Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/232/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218203659
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2218203659.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobkyne: R. H., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXXX/
X, T., zastúpená: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47 248 998,
proti žalovanému: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, T., zastúpený: Zahradnikova.SK s.r.o., o
sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 50 187 309, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, o návrhu

žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Dunajská Streda, č. k. 20C/29/2018-54 zo dňa 14. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel a žalovanému zakázal akýmkoľvek spôsobom, okrem bežnej údržby, nakladať s

nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. C., obci C., okrese Dunajská Streda, zapísanými na LV č.
XXX Okresného úradu Dunajská Streda ako parcela registra „C“, parc. č. 496/2, zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 176 m2, parcela registra „C“, parc. č. 497/19, ostatné plochy vo výmere 92 m2,
parcela registra „C“, parc. č. 497/30, ostatné plochy vo výmere 21 m2, parcela registra „C“, parc. č.
497/32 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 53 m2, rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 497/32
(ďalej len sporné nehnuteľnosti), až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva

k týmto nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 20C/29/2018.

2. Súd po citovaní § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) vecne uznesenie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu 10.8.2018 sa žalobkyňa
domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy z 19.9.2016, uzavretej medzi žalobkyňou a jej bývalým
manželom I. H., nar. X.X.XXXX ako darcami a žalovaným ako obdarovaným, ktorej predmetom boli vo

výroku uvedené nehnuteľnosti, určenia vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam a nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej zakázal
žalovanému nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a jej
bývalý manžel nadobudli nehnuteľnosti prostredníctvom hypotekárneho úveru počas manželstva do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM). V máji 2016 došlo k odlúčeniu manželov a
žalobkyňabolamanželomdonútenáodsťahovaťsa.Následneotehotnelasosvojímdruhom;tehotenstvo

bolo rizikové a žalobkyňa sa necítila dobre po fyzickej ani psychickej stránke, čo bývalý manžel využil
a pod zámienkou neskoršieho jednoduchšieho vyporiadania BSM žalobkyňu naviedol na uzavretie
darovacej zmluvy k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného (svojho brata), pričom po rozvode mali
byť tieto prevedené späť na manžela, ktorý by uhradil žalobkyni polovicu ich hodnoty krátenú o
polovicu hodnoty nesplateného hypotekárneho úveru. Manželstvo bolo v r. 2017 rozvedené, bývalý
manžel však nehnuteľnosti stále obýva a žalobkyňou navrhnutú dohodu o vyporiadaní BSM a urovnaní

vzájomných majetkových vzťahov odmietol. Od 24.6.2018 sú uvedené nehnuteľnosti inzerované na
internetovej stránke za účelom predaja. Predaj nehnuteľností by však mohol znemožniť výkon exekúciev prípade úspechu žalobkyne v konaní. Vychádzajúc z obsahu návrhu a pripojených listín dospel
súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa osvedčila skutočnosti odôvodňujúce obavu z ohrozenia
exekúcie pre prípad jej úspechu v konaní vo veci samej. Žalovaný je na základe darovacej zmluvy,

ktorej neplatnosti sa žalobkyňa v konaní domáha, výlučným vlastníkom dotknutých nehnuteľností, ktoré
preukázateľne najneskôr od 24.6.2018 ponúka na predaj. Týmto konaním žalovaný prejavuje úmysel
previesť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na inú osobu, čo podľa zaužívanej súdnej praxe
dostatočne odôvodňuje obavu z možného ohrozenia exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu,
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, z dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podľa názoru žalovaného súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď
mal vzhľadom na odôvodnenie návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia a predložených

dôkazov o ponuke nehnuteľností na predaj v rámci internetového portálu za preukázanú potrebu vydania
neodkladného opatrenia z dôvodu možného ohrozenia exekúcie, pričom nezobral do úvahy konanie
žalobkyne, ktorá sama mala dvojročný časový priestor na napadnutie platnosti darovacej zmluvy, v rámci
vyporiadania sa dožadovala iba hodnoty 7.000 eur a nepomer vydaného neodkladného opatrenia vo
vzťahu k nároku žalobkyne. Žalobkyňa žiadnym hodnoverným spôsobom svoje tvrdenia o okolnostiach

darovania predmetnej nehnuteľnosti nepreukázala, ale práve sama žalobkyňa v žalobe priznáva, že jej
úmysel a vôľa previesť predmetné nehnuteľnosti bola vážna a slobodná. Vzhľadom na tieto skutočnosti
je podaná žaloba zjavne nedôvodná a preto vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa má zamedziť
ohrozenie výkonu exekúcie a ktoré je založené na týchto nepodložených tvrdeniach považuje žalovaný
za nesprávne a nedôvodné. Zároveň z predložených dôkazov zo strany žalobkyne je zjavné, že

sa žalobkyňa v minulosti (v čase po uzavretia darovacej zmluvy ako aj po rozvode manželstva) až
do podania samotnej žaloby žiadnym spôsobom nedomáhala nadobudnutia opätovného vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti (t.j. počas obdobia takmer dvoch rokov), ani nerozporovala platnosť uzavretej
darovacej zmluvy, pričom tak mohla urobiť zjavne skôr. Žalovaná tak neurobila ani v období po rozvode
manželstva s bývalým manželom, keď mu dobrovoľne predložila dohodu o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a o urovnaní vzájomných majetkových vzťahoch, v ktorej žiadnym spôsobom
neuviedla ani neriešila predmetné nehnuteľnosti, nedomáhala sa nadobudnutia svojho údajného podielu
na predmetných nehnuteľnostiach, čím de facto potvrdila, že vtedajší stav akceptovala a nebrala
predmetné nehnuteľnosti ako súčasť BSM. Žalovaná sa pri predložení dohody domáhala iba vyplatenia
sumy 7.000 eur oproti prevzatiu záväzku z hypotekárneho úveru, ktorý mala s bývalým manželom.

Keďže sa žalovaná v minulosti nedomáhala svojho údajného spoluvlastníckeho podielu a jej konanie
počas uplynulých dvoch rokov neevokuje žiadnu snahu o dosiahnutie aktuálne ňou požadovaného stavu
(aj keď tak mohla učiniť v predchádzajúcom období), aktuálne tvrdená bezodkladnosť úpravy pomerov
a ohrozenie výkonu exekúcie tak neobstojí. Vydanie neodkladného opatrenia považuje žalovaný za
neprimeranýzásahdosvojichprávoprotidožadovanémusanárokužalovanej(ktoráaninemázáujemna

nadobudnutí predmetných nehnuteľností do vlastníctva za účelom užívania), ktorý vychádza zo zjavne
nedôvodnej žaloby. V súvislosti s predloženým inzerátom o predaji predmetných nehnuteľností žalovaný
uviedol, že v prípade predaja nehnuteľností by došlo k vyplateniu protihodnoty za prevod vlastníckeho
práva a pokiaľ by aj žalobkyňa v konečnom dôsledku bola úspešná v konaní vo veci samej, mala by
možnosť domáhať sa u žalovaného svojho nároku v peňažnom ekvivalente. Na záver žiadal žalovaný

zmeniť napadnuté uznesenie súd prvej inštancie tak, že sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamieta.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že tvrdenia žalovaného v odvolaní nemajú skutkový ani
právny základ. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobkyňa sa nedomáhala napadnutia platnosti darovacej

zmluvy v dobe takmer 2 roky od uzatvorenia darovacej zmluvy, žalobkyňa poukazuje, že túto uzatvorila
pod psychickým nátlakom a vplyvom bývalého manžela, nekonala slobodne a vážne, konala v omyle,
do ktorého ju uviedol bývalý manžel s úmyslom ukrátiť ju na spoluvlastníckom podiely pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa 2 roky od uzatvorenia darovacej zmluvy (ako
právne nevzdelaná osoba), žila v omyle, že dohoda, ktorú uzatvorila s vtedajším manželom bola

dohoda o vyporiadaní nehnuteľností v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov a požadovala
od bývalého manžela iba sumu, ktorú uznal bývalý manžel za jej vyporiadací podiel na nehnuteľnostiach,
t.j. uviedol ju aj do omylu ohľadom výšky jej podielu. V zmysle určovacej žaloby o určenie vlastníctva
je zrejmé, že žalobkyňa si nárokuje svoj zákonný podiel v zmysle § 150 zák. č. 40/1964 Zb.Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) na BSM k nehnuteľnostiam, t.j. podiel 1 na nehnuteľnostiach,
ktorý predstavuje sumu v približnej výške 65.000 eur voči svojmu bývalému manželovi. Suma 7.000
eur bola suma, ktorú uvádzala žalobkyňa v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, ktorú bývalý manžel žalobkyne odmietol. Voči žalovanému žiada o navrátenie nehnuteľnosti
do BSM, t.j. celú nehnuteľnosť. Žalobkyňa preukázala okolnosti darovania nehnuteľností darovacou
zmluvou, rozsudkom o rozvode manželstva ako aj inzerátom, z ktorých je zrejmé, že došlo k rozvodu
manželstva žalobkyne a teda jediným účelom darovacej zmluvy bolo vyporiadanie BSM (avšak
neplatným právnym úkonom, nakoľko bývalý manžel uviedol žalobkyňu za pomoci žalovaného do

omylu). Bývalý manžel presvedčil žalobkyňu, vzhľadom na plán sa rozviesť, že bude v záujme „rýchleho“
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aby nehnuteľnosti darovali bratovi bývalého
manžela, žalovanému. Nehnuteľnosti mali po ukončení rozvodového súdneho konania žalobkyňa a
bývalý manžel vyporiadať a to tak, že nehnuteľnosti si ponechá vo vlastníctve bývalý manžel a bývalý
manžel aj uhradí žalobkyni polovicu hodnoty nehnuteľností krátenú o polovicu nesplateného úveru. Z
daného vyplýva, že vôľou žalobkyne ako aj je bývalého manžela bolo vyporiadanie nehnuteľností a

nie ich darovanie žalovanému (účelom darovacej zmluvy nebolo darovanie, ale vyporiadanie BSM).
Premlčacia lehota na podanie návrhu na neplatnosť darovacej zmluvy je v zmysle § 101 OZ 3 roky, z
čoho je zrejmé, že žalobkyňa využila svoje právo v premlčacej lehote. Žalobkyňa poukázala na ústnu
dohodu medzi bývalými manželmi, v zmysle ktorej nehnuteľnosti mal nadobudnúť bývalý manžel a ten
mal žalobkyni uhradiť sumu 7.000 eur, ktorá podľa jeho názoru zodpovedala podielu žalobkyne na

nehnuteľnostiach. Nehnuteľnosti žalobkyňa v dohode neuviedla, lebo v zmysle ústnej dohody boli tieto
prevedené na žalovaného a ten ich mal následne po rozvode previesť na bývalého manžela a tým by boli
manželia vyporiadaní. Žalobkyňa z daného dôvodu v dohode uviedla len hnuteľné veci a vyporiadaciu
sumu, ktorú si bývalí manželia „dohodli“. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nikdy neakceptovala
a ani neuviedla, že vlastníkom je žalovaný, ten mal byť iba sprostredkovateľom prevodu z BSM do

vlastníctva bývalého manžela v zmysle ústnej dohody o vyporiadaní BSM. Počas posledných 2 rokov
bola žalobkyňa stále bývalým manželov uvádzaná do omylu ohľadom vyporiadania BSM, pričom jej
stále sľuboval uhradenie vyporiadacieho podielu za nehnuteľnosti, ktorý si bývalí manželia „dohodli“.
Reálnym vlastníkom nehnuteľností bol a je bývalý manžel žalobkyne, nakoľko tento nehnuteľnosti užíva
ako vlastné (býva v nej, hradí všetky výdavky a prevádzkové náklady spojené s nehnuteľnosťami),

z čoho je zrejmé, že darovacia zmluva je fiktívny právny úkon. Inzerátom na predaj nehnuteľností
je preukázané, že je ohrozený výkon exekúcie v prípade úspechu žalobkyne v konaní o určenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam. V prípade predaja nehnuteľností by žalobkyňa bola nútená podať návrh
na neodkladné opatrenie aby žalovaný nenakladal s finančnou čiastkou zodpovedajúcou predajnej
sume, alebo by v prípade úspechu konania o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam bola nútená iniciovať

ďalšie konanie o vymoženie pohľadávky voči žalovanému, čo je v rozpore s hospodárnosťou súdov.
Žalovaný by financie mohol minúť a následná exekúcia by bola komplikovaná, resp. znemožnená.
Žalovaný v odvolaní ani len netvrdil, nie to preukázal z akého dôvodu nadobudol nehnuteľnosti, resp.
ozrejmil okolnosti nadobudnutia nehnuteľností a ani nepoprel okolnosti darovania nehnuteľností tvrdené
žalobkyňou, z čoho je zrejmé, že súhlasí s okolnosťami darovacej zmluvy tvrdenými žalobkyňou a to,

že nadobudol nehnuteľnosti len za účelom ich následného prevodu na bývalého manžela žalobkyne,
brata žalovaného a teda účelom darovania bolo vyporiadanie BSM. Týmto je preukázaná neplatnosť
darovacej zmluvy a vôľa darcov vyporiadať svoje BSM a nie vôľa darovať nehnuteľnosti žalovanému. Z
uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný s tým, že sa pridržiava svojho odvolania. Žalovaný vo
vyjadrení poukázal na rovnaké skutočnosti ako v odvolaní.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas
a oprávnenou stranou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355

ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9.Podľa §325ods.2písm.c)CSPneodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

10. Neodkladné opatrenie slúži (v tomto prípade k dočasnému) zabezpečeniu ochrany porušených
alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah

súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre
možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to buď potreba úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola
ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť

nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného
opatrenianevznikneneprimeranáujmastrane,tedažeujmapovinnéhonesmiebyťneprimeranávýhode,
ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana.

11.Predmetomprieskumuodvolaciehosúduboloposúdiť,čisúdprvejinštanciepostupovalsprávne,keď
vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bolo žalovanému zakázané
nakladať spornými nehnuteľnosťami špecifikovanými v úvodnej časti odôvodnenia tohto uznesenia.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že na súde prvej inštancie je vedené konanie vo veci samej, ktorým
sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam (ktoré sú predmetom
vydaného neodkladného opatrenia), tvrdí že patria do BSM a darovacia zmluva, ktorou boli
nehnuteľnosti pôvodne patriace do BSM prevedené na žalovaného (brata bývalého manžela), je

neplatná.

13. Žalovaný v odvolaní v podstate namietal, že vydané neodkladné opatrenie neprimeraným spôsobom
zasahuje do jeho vlastníckeho práva oproti dožadovanému sa nároku žalobkyne, ktorá sa v rámci
vyporiadania BSM domáhala zaplatenia len 7.000 eur. Do podania žaloby sa žalobkyňa počas obdobia

takmer dvoch rokov nedomáhala nadobudnutia opätovného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ani
nerozporovala platnosť uzavretej darovacej zmluvy a žalovaný poukazoval na okolnosti uzatvorenia
darovacej zmluvy.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade žalobkyňa osvedčila, že existuje naliehavá potreba

dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu (čo v odvolaní žalovaný namieta). Z obsahu spisu
vyplýva, že žalobkyňa a brat žalovaného boli manželmi. Žalobkyňa spolu s bratom žalovaného previedli
sporné spoločné nehnuteľnosti, ktoré boli súčasťou ich BSM, na žalovaného. Žalobkyňa sa súčasne
podanou žalobou vo veci samej domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy a určenia, že sporné
nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a brata žalovaného. Podľa ustálenej súdnej praxe sa pri

neodkladných opatreniach, ak chce žalobca dosiahnuť zakázať nakladať žalovanému nehnuteľnosťami
vyžaduje, aby žalobca aspoň osvedčil, že jeho nárok je ohrozený. Ohrozenie nároku musí byť konkrétne,
spočívajúce v takom konaní žalovaného, z ktorého vyplýva, že s nehnuteľnosťami mieni nakladať,
čím hrozí, že v konaní vzniknú prieťahy, pretože žalobkyňa by sa následne musela svojich práv
domáhať voči novému vlastníkovi nehnuteľnosti. Žalobkyňa tým, že súdu predložila inzeráty žalovaného

ponúkajúce nehnuteľnosti na predaj osvedčila naliehavosť dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami
sporu. Aj keď podľa tvrdenia žalobkyne, návrh na vydanie neodkladného opatrenia podala z dôvodu,
aby nebol znemožnený výkon exekúcie neobstojí, pretože exekúcia rozsudkov s určovacím výrokom
sa nevykonáva, pri určení vlastníka rozsudkom súdu príslušný kataster zapíše vlastníka do katastra, ale
ide o právne posúdenie nároku žalobkyne, ktorým súd nie je viazaný.

15. Žalovaný v odvolaní vo všeobecnosti namieta opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia
medzi stranami sporu, ale nepopiera skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti má v úmysle predať. V takejto
dôkaznej situácii, keď žalovaný nevyvrátil žalobkyňou tvrdenú a osvedčenú skutočnosť, že z inzerátuvyplýva, že nehnuteľnosť mieni predať, je potom potrebné návrhu žalobkyne vyhovieť. Argumenty
žalovaného týkajúce sa návrhu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o
urovnaní vzájomných majetkových vzťahov ako aj skúmaniu úmyslu a vôle žalobkyne sú v tomto štádiu

konania po právnej stránke irelevantné a smerujú k posudzovaniu žaloby vo veci samej. Nejde ani o
neprimeraný spôsob zásahu do práv žalovaného, pretože ostáva spornou suma vyporiadania BSM.
Žalobkyňa nesúhlasí s názorom žalovaného, že navrhovaných 7.000 eur je sumou patriacou do BSM,
ale ide o sumu podstatne vyššiu. Podľa tvrdenia žalobkyne prebieha konanie o vyporiadanie BSM
na Okresnom súde Bratislava V, v ktorom môže byť BSM bývalých manželov vyporiadané odlišným

spôsobom ako v návrhu na dohodu bývalého manžela žalobkyne.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého inštancie potvrdil podľa § 387 CSP.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

18. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).