Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/152/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114217960
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8114217960.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
MartinaFiľakovskéhoaJUDr.MichalaBoroňavprávnejvecižalobcu:B.,zastúpenéhoJUDr.Miroslavom
Katunským, advokátom so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribina 2, 812 72 Bratislava, v konaní o zaplatenie
174.727,65 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7C/244/2014-169 zo

dňa 4.4.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudok Okresný súd Prešov (ďalej súd prvej inštancie I. žalobu žalobcu zamietol, II.
náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, III. štát má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50 % a vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 50 % a že IV. znalec H. V. B. má nárok

na odmenu vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 50 % a vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 50 %.

2. S poukazom na ust. § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, 2, § 139 ods. 1-3, § 451 ods. 1, 2, § 454, §
456, § 458 ods. 1, 3, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka mal za to, že námietka
žalovaného vznesená na pojednávaní dňa 14.3.2018 týkajúca sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX. znalca H.. G. C., ako aj

z pripojeného spisu 16C/242/2002 mal za jednoznačne preukázané, že pôvodný žalobca, spoločnosť
J. vynaložila investície do spoločnej nehnuteľnosti, ktoré boli znalcom preskúmané a zároveň mal za
preukázané, že spoločnosť J., s.r.o. nadobudla spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXXX v podiele 40/60 titulom uzatvorenej kúpnej zmluvy od
predávajúceho spoločnosti J. s.r.o. so sídlom v S.. Zároveň nespornou skutočnosťou v tomto konaní
bolo, že na základe uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.5.2017 bola pohľadávka

vo výške 174.727,65 eur ako náhrada za investície vložené do nehnuteľnosti postúpená zo spoločnosti
J., s.r.o. na spoločnosť B. I. s.r.o. V predmetnom konaní však absentuje nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. V zmysle predloženého znaleckého posudku znalca H.. G. C. č. XX/XXXX investície
vynaložené spoločnosťou J. s.r.o. mali charakter investícií, ktoré neboli nevyhnutné na opravu a údržbu
veci. V zmysle citovanej judikatúry súdov je tento nárok žalobcu potrebné posúdiť podľa ustanovení o
bezdôvodnom obohatení titulom vynaložených prostriedkov na nie nevyhnutné opravy a údržby, ktorý

vzniká až pri zániku podielového spoluvlastnícka (porovnaj napríklad rozhodnutie 22CDo/1870/2007).
Zároveň nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, že tieto investície vynaložil právny
predchodca žalobcu bez vedomia, respektíve bez súhlasu žalovaného. Opätovne je preto potrebné
nárok právne kvalifikovať ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade však súd
má za to, že žalobca v tomto súdnom konaní nepreukázal postúpenie pohľadávky titulom bezdôvodného
obohatenia a vynaložených investícií na spoločnú vec zo spoločnosti J., s.r.o. S. na spoločnosť J.,

s.r.o. ako nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach v podiele 40/60. V konaní pod
sp. zn. 16C/242/2002 nebola súdu predložená žiadna listina, z ktorej by táto skutočnosť vyplývala.Bol predložený zo strany pôvodného právneho zástupcu iba list vlastníctva, z ktorého vyplýva prevod
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zo spoločnosti J., s.r.o. na spoločnosť J., s.r.o. Súd tak
vôbec nemal za preukázané, že zo spoločnosti J., s.r.o. došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť J.,

s.r.o. Z tohto dôvodu súd vyhodnocuje aj predloženú Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2017
medzi postupcom spoločnosťou J., s.r.o. a spoločnosťou B. TRU. s.r.o. ako neúčinnú, nakoľko nebolo
v konaní preukázané, aby túto pohľadávku postupca nadobudol od predchádzajúceho podielového
spoluvlastníka.SpoukazomnarozhodnutiaNajvyššiehosúduČeskejrepubliky,akoajNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky uzavrel, že nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia je obligačným nárokom,

ktorý neprechádza na nadobúdateľa podielu (s výnimkou, že ide o prípad univerzálnej subcesie).
Dlžníkom je ten, kto sa takto na úkor investujúceho spoluvlastníka obohatil a veriteľom je ten, kto
náklad v prospech iného vynaložil. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní nebolo preukázané,
že by pohľadávka titulom bezdôvodného obohatenia prešla zo spoločnosti J. s.r.o. na spoločnosť J.,
s.r.o. a práve z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu titulom vynaložených investícií
súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal zároveň na

skutočnosť, že strany sporu boli na pojednávaní poučení v zmysle zákonnej koncentrácie podľa § 154
CSP a pri striktnej úprave tejto zákonnej koncentrácie súd nemôže zohľadniť zmenu skutkového stavu,
ktorá nastala po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania do vyhlásenia rozsudku. Pre doplnenie
tiež skonštatoval, že aj keď súčasťou znaleckého posudku H.. G. C. sú faktúry č. XXXXXXXX na
sumu vykonaných stavebných prác vo výške 374.130,69, č. XXXXXXXXX na sumu 11.499,97 eur a

č. XXXXXXXX na sumu 2.955,96 eur, kde odberateľom bola spoločnosť J., s.r.o., žalobca v tejto časti
neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko súd prvej inštancie nevie, či tieto faktúry boli zo strany odberateľa
aj uhradené dodávateľovi a rovnako z nich nie je zrejmé, ako došlo titulom týchto investícií k zhodnoteniu
predmetnej nehnuteľnosti.

3. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznal skonštatujúc dôvody hodné osobitného zreteľa v
zmysle § 257 CSP a rozhodol tiež o trovách konania štátu s poukazom na § 253 ods. 1-3 CSP
spočívajúcich vo vyplatených sumách znalečného za vypracovanie znaleckých posudkov znalcovi H..
X. E. a H.. V. B., ktoré boli vyplácané zo štátnych prostriedkov. Vykonané znalecké dokazovanie bolo
realizované na základe návrhov strán sporu, pričom bolo v záujme obidvoch strán sporu, a preto mal

súd prvej inštancie za to, že je dôvodné uložiť stranám sporu nahradiť štátu trovy konania, ktoré platil,
a to u každého v podiele 50 %. Rovnakým spôsobom rozhodol aj o náhrade nákladov H.. V. B., ktorý
začal vykonávať úkony smerujúce k vypracovaniu znaleckého posudku vyčíslené na sumu 73,04 eur,
pričom náhradu týchto výdavkov zaviazal zaplatiť žalobcu aj žalovaného v podiele po 50 %.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie v priebehu celého konania nepochyboval o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu až do momentu,
keď žalovaný túto spochybnil vo svojej záverečnej reči. Žalovaný pritom nespochybnil aktívnu vecnú
legitimáciu pôvodného žalobcu J. s.r.o., ale spochybnil existenciu takej právnej skutočnosti, s ktorou
právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv uplatnených pôvodným žalobcom - J. s.r.o. Súd

prvej inštancie nemal v priebehu konania dôvod pochybovať o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, keďže
uznesením sp.zn. 16C/242/2002 zo dňa 18.9.2008 podľa § 92 ods. 2 OSP pripustil, aby do celého
konania na miesto spoločnosti J. s.r.o. vstúpila spoločnosť J., s.r.o., nakoľko mal za to, že po začatí
konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a
povinností, o ktorých sa koná, pričom žalovaný voči tomuto uzneseniu nič nenamietal. Ani po vyjadrení

predbežného právneho názoru (naposledy na pojednávaní dňa 14.3.2018) súd pochybnosti o aktívnej
vecnej legitimácii žalobcu nevyslovil, naopak, pripustil vykonanie rozsiahleho časovo náročného a
nákladného dokazovania ohľadne charakteru a rozsahu žalobcom tvrdených investícií. Zdôraznil pritom,
že určenie sporných a nesporných skutočností, z ktorých následne súd formuluje svoj predbežný právny
názor, je obligatórna povinnosť súdu, pričom má súd postupovať v súlade s ust. § 151 CSP. V tejto

súvislosti sa má súd pridržiavať zistenia, ktoré skutočnosti treba považovať za nesporné. Týmto určením
následne súd vymedzí predmet dokazovania. Po tom, ako žalovaný v záverečnej reči uplatnil nový
prostriedok procesnej obrany, mal súd prvej inštancie niekoľko možností ako postupovať v súlade s CSP.
Mohol podľa § 153 ods. 2 CSP na tento prostriedok procesnej obrany neprihliadnuť, mohol podľa § 182
CSP vykonať ďalšie dôkazy na objasnenie tejto skutočnosti alebo podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie

podstatnýcharozhodujúcichskutočnostípožiadaťžalobcuoďalšieskutkovétvrdenia.Vkaždomprípade
mal však poskytnúť žalobcovi priestor, aby tento prostriedok procesnej obrany vyvrátil, prípadne mohol v
súlade s § 181 ods. 4 CSP určiť žalobcovi lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Namiesto toho
však súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. Takýmto postupom umožnil žalovanémuzneužiť záverečnú reč na to, aby v nej učinil popretie dosiaľ nesporných tvrdení žalobcu, na základe
čoho sa odvíjalo aj celé vykonané dokazovanie a aby v nej žalovaný uviedol také skutkové tvrdenia,
ku ktorým bol povinný v predchádzajúcich štádiách konania a na druhej strane neumožnil žalobcovi na

tento nový prostriedok procesnej obrany adekvátne reagovať. Takýto postup súdu nemožno považovať
za ústavne konformný.

5. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu, pochybil aj pokiaľ ide o nesprávne vyporiadanie sa s
údajným neunesením dôkazného bremena, pokiaľ ide o časť investícií, ktoré vynaložil predchádzajúci

žalobca, teda spoločnosť J., s.r.o. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že nevie, či tieto faktúry
boli zo strany odberateľa uhradené dodávateľovi. Tieto závery súdu prvej inštancie sú taktiež mylné,
pretože skutkové tvrdenie žalobcu, že tieto investície vynaložil vtedajší žalobca, teda právny predchodca
terajšieho žalobcu spoločnosť J., s.r.o., žalovaný nikdy v priebehu konania nepoprel a naviac dôkazom o
vyložení týchto investícií je znalecké dokazovanie vykonané vo veci. Súd okolnosti týkajúce sa investícií
vykonaných žalobcom a jeho právnym predchodcom taktiež v priebehu konania nepovažoval za sporné.

6. Súd prvej inštancie rozhodol nesprávne aj v otázke náhrady trov konania, pretože nevzal do úvahy,
že v predchádzajúcich štádiách konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti bol žalovaný neúspešný. Neexistujú žiadne skutočné dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by mal žalobca znášať trovy súdneho konania, ktoré zbytočne vyvolal a predlžoval žalovaný,

a v ktorom bolo napokon rozhodnuté tak, ako to navrhoval žalobca. Preto majúc za to, že v predmetnej
veci sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362
ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
zrušiť.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu, konanie, ktoré vydaniu tohto rozsudku predchádzalo, je zaťažené vadou,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a naviac, predmetný rozsudok je aj
nepreskúmateľný.

10. Podľa § 151 ods. 1 CSP, sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú
za nesporné.

11. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

12. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoky a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

13. Podľa § 181 ods. 4 CSP, ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na

dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové
tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a § 154.

14. V prejednávanej veci nemal súd prvej inštancie pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v
predmetnom konaní a podľa priebehu konania ani o dôvodnosti nárokov, ktoré v tomto konaní uplatňuje,

pretože vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a na zistenie hodnoty investícií (rozsahu obohatenia
na strane žalovaného), ktoré sú predmetom tohto konania, vykonal aj znalecké dokazovanie, a to
znaleckým posudkom znalca H.. G. C.. Samotný žalovaný nespochybňoval v priebehu konania aktívnu
legitimáciu žalobcu v tomto konaní a urobil tak až v záverečnej reči, na poslednom pojednávaní nasúde prvej inštancie. Až do tohto momentu boli teda skutkové tvrdenia žalobcu v tom smere, že
je oprávnenou osobou na uplatňovanie nárokov, ktoré sú predmetom tohto konania, aj súdom prvej
inštancie považované za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP.

15. Pokiaľ žalovaný na poslednom pojednávaní na prvoinštančnom súde aktívnu legitimáciu spochybnil
avzniesolvtomtosmerenámietku,bolopovinnosťousúduprvejinštanciesastoutonámietkouvyrovnať,
avšak takým procesným spôsobom, aby bola zaručená rovnosť sporových strán v konaní a právo oboch
sporových strán na uplatňovanie procesných práv tak, aby bolo zároveň zachované právo na spravodlivý

proces. Táto námietka žalovaného je totiž prostriedkom procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP), pretože
ide o hmotnoprávnu námietku (spochybňovanie, že žalobca je nositeľom hmotných práv uplatňovaných
v tomto konaní) a ako taká podlieha sudcovskej koncentrácii konania v zmysle § 153 CSP. Aj pre túto
námietku teda platí, že musí byť uplatnená včas a jej uplatnenie musí rešpektovať zásadu hospodárnosti
konania, pretože v opačnom prípade na ňu súd nemusí prihliadať.

16. Vo vzťahu k uvedenému prostriedku procesnej obrany - námietke nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu treba povedať, že uvedené zásady špecifikované v § 153 ods. 1 CSP sa nerešpektovali.
Žalovaný mal v priebehu konania dostatok času na jeho uplatnenie, a to najmä v čase pred vykonaním
rozsiahleho a nákladného znaleckého dokazovania, ktoré podľa všetkého svedčilo o názore súdu prvej
inštancie, že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní sú čo do základu dôvodné. Ak napriek

týmto okolnostiam súd prvej inštancie na tento prostriedok procesnej obrany prihliadol v zmysle §
153 ods. 2 CSP, nie je zrejmé, prečo neumožnil žalobcovi na túto novú okolnosť reagovať tak, aby
bola zachovaná zásada rovného postavenia sporových strán (čl. 6 Základných princípov CSP). Práve
okolnosť, že žalovaný tento prostriedok procesnej obrany uplatnil až v záverečnej reči, mala byť
dôvodom na umožnenie žalobcovi sa k nemu vyjadriť a predložiť aj ďalšie prostriedky procesného

útoky na vyvrátenie tejto obrany žalovaného. Bolo preto dôvodné postupovať podľa § 181 ods. 4
CSP vzhľadom na neobvyklosť postupu žalovaného, ktorý spôsobil túto procesnú situáciu. Žalobca
takýto prostriedok procesného útoku dokonca aj predložil ( zmluva o postúpení pohľadávky z 3.1.2008
uzavretá medzi spoločnosťou J. s.r.o. a spoločnosťou J., s.r.o.;č.l. 167b spisu), avšak súd prvej inštancie
bez primeraných dôvodov na tento dôkaz neprihliadol, hoci bol priamou a bezprostrednou reakciou

žalobcu na tvrdenia protistrany - žalovaného. Nemožno teda konštatovať, že súd prvej inštancie v danej
procesnej situácii vytvoril rovnaký priestor na uplatňovanie procesných práv aj pre žalobcu (viď Civilný
sporový poriadok, Komentár, Praha, Vydavatelství C.H.Beck, 2016, s. 671). Z výkladu CSP podaného
týmto komentárom ako významným doktrinálnym zdrojom vyplýva, že určenie zo strany súdu, ktoré
skutkové tvrdenia strany považuje za nesporné, je obligatórne. Túto svoju povinnosť si súd splní tým,

že so svojimi závermi o nespornosti skutkových tvrdení oboznámi strany prítomné na pojednávaní a
v závislosti od toho v ďalšom priebehu konania aj postupuje, čo súd prvej inštancie v prejednávanej
veci nepochybne urobil v podobe nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania. Ak by mal totiž
pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu alebo by urobil záver, že táto nie je v prejednávanej veci daná,
nemal dôvod znalecké dokazovanie nariaďovať.

17. Vo všeobecnosti platí, že v záujme spravodlivosti a zákonnosti sa súd počas nasledujúceho konania
môže v nevyhnutnej miere odkloniť od pôvodných predbežných záverov vo vzťahu k skutkovej stránke
veci a k dokazovaniu, ale je zároveň povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na vzniknutú
procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesnej obrany alebo

procesného útoku vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov.

18. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie týmito zásadami neriadil, pokiaľ síce prihliadol na
námietku spochybňujúcu aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní, ale nedal žalobcovi právo, aby na
danú procesnú situáciu adekvátne reagoval a jeho dôkaz - zmluvu o postúpení pohľadávky, nebral do

úvahy.

19. Otázniky pretrvávajú aj nad závermi súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena
žalobcom, pokiaľ ide o investície špecifikované faktúrami č. XXXXXXXX na sumu 374.130,69 eur,
č. XXXXXXXXX na sumu 11.499,97 eur a č. 20100292 na sumu 2.955,96 eur. Samotný znalec v

znaleckom posudku uvažuje vo vzťahu k týmto faktúram, že ide o doklady preukazujúce vynaložené
investície. Žalobca v tomto smere uniesol bremeno tvrdenia, pretože jednoznačne tvrdil, že ide o
faktúry, ktoré boli uhradené, pričom žalovaný tieto skutkové tvrdenia efektívne nepoprel. Nie je zrejmé,
prečo súd prvej inštancie nepovažoval tieto okolnosti za nesporné a v tomto smere možno konštatovaťnepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože súd sa s týmito okolnosťami v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevyrovnal. Súd prvej inštancie vysvetlí dôvody neakceptovania tvrdení žalobcu.

20. Za týchto okolností možno konštatovať, že boli naplnené odvolacie dôvody v zmysle § 365
ods. 1 písm. b) CSP (nesprávnym procesným postupom súdu bolo strane - žalobcovi znemožnené
uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, a to v dôsledku neumožnenia reakcie žalobcu na hmotnoprávnu námietku
žalovaného), § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku nesprávneho vyporiadania sa s vyššie uvedenými
faktúrami svedčiacimi o vykonaní o investícií právnym predchodcom žalobcu, t.j. spoločnosťou J. s.r.o.,
ktorých dôvodnosť zatiaľ nebola vyvrátená) a v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP (sú prípustné ďalšie
prostriedky procesného útoku žalobcu, na ktoré súd prvej inštancie nevzal zreteľ - zmluva o postúpení
pohľadávky z 3.1.2008).

21. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods.
1 CSP).

22. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude umožniť stranám sporu realizovať procesné

prostriedky, či už útoku alebo obrany, zaoberať sa zmluvou o postúpení pohľadávky z 3.1.2008,
znaleckým posudkom znalca H.. C. č. XX/XXXX, tieto dôkazy oboznámiť na pojednávaní a v kontexte s
ďalšími dôkazmi, ktoré boli doposiaľ vo veci vykonané, opätovne rozhodnúť.

23. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania tohto odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).