Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13Er/929/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4405214713
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Nedelka
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4405214713.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: František Csányi - ASUNCION (podnikateľská
činnosť ukončená ku dňu 31.12.2015) so sídlom Nána, Hviezdoslavova 10, IČO: 17 636 787, proti
povinnému: JUDr. Ladislav Barát, so sídlom kancelárie Školská č.3, 949 01 Nitra ako správca konkurznej
podstaty úpadcu: C. F., X.. XX.XX.XXXX, L. Š., F. XXX/X, o vymoženie 419,80 Eur s príslušenstvom a
trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súd poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeného exekučného titulu a žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol poverením tunajšieho súdu

vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský úrad so sídlom
Nové Zámky, Bezručova 16 (ďalej len exekútor).

2. Podaním doručenému tunajšiemu súdu dňa 30.08.2019 povinný súdu predložil návrh na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

3. Preskúmaním skutkového stavu v Obchodnom vestníku exekučný súd zistil, že Uznesením
Okresného súdu Nitra sp.zn. 28OdK/38/2019 zo dňa 30.04.2019, zverejnené v Obchodnom vestníku č.
87/2019 dňa 07.05.2019, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Anna Kovácsová, nar. 24.03.1953,
bytom Štúrovo, Kossúthova 766/7, a ktorému bol ustanovený správca JUDr. Ladislav Barát, so sídlom
kancelárie Školská č. 3, 949 01 Nitra. V predmetnom uznesení súd zároveň rozhodol o oddlžení
povinného a vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu. Oznámením zverejneným

v Obchodnom vestníku č. 147/2019 dňa 01.08.2019 oznámil správca konkurznej podstaty v zmysle §
167v ods. 1 ZoKR, že konkurz sa končí z dôvodu, že konkurzná podstata tvorená majetkom dlžníka
nepokryje náklady konkurzu.

4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v §243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.04.2017 exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.7. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiam podľa §
57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

8. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), každý platobne neschopný dlžník,
ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom
podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň“).

10. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v
konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené,
stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

11. Podľa § 167a ods. 3 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za

vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

12. Podľa § 167e ods. 1 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie,
v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a) alebo sa považuje
za nevymáhateľnú (§ 166b).

13. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani
viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

14. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného

odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

15. Podľa § 167f ods. 5 ZoKR ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady na vedenie

konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada; prípadné exekučné záložné právo zaniknuté v dôsledku
vyhlásenia konkurzu sa obnovuje.

16. Podľa § 167v ods. 1, 3 ZoKR správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo
po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že

konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia
lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako
takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje. (3) Konkurz sa
zrušuje tiež uznesením, ktorým súd zastaví konanie z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie
konkurzu. V uznesení rozhodne aj o zrušení oddlženia. Premlčacia lehota pri pohľadávkach, ktoré mohli

byť uplatnené v konkurze prihláškou, neuplynie skôr, ako tri roky od zastavenia konania. Voči tomuto
rozhodnutiu je dlžník oprávnený podať odvolanie.

17. Podľa § 167v ods. 4 ZoKR zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú
tiež účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d. Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných

počas konkurzu tým nie je dotknutá. Ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po
zrušení konkurzu ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka.

18. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

20. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

21. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z

dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený
a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

22. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o
záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu
alebo splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred

vyhlásením konkurzu alebo pred tým, ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví
všetkých záväzkov ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti na základe dovtedy uzatvorených
zmlúv či záväzkov.

23. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f

zákona o konkurze a reštrukturalizácii, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného
vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania,
v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za
nevymáhateľnú. Z uvedeného dôvodu súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade
ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze alebo splátkovým kalendárom.

24. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym
mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného (t.j. pred 02.02.2018), z čoho vyplýva,
že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v
rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou.

25. V uvedenom prípade sa jedná o vyhlásenie konkurzu na majetok povinného-fyzickej osoby,
vychádzať je teda potrebné z ustanovení štvrtej časti, druhej hlavy ZoKR, kde sa v § 167 ods. 1 uvádza,
že návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. Vzhľadom na
skutočnosť, že v predmetnej veci sa jedná o uplatnenie nového inštitútu oddlženia prostredníctvom

konkurzu, resp. splátkového kalendára, a Okresný súd Nitra uznesením sp.zn. 28OdK/38/2019 zo
dňa 30.04.2019 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 87/2019 dňa 07.05.2019 na majetok povinného
ako fyzickej osoby vyhlásil konkurz a zároveň ide o exekučné konanie, v rámci ktorého sa vymáha
pohľadávka, ktorú možno uspokojiť iba v konkurze aj napriek skutočnosti, že zverejnením Oznámenia
v Obchodnom vestníku č. 147/2019 dňa 01.08.2019 sa konkurz zrušil podľa § 167v ods. 1ZoKR, avšak

účinky oddlženia zostávajú zachované, preto súd pristúpil k zastaveniu exekúcie, nakoľko z ustanovenia
§ 167f ods. 2 ZoKR nevyplýva, že by vyhlásením konkurzu došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, ale
naopak súdu vzniká povinnosť, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekúcie. Súd
preto, rešpektujúc zákonnú úpravu vyššie citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
túto aplikoval a predmetnú exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §

167f ods. 2 ZoKR zastavil, nakoľko boli naplnené zákonné predpoklady pre jej zastavenie.

26. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie si musel ujasniť, ktorú právnu úpravu použiť, nakoľko
exekučnékonaniezačalopredúčinnosťouzákonač.348/2011Z.z.,ktorýupravilrozhodovanieotrovách
exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k

tejto otázke. I keď zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia,
exekučnýsúdjetohonázoru,ževzhľadomnato,žeexekučnékonaniezačalodňa22.08.2005,kedybola
spísaná zápisnica pred súdny exekútorom t.j. pred 11.06.2003, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú
do 31.12.2011, nakoľko i pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného
práva, ktoré má však materiálnu povahu. Charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia

znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné
predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných
predpisov. Túto zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na
princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jednýmzo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava
nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. Inými slovami,
že účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom

predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť
konania (exekúcie) a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho.
Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová práva úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak
zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (v časti trov konania
účastník) a preto jeho pozícia pri aplikácia staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej

činnosti súdov musí zostať nezmenená. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorého: „Hoci pri rozhodovaní
o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve
tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej
intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré
boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov.“ V súlade s tým súd o náhrade

trov exekúcie rozhodol podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2011.

27. Nakoľko otázku náhrady trov exekúcie po vyhlásení konkurzu nerieši ani zákon o
konkurze a reštrukturalizácii, ani Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2011 podľa ktorého súd
rozhodoval (t.j. Exekučný poriadok v znení účinnom v čase začatia exekučného konania), na základe

analógie procesného práva postupoval podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a rozhodoval o tom,
kto a v akej výške nahradí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia
exekúcie rozhodnutím súdu). Súd nepopiera, že súdny exekútor má vždy nárok na náhradu skutočných
výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal. Nič
na tom nemení ani zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok

povinného. Pri náhrade trov exekúcie v zásade platí, že ich znáša povinný a exekútorovi vzniká proti
povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu však už súdny exekútor nemá možnosť si pohľadávku
v exekučnom konaní uspokojiť podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Pohľadávka exekútora tak
nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. Pokiaľ teda
v danom exekučnom konaní exekútorovi vznikla proti povinnému, na ktorého majetok bol vyhlásený

konkurz, pohľadávka titulom trov exekúcie, súdny exekútor si ju mal prihlásiť ako pohľadávku proti
podstate v konkurznom konaní (per analogiam § 48 druhá veta z. č. 7/2005 Z. z.) a nie požadovať
náhradu vyčíslených trov exekúcie od oprávneného.

28. Súd skúmal, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné

zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený nenesie
žiadnu zodpovednosť, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie
exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú
splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,

nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené ex lege. Vzhľadom na
uvedené súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi ani náhradu trov exekúcie oprávneným

29. Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať

povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade bolo dôvodom zastavenia
vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, teda z toho dôvodu povinný platiť trovy exekúcie nemôže,
musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd
preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento

prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to,
že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné
postupovaťpodľaustanovenia§203ods.2Exekučnéhoporiadku,nakoľkopríčinouzastaveniaexekúcie
bolopovoleniekonkurzu,tedaspusteniemechanizmunazáchranunielenobchodnýchspoločností,ktoré
nemajú dostatok majetku. Taktiež nedostatok majetku možno vyvodiť i z toho, že povinný dobrovoľne

neuhradil svoje dlhy, ktoré mal voči oprávnenému, následne bolo vydané rozhodnutie oprávneného,
avšak ani táto skutočnosť nemala vplyv na zaplatenie dlhu, nakoľko pre nedostatok majetku nemohol
byť dlh dobrovoľne uhradený. Z toho vyplýva, že nemajetnosť povinného trvala už dlhšiu dobu pred
začatím exekučného konania a uznesenie o vyhlásení konkurzu iba potvrdilo tento stav.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej
inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je
súdnyúradníkviazanýprávnymnázoromsúdu.Vsťažnostisapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania

uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne
a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.