlásení napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že nové skutočnosti
neboli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, pretože ani nemohli byť, nakoľko nastali až po
vyhlásení napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd sám vo veci rozhodnúť nemohol, pretože by

tým účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom, preto napadnutý rozsudok podľa § 389 ods.
1 písm. b/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Po vrátení veci bude povinnosťou konajúceho súdu dôsledne preveriť a vysporiadať so zmenou
pomerov spočívajúcou v nástupe maloletého na vyšší stupeň vzdelávania sa zvýšením príjmu otca a

zánikom jeho vyživovacej povinnosti k synovi C., zistený skutočný stav veci posúdiť podľa príslušných
ustanovení o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom v spojení so spoločnými ustanoveniami o výživnom
podľa Zákona o rodine. Bude jeho povinnosťou opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a
zákonne odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného
stavu veci a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli preskúmateľné a logicky správne.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).