Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Jusková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/174/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216201240
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8216201240.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: G. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. L.
XX, XXX XX L., právne zastúpenej JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom Baštová 5/A, 085
01 Bardejov, o zaplatenie 162,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov č.k. 7C/6/2016-119 zo dňa 26.09.2018, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.
Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že žalovaná je
povinná žalobcovi zaplatiť známy úrok z omeškania v sume 15,45 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 92 %.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal toho, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu úrok vo výške 162,83 eura, úrok z omeškania vo výške 15,54 eura, poplatok vo
výške 140,85 eura, poplatok za upomienky 40 eur a zmluvnú pokutu 33 eur, a to na tom skutkovom
základe, že žalovanej na základe zmluvy č. 800503562 uzavretej 29.4.2014 poskytol spotrebiteľský
úver vo výške 600 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu 140,85 eura, úrok 39,15 eura, t.j. spolu
zaplatiť 780 eur. Dlh sa stal splatným 3.7.2014. Po jeho splatnosti žalovaná uhradila 600 eur.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 29.04.2014 uzavretá
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo
výške 600 eur. Uzavretú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, pričom z vykonaných dôkazov po skutkovej
stránke ustálil, že žalovaná na úhradu poskytnutého spotrebiteľského úveru uhradila sumu 600 eur.
Dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len čo do úroku z omeškania, nakoľko žalovaná bola
povinná spotrebiteľský úver vrátiť do 02.07.2014 a keďže úhradu čerpaných finančných prostriedkov
vykonala až dňa 07.01.2015, dostala sa so splatením úveru do omeškania trvajúceho spolu 188 dní, čo
pri zákonnom úroku z omeškania vo výške 5 % ročne predstavuje sumu 15,45 eura. V prevyšujúcej časti
považovalžalobuzanedôvodnúatozdôvodu,žeúverposkytnutýžalovanejbolopotrebnépovažovaťza
bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahovala údaje o finančnom agentovi, o dobe trvania
zmluvy, neobsahovala správnu výšku RPMN a všetky predpoklady použité na jej výpočet a údaje o
výške, počte a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia právnych predpisov v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 29.04.2014 - § 9 ods. 2 písm. b), f), j), k) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene adoplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 517 ods. 1 a 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Proti uvedenému rozsudku s výnimkou vyhovujúceho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca majúc za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Uviedol tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, že súd prvej inštancie dospel n a základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)).
K vytýkanej absencii údaju o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal
na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, z
ktorého odôvodnenia vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii tejto náležitosti. V zmluve o úvere bola
dojednaná RPMN vo výške 382,68 % pričom bola vypočítaná v zmysle Zákona o spotrebiteľských
úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru
(ďalej len „VPPÚ“). Poukázal na to, že v čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným
žiadny všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná
výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia §
53 odsek 6 Občianskeho zákonníka, pričom by sa malo prihliadnuť na úrokovú sadzbu stanovenú
spoločne pre banky a nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Navyše
prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter
prevýšenia podstatného. Nakoľko dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené
zákonom, nemožno ju podľa názoru žalobcu považovať za právny úkon absolútne neplatný v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že so žalovanou uzavrel zmluvu, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli VPPÚ, pričom priamo na prednej strane zmluvy sa uvádzalo, že spotrebiteľ
súhlasí s obsahom tejto zmluvy, bol oboznámený a súhlasí s VPPÚ. Nie je možné hovoriť ani o
absencii doby trvania zmluvy o úvere, nakoľko žalovaná svojim podpisom zmluvy potvrdila aj prevzatie
a oboznámenie sa so Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, v ktorých je v
bode 2 uvedené, že úver je určený v rozsahu 2 mesiacov. Uviedol, že v zmysle bodu 7 VPPÚ má nárok
na úhradu sumy vo výške 40 Eur za upomienky a na zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur.
3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke
súdu dňa 27.12.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa
29.04.2014 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 800503562 (ďalej len „Zmluva o úvere“), na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 600 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 180
eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 780 eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli v zmysle Zmluvy o úvere
tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne (čo predstavuje 39,15 eura) a administratívnych nákladov
na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo
výške 140,85 eura. V Zmluve o úvere bol tiež uvedený údaj o RPMN a to 382,68 % a výška priemernej
hodnoty RPMN vo výške 69,17 %. V rovnaký deň, t.j. 29.04.2014 bola medzi stranami sporu uzavretá aj
Dohoda o plnení v splátkach, v zmysle ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť celkovú čiastku 780 eur v 2
pravidelných mesačných splátkach vo výške 390 eur, vždy k 2. dňu v mesiaci, počnúc dňom 02.06.2014.
6. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí, okrem iného obsahovať tieto náležitosti:
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvomfinančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,
v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalobcom, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní.(PozriII.ÚS78/05)
8. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací
súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. Uplatnené
námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia preto
nepovažoval za dôvodné.
9. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na
zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu,
ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený
skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom
konania, použil správny právny predpis a správne ho vyložil. V rozhodnutí zodpovedal na argumenty,
ktoré považoval za argumenty pre rozhodnutie podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností vyvodil správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových
a právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov
žalobe čiastočne nevyhovel, zdôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú
upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu
možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie
možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať
to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
10. Súd prvej inštancie správne posudzoval zmluvu o úvere podľa ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úveroch, pričom spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu nebol v
konaní sporný.
11. Zmyslom zákonnej úpravy spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou
z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), absencia ktorej náležitosti
má za následok, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN predstavuje údaj
dôležitý pre vyjadrenie celkových nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké
všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené
v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na
finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho.
Odvolací súd považuje uzavretie osobitnej Dohody o splátkach úveru za obchádzanie Zákona o
spotrebiteľských úveroch s cieľom vyhnúť sa kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej
zmluve. Žalobca v Zmluve o úvere zo dňa 29.04.2014 uviedol výšku ročnej percentuálnej miery nákladov382,68 %, ale v Dohode o plnení splátkach z toho istého dňa, ktorá mení zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v spôsobe splatenia, je už výška ročnej percentuálnej miery nákladov určená ako 341,82 %. Počet
a výška splátok má vplyv na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Takéto konanie žalovaného
vyhodnotila Národná banka Slovenska vykonávajúca dohľad nad subjektmi finančného trhu v oblasti
bankovníctva ako nekalú obchodnú praktiku a rozhodnutím o predbežnom opatrení zo 07.06.2016 sp.
zn.GÚV-709/2016 bola spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., uložená povinnosť zdržať sa používania
nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne, alebo v bezprostrednej
časovej následnosti uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo a dohoda o
splátkach toho istého úveru. Odvolací súd má za to, že spôsob, akým žalobca uzavrel so žalovanou
Zmluvu o úvere a Dohodu o plnení v splátkach je klamlivou obchodnou praktikou v zmysle ustanovenia
§ 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď nejasným, nezrozumiteľným,
viacvýznamovým a nevhodným spôsobom poskytol žalovanej ako spotrebiteľovi informáciu o RPMN.
Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na skutočnosť, že údaj o RPMN uvedený v Zmluve o úvere
(ako aj v Dohode o plnení v splátkach) nezodpovedá skutočnej hodnote RPMN vypočítanej na základe
vzorca tvoriaceho prílohu k Zákonu o spotrebiteľských úveroch.
Nesprávne, resp. zavádzajúce uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké
následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je
bezo sporu klamaním spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať takejto praktike miernejšie dôsledky
ako tie, ktoré predpokladá § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Povinnosťou
žalobcu vystupujúcemu v postavení dodávateľa bolo postupovať voči spotrebiteľovi s odbornou
starostlivosťou, a teda uviesť údaj o RPMN zodpovedajúci skutočnosti už v samotnej zmluve o úvere
(teda zohľadňujúci všetky náklady s poskytnutím tohto úveru spojené a zohľadňujúci plnenie dlhu v
splátkach), keďže dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom profesionálom so skúsenosťami a výrazne
lepšími poznatkami v oblasti, v rámci ktorej vyvíja podnikateľskú činnosť. Zákon o spotrebiteľských
úveroch ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia
tejto faktickej nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom bol spotrebiteľ účinným spôsobom
informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel čo najlepšie posúdiť všetky právne dôsledky
vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Bez toho, aby boli v zmluve uvedené objektívne
údaje umožňujúce spotrebiteľovi orientovať sa medzi úvermi poskytovanými rôznymi dodávateľmi a
posudzovať výhodnosť podmienok, za akých má byť spotrebiteľovi úver poskytnutý, nedochádza k
naplneniu cieľa zákona o spotrebiteľských úveroch. S ohľadom na ust. § 11 Zákona o spotrebiteľských
úveroch je preto opodstatnené žalobcovi nepriznať nárok na úroky a poplatky.
12. Súd prvej inštancie rovnako správne poukázal na absenciu podstatných údajov týkajúcich sa
finančného agenta, prostredníctvom ktorého bola Zmluva o úvere uzatváraná. Neuvedenie údajov
vymedzených v § 9 ods. 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch samo o sebe zakladá
následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b) Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Žalobca sa v podanom odvolaní s absenciu tohto údaju žiadnym spôsobom
nevysporiadal.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že úver poskytnutý žalovanej na základe Zmluvy o úvere sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ žalobcovi nepriznal nárok na
poplatky za upomienky a nárok na zmluvnú pokutu.
14. Ďalšími odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa primeranosti výšky odplaty, či absencie
ostatnýchobligatórnychnáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere saodvolacísúd,vzhľadomnavyššie
prijatý záver, nezaoberal.
15. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie o náhrade trov konania.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k
odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP
zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške
náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne
nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.