Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. máj 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 4T/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318010991
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milena Jakubíková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4318010991.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice samosudcom JUDr. Milenou Jakubíkovou v trestnej veci obžalovaného M. S. pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona na
hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
M. S., narodený XX.XX.XXXX v F., trvale bytom S. č.XXX/X

j e v i n n ý , ž e
hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúce zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení
vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté deti a rozsudkom Okresného súdu Levice spisová značka
2P/171/2015 zo dňa 18.5.2016, právoplatným dňa 01.06.2016 bol zaviazaný prispievať na výživu
maloletého C. S. výživným vo výške 50,- eur mesačne a na maloletú F. S. výživným vo výške 60,-eur
vždy do 15. dňa príslušného mesiaca do rúk matky Y. N., túto povinnosť si v mieste trvalého pobytu a
na miestach, kde sa zdržiaval neplní od 01.12.2017 do 02.05.2019, čím mu vznikol za uvedené obdobie

na výživnom na obe deti spolu dlh vo výške 1320,-eur,
pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Levice spisová značka 1T 50/2017 zo dňa 7.11.2017,
právoplatným dňom 29.11.2017 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1
Trestného zákona

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal uvedený čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona
a za to sa o d s u d z u j e
podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona so zistením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/
Trestného zákona, priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona za použitia § 38

odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Leviciach podal dňa 28.08.2018 na obvineného M. S. obžalobu č. 1Pv
308/18/4402 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. c/ Trestného
zákona, ktorú na hlavnom pojednávaní navrhoval modifikovať v skutkovej vete čo do obdobia neplnenia

vyživovacej povinnosti a výšky sumy zameškaného výživného ku dňu rozhodnutia súdu.
Na hlavnom pojednávaní prednesení obžaloby prokurátorom okresnej prokuratúry obžalovaný neurobil
vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 Trestného poriadku a súd vykonal dokazovanie výsluchomobžalovaného, svedkyne poškodenej Y. N., prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, správ,
charakteristík, odpisu registra trestov, spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 1T 50/2017. Po vyhodnotení
dokazovania súd dospel ku skutkovým a právnym záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný M. S. na hlavnom pojednávaní dňa 03.01.2019 uviedol, že vyživovaciu povinnosť na svoje
maloleté deti neplnil tak, ako je to uvedené v obžalobe prokurátora a to z dôvodu, že prišiel o prácu, bol
bez peňazí, nemal ani kde bývať, pretože ho otec vyhodil a asi dva týždne bol na ulici. Následne si našiel
bývanie vo U., našiel si aj prácu a začal platiť výživné, avšak nezaplatil všetko, pretože musel platiť aj

nájomné. Predložil poštové poukážky o zaplatení výživného vo výške 440 eur. Uviedol, že je zamestnaný
v spoločnosti Y. K. W. ako vodič a má príjem vo výške 800,-eur. Má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť
voči mal. M.ovi S.ovi, nar. 22.11.2018. Dlh na výživnom by chcel zaplatiť do konca mesiaca. So svojimi
deťmi sa nestretáva, pretože mu matka v tom bráni tým, že keď sa má s nimi stretnúť, má vždy rôzne
výhovorky. Na hlavnom pojednávaní dňa 04.02.2019 obžalovaný uviedol, že dlh na výživnom matke
detí nezaplatil, nakoľko mu zamestnávateľ Y. K. W. nevyplatil mzdu, z toho dôvodu zmenil zamestnanie

a je zamestnaný v spol. C. s.r.o. W. ako vodič od 05.01.2019. Mal by dostať mzdu vo výške 1200,-eur
a požiadal súd o poskytnutie lehoty na zaplatenie dlhu na výživnom.
Na hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2019 obžalovaný uviedol, že výživné nezaplatil, pretože bol
nezamestnaný, v spol. Rodila pracoval len mesiac do konca februára 2019, pretože zistil, že ho
zamestnali na čierno a rieši to Inšpektorát práce. V tejto spoločnosti dostal mzdu vo výške 300 eur, z

ktorejvýživnénezaplatil.Od01.04.2019sazamestnalvspol.Y.K.s.r.o. W.,kdeužbolzamestnaný,alev
súčasnej dobe sa zmenil konateľ spoločnosti, ktorým je pán F., bývalý vedúci dopravy a keďže ho poznal,
zamestnal ho ako vodiča autobusu. Pracovnú zmluvu nepriniesol, pracovný pomer má uzatvorený na
dobu určitú. Zamestnávateľ mu navrhol, že mu bude bežné výživné aj so zameškaným výživným zrážať
zo mzdy a posielať matke detí. Súdu predložil poštovú poukážku o zaplatení výživného vo výške 110

eur dňa 30.4.2019. Od spoločnosti Y. K. s.r.o. dostal mzdu vo výške 400,-eur, pretože neodpracoval celý
mesiac, nebolo toľko práce, lebo len teraz začínajú zájazdy. Má dohodnutú mzdu vo výške 800,-eur, ale
keďže má exekúcie, tak na výplatu dostane menej.

Svedkyňa poškodená Y. N. na hlavnom pojednávaní dňa 03.01.2019 uviedla, že obžalovaný je otcom ich

detí F. a C. a bolo mu určené výživné vo výške 60 eur na F. a 50 eur na C.. Túto vyživovaciu povinnosť si
riadna neplní, zaplatil jej len výživné vo výške 440,-eur. Chcela by len, aby si túto vyživovaciu povinnosť
plnil, nakoľko musí deťom kupovať jedlo, platiť škôlku. K uvedenému dňu dlh na výživnom bol 990 eur.
Obžalovaný na výživu detí neprispieva ani iným spôsobom, len keď boli u neho kúpil im zmrzlinu, kofolu.

Súd vykonal dokazovania aj listinnými dôkazmi -rozsudkom Okresného súdu Levice sp.zn. 2P 171/2015,
rodnými listami maloletých detí, Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice /ďalej len
ÚPSVR Levice/ č. LV1/OHN,NVaŠSD/SOC/2017/45257 o priznaní náhradného výživného, správou
Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra a zoznamom zamestnávateľov obžalovaného M. S., Potvrdeniami
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice o poberaní peňažných príspevkov poškodenou Y. N.,

správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko U. o evidencii obžalovaného ako
uchádzača o zamestnanie, Potvrdeniami ÚPSVR N. o poberaní prídavkov na mal. deti S.ové a o
poberaní náhradného výživného na mal. deti, poštovými poukážkami o zaplatení výživného, lustráciou
v systéme Sociálnej poisťovne.

Z rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn. 2P/171/2015-47 zo dňa 18.05.2016, právoplatného dňa
01.06.2016 vyplýva, že súd vo veci starostlivosti o mal. deti C. S. a mal. F. S.ovú , z rodičov Y. N. a M. S.
schválil rodičovskú dohodu tak, že mal. C. S. a mal. F. S.ovú zveril do osobnej starostlivosti matky a otec
sa zaviazal prispievať na výživu mal. C. sumou vo výške 50,-eur a na výživu mal. F. sumou vo výške
60,-eur mesačne vždy do 15. teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti

rozsudku.
Z rodných listov mal. F. S.ovej a mal. C. S. vyplýva, že otcom mal. detí je M. S., nar. XX.XX.XXXX.

Z Rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Levice č. LV1/OHN,NVaŠSD/SOC/2017/45257-7
zo dňa 07.03.2017 vyplýva, že C. S., nar. XX.XX.XXXX má nárok na náhradné výživné vo výške 50,-eur

mesačne počnúc dňom 01.11.2016, ktoré bude vyplácané žiadateľovi Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XX.Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka W. zo dňa 14.6.2018 vyplýva, že obžalovaný bol
registrovaný u zamestnávateľa C. company s.r.o. U. XXX/X, N. na dohodu o pracovnej činnosti od
17.4.2018dosúčasnosti. Vevidenciižiadateľovodávkuvnezamestnanostisanachádzalod01.11.2013

do 30.6.2015 a dávku v nezamestnanosti poberal od 01.11.2013 do 03.03.2014. Nebol evidovaný ako
poberateľa nemocenských dávok, ani ako poberateľ dôchodku, úrazových dávok a dávok garančného
poistenia. Z prehľadu zamestnávateľov obžalovaného evidovaných v Sociálnej poisťovni vyplýva, že v
období od 01.08.2017 do 10.11.2017 bol zamestnaný na základe Dohody o pracovnej činnosti v spol.
Easy N. L., s.r.o., v období od 20.02.2018 do 16.4.2018 bol zamestnaný ako zamestnanec v spol. C.

company s.r.o.

Z oznámenia a Potvrdení ÚPSVR Levice, odbor sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že poškodená Y.
N. poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,39 v roku 2017 a 18,52 eur
v roku 2018 a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením

prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,32 eur. Z Potvrdení o poberaní náhradného
výživného za nezaplatené výživné za rok 2017, 2018 vyplýva, že Y. N. bolo vyplácané náhradné výživné
pre oprávnenú F. S.ovú vo výške 60,-eur a pre C. S. vo výške 50,-eur.

Z oznámenia ÚPSVR Nitra zo dňa 14.6.2018 vyplýva, že obžalovaný nebol toho času evidovaný ako

uchádzač o zamestnanie. Naposledy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 15.10.2016
do 17.11.2016 vrátane, kedy bol vyradený pre nespoluprácu. Posledný zamestnávateľ bol p. U. F., Za
U. XXX, T. a pracovný pomer trval od 24.11.2015 do 14.10.2016.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný M. S. bol v období od 31.5.2017 do 26.06.2017

evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa Easy N. L., s.r.o. F. a od 01.08.2017 do 10.11.2017 u
uvedeného zamestnávateľa pracoval na základe Dohody o pracovnej činnosti. V období od 20.02.2018
do 16.04.2018 bol evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa C. company s.r.o. N., U. 1, kde
bol jeho vymeriavací základ za uvedené obdobie v priemere 190,-eur. Od 17.04.2018 do 27.06.2018
u uvedeného zamestnávateľa pracoval na základe Dohody o pracovnej činnosti a od 26.06.2018 do

31.07.2018 pracoval v spol. Y. K. L. s.r.o. W. na základe Dohody o vykonaní práce a od 20.03.2019
pracuje v uvedenej spoločnosti na základe Dohody o vykonaní práce.

Zo správy ÚPSVR Levice a Potvrdení vyplýva, že Y. N. poberá prídavky na deti od 01.05.2012 až do
súčasnosti, v roku 2017 vo výške 47,04 eur a v roku 2018 vo výške 47,36 eur a náhradné výživné na

mal. F. S.ovú vo výške 60,-eur a mal. C. S. vo výške 50,-eur.

Z kópií poštových poukážok vyplýva, že obžalovaný zaplatil Y. N. dňa 18.12.2016 sumu 220,-eur, dňa
17.08.2018 sumu 110,-eur, dňa 03.10.201 sumu 110,-eur a dňa 30.04.2019 sumu 110,-eur.

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 odsek
12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je popísané vo výroku
tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaný sa priznal ku spáchaniu skutku a uviedol,
že výživné neplatil riadne a v stanovenej výške z dôvodu, že prišiel o zamestnanie, nemal kde bývať.
Na hlavnom pojednávaní dňa 03.01.2019 uviedol, že sa zamestnal v spoločnosti Y. K. L., s.r.o. ako

vodič, našiel si byt a požiadal súd o poskytnutie lehoty, aby mohol dlh na výživnom zaplatiť. Na hlavnom
pojednávaní dňa 04.02.2019 uviedol, že dlh na výživnom napriek poskytnutej lehote nezaplatil, pretože
zamestnávateľ Y. K. L. mu nevyplatil mzdu a zamestnal sa v spol. C. company s.r.o. Z lustrácie ako aj
z oznámenia Sociálnej poisťovne však vyplynulo, že obžalovaný bol v spol. Y. K. L. s.r.o. zamestnaný
na základe Dohody o vykonaní práce v období od 20.6.2018 do 31.07.2018 a bola mu za toto obdobie

vyplatená mzda a vykonané aj zrážka na poistnom a teda v čase hlavného pojednávania dňa 03.01.2019
ako ani dňa 04.02.2019 v uvedenej spoločnosti nebol zamestnaný a v spoločnosti C. company s.r.o.
bol zamestnaný v období 20.02.2018 do 27.6.2018. V spoločnosti Y. K. servis s.r.o. znova pracuje od
XX.X.XXXX na základe Dohody o vykonaní práce. Z uvedených skutočností a dôkazov je preukázané,
že obžalovaný nehovoril pravdu a v žalovanom období bol zamestnaný od 20.2.2018 do 31.07.2018 či

už ako zamestnanec alebo na základe dôhod o vykonaní práce alebo o pracovnej činnosti a následne
sa zamestnal až 20.03.2019, pričom z týchto dôkazov tiež vyplýva, že tieto pracovné pomery trvali
krátky čas a od 01.08.2018 obžalovaný nikde nepracoval až do 20.3.2019. Z uvedených dôkazov však
vyplýva, že obžalovaný v čase keď bol zamestnaný za svoju prácu dostával mzdu, z ktorej si vyživovaciupovinnosť neplnil. Z trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedkyne Y. N., matky
maloletých detí F. a C., ktorá potvrdila, že obžalovaný výživné neplatí riadne a včas, vznikol mu dlh
na výživnom, obžalovaný sa s deťmi stretáva občas, ale iným spôsobom na výživu detí neprispieva a

pri ich stretnutí im kúpil len zmrzlinu, nápoj. Potvrdila, že obžalovaný jej vyplatil len sumu 440,-eur. Z
listinných dôkazov bolo preukázané, že matka maloletých detí musela požiadať o priznanie náhradného
výživného, ktoré je vyplácané ÚPSVR Levice vo výške 50,-eur na mal. C. a vo výške 60,-eur na mal.
F.. Z rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn. 2P/171/2015-47 zo dňa 18.05.2016, právoplatného dňa
01.06.2016 vyplýva, že obžalovaný mal prispievať na výživu mal. C. sumou vo výške 50,-eur a na

výživu mal. F. sumou vo výške 60,-eur mesačne vždy do 15. teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky
počnúc právoplatnosťou rozsudku. V období od 01.12.2017 do dňa rozhodnutia súdu 02.05.2019 mal
obžalovaný zaplatiť na výživnom pre mal. deti S.ové sumu 1870,- eur.
Z kópií poštových poukážok nachádzajúcich sa v spise predložených obžalovaným je preukázané, že v
obdobíod01.12.2017do02.05.2019obžalovanýzaplatilpoškodenej550,-eur.Obžalovanýnezaplatilna
výživnom sumu 1320,-eur, ktorá predstavuje zameškané výživné. Obžalovaný si svoju povinnosť platiť

výživné na svoje maloleté deti neplnil ďalej napriek tomu, že už bol za takúto trestnú činnosť odsúdený
Okresným súdom Levice a to práve vo vzťahu k svojím deťom F. a C.ovi a bola mu určená aj povinnosť
zaplatiť zameškané výživné za predchádzajúce obdobie. Obžalovaný si nevytvoril také podmienky, aby
tieto svoje povinnosti mohol riadne a včas plniť tým, že by našiel také zamestnanie, kde by dosahoval
príjem, ktorý by mu umožňoval platiť výživné. Jeho pracovné pomery boli uzatvárané na krátky čas, nie

na plný pracovný úväzok a dokonca v období od 01.08.2018 do 20.3.2019 nebol vôbec zamestnaný.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu
povinnosť riadne a včas od 01.12.2017 do dňa rozhodnutia súdu a aj s poukazom na návrh prokurátora
na modifikovanie skutku podľa vykonaných dôkazov upravil súd skutok uvedený v obžalobe tak, že

obdobie páchania trestnej činnosti upravil od 01.12.2017 do 02.05.2019 a dlh na výživnom vo výške
1320,-eur.

Súd na základe priamych a nepriamych dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil
všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno

c/ Trestného zákona, keďže najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť
vyživovať svoje maloleté deti a bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 1T 50/2017.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie k trestu a osobe obžalovaného listinnými dôkazmi

- odpisom registra trestov, výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov MV, resp. výpisom z Registra
priestupkov, správou o povesti obce S., spisom Okresného súdu Levice sp.zn. 1T/50/2017.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere súd postupoval v zmysle ustanovenia § 34 odsek 1, odsek 2,
odsek 3, odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný M. S. sa podľa odpisu z registra trestov štyri krát dostal do rozporu
s Trestným zákonom, v dvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Obžalovaný bol
súdne trestaný najmä za rôznu trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Levice sp.zn. 1T/50/2017 zo dňa 07.11.2017, právoplatným dňa 29.11.2017 pre prečin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ktorá plynula do 30.05.2019.
V Registri priestupkov MS SR má evidovaných päť záznamov za priestupky, z toho v štyroch prípadoch
za priestupky na úseku cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkov
v znení neskorších predpisov a za porušenie § 8 ods. 1 zák.č. 8/2009 Z.z., za ktoré bol postihnutý

pokutami v blokovom konaní a v jednom prípade za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák.č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zo správ Obce S. vyplýva, že sa v obci
nezdržuje a nemajú o ňom žiadnu vedomosť, v obci nebol riešený komisiou verejného poriadku. Zo
správy Okresného riaditeľstva PZ v Nitre vyplýva, že v súčasnej dobe nie je obžalovaný trestne stíhaný ,
nezdržuje sa v mieste trvalého pobytu od decembra 2017 a nepodarilo sa zistiť miesto jeho terajšieho

pobytu.
Zo spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 1T/50/2017 vyplýva, že trestným rozkazom sp,.zn. 1T/50/2017
zo dňa 07.11.2017, doručeným obvinenému dňa 20.11.2017, právoplatným dňa 29.11.2017 bol obž.
M. S. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona aodsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ mesiacov podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona mu bola uložená povinnosť
zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich možností a schopností zameškané výživné. Skutku sa dopustil

neplnením výživného voči svojim deťom F. S.I. a C.ovi S.I. v období od 01.10.2016 do 07.11.2017, čím
mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1430,-eur. Skúšobná doba plynula od 30.11.2017 do 30.5.2019.
Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno jednoznačne vyvodiť záver o zavinení
obžalovaného spočívajúcom minimálne v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písmeno b/ Trestného
zákona a to s poukazom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného za identický trestný čin.

Súd v zmysle § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, zistil jednu poľahčujúce okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a to, že sa
obžalovaný priznal k spáchaniu trestnej činnosti a svoje konanie oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona - bol už v minulosti odsúdený za trestný čin /odsúdenie
OkresnýmsúdomNitrasp.zn.4T123/2015,zatiaľodsúdenieniejezahladené/tedapomerpoľahčujúcich
a priťažujúcich okolností je 1:1 a súd pri ukladaní trestu vychádzal z ustanovenia podľa § 38 odsek 2

Trestného zákona. Základná trestná sadzba pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek
3 písm. c/ Trestného zákona je 1 až 5 rokov. Súd prihliadol aj na pomery obžalovaného, na okolnosti
spáchania skutku, na spôsob akým bol skutok spáchaný a jeho následok. Obžalovaný spáchal skutok
napriek tomu, že už bol odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy, bola mu uložená povinnosť
zaplatiť zameškané výživné a uložený trest nemal na obžalovaného dostatočný prevýchovný účel a

trestnú činnosť páchal aj v skúšobnej predchádzajúceho odsúdenia uloženej mu trestným rozkazom
Okresného súdu Levice sp.zn. 1T 50/2017. Obžalovaný napriek tomu, že mu boli už predchádzajúcimi
rozsudkami uložené aj povinnosti zaplatiť dlžné výživné a samozrejme popritom platiť bežné výživné,
si svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona a z rozhodnutia súdu neplnil a matka mal. detí, ktorá je
sama poberateľkou príspevkov peňažnej pomoci na kompenzáciu ako zdravotne postihnutá, musela

požiadať o priznanie náhradného výživného pre deti. Obžalovaný sa v rozhodnom období zamestnal len
na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce a zarobil len veľmi nízku mzdu,
teda nevytvoril si podmienky, aby si zabezpečil taký príjem, z ktorého by si vedel svoje dlhy zaplatiť.
Súd prihliadol aj na následok, ktorý obžalovaný svojím konaním spáchal a to výšku dlhu na výživnom
voči svojím deťom. Súd na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že u obžalovaného účel

trestu splní len nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu uložil na spodnej hranici trestnej sadzby
v trvaní 12 mesiacov.
Pre výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest súd považoval za dostatočný na to, aby obžalovanému zabránil v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvoril podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradil od páchania trestnej činnosti a zároveň vyjadril aj morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp.zn. 4T/116/2018. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie

lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2
Tr. por. okrem prokurátora sa končí lehota tým stým dňom ako obžalovanému.
Z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v
prospech alebo neprospech obžalovaného.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu , ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo.