Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2019

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 11Er/531/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215205227
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Minárik
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2019:6215205227.7

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš v exekučnej veci oprávneného Private Capital Investments Limited, IČ:
09252000, so sídlom 83 Ducie Street, M1 2JQ Manchester, Spojené kráľovstvo, proti povinnému:
S., vedenej pod spisovou značkou EX 31075/15 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 123,23 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Súd p o v o ľ u j e o d k l a d exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 € v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajší súd poverením zo dňa 24.7.2015 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti
povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 123,23 Eur s príslušenstvom, a to na
základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/172/2014-54 zo dňa

17.10.2014.

2. Písomným podaním zo dňa 20.1.2016 doplnil oprávnený návrh na vykonanie exekúcie tak, že
uviedol, že nemá žiadny vlastný vzťah s povinným podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb., svoje právo
preukazuje vykonateľným súdnym rozhodnutím a rámcovou zmluvou s jej prílohou. Uznesením č. k.
11Er/531/2015-29 zo dňa 20.7.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 11Er/531/2015-34 zo dňa 9.

12. 2016 súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.

3. Písomným podaním zo dňa 18. 1. 2017 podal povinný námietky proti exekúcii, o ktorých súd
rozhodol uznesením č. k. 11Er/531/2015-57 zo dňa 28. 2. 2017 v spojení s uznesením č. k.
11Er/531/2015-81 zo dňa 16. 10. 2017, tak že tieto ako oneskorene podané zamietol, a zároveň
podal aj návrh na zastavenie a odklad exekúcie. Predmetné návrhy odôvodnil tým, že zmluva, ktorú

uzatvoril so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. je zmluvou spotrebiteľskou. Napriek tomu obsahuje
množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, napr. zmenku, kumuláciu zmluvných pokút, vysoké
úroky, absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, a pod.. V tejto súvislosti poukázal na
novelizáciu zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a o exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
vykonanú zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorý s účinnosťou od 23. 12. 2015 okrem iného doplnil do § 57

ods. 1 Exekučného poriadku písm. m), v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, kto je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky avyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom. V prejednávanej veci nebolo prihliadnuté na početné neprijateľné

podmienky používané veriteľom, čím došlo k porušeniu § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka s tým,
že neprijateľnou zmluvnou podmienkou sú prinajmenšom ustanovenia o zmenke, ktoré použil veriteľ na
škodu spotrebiteľa, ktoré boli dojednané v rozpore s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktoré najskôr vymedzovali, že použitie zmenky nesmie byť na škodu spotrebiteľa a nesmie mu znemožnil
uplatnenie námietok, ktoré mu plynú zo zákona o spotrebiteľských úveroch a následne predmetný zákon

limitoval zmenku až do 1. 1. 2011 tak, že bolo možné dojednať iba zabezpečovaciu zmenku a zmenková
suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zákaz používania
zmeniek priniesol následne zákonodarca v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v
jeho § 17. Ak teda zákon zakazuje nejaké konanie, je takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníkaneplatnýavžiadnomprípadenemôžepožívaťprávnuochranu.Neobstojípritomaniargument

o formálnom charaktere zmenky a o jej abstraktnosti, keď práve pri tzv. spotrebiteľskej zmenke,
ktorej používanie bolo pri spotrebiteľských úveroch dovolené do 31. 12. 2010, musel súd už predtým
skúmať kauzu právneho úkonu, a to práve z dôvodu, aby nad akúkoľvek pochybnosť ustálil charakter
zmenky (či ide o podnikateľskú alebo spotrebiteľskú zmenku). V prejednávanom prípade zmenka
vznikla zo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, preto vzniká otázka, či zmenka a jej indosácia

nadmerne nesťažuje, ba dokonca neznemožňuje spotrebiteľovi presadiť vlastné spotrebiteľské práva
vrátane práva na ex offo súdnu ochranu. Zmenka totiž objektívne znamená výrazné sťaženie práv
vystaviteľa zmenky (napr. sťažené uplatňovanie kauzálnych námietok, prísna lehota na námietky, právo
veriteľa na vyplnenie blankozmenky a pod.). V prejednávanom prípade boli nepochybne porušené
predpisy o obmedzení používania alebo o zákaze použitia zmenky, ktoré veriteľ nerešpektoval a

navyše spotrebiteľská zmluva, ktorá je základom pre vystavenie zmenky, obsahuje početné neprijateľné
podmienky a nemorálne sankcie (napr. vyhlásenia spotrebiteľa, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu
práv a povinností v neprospech spotrebiteľa, početné poplatky, ktoré znetransparentňujú skutočnú
odplatu a boli požadované od spotrebiteľa, hoci mu neprinášali nejaký materiálny prospech, a pod.). V
prípade vymáhaných nárokov je tu daný aj rozpor s dobrými mravmi a so zákonnou, ktorý plynie už zo

skutočnosti, že súd priznal a umožnil exekučne vymáhať plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.
Osobitne je rozpor s dobrými mravmi daný a príznačný tým, že konajúci súd v základnom konaní s
poukazom na nároky zo zmenky priznal úžerné plnenia, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že odplata za
poskytnutie spotrebiteľského úveru neprípustne prevyšovala odplatu požadovanú obvykle bankami pri
obdobných produktoch na finančnom trhu a bola tak v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Záverom

navrhol (vzhľadom k tomu, že je možné očakávať, že exekúcia bude zastavená) aby súd povolil odklad
exekúcie.

4. Oprávnený vo vyjadrení k predmetnému podaniu povinného uviedol, že v danom konaní nie sú
dôvody na odklad exekúcie alebo na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený preukázal, že v

súlade s § 37 ods. 3 Exekučného poriadku na neho z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky prešli
povinnosti a práva z exekučného titulu. V lehote na doplnenie návrhu na exekúciu oprávnený uviedol,
že sa naň povinnosť stanovená § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nevzťahuje, keďže mu súd nepriznal
právo zo zmenky rozhodnutím, nejde oprávneného, ktorý by mal vlastné vzťahy s povinným a svoje
právo nepreukazuje ani nepretržitým radom indosamentov. Na oprávneného totiž prešlo právo priznané

exekučným titulom indosatárovi na základe dohody o postúpení judikovaných pohľadávok. Nedošlo
k rubopisu ani k odovzdaniu zmenky, oprávnený sa nestal majiteľom zmenky a preto logicky nemá
právo zo zmenky. V prípade, ak pohľadávka zo zmenky bola už rozsúdená, možno túto pohľadávku
ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť. Je teda zrejmé, že
v prípade, ak by prechod práva z exekučného titulu bol na základe rubopisu, v takom prípade by

oprávnený bol povinný preukazovať vlastné vzťahy predchádzajúceho majiteľa zmenky k dlžníkovi. V
danom prípade došlo k cesii pohľadávky zo zmenky, avšak cesionár pri tomto zmenku nadobudol, teda
logicky neuplatňuje právo zo zmenky. Na podporu svojich argumentov dal oprávnený do pozornosti
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. 10. 2015 sp. zn. 3Oboer/426/2014, na strane 5
ktorého je uvedené odôvodnenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoE/134/2013, kde sa uvádza,

že v exekučnom konaní na podklade exekučného titulu prisudzujúceho plnenie z cenného papiera sa už
na uplatnenie exekvovanej sumy nepožaduje, aby bol predložený aj cenný papier. Práva sú spôsobilým
samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov odlišných od vecí, teda aj od cenných papierov.
Takýmto majetkovým právom je pohľadávka a postúpiť túto možno na základe zmluvy o postúpenípohľadávky, aj v štádiu, kedy je pohľadávka zo zmenky už rozsúdená. Preto je možné túto pohľadávku
ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť. Zároveň si oprávnený
uplatnil nárok na náhradu trov konania za toto podanie.

5.Písomnýmpodanímzodňa20.1.2017povinnýpožiadalozastavenieexekúcienafinančnéprostriedky
nachádzajúce sa na bankovom účte povinného č. SK4265000000000093165188.

6.Exekučnýsúdpreskúmalnávrhpovinnéhonazastavenieexekúcieanávrhnaodkladexekúcie,pričom

dospel k záveru, že tieto návrhy sú v plnom rozsahu dôvodné, a to z nasledovných dôvodov.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej ako "Exekučný poriadok"), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku, v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať

dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa

1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Súd preskúmaním predloženého exekučného titulu zistil, že súdom bola povinnému (ako
žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 123,23 Eur spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 143,23,- Eur od 13.5.2010 do 18.10.2010, čo predstavuje

sumu 56,94 Eur, zo sumy 113,23 Eur od 19.10.2010 do 19.12.2010, čo predstavuje sumu 20,65 Eur,
zo sumy 103,23 Eur od 20.12.2010 do zaplatenia, spolu so 6% ročným úrokom zo sumy 143,23,- Eur
od 17.9.2010 do 18.10.2010, čo predstavuje sumu 0,76 Eur, zo sumy 113,23 Eur od 19.10.2010 do
19.12.2010, čo predstavuje sumu 1,36 Eur, zo sumy 103,23 Eur od 20.12.2010 do zaplatenia, spolu so
zmenkovou odmenou vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 0,48 Eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.

12. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že právny predchodca oprávneného sa domáhal
zaplatenia dlžnej sumy na základe zmenky, ktorú vystavil povinný dňa 5.6.2009 na zmenkovú sumu
143,23 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok povinného zaplatiť na túto zmenku pri predložení
na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 13.5.2009. Keďže

predložená zmenka nebola v konaní povinným spochybnená a má všetky náležitosti platnej zmenky v
zmysle zákona č. 191/1950 Zb., súd žalobe vyhovel.

13. Preskúmaním exekučného titulu mal exekučný súd preukázané, že predmetný rozsudok bol vydaný
v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

Exekučný súd je preto s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení účinnom od
23.12.2015 skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a v prípade
kladného zistenia, je exekučný súd povinný posúdiť exekučný titul z hľadiska kritérií obsiahnutých v
uvedenom zákonnom ustanovení.

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2009
(ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.15. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Exekučný súd sa v súlade s ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku oboznámil s obsahom spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 2C/172/2014, v rámci ktorého konania bol vydaný exekučný titul, na základe
čoho zistil, že žalobca (právny predchodca oprávneného) predložil so žalobou zmenku, na ktorej je
uvedené číslo zmluvy 6770293, zmenka bola vystavená vo Zvolene dňa 5.6.2009 s tým, že je v nej
uvedené: "zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel

Sro, vložka č. 23636/B sumu 143,23 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 13.5.2010". Ako vystaviteľ
zmenky je uvedená Helena Szentkerestiova, trvalé bydlisko: Gen. Svobodu 1995/44, Zvolen a tiež je
uvedené rodné číslo 565213/5952. Na druhej strane je uvedené "Namiesto nás na rad CD Consulting
s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ" a nečitateľný podpis. Vzhľadom na uvedené zistenia si exekučný súd

od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava vyžiadal
zmluvu č. 6770293 a po jej predložení zistil, že sa jedná o úverovú zmluvu, uzatvorenú dňa 5.6.2009
medzi dlžníkom Helena Szentkerestiova, trvalé bydlisko: Gen. Svobodu 1995/44, Zvolen, rodné číslo
565213/5952 a veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o, IČO: 35 807 598 (ďalej aj "Zmluva o úvere"). Na základe
predmetnej zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 100,- Eur a dlžník sa zaviazal

zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 68,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku
168 Eur v 6 mesačných splátkach po 28,- Eur počnúc dňom 5.07.2009. Vzhľadom k skutočnosti, že
predmetná Zmluva o úvere bola uzatvorené rovnakého dňa ako zmenka, ktorá sa stala základom na
vydanie exekučného titulu, zmenka je označená číslom tejto Zmluvy o úvere, vystaviteľom zmenky je
dlžník zo Zmluvy o úvere (povinný), remitentom je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o, IČO: 35 807 598,

ktorá je zároveň veriteľom v Zmluve o úvere a neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú aj všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, v ktorých bode 17 sa nachádza dohoda o vyplnení zmenky, nemal súd
žiadne pochybnosti o tom, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. (veriteľ zo Zmluvy o úvere), a povinný
(dlžník zo Zmluvy o úvere) zabezpečili svoj záväzkový vzťah (Zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou
(blankozmenka) vystavenou dňa 5.6.2009, kde žalovaný (povinný) vystupuje ako vystaviteľ a veriteľ ako

remitent.

18. Na základe uvedených zistení mal exekučný súd preukázané, že vymáhaný nárok, ktorý bol
právnemu predchodcovi oprávneného - spoločnosti CD Consulting, s.r.o. priznaný v exekučnom titule
na základe predloženej - vyššie opísanej - zmenky, vznikol v súvislosti so Zmluvou o úvere uzavretej

medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom (a prvým majiteľom zmenky) a povinným
ako dlžníkom, z ktorej záväzok povinného bol zabezpečený predmetnou zmenkou. Následne musel
exekučný súd posúdiť, či uvedená Zmluva o úvere (kauzálny záväzkový vzťah) je spotrebiteľskou
zmluvou.

19. Preskúmaním obsahu Zmluvy o úvere súd zistil, že právny predchodca oprávneného, v predmetnej
zmluve v postavení veriteľa, sám seba označil identifikačnými údajmi charakterizujúcimi podnikateľa
(IČO, údaj o zápise v Obchodnom registri a právna forma veriteľa - spoločnosť s ručením obmedzením),
ktoré postavenie navyše vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I,
Oddiel: Sro, vložka č. 23636/B, kde ako jeden z predmetov činnosti právneho predchodcu oprávneného

je uvedené poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Povinný, ktorá je podľa obsahu Zmluvy o
úvere fyzickou osobou, je v predmetnej zmluve charakterizovaný identifikačnými znakmi, ktoré nie sú
typické pre podnikateľa, t. j. menom a priezviskom, miestom trvalého pobytu, rodným číslom a číslom
občianskeho preukazu. Z listinných dôkazov obsiahnutých v spise exekučného súdu a ani z tvrdení
oprávneného nevyplýva, že by povinný vykonával obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Vzhľadom

na uvedené je potom právny predchodca oprávneného dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 OZ a povinný
spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 OZ). Rovnako je zrejmý aj formulárový a adhézny charakter zmluvy o úvere,
keď táto je tvorená vopred predtlačenými údajmi veriteľa, kolónkami pre vpísanie identifikačných údajov
dlžníka, výšky poskytnutého úveru, odplaty a spôsobu splácania. Všetky ostatné zmluvné dojednania súsúčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Daná zmluva je preto s poukazom na § 52 ods.
1 OZ zmluvou spotrebiteľskou, ide o zmluvu formulárovú a adhéznu, čo vedie spotrebiteľa k pristúpeniu
na podmienky vopred pripravené dodávateľom. Súd mal teda za preukázané, že nárok vymáhaný v

tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle § 57 ods. 1 písm.
m/ Exekučného poriadku je preto súd povinný skúmať, či v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul,
bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky
alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

20. Na tomto mieste je totiž potrebné zdôrazniť, že zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo s účinnosťou
od 23.12.2015 k zmene právnej úpravy vo viacerých zákonoch v súvislosti s hmotnoprávnym
posudzovaním uplatnených zmenkových nárokov (zmena zákona č. 191/1950 Zb.), ako aj v rámci
procesu rozhodovania o takýchto nárokoch v základnom súdnom konaní, a tiež v rámci posudzovania
splnenia predpokladov pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom
na základe rozhodnutí, v ktorých bol priznaný nárok na základe zmenky. Podľa právnej úpravy platnej

a účinnej od 23. 12. 2015, obsiahnutej v § 243f ods. 1, § 44 ods. 2, § 39 ods. 4, či § 57 ods.
1 písm. m/ Exekučného poriadku, sú exekučné súdy ex offo povinné v exekučných konaniach
vedených na podklade titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky, v každom štádiu konania skúmať,
či bola spotrebiteľovi v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká
primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí, teda, či

v základnom konaní bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor plnenia s dobrými mravmi. Obdobné závery
pritom vyplývajú aj z novelizovaného ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., ktoré bolo s účinnosťou od
23. 12. 2015 doplnené o druhú vetu a o odsek 2, v zmysle ktorých "ak je žalovaným zo zmenky ten,
koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť

námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom
vždy; v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne
na skutočnosti odôvodňujúce vyššie uvedené námietky, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou." Citovaná
právna úprava pritom vychádza zo záveru, že právny inštitút zmenky je síce založený na pomerne

prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, táto formálnosť samotná by však nemala vychyľovať práva
zo zmenkového vzťahu plynúce v prospech jednej zo zúčastnených strán. Túto skutočnosť je treba
akcentovať najmä za situácie, kedy zmenková prax inklinuje k využívaniu zaisťovacej funkcie zmeniek
vo vzťahu k spotrebiteľom ako subjektom, od ktorých reálne nemožno očakávať hlbšie poznatky z
oblasti zmenkového práva (k uvedenému pozri napr. Nález ÚS ČR sp. zn. IV.ÚS 457/10 zo dňa 18. 7.

2013 a pod.). Z vyššie citovanej právnej úpravy teda vyplýva, že minimálne od 23. 12. 2015 (ak nie aj
skôr, vychádzajúc napr. zo záverov spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 10. 2015 uverejneného v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a súdov SR 8/2015 pod číslom 93, v ktorom sa konštatuje, že v prípade, ak súd zistí
na základe relevantných skutočností, že zmenkou je zabezpečený spotrebiteľský vzťah, poskytne súd

ochranu spotrebiteľovi podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) existuje v prípade, ak
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, povinnosť súdu ex offo prihliadať
na všetky námietky, ktoré by mohol spotrebiteľ voči vystaviteľovi zmenky, jej majiteľovi, či predošlému
majiteľovi uplatniť, v exekučnom konaní osobitne na to, či v základnom konaní bolo alebo nebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,

prípadne na rozpor plnenia s dobrými mravmi. Exekučný titul bol pritom vydaný dňa 17. 10. 2014, t. j.
skôr ako došlo k zmene právnej úpravy a rovnako skôr, ako bolo vydané vyššie citované stanovisko.

21. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.24. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľnosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená,
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

25. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 93/2015, zverejnené v Zbierke
stanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepublikyč.8/2015(ďalejlen"StanoviskoNS
SR"), ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

26. Súd posudzuje ne/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom
demonštratívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v ust. § 53 ods. 4 OZ, ale aj
prostredníctvomtzv.generálnejklauzulyobsiahnutejvust.§53ods.1OZ.Samotnásmernica93/13EHS
rovnako ako Občiansky zákonník obsahuje okrem indikatívneho a príkladného výpočtu neprijateľných

podmienok, obsiahnutého v prílohe, aj generálnu klauzulu, obsiahnutú v čl. 3 ods. 1, pretože počíta s
tým, že nekalé môžu byť nielen zmluvné dojednania príkladmo uvedené v prílohe smernice, čo napokon
jasne vyplýva aj z čl. 3 ods. 3 smernice, ktorý uvádza, že zoznam uvedený v prílohe "je indikatívny a
nevyčerpávajúci".Neprijateľnoupodmienkouvspotrebiteľskejzmluvejetedavždyzmluvnéustanovenie,
ktoré možno podradiť pod niektorú z klauzúl obsiahnutých v ust. § 53 ods. 4 OZ, ale zároveň môže

byť kvalifikované ako neprijateľná podmienka aj zmluvné ustanovenie, ktoré nie je možné podradiť pod
niektorú z týchto klauzúl, ak takéto dojednanie napĺňa kritériá generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53
ods. 1 OZ.

27. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci ide medzi účastníkmi exekučného konania o právny vzťah,

ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, venoval exekučný súd pozornosť skúmaniu, či Zmluva o úvere
neobsahuje neprijateľné podmienky a či na tieto podmienky bolo prihliadnuté v základnom konaní vo
vzťahu k priznanému peňažnému plneniu. Zo Zmluvy o úvere súd zistil, že Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré majú vo vzťahu k nej povahu všeobecných obchodných podmienok, obsahujú
v bode 17. zmluvné dojednanie nasledovného znenia: "Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie

peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako "vystaviteľ") vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako "remitent") vystavil vystaviteľ zmenku, v
ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň , kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce

splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh."

28. Z odôvodnenia exekučného titulu, ako aj z čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru mal
exekučný súd preukázané, že zmenka, na základe ktorej bol oprávnenému priznaný nárok v základom
konaní, bola vystavená ako neúplná (blankozmenka), pričom pri vystavení v nej nebola uvedená
zmenková suma. Nevyhnutným predpokladom platného vystavenia takejto zmenky a možnosti priznania
nároku z takejto zmenky je platné uzavretie dohody o vyplňovacom práve, nakoľko listina, v ktorej nie je

uvedená zmenková suma, inak nie je platná ako vlastná zmenka [čl. I § 76 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.
(ďalej len "zmenkový zákon")]. Exekučný súd teda skúmal, či bola dohoda o vyplnení zmeniek v Zmluve
o úvere uzavretá platne, konkrétne či sa v prípade tejto dohody nejedná o neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve.

29. V prvom rade je zrejmé, že dohoda o vyplnení zmenky nie je v Zmluve o úvere zmluvným dojednaním
týkajúcim sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a teda z tohto hľadiska nie je z posúdenia v
zmysle § 53 ods. 1 OZ vyňatá. Zároveň z obsahu Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nevyplýva,
že v nich obsiahnutá dohoda o vyplnení zmeniek je zmluvným dojednaním, ktoré bolo dohodnuté medzi
účastníkmi zmluvy o úvere individuálne, a teda že by povinný, ktorý má postavenie spotrebiteľa a

ochranu tomu prislúchajúcu, mal možnosť zmluvu o úvere uzavrieť bez tejto dohody, pretože táto bola
začlenená medzi ostatné ustanovenia vopred pripravených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.30. V danom prípade je potrebné posudzovať ne/prijateľnosť dohody o vyplnení zmeniek z pohľadu
generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ a je potrebné skúmať naplnenie
jednotlivých kritérií generálnej klauzuly. Zásadným kritériom generálnej klauzuly je identifikácia, či

zmluvnédojednanie,ktoréhoobsahjepredmetomposúdenia,spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach zmluvných strán, pričom táto nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.

31. Exekučný súd zistil, že dôsledkom uzavretia dohody o vyplnení zmeniek dodávateľ získal možnosť
zahrnúť do zmenkovej sumy, ktorá bude ďalej voči spotrebiteľovi znamenať abstraktný zmenkový

záväzok, aj pohľadávky z poplatku za poskytnutie úveru (ktorý predstavuje 68 € za poskytnutie sumy 100
€, t. j. 68 % poskytnutej istiny), uvedeného v zmluve, z ďalších poplatkov za upomienky a zo zmluvných
pokút (viď body 4 - 7 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorých vyplýva napr. zmluvná
pokuta 10 € za každé jednotlivé omeškanie z každou splátkou, zmluvná pokuta 312 € za porušenie
zmluvnej povinnosti podľa bodu 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, zmluvná pokuta 33 €
za neoznámenie zmeny adresy dlžníka a pod. ). Zmluvné strany sa dohodli, že vyplnená zmenka

bude predstavovať voči dlžníkovi - spotrebiteľovi samostatný zmenkový nárok. Už táto skutočnosť s
ohľadom na nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov predstavuje podstatné oslabenie pozície
dlžníka - spotrebiteľa voči veriteľovi. V zmysle dohody o vyplnení zmeniek má veriteľ zo zmluvy o úvere
ako remitent právo vyplniť do zmenky zmenkovú sumu pozostávajúcu zo všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi. Je teda bez rozumnej pochybnosti, že v zmysle uvedeného veriteľ môže do

zmenkovej sumy zahrnúť aj svoje nároky z poplatkov a zmluvných sankcií obsiahnutých v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve. Uvedené dojednanie navyše neprimerane sťažuje (a to až na hranici úplného
znemožnenia) spotrebiteľovi výkon jeho práv na ochranu pred nekalými zmluvnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách aj tým, že spotrebiteľovi ani len neumožňuje zistiť, z čoho pozostáva
veriteľom určená zmenková suma. Tým sa spotrebiteľ dostáva do postavenie, v ktorom si nedokáže

"overiť"oprávnenosťveriteľompožadovanéhoplneniazlúčenéhodojednéhočíselnéhoúdajuzmenkovej
sumy, a naopak oprávnený dostáva do rúk efektívny nástroj rozhodnúť, že ním požadované plnenie,
ktorého výšku sám určil, je v súlade so zmluvou o úvere, ale aj v súlade so všeobecnými právnymi
predpismi, dobrými mravmi a podobne. Práve v uvedenom je možné badať značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo plne odôvodňuje záver o

neplatnosti takéhoto dojednania v zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 písm. o/ a ods. 5 OZ). Absencia platne
uzatvorenej dohody o vyplňovacom práve spôsobuje neplatnosť neúplne vyplnenej zmenky. Súd v
základnom preto jednoznačne pochybil, keď na základe takejto zmenky priznal oprávnenému plnenie z
dôvodu, že neprihliadol na neprijateľné podmienky v Zmluve o úvere.

32. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa Stanoviska NS SR, aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky
(bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa

okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými
mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

34. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2
zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená

sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je
možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek
tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na
ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak
zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na
zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku
úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti súkromného práva platí
obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych
vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná

sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak
predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej
doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byťbezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a
účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.

35. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej
posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom
toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k
prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých

mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že "Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa
jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám

slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných."

36. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté

peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju
pozornosť na výšku zmenkového úroku. Z bankovej úrokovej štatistiky, vedenej Národnou bankou
Slovenska a dostupnej na jej webovom sídle (https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/
urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank), vyplýva, že v čase vystavenia predmetnej
zmenky bola priemerná úroková miera novoposkytnutých úverov v závislosti od začiatočnej doby

fixácie pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti v rozmedzí 6,3 - 13,88 %
ročne. Predmetný zmenkový úrok tieto sadzby mnohonásobne prevyšuje. Navyše, ako už bolo o tom
pojednávané, predmetom úročenia týmto úrokom je celá zmenková suma, t. j. nie len spotrebiteľovi
poskytnutá istina úveru, ale aj poplatok za poskytnutie úveru, poplatky za upomienky, zmluvné pokuty, či
ďalšie veriteľom do zmenkovej sumy zahrnuté sankcie. Tým dochádza k úročeniu poplatkov a sankcií.

37. V danom kontexte je nepochybné, že úroková doložka na zmenke ako právny úkon, ktorým vznikol
záväzok dlžníka (navyše spotrebiteľa) platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške
91,25 % ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v
rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke je preto ako priečiacu

sa dobrým mravom nutné považovať v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej
doložkynazmenke(odhliadnucodostatnýchokolností,spôsobujúcichneplatnosťzmenkyakotakej)mal
súd v základnom konaní prihliadať ex offo, aj bez návrhu. Napokon za rozporné s dobrými mravmi je tiež
potrebné hodnotiť vyplnenie samotnej zmenkovej sumy, ktorej súčasťou je aj nezaplatený poplatok za
poskytnutie úveru, samotná výška ktorého (68 € z poskytnutej sumy 100 € za 6 mesiacov, čo predstavuje

136 % úverovej istiny ročne) je tiež bez pochybností v rozpore s morálkou a dobrými mravmi.

38. Zhrnúc vyššie uvedené exekučný súd uzavrel, že v prejednávanej exekučnej veci
- rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky,

- vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
- v konaní nebolo prihliadnuté na rozpor s dobrými mravmi, ani na neprijateľné zmluvné podmienky v
spotrebiteľskej zmluve.

39. Na základe uvedeného súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil,

pričom sa z dôvodu zastavenia exekúcie ako takej už nemusel zaoberať písomným podaním povinného
zo dňa 20.1.2017, ktorým sa domáhala zastavenia exekúcie v časti (len pokiaľ sa jedná o finančné
prostriedky vedené na jeho peňažnom účte).

40. Uvedenému záveru o potrebe exekúciu v celku zastaviť pritom nebráni ani skutočnosť, že uznesením

č. k. 11Er/531/2015-29 zo dňa 20.7.2016 súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. Takéto rozhodnutie
totiž nezakladá prekážku res iudicata (už len z dôvodu, že súd je povinný neustále skúmať zákonnosť
exekúcie) a až po jeho vydaní sa súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ktorú v čase skoršieho
rozhodovania nemal k dispozícii, dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich zastavenie exekúcie.Zároveň konajúci súd za irelevantné vyhodnotil námietky oprávneného obsiahnuté v jeho písomnom
podaní zo dňa 14. 2. 2017, v ktorých uvádzal, že na jeho osobu, ktorá sa nestala majiteľom zmenky
ale len postupníkom judikovanej pohľadávky, sa nevzťahuje povinnosť podľa § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku, t. j. povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. Predmetom skúmania exekučného súdu
tomto prípade totiž nebolo to, či oprávneného uvedená zákonná povinnosť zaťažuje alebo nie, ale
v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku len to, či rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, či vyšlo najavo,
že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a či v (základnom) konaní nebolo

prihliadnuté na rozpor s dobrými mravmi, ani na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve. Nakoľko bolo exekučným súdom zistené, že exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom
sa nárok zo zmenky uplatňoval, že tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a že
v (základnom) konaní nebolo prihliadnuté na rozpor s dobrými mravmi, ani na neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, boli následne splnené všetky podmienky na to, aby súd exekúciu
podľa citovaného ustanovenia zastavil, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom sa spoločnosť Private

Capital Investments Limited, IČ: 09252000, so sídlom 83 Ducie Street, M1 2JQ Manchester, Spojené
kráľovstvo stala oprávneným v exekučnom konaní.

41. Zároveň z dôvodu, že samotné neprávoplatné uznesenie o zastavení exekúcie nemá odkladný
účinok, súd na návrh povinného s poukazom na § 56 ods. 2 Exekučného poriadku povolil odklad

exekúcie, a to až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

42. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, v zmysle
ktorého ust. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času pri vykonávaní exekúcie, v spojení s § 199 Exekučného poriadku (výšku odmeny exekútora,

náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku
naodmenuananáhraduhotovýchvýdavkovexekútoraustanovíministerstvopodohodesMinisterstvom
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom) a v
spojení s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie) a oprávneného, ktorý zavinil zastavenie

exekúcie tým, že sa domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a v (základnom) konaní nebolo prihliadnuté na rozpor s dobrými mravmi, ani
na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie v sume 39,83 € v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Trovy exekúcie

pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 288/1995 Z. z. (ďalej aj "Vyhláška") v sume 33,19 € a z 20 % DPH v sume 6,64 € podľa § 196 veta
druhá Exekučného poriadku.

43. Pokiaľ sa jedná o trovy oprávneného, ktoré si tento uplatnil, o týchto súd rozhodol s poukazom na

§ 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku tak, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov konania.
Z dôvodu, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, nemožno trovy, ktoré v súvislosti s vymáhaním
pohľadávky vynaložil, považovať za účelné.

Poučenie:

Proti výrokom I a II tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Proti výrokom III a IV. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.